KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava25. 9. 2012plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Saz/33/2012 z 25. 9. 2012

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 25. septembra 2012, sp. zn. 9Saz/33/2012, ECLI:SK:KSBA:2012:1012200807.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Saz/33/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200807
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1012200807.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa:
pána P. V., nar. X.X.XXXX, bez dokladov totožnosti, štátneho príslušníka B. P. Q. (Ď. F. „.), podľa
vlastného udania v zahraničí bytom naposledy T., X. J., S. F., B., na Slovensku naposledy s miestom
pobytu: S. R. Z. Ú. Z. N. K. Q. Q., aktuálne na neznámom mieste, zastúpeného pani JUDr. Dašou
Knoškovou, pracovníčkou Slovenskej humanitnej rady so sídlom Páričkova 18, 821 08 Bratislava, proti
odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad so sídlom Pivonková 6, Bratislava
o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 24.4.2012 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-57-20/PO-
Ž-2012 zo dňa 30.3.2012 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-57-20/PO-Ž-2012 zo dňa 30.3.2012
p o t v r d z u j e.

Krajský súd v Bratislave navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-57-20/PO-Ž-2012 zo dňa 30.3.2012 odporca podľa § 12 ods.
1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“) a § 12 ods. 3 zákona o azyle zamietol navrhovateľovu
žiadosť o azyl ako zjavne neopodstatnenú. Dôvodil, že navrhovateľ ako dôvod podania svojej žiadosti
uviedol obavy o svoj život pre rodinné pozemkové spory a s tým súvisiace zabitie navrhovateľovho
otca, fyzické napadnutie a zranenie navrhovateľa a opakované vyhrážanie sa zabitím zo strany
navrhovateľovho bratranca J. navrhovateľovi. Odporca tieto dôvody považoval za irelevantné z hľadiska
kladného posúdenia navrhovateľovej žiadosti o medzinárodnú ochranu, nakoľko išlo o dôvody odlišné
od tých, ktoré sú uvedené v ust. §§ 8,10,13a alebo § 13b zákona o azyle, a preto vyhodnotil jeho
žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú. Pokiaľ ide o spájanie týchto dôvodov s krvnou
pomstou, odporca ich vyhodnotil ako neadekvátne a ako fabuláciu zo strany právnej zástupkyne
navrhovateľa. Pokiaľ ide o otázku poskytnutia doplnkovej ochrany navrhovateľovi na území Slovenskej
republiky, odporca považoval za bezpredmetné posudzovať hrozbu vážneho bezprávia v prípade
návratu navrhovateľa do krajiny pôvodu, nakoľko navrhovateľ svoju žiadosť o udelenie azylu odôvodnil
inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v §§ 8,10, 13a alebo 13b zákona o azyle.
Napriek tomu však odporca posúdil bezpečnostnú situáciu v provincii Laghmann, odkiaľ navrhovateľ
pochádza, a vyhodnotil ju ako prijateľnú. Čiže v prípade navrhovateľovho návratu do krajiny pôvodu by
mu nemalo hroziť nebezpečenstvo vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm. d) zákona o azyle.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa
24.4.2012, ktorým sa domáhal odkladu jeho vykonateľnosti a následne jeho zrušenia v celom rozsahu.



Uviedol v ňom, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, že
zistenie skutkového stavu, z ktorého rozhodnutie vychádzalo je v rozpore s obsahom spisov, že
zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Navrhovateľ nesúhlasil s tým, že odporca vyhodnotil
dôvody jeho žiadosti ako vnútrorodinné pozemkové spory a nepreskúmal ich v kontexte krvnej pomsty.
Pokiaľ ide o neposkytnutie doplnkovej ochrany, poukázal na to, že v priebehu azylového konania
nepriamo poukázal na prebiehajúci ozbrojený konflikt v krajine pôvodu, avšak svoje problémy nevedel
opísať a pomenovať tak, ako to požaduje zákon o azyle. Okrem toho skutočnosť, že v Afganistane
prebieha vnútroštátny konflikt je všeobecne známou, preto ju mal odporca zohľadniť a rozhodnúť vo
veci samej a nie zamietnuť navrhovateľovu žiadosť ako zjavne neopodstatnenú. Navrhovateľ ďalej
poukázal na svoj nízky vek (19 rokov), ktorý je blízky veku maloletých, čo mal odporca pri rozhodovaní
taktiež zohľadniť. Navrhovateľ nakoniec namietal nedostatočné preskúmanie bezpečnostnej situácie v
Afganistane a tiež stručné a nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia.

Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 26.6.2012 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu potvrdiť ako vecne správne, pričom sa v podstate pridržal svojich argumentov uvedených
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Naviac uviedol, že vzhľadom na navrhovateľovu výpoveď a
ním opísaný príbeh, odporca považuje hrozbu krvnej pomsty, tak ako ju navrhovateľ opísal vo svojom
opravnom prostriedku za neopodstatnenú a účelovú. Taktiež poukázal na skutočnosť, že v čase vydania
napadnutého rozhodnutia bol navrhovateľ plnoletý, preto spôsob, akým odporca rozhodol nebol v
rozpore so zákonom o azyle. Pokiaľ ide o bezpečnostnú situáciu v Afganistane, tá je v súčasnosti
prijateľná. Navyše navrhovateľ počas azylového konania nespomenul, že by mal obavy z návratu do
krajiny pôvodu z dôvodu zlej bezpečnostnej situácie alebo z obáv pred reálnou hrozbou vážneho
bezprávia.

Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom
znení ( O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods. 3 zákona o
azyle, § 14 zák. č. 371/2004 Z. z. v platnom znení) na pojednávaní za prítomnosti právnej zástupkyne
navrhovateľa a v neprítomnosti povereného zamestnanca odporcu, ktorý dňa 25.9.2012 faxom doručil
súdu ospravedlnenie svojej neúčasti, vyjadril svoj súhlas, aby súd prejednal vec v jeho neprítomnosti
(§ 250g ods. 2 O.s.p.) a zároveň oznámil súdu, že navrhovateľ dňa 2.7.2012 svojvoľne opustil azylové
zariadenie odporcu bez zanechania adresy svojho pobytu. Súd po prejednaní veci dospel k názoru, že
napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne.

Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa
podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS:MU-57/PO-Ž-2012 z obsahu
ktorého zistil, že navrhovateľ dňa 2.2.2012 požiadal o udelenie azylu, pričom ako dôvod uviedol obavy
o svoj život, nakoľko má doma spor s bratrancom J. o pozemky. Uviedol, že tento zabil jeho otca a jeho
(navrhovateľa) napadol nožom, pričom mu poranil ľavú nohu, pravú ruku a brucho a opakovane sa mu
vyhrážal zabitím. Vstupný pohovor sa uskutočnil dňa 9.2.2012. Navrhovateľ opustil krajinu pôvodu v
októbri 2011, pričom jeho cieľovou krajinou bolo Rakúsko, kde žije jeho teta s rodinou. Pred tým, ako
navrhovateľ požiadal na území Slovenskej republiky o azyl, sa tri mesiace nelegálne zdržiaval v Grécku
(na ostrove Kréta), avšak o udelenie azylu tam nepožiadal, nakoľko mal obavy, že by ho tam mohol nájsť
strýko J.. Tiež uviedol, že jeho otec bol pred ôsmimi rokmi zastrelený strýkom J. v dôsledku rodinných
sporov. Ako výlučný dôvod svojej žiadosti o azyl uviedol obavu o život pred týmto strýkom s ktorým
mala jeho rodina spory kvôli pozemkom. Uviedol tiež, že pred rokom, pri bitke medzi jeho bratom a
bratrancom B. bol poranený strýkom J. na nohe, krku a bruchu. Tento incident vyšetrovala aj polícia.
Navrhovateľ počas celého vstupného pohovoru nespomenul, že by mal obavy o svoj život z dôvodu zlej
bezpečnostnej situácie v krajine jeho pôvodu. Naopak, uviedol, že v krajine pôvodu nebol nikdy členom
žiadnej politickej strany, hnutia alebo inej organizácie, nebolo voči nemu vedené trestné konanie a s
políciou nikdy nemal problémy. Pokiaľ ide o problémy s navrhovateľovým strýkom, navrhovateľ uviedol,
že sa ich v krajine pôvodu snažil vyriešiť s políciou, avšak táto je podľa jeho slov skorumpovaná a
problém mu nepomohla vyriešiť.



Podľa ust. § 12 ods. 1 písm. a/ zákona o azyle ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako
zjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami
alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo § 13b.

Podľa ust. § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý a) má v štáte, ktorého je
štátnym občanom, a ak ide o osobu bez štátnej príslušnosti, v štáte jeho bydliska, opodstatnené obavy
z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania
určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, a vzhľadom na tieto obavy sa
nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie
politických práv a slobôd.

Podľa ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné
alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv 3a) alebo súbeh
rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v

1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia,

2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú
vykonávané diskriminačným spôsobom,

3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu,

4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste,

5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon
vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2,

6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom,

Podľa ust. § 10 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon
neustanovuje inak:

a) manželovi azylanta, ak manželstvo trvá v štáte, ktorý azylant opustil z dôvodov podľa § 8, a azylant
s tým vopred písomne súhlasí,

b) slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písm. a) do 18 rokov ich veku alebo

c) rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, ak s tým azylant vopred písomne súhlasí.

Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo
azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej
hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,
2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne
ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného
alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.

Podľa ust. § 13b ods. 1 zákona o azyle § 13b ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne doplnkovú
ochranu, ak tento zákon neustanovuje inak,

a) manželovi cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, ak manželstvo trvá a trvalo
aj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento cudzinec so zlúčením vopred písomne súhlasí,



b) slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, alebo osoby podľa
písmena a) do 18 rokov ich veku alebo

c) rodičom slobodného cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, mladšieho ako
18 rokov.

Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku:

K námietke, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov:

Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Rozhodnutie obsahuje všetky zákonom o správnom
poriadku predpísané náležitosti, text jeho výroku ako aj odôvodnenia je jasný a zrozumiteľný, je z
neho zjavné prečo odporca rozhodol tak, ako to uviedol v enunciáte rozhodnutia. Z odôvodnenia
rozhodnutia je tak isto zjavné, prečo odporca a na základe akých skutočností zamietol navrhovateľovu
žiadosť ako zjavne neopodstatnenú. Naviac odporca podrobne reagoval aj na argumentáciu zástupkyne
navrhovateľa v konaní pred odporcom, ktorú prezentovala v písomnom stanovisku pre vydaním
rozhodnutia. Navrhovateľ reaguje v podanom odvolaní na konkrétne časti rozhodnutia, čo by
zrejme nebolo možné, ak by rozhodnutie bolo nezrozumiteľným, alebo ak by neobsahovalo náležité
odôvodnenie.

K námietke nedostatočne zisteného stavu veci a k námietke, že takto nedostatočne zistený stav veci
je v rozpore s obsahom spisu:

Ani tieto námietky nie sú dôvodné. Odporca vo veci rozhodol o zamietnutí žiadosti ako zjavne
neopodstatnenej, pričom vychádzal z obsahu navrhovateľovej žiadosti o azyl (vyhlásenia) a z obsahu
vstupného pohovoru, vykonané ho s ním. Navrhovateľ v ňom odpovedal na všetky položené otázky,
pričom mu bol poskytnutý priestor k tomu, aby uviedol všetky svoje dôvody, obavy či príbehy, ktoré
súvisia s jeho žiadosťou o azyl. Podstata rozhodnutia podľa ust. § 12 zákona o azyle, teda aj podľa
ods. 1 písm. a/ spočíva v tom, že nejde o rozhodnutie vo veci samej, teda rozhodnutie nie je výsledkom
posúdenia žiadosti o azyl ako takej. Ide o rozhodnutie v podstate procesného charakteru, ktoré
konštatuje, že predmetná žiadosť o azyl nebude posúdená v jej merite z dôvodov, ktoré sú uvedené v §
12 zákona o azyle a že sa z týchto dôvodov zamieta. Pre zistenie dôvodnosti postupu odporcu podľa ust.
§ 12 ods. 1 písm. a/ zákona o azyle postačuje, aby odporca prijal vyhlásenie ktorým žiadateľ požiadal
o azyl, resp. aby s ním vykonal vstupný pohovor - spísal dotazník a obsah týchto úkonov vyhodnotil z
pohľadu, či žiadateľ o azyl - navrhovateľ odôvodňuje svoju žiadosť o azyl dôvodmi, ktoré sú uvedené v
ust. §§ 8, 10, 13a, 13b zákona o azyle. Pokiaľ odporca dospel v prejednávanej veci k presvedčeniu, že v
prípade navrhovateľa tento neprezentoval žiaden z dôvodov §§ 8, 10, 13a, 13b zákona o azyle, nebolo
jeho povinnosťou, ak pristúpil k aplikácii § 12 zákona o azyle, zabezpečovať správy o krajine pôvodu
navrhovateľa a tieto vyhodnocovať. Pokiaľ to však urobil, konal nad rámec svojich povinností. Bolo by
teda irelevantným, ak by aj existoval rozpor medzi obsahom spisu a (v tejto časti) rozhodnutím. Súd
opätovne zdôrazňuje, že z hľadiska zistenia stavu veci pre postup podľa ust. § 12 ods. 1 písm. a/ zákona
o azyle postačuje, ak odporca prijme vyhlásenie - žiadosť o azyl a prípadne vykoná zo žiadateľom o
azyl vstupný pohovor.

K námietke, že rozhodnutie je nesprávne po právnej stránke:

Podobne ako predchádzajúce námietky, ani táto nie je dôvodná. Je jednoznačným poznatkom,
vyplývajúcim z obsahu navrhovateľovej žiadosti o azyl (z vyhlásenia a zo vstupného pohovoru), že
jediným dôvodom jeho žiadosti o azyl bola prezentovaná obava zo strýka, resp. bratranca J., súvisiaca



s rodinným sporom o pozemky. Takto prezentovaná obava - dôvod žiadosti o azyl však nie je možné
subsumovať pod dôvody, uvedené v ust. § 8 či § 13a zákona o azyle, resp. §§ 10, 13b zákona o azyle,
predovšetkým preto, lebo ich navrhovateľ ani nevyslovil. Pokiaľ navrhovateľ namieta, že odporca mal
prihliadnuť na jeho vek, táto jeho námietka nie je dôvodná. V konaní pred odporcom bol vek navrhovateľa
nesporným, navrhovateľ bol plnoletým žiadateľom o azyl, pričom vek žiadateľa o azyl nemôže byť
dôvodom k vyhľadávaniu aj iných ako žiadateľom prezentovaných dôvodov jeho žiadosti o azyl. Podobne
vek nemôže byť dôvodom k inému ako objektívnemu posúdeniu žiadosti o azyl. Navrhovateľ ďalej
odporcovi vyčítal, že jeho príbeh nevyhodnotil ako hrozbu krvnej pomsty, ktorá mu hrozí. K tejto časti
návrhu súd poznamenáva, že je nepochopiteľným ak navrhovateľ svoju osobu vyhodnotil ako možný
objekt krvnej pomsty, keď práve jeho otec mal byť strýkom - bratrancom J. zabitý a teda krvná pomsta
by prislúchala navrhovateľovi!

Pretože odporca dostatočným spôsobom zistil stav veci, pretože jeho rozhodnutie netrpí vadou
nepreskúmateľnosti a pretože navrhovateľom prezentovaný dôvod jeho žiadosti o azyl - obava zo strýka
(bratranca) J. z dôvodu sporu o rodinný majetok nie je dôvodom, ktorý je obsiahnutý v ustanoveniach
§§ 85, 10 ,13a, 13b zákona o azyle, súd napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil.

O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok
konania.

Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený
od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd
nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok.

Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-57-20/PO-Ž-2012 zo dňa 30.3.2012 odporca podľa § 12 ods. 1
písm. a) zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o azyle“) a § 12 ods. 3 zákona o azyle zamietol navrhovateľovu žiadosť
o azyl ako zjavne neopodstatnenú. Dôvodil, že navrhovateľ ako dôvod podania svojej žiadosti uviedol
obavy o svoj život pre rodinné pozemkové spory a s tým súvisiace zabitie navrhovateľovho otca, fyzické
napadnutie a zranenie navrhovateľa a opakované vyhrážanie sa zabitím zo strany navrhovateľovho
bratranca Qudratullaha navrhovateľovi. Odporca tieto dôvody považoval za irelevantné z hľadiska
kladného posúdenia navrhovateľovej žiadosti o medzinárodnú ochranu, nakoľko išlo o dôvody odlišné
od tých, ktoré sú uvedené v ust. §§ 8,10,13a alebo § 13b zákona o azyle, a preto vyhodnotil jeho
žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú. Pokiaľ ide o spájanie týchto dôvodov s krvnou
pomstou, odporca ich vyhodnotil ako neadekvátne a ako fabuláciu zo strany právnej zástupkyne
navrhovateľa. Pokiaľ ide o otázku poskytnutia doplnkovej ochrany navrhovateľovi na území Slovenskej
republiky, odporca považoval za bezpredmetné posudzovať hrozbu vážneho bezprávia v prípade
návratu navrhovateľa do krajiny pôvodu, nakoľko navrhovateľ svoju žiadosť o udelenie azylu odôvodnil
inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v §§ 8,10, 13a alebo 13b zákona o azyle.
Napriek tomu však odporca posúdil bezpečnostnú situáciu v provincii Laghmann, odkiaľ navrhovateľ
pochádza, a vyhodnotil ju ako prijateľnú. Čiže v prípade navrhovateľovho návratu do krajiny pôvodu by
mu nemalo hroziť nebezpečenstvo vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm. d) zákona o azyle.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa
24.4.2012, ktorým sa domáhal odkladu jeho vykonateľnosti a následne jeho zrušenia v celom rozsahu.
Uviedol v ňom, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, že
zistenie skutkového stavu, z ktorého rozhodnutie vychádzalo je v rozpore s obsahom spisov, že
zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Navrhovateľ nesúhlasil s tým, že odporca vyhodnotil
dôvody jeho žiadosti ako vnútrorodinné pozemkové spory a nepreskúmal ich v kontexte krvnej pomsty.
Pokiaľ ide o neposkytnutie doplnkovej ochrany, poukázal na to, že v priebehu azylového konania
nepriamo poukázal na prebiehajúci ozbrojený konflikt v krajine pôvodu, avšak svoje problémy nevedel
opísať a pomenovať tak, ako to požaduje zákon o azyle. Okrem toho skutočnosť, že v Afganistane
prebieha vnútroštátny konflikt je všeobecne známou, preto ju mal odporca zohľadniť a rozhodnúť vo



veci samej a nie zamietnuť navrhovateľovu žiadosť ako zjavne neopodstatnenú. Navrhovateľ ďalej
poukázal na svoj nízky vek (19 rokov), ktorý je blízky veku maloletých, čo mal odporca pri rozhodovaní
taktiež zohľadniť. Navrhovateľ nakoniec namietal nedostatočné preskúmanie bezpečnostnej situácie v
Afganistane a tiež stručné a nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia.

Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 26.6.2012 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu potvrdiť ako vecne správne, pričom sa v podstate pridržal svojich argumentov uvedených
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Naviac uviedol, že vzhľadom na navrhovateľovu výpoveď a
ním opísaný príbeh, odporca považuje hrozbu krvnej pomsty, tak ako ju navrhovateľ opísal vo svojom
opravnom prostriedku za neopodstatnenú a účelovú. Taktiež poukázal na skutočnosť, že v čase vydania
napadnutého rozhodnutia bol navrhovateľ plnoletý, preto spôsob, akým odporca rozhodol nebol v
rozpore so zákonom o azyle. Pokiaľ ide o bezpečnostnú situáciu v Afganistane, tá je v súčasnosti
prijateľná. Navyše navrhovateľ počas azylového konania nespomenul, že by mal obavy z návratu do
krajiny pôvodu z dôvodu zlej bezpečnostnej situácie alebo z obáv pred reálnou hrozbou vážneho
bezprávia.

Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom
znení ( O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods. 3 zákona o
azyle, § 14 zák. č. 371/2004 Z. z. v platnom znení) na pojednávaní za prítomnosti právnej zástupkyne
navrhovateľa a v neprítomnosti povereného zamestnanca odporcu, ktorý dňa 25.9.2012 faxom doručil
súdu ospravedlnenie svojej neúčasti, vyjadril svoj súhlas, aby súd prejednal vec v jeho neprítomnosti
(§ 250g ods. 2 O.s.p.) a zároveň oznámil súdu, že navrhovetľ dňa 2.7.2012 svojvoľne opustil azylové
zariadenie odporcu bez zanechania adresy svojho pobytu. Súd po prejednaní veci dospel k názoru, že
napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne.

Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa
podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS:MU-57/PO-Ž-2012 z obsahu
ktorého zistil, že navrhovateľ dňa 2.2.2012 požiadal o udelenie azylu, pričom ako dôvod uviedol obavy
o svoj život, nakoľko má doma spor s bratrancom Qudratullahom o pozemky. Uviedol, že tento zabil
jeho otca a jeho (navrhovateľa) napadol nožom, pričom mu poranil ľavú nohu, pravú ruku a brucho a
opakovane sa mu vyhrážal zabitím. Vstupný pohovor sa uskutočnil dňa 9.2.2012. Navrhovateľ opustil
krajinu pôvodu v októbri 2011, pričom jeho cieľovou krajinou bolo Rakúsko, kde žije jeho teta s rodinou.
Pred tým, ako navrhovateľ požiadal na území Slovenskej republiky o azyl, sa tri mesiace nelegálne
zdržiaval v Grécku (na ostrove Kréta), avšak o udelenie azylu tam nepožiadal, nakoľko mal obavy, že
by ho tam mohol nájsť strýko Qudratullah. Tiež uviedol, že jeho otec bol pred ôsmimi rokmi zastrelený
strýkom Qudratullahom v dôsledku rodinných sporov. Ako výlučný dôvod svojej žiadosti o azyl uviedol
obavu o život pred týmto strýkom s ktorým mala jeho rodina spory kvôli pozemkom. Uviedol tiež, že
pred rokom, pri bitke medzi jeho bratom a bratrancom Aminulahom bol poranený strýkom Qudratullahom
na nohe, krku a bruchu. Tento incident vyšetrovala aj polícia. Navrhovateľ počas celého vstupného
pohovoru nespomenul, že by mal obavy o svoj život z dôvodu zlej bezpečnostnej situácie v krajine jeho
pôvodu. Naopak, uviedol, že v krajine pôvodu nebol nikdy členom žiadnej politickej strany, hnutia alebo
inej organizácie, nebolo voči nemu vedené trestné konanie a s políciou nikdy nemal problémy. Pokiaľ
ide o problémy s navrhovaľovým strýkom, navrhovateľ uviedol, že sa ich v krajine pôvodu snažil vyriešiť
s políciou, avšak táto je podľa jeho slov skorumpovaná a problém mu nepomohla vyriešiť.

Podľa ust. § 12 ods. 1 písm. a/ zákona o azyle ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako
zjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami
alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo § 13b.

Podľa ust. § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý a) má v štáte, ktorého je
štátnym občanom, a ak ide o osobu bez štátnej príslušnosti, v štáte jeho bydliska, opodstatnené obavy
z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania
určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, a vzhľadom na tieto obavy sa
nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie
politických práv a slobôd.



Podľa ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné
alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv 3a) alebo súbeh
rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v

1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia,

2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú
vykonávané diskriminačným spôsobom,

3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu,

4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste,

5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon
vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2,

6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom,

Podľa ust. § 10 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon
neustanovuje inak:

d) manželovi azylanta, ak manželstvo trvá v štáte, ktorý azylant opustil z dôvodov podľa § 8, a azylant
s tým vopred písomne súhlasí,

e) slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písm. a) do 18 rokov ich veku alebo

f) rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, ak s tým azylant vopred písomne súhlasí.

Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo
azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej
hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,
2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne
ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného
alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.

Podľa ust. § 13b ods. 1 zákona o azyle § 13b ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne doplnkovú
ochranu, ak tento zákon neustanovuje inak,

a) manželovi cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, ak manželstvo trvá a trvalo
aj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento cudzinec so zlúčením vopred písomne súhlasí,

b) slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, alebo osoby podľa
písmena a) do 18 rokov ich veku alebo

c) rodičom slobodného cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, mladšieho ako
18 rokov.

Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku:



K námietke, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov:

Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Rozhodnutie obsahuje všetky zákonom o správnom
poriadku predpísané náležitosti, text jeho výroku ako aj odôvodnenia je jasný a zrozumiteľný, je z
neho zjavné prečo odporca rozhodol tak, ako to uviedol v enunciáte rozhodnutia. Z odôvodnenia
rozhodnutia je tak isto zjavné, prečo odporca a na základe akých skutočností zamietol navrhovateľovu
žiadosť ako zjavne neopodstatnenú. Naviac odporca podrobne reagoval aj na argumentáciu zástupkyne
navrhovateľa v konaní pred odporcom, ktorú prezentovala v písomnom stanovisku pre vydaním
rozhodnutia. Navrhovateľ reaguje v podanom odvolaní na konkrétne časti rozhodnutia, čo by
zrejme nebolo možné, ak by rozhodnutie bolo nezrozumiteľným, alebo ak by neobsahovalo náležité
odôvodnenie.

K námietke nedostatočne zisteného stavu veci a k námietke, že takto nedostatočne zistený stav veci
je v rozpore s obsahom spisu:

Ani tieto námietky nie sú dôvodné. Odporca vo veci rozhodol o zamietnutí žiadosti ako zjavne
neopodstatnenej, pričom vychádzal z obsahu navrhovateľovej žiadosti o azyl (vyhlásenia) a z obsahu
vstupného pohovoru, vykonané ho s ním. Navrhovateľ v ňom odpovedal na všetky položené otázky,
pričom mu bol poskytnutý priestor k tomu, aby uviedol všetky svoje dôvody, obavy či príbehy, ktoré
súvisia s jeho žiadosťou o azyl. Podstata rozhodnutia podľa ust. § 12 zákona o azyle, teda aj podľa
ods. 1 písm. a/ spočíva v tom, že nejde o rozhodnutie vo veci samej, teda rozhodnutie nie je výsledkom
posúdenia žiadosti o azyl ako takej. Ide o rozhodnutie v podstate procesného charakteru, ktoré
konštatuje, že predmetná žiadosť o azyl nebude posúdená v jej merite z dôvodov, ktoré sú uvedené v §
12 zákona o azyle a že sa z týchto dôvodov zamieta. Pre zistenie dôvodnosti postupu odporcu podľa ust.
§ 12 ods. 1 písm. a/ zákona o azyle postačuje, aby odporca prijal vyhlásenie ktorým žiadateľ požiadal
o azyl, resp. aby s ním vykonal vstupný pohovor - spísal dotazník a obsah týchto úkonov vyhodnotil z
pohľadu, či žiadateľ o azyl - navrhovateľ odôvodňuje svoju žiadosť o azyl dôvodmi, ktoré sú uvedené v
ust. §§ 8, 10, 13a, 13b zákona o azyle. Pokiaľ odporca dospel v prejednávanej veci k presvedčeniu, že v
prípade navrhovateľa tento neprezentoval žiaden z dôvodov §§ 8, 10, 13a, 13b zákona o azyle, nebolo
jeho povinnosťou, ak pristúpil k aplikácii § 12 zákona o azyle, zabezpečovať správy o krajine pôvodu
navrhovateľa a tieto vyhodnocovať. Pokiaľ to však urobil, konal nad rámec svojich povinností. Bolo by
teda irelevantným, ak by aj existoval rozpor medzi obsahom spisu a (v tejto časti) rozhodnutím. Súd
opätovne zdôrazňuje, že z hľadiska zistenia stavu veci pre postup podľa ust. § 12 ods. 1 písm. a/ zákona
o azyle postačuje, ak odporca prijme vyhlásenie - žiadosť o azyl a prípadne vykoná zo žiadateľom o
azyl vstupný pohovor.

K námietke, že rozhodnutie je nesprávne po právnej stránke:

Podobne ako predchádzajúce námietky, ani táto nie je dôvodná. Je jednoznačným poznatkom,
vyplývajúcim z obsahu navrhovateľovej žiadosti o azyl (z vyhlásenia a zo vstupného pohovoru), že
jediným dôvodom jeho žiadosti o azyl bola prezentovaná obava zo strýka, resp. bratranca Qudratullaha,
súvisiaca s rodinným sporom o pozemky. Takto prezentovaná obava - dôvod žiadosti o azyl však nie
je možné subsumovať pod dôvody, uvedené v ust. § 8 či § 13a zákona o azyle, resp. §§ 10, 13b
zákona o azyle, predovšetkým preto, lebo ich navrhovateľ ani nevyslovil. Pokiaľ navrhovateľ namieta,
že odporca mal prihliadnuť na jeho vek, táto jeho námietka nie je dôvodná. V konaní pred odporcom
bol vek navrhovateľa nesporným, navrhovateľ bol plnoletým žiadateľom o azyl, pričom vek žiadateľa
o azyl nemôže byť dôvodom k vyhľadávaniu aj iných ako žiadateľom prezentovaných dôvodov jeho
žiadosti o azyl. Podobne vek nemôže byť dôvodom k inému ako objektívnemu posúdeniu žiadosti
o azyl. Navrhovateľ ďalej odporcovi vyčítal, že jeho príbeh nevyhodnotil ako hrozbu krvnej pomsty,
ktorá mu hrozí. K tejto časti návrhu súd poznamenáva, že je nepochopiteľným ak navrhovateľ svoju
osobu vyhodnotil ako možný objekt krvnej pomsty, keď práve jeho otec mal byť strýkom - bratrancom
Qudratullahom zabitý a teda krvná pomsta by prislúchala navrhovateľovi!



Pretože odporca dostatočným spôsobom zistil stav veci, pretože jeho rozhodnutie netrpí vadou
nepreskúmateľnosti a pretože navrhovateľom prezentovaný dôvod jeho žiadosti o azyl - obava zo strýka
(bratranca) Qudratullaha z dôvodu sporu o rodinný majetok nie je dôvodom, ktorý je obsiahnutý v
ustanoveniach §§ 85, 10 ,13a, 13b zákona o azyle, súd napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil.

O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok
konania.

Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený
od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd
nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie
treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. (§ 205 O.s.p).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b)
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 O.s.p).

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam