Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/33/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200807 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1012200807.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána P. V., nar. X.X.XXXX, bez dokladov totožnosti, štátneho príslušníka B. P. Q. (Ď. F. „.), podľa vlastného udania v zahraničí bytom naposledy T., X. J., S. F., B., na Slovensku naposledy s miestom pobytu: S. R. Z. Ú. Z. N. K. Q. Q., aktuálne na neznámom mieste, zastúpeného pani JUDr. Dašou Knoškovou, pracovníčkou Slovenskej humanitnej rady so sídlom Páričkova 18, 821 08 Bratislava, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad so sídlom Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 24.4.2012 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-57-20/PO- Ž-2012 zo dňa 30.3.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-57-20/PO-Ž-2012 zo dňa 30.3.2012 p o t v r d z u j e. Krajský súd v Bratislave navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-57-20/PO-Ž-2012 zo dňa 30.3.2012 odporca podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“) a § 12 ods. 3 zákona o azyle zamietol navrhovateľovu žiadosť o azyl ako zjavne neopodstatnenú. Dôvodil, že navrhovateľ ako dôvod podania svojej žiadosti uviedol obavy o svoj život pre rodinné pozemkové spory a s tým súvisiace zabitie navrhovateľovho otca, fyzické napadnutie a zranenie navrhovateľa a opakované vyhrážanie sa zabitím zo strany navrhovateľovho bratranca J. navrhovateľovi. Odporca tieto dôvody považoval za irelevantné z hľadiska kladného posúdenia navrhovateľovej žiadosti o medzinárodnú ochranu, nakoľko išlo o dôvody odlišné od tých, ktoré sú uvedené v ust. §§ 8,10,13a alebo § 13b zákona o azyle, a preto vyhodnotil jeho žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú. Pokiaľ ide o spájanie týchto dôvodov s krvnou pomstou, odporca ich vyhodnotil ako neadekvátne a ako fabuláciu zo strany právnej zástupkyne navrhovateľa. Pokiaľ ide o otázku poskytnutia doplnkovej ochrany navrhovateľovi na území Slovenskej republiky, odporca považoval za bezpredmetné posudzovať hrozbu vážneho bezprávia v prípade návratu navrhovateľa do krajiny pôvodu, nakoľko navrhovateľ svoju žiadosť o udelenie azylu odôvodnil inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v §§ 8,10, 13a alebo 13b zákona o azyle. Napriek tomu však odporca posúdil bezpečnostnú situáciu v provincii Laghmann, odkiaľ navrhovateľ pochádza, a vyhodnotil ju ako prijateľnú. Čiže v prípade navrhovateľovho návratu do krajiny pôvodu by mu nemalo hroziť nebezpečenstvo vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm. d) zákona o azyle. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 24.4.2012, ktorým sa domáhal odkladu jeho vykonateľnosti a následne jeho zrušenia v celom rozsahu. Uviedol v ňom, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, že zistenie skutkového stavu, z ktorého rozhodnutie vychádzalo je v rozpore s obsahom spisov, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Navrhovateľ nesúhlasil s tým, že odporca vyhodnotil dôvody jeho žiadosti ako vnútrorodinné pozemkové spory a nepreskúmal ich v kontexte krvnej pomsty. Pokiaľ ide o neposkytnutie doplnkovej ochrany, poukázal na to, že v priebehu azylového konania nepriamo poukázal na prebiehajúci ozbrojený konflikt v krajine pôvodu, avšak svoje problémy nevedel opísať a pomenovať tak, ako to požaduje zákon o azyle. Okrem toho skutočnosť, že v Afganistane prebieha vnútroštátny konflikt je všeobecne známou, preto ju mal odporca zohľadniť a rozhodnúť vo veci samej a nie zamietnuť navrhovateľovu žiadosť ako zjavne neopodstatnenú. Navrhovateľ ďalej poukázal na svoj nízky vek (19 rokov), ktorý je blízky veku maloletých, čo mal odporca pri rozhodovaní taktiež zohľadniť. Navrhovateľ nakoniec namietal nedostatočné preskúmanie bezpečnostnej situácie v Afganistane a tiež stručné a nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 26.6.2012 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť ako vecne správne, pričom sa v podstate pridržal svojich argumentov uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Naviac uviedol, že vzhľadom na navrhovateľovu výpoveď a ním opísaný príbeh, odporca považuje hrozbu krvnej pomsty, tak ako ju navrhovateľ opísal vo svojom opravnom prostriedku za neopodstatnenú a účelovú. Taktiež poukázal na skutočnosť, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia bol navrhovateľ plnoletý, preto spôsob, akým odporca rozhodol nebol v rozpore so zákonom o azyle. Pokiaľ ide o bezpečnostnú situáciu v Afganistane, tá je v súčasnosti prijateľná. Navyše navrhovateľ počas azylového konania nespomenul, že by mal obavy z návratu do krajiny pôvodu z dôvodu zlej bezpečnostnej situácie alebo z obáv pred reálnou hrozbou vážneho bezprávia. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení ( O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods. 3 zákona o azyle, § 14 zák. č. 371/2004 Z. z. v platnom znení) na pojednávaní za prítomnosti právnej zástupkyne navrhovateľa a v neprítomnosti povereného zamestnanca odporcu, ktorý dňa 25.9.2012 faxom doručil súdu ospravedlnenie svojej neúčasti, vyjadril svoj súhlas, aby súd prejednal vec v jeho neprítomnosti (§ 250g ods. 2 O.s.p.) a zároveň oznámil súdu, že navrhovateľ dňa 2.7.2012 svojvoľne opustil azylové zariadenie odporcu bez zanechania adresy svojho pobytu. Súd po prejednaní veci dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS:MU-57/PO-Ž-2012 z obsahu ktorého zistil, že navrhovateľ dňa 2.2.2012 požiadal o udelenie azylu, pričom ako dôvod uviedol obavy o svoj život, nakoľko má doma spor s bratrancom J. o pozemky. Uviedol, že tento zabil jeho otca a jeho (navrhovateľa) napadol nožom, pričom mu poranil ľavú nohu, pravú ruku a brucho a opakovane sa mu vyhrážal zabitím. Vstupný pohovor sa uskutočnil dňa 9.2.2012. Navrhovateľ opustil krajinu pôvodu v októbri 2011, pričom jeho cieľovou krajinou bolo Rakúsko, kde žije jeho teta s rodinou. Pred tým, ako navrhovateľ požiadal na území Slovenskej republiky o azyl, sa tri mesiace nelegálne zdržiaval v Grécku (na ostrove Kréta), avšak o udelenie azylu tam nepožiadal, nakoľko mal obavy, že by ho tam mohol nájsť strýko J.. Tiež uviedol, že jeho otec bol pred ôsmimi rokmi zastrelený strýkom J. v dôsledku rodinných sporov. Ako výlučný dôvod svojej žiadosti o azyl uviedol obavu o život pred týmto strýkom s ktorým mala jeho rodina spory kvôli pozemkom. Uviedol tiež, že pred rokom, pri bitke medzi jeho bratom a bratrancom B. bol poranený strýkom J. na nohe, krku a bruchu. Tento incident vyšetrovala aj polícia. Navrhovateľ počas celého vstupného pohovoru nespomenul, že by mal obavy o svoj život z dôvodu zlej bezpečnostnej situácie v krajine jeho pôvodu. Naopak, uviedol, že v krajine pôvodu nebol nikdy členom žiadnej politickej strany, hnutia alebo inej organizácie, nebolo voči nemu vedené trestné konanie a s políciou nikdy nemal problémy. Pokiaľ ide o problémy s navrhovateľovým strýkom, navrhovateľ uviedol, že sa ich v krajine pôvodu snažil vyriešiť s políciou, avšak táto je podľa jeho slov skorumpovaná a problém mu nepomohla vyriešiť. Podľa ust. § 12 ods. 1 písm. a/ zákona o azyle ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo § 13b. Podľa ust. § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý a) má v štáte, ktorého je štátnym občanom, a ak ide o osobu bez štátnej príslušnosti, v štáte jeho bydliska, opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv 3a) alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom, Podľa ust. § 10 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak: a) manželovi azylanta, ak manželstvo trvá v štáte, ktorý azylant opustil z dôvodov podľa § 8, a azylant s tým vopred písomne súhlasí, b) slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písm. a) do 18 rokov ich veku alebo c) rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, ak s tým azylant vopred písomne súhlasí. Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Podľa ust. § 13b ods. 1 zákona o azyle § 13b ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne doplnkovú ochranu, ak tento zákon neustanovuje inak, a) manželovi cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento cudzinec so zlúčením vopred písomne súhlasí, b) slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo c) rodičom slobodného cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, mladšieho ako 18 rokov. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Rozhodnutie obsahuje všetky zákonom o správnom poriadku predpísané náležitosti, text jeho výroku ako aj odôvodnenia je jasný a zrozumiteľný, je z neho zjavné prečo odporca rozhodol tak, ako to uviedol v enunciáte rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia je tak isto zjavné, prečo odporca a na základe akých skutočností zamietol navrhovateľovu žiadosť ako zjavne neopodstatnenú. Naviac odporca podrobne reagoval aj na argumentáciu zástupkyne navrhovateľa v konaní pred odporcom, ktorú prezentovala v písomnom stanovisku pre vydaním rozhodnutia. Navrhovateľ reaguje v podanom odvolaní na konkrétne časti rozhodnutia, čo by zrejme nebolo možné, ak by rozhodnutie bolo nezrozumiteľným, alebo ak by neobsahovalo náležité odôvodnenie. K námietke nedostatočne zisteného stavu veci a k námietke, že takto nedostatočne zistený stav veci je v rozpore s obsahom spisu: Ani tieto námietky nie sú dôvodné. Odporca vo veci rozhodol o zamietnutí žiadosti ako zjavne neopodstatnenej, pričom vychádzal z obsahu navrhovateľovej žiadosti o azyl (vyhlásenia) a z obsahu vstupného pohovoru, vykonané ho s ním. Navrhovateľ v ňom odpovedal na všetky položené otázky, pričom mu bol poskytnutý priestor k tomu, aby uviedol všetky svoje dôvody, obavy či príbehy, ktoré súvisia s jeho žiadosťou o azyl. Podstata rozhodnutia podľa ust. § 12 zákona o azyle, teda aj podľa ods. 1 písm. a/ spočíva v tom, že nejde o rozhodnutie vo veci samej, teda rozhodnutie nie je výsledkom posúdenia žiadosti o azyl ako takej. Ide o rozhodnutie v podstate procesného charakteru, ktoré konštatuje, že predmetná žiadosť o azyl nebude posúdená v jej merite z dôvodov, ktoré sú uvedené v § 12 zákona o azyle a že sa z týchto dôvodov zamieta. Pre zistenie dôvodnosti postupu odporcu podľa ust. § 12 ods. 1 písm. a/ zákona o azyle postačuje, aby odporca prijal vyhlásenie ktorým žiadateľ požiadal o azyl, resp. aby s ním vykonal vstupný pohovor - spísal dotazník a obsah týchto úkonov vyhodnotil z pohľadu, či žiadateľ o azyl - navrhovateľ odôvodňuje svoju žiadosť o azyl dôvodmi, ktoré sú uvedené v ust. §§ 8, 10, 13a, 13b zákona o azyle. Pokiaľ odporca dospel v prejednávanej veci k presvedčeniu, že v prípade navrhovateľa tento neprezentoval žiaden z dôvodov §§ 8, 10, 13a, 13b zákona o azyle, nebolo jeho povinnosťou, ak pristúpil k aplikácii § 12 zákona o azyle, zabezpečovať správy o krajine pôvodu navrhovateľa a tieto vyhodnocovať. Pokiaľ to však urobil, konal nad rámec svojich povinností. Bolo by teda irelevantným, ak by aj existoval rozpor medzi obsahom spisu a (v tejto časti) rozhodnutím. Súd opätovne zdôrazňuje, že z hľadiska zistenia stavu veci pre postup podľa ust. § 12 ods. 1 písm. a/ zákona o azyle postačuje, ak odporca prijme vyhlásenie - žiadosť o azyl a prípadne vykoná zo žiadateľom o azyl vstupný pohovor. K námietke, že rozhodnutie je nesprávne po právnej stránke: Podobne ako predchádzajúce námietky, ani táto nie je dôvodná. Je jednoznačným poznatkom, vyplývajúcim z obsahu navrhovateľovej žiadosti o azyl (z vyhlásenia a zo vstupného pohovoru), že jediným dôvodom jeho žiadosti o azyl bola prezentovaná obava zo strýka, resp. bratranca J., súvisiaca s rodinným sporom o pozemky. Takto prezentovaná obava - dôvod žiadosti o azyl však nie je možné subsumovať pod dôvody, uvedené v ust. § 8 či § 13a zákona o azyle, resp. §§ 10, 13b zákona o azyle, predovšetkým preto, lebo ich navrhovateľ ani nevyslovil. Pokiaľ navrhovateľ namieta, že odporca mal prihliadnuť na jeho vek, táto jeho námietka nie je dôvodná. V konaní pred odporcom bol vek navrhovateľa nesporným, navrhovateľ bol plnoletým žiadateľom o azyl, pričom vek žiadateľa o azyl nemôže byť dôvodom k vyhľadávaniu aj iných ako žiadateľom prezentovaných dôvodov jeho žiadosti o azyl. Podobne vek nemôže byť dôvodom k inému ako objektívnemu posúdeniu žiadosti o azyl. Navrhovateľ ďalej odporcovi vyčítal, že jeho príbeh nevyhodnotil ako hrozbu krvnej pomsty, ktorá mu hrozí. K tejto časti návrhu súd poznamenáva, že je nepochopiteľným ak navrhovateľ svoju osobu vyhodnotil ako možný objekt krvnej pomsty, keď práve jeho otec mal byť strýkom - bratrancom J. zabitý a teda krvná pomsta by prislúchala navrhovateľovi! Pretože odporca dostatočným spôsobom zistil stav veci, pretože jeho rozhodnutie netrpí vadou nepreskúmateľnosti a pretože navrhovateľom prezentovaný dôvod jeho žiadosti o azyl - obava zo strýka (bratranca) J. z dôvodu sporu o rodinný majetok nie je dôvodom, ktorý je obsiahnutý v ustanoveniach §§ 85, 10 ,13a, 13b zákona o azyle, súd napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-57-20/PO-Ž-2012 zo dňa 30.3.2012 odporca podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“) a § 12 ods. 3 zákona o azyle zamietol navrhovateľovu žiadosť o azyl ako zjavne neopodstatnenú. Dôvodil, že navrhovateľ ako dôvod podania svojej žiadosti uviedol obavy o svoj život pre rodinné pozemkové spory a s tým súvisiace zabitie navrhovateľovho otca, fyzické napadnutie a zranenie navrhovateľa a opakované vyhrážanie sa zabitím zo strany navrhovateľovho bratranca Qudratullaha navrhovateľovi. Odporca tieto dôvody považoval za irelevantné z hľadiska kladného posúdenia navrhovateľovej žiadosti o medzinárodnú ochranu, nakoľko išlo o dôvody odlišné od tých, ktoré sú uvedené v ust. §§ 8,10,13a alebo § 13b zákona o azyle, a preto vyhodnotil jeho žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú. Pokiaľ ide o spájanie týchto dôvodov s krvnou pomstou, odporca ich vyhodnotil ako neadekvátne a ako fabuláciu zo strany právnej zástupkyne navrhovateľa. Pokiaľ ide o otázku poskytnutia doplnkovej ochrany navrhovateľovi na území Slovenskej republiky, odporca považoval za bezpredmetné posudzovať hrozbu vážneho bezprávia v prípade návratu navrhovateľa do krajiny pôvodu, nakoľko navrhovateľ svoju žiadosť o udelenie azylu odôvodnil inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v §§ 8,10, 13a alebo 13b zákona o azyle. Napriek tomu však odporca posúdil bezpečnostnú situáciu v provincii Laghmann, odkiaľ navrhovateľ pochádza, a vyhodnotil ju ako prijateľnú. Čiže v prípade navrhovateľovho návratu do krajiny pôvodu by mu nemalo hroziť nebezpečenstvo vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm. d) zákona o azyle. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 24.4.2012, ktorým sa domáhal odkladu jeho vykonateľnosti a následne jeho zrušenia v celom rozsahu. Uviedol v ňom, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, že zistenie skutkového stavu, z ktorého rozhodnutie vychádzalo je v rozpore s obsahom spisov, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Navrhovateľ nesúhlasil s tým, že odporca vyhodnotil dôvody jeho žiadosti ako vnútrorodinné pozemkové spory a nepreskúmal ich v kontexte krvnej pomsty. Pokiaľ ide o neposkytnutie doplnkovej ochrany, poukázal na to, že v priebehu azylového konania nepriamo poukázal na prebiehajúci ozbrojený konflikt v krajine pôvodu, avšak svoje problémy nevedel opísať a pomenovať tak, ako to požaduje zákon o azyle. Okrem toho skutočnosť, že v Afganistane prebieha vnútroštátny konflikt je všeobecne známou, preto ju mal odporca zohľadniť a rozhodnúť vo veci samej a nie zamietnuť navrhovateľovu žiadosť ako zjavne neopodstatnenú. Navrhovateľ ďalej poukázal na svoj nízky vek (19 rokov), ktorý je blízky veku maloletých, čo mal odporca pri rozhodovaní taktiež zohľadniť. Navrhovateľ nakoniec namietal nedostatočné preskúmanie bezpečnostnej situácie v Afganistane a tiež stručné a nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 26.6.2012 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť ako vecne správne, pričom sa v podstate pridržal svojich argumentov uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Naviac uviedol, že vzhľadom na navrhovateľovu výpoveď a ním opísaný príbeh, odporca považuje hrozbu krvnej pomsty, tak ako ju navrhovateľ opísal vo svojom opravnom prostriedku za neopodstatnenú a účelovú. Taktiež poukázal na skutočnosť, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia bol navrhovateľ plnoletý, preto spôsob, akým odporca rozhodol nebol v rozpore so zákonom o azyle. Pokiaľ ide o bezpečnostnú situáciu v Afganistane, tá je v súčasnosti prijateľná. Navyše navrhovateľ počas azylového konania nespomenul, že by mal obavy z návratu do krajiny pôvodu z dôvodu zlej bezpečnostnej situácie alebo z obáv pred reálnou hrozbou vážneho bezprávia. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení ( O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods. 3 zákona o azyle, § 14 zák. č. 371/2004 Z. z. v platnom znení) na pojednávaní za prítomnosti právnej zástupkyne navrhovateľa a v neprítomnosti povereného zamestnanca odporcu, ktorý dňa 25.9.2012 faxom doručil súdu ospravedlnenie svojej neúčasti, vyjadril svoj súhlas, aby súd prejednal vec v jeho neprítomnosti (§ 250g ods. 2 O.s.p.) a zároveň oznámil súdu, že navrhovetľ dňa 2.7.2012 svojvoľne opustil azylové zariadenie odporcu bez zanechania adresy svojho pobytu. Súd po prejednaní veci dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS:MU-57/PO-Ž-2012 z obsahu ktorého zistil, že navrhovateľ dňa 2.2.2012 požiadal o udelenie azylu, pričom ako dôvod uviedol obavy o svoj život, nakoľko má doma spor s bratrancom Qudratullahom o pozemky. Uviedol, že tento zabil jeho otca a jeho (navrhovateľa) napadol nožom, pričom mu poranil ľavú nohu, pravú ruku a brucho a opakovane sa mu vyhrážal zabitím. Vstupný pohovor sa uskutočnil dňa 9.2.2012. Navrhovateľ opustil krajinu pôvodu v októbri 2011, pričom jeho cieľovou krajinou bolo Rakúsko, kde žije jeho teta s rodinou. Pred tým, ako navrhovateľ požiadal na území Slovenskej republiky o azyl, sa tri mesiace nelegálne zdržiaval v Grécku (na ostrove Kréta), avšak o udelenie azylu tam nepožiadal, nakoľko mal obavy, že by ho tam mohol nájsť strýko Qudratullah. Tiež uviedol, že jeho otec bol pred ôsmimi rokmi zastrelený strýkom Qudratullahom v dôsledku rodinných sporov. Ako výlučný dôvod svojej žiadosti o azyl uviedol obavu o život pred týmto strýkom s ktorým mala jeho rodina spory kvôli pozemkom. Uviedol tiež, že pred rokom, pri bitke medzi jeho bratom a bratrancom Aminulahom bol poranený strýkom Qudratullahom na nohe, krku a bruchu. Tento incident vyšetrovala aj polícia. Navrhovateľ počas celého vstupného pohovoru nespomenul, že by mal obavy o svoj život z dôvodu zlej bezpečnostnej situácie v krajine jeho pôvodu. Naopak, uviedol, že v krajine pôvodu nebol nikdy členom žiadnej politickej strany, hnutia alebo inej organizácie, nebolo voči nemu vedené trestné konanie a s políciou nikdy nemal problémy. Pokiaľ ide o problémy s navrhovaľovým strýkom, navrhovateľ uviedol, že sa ich v krajine pôvodu snažil vyriešiť s políciou, avšak táto je podľa jeho slov skorumpovaná a problém mu nepomohla vyriešiť. Podľa ust. § 12 ods. 1 písm. a/ zákona o azyle ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo § 13b. Podľa ust. § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý a) má v štáte, ktorého je štátnym občanom, a ak ide o osobu bez štátnej príslušnosti, v štáte jeho bydliska, opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv 3a) alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom, Podľa ust. § 10 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak: d) manželovi azylanta, ak manželstvo trvá v štáte, ktorý azylant opustil z dôvodov podľa § 8, a azylant s tým vopred písomne súhlasí, e) slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písm. a) do 18 rokov ich veku alebo f) rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, ak s tým azylant vopred písomne súhlasí. Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Podľa ust. § 13b ods. 1 zákona o azyle § 13b ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne doplnkovú ochranu, ak tento zákon neustanovuje inak, a) manželovi cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento cudzinec so zlúčením vopred písomne súhlasí, b) slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo c) rodičom slobodného cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, mladšieho ako 18 rokov. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Rozhodnutie obsahuje všetky zákonom o správnom poriadku predpísané náležitosti, text jeho výroku ako aj odôvodnenia je jasný a zrozumiteľný, je z neho zjavné prečo odporca rozhodol tak, ako to uviedol v enunciáte rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia je tak isto zjavné, prečo odporca a na základe akých skutočností zamietol navrhovateľovu žiadosť ako zjavne neopodstatnenú. Naviac odporca podrobne reagoval aj na argumentáciu zástupkyne navrhovateľa v konaní pred odporcom, ktorú prezentovala v písomnom stanovisku pre vydaním rozhodnutia. Navrhovateľ reaguje v podanom odvolaní na konkrétne časti rozhodnutia, čo by zrejme nebolo možné, ak by rozhodnutie bolo nezrozumiteľným, alebo ak by neobsahovalo náležité odôvodnenie. K námietke nedostatočne zisteného stavu veci a k námietke, že takto nedostatočne zistený stav veci je v rozpore s obsahom spisu: Ani tieto námietky nie sú dôvodné. Odporca vo veci rozhodol o zamietnutí žiadosti ako zjavne neopodstatnenej, pričom vychádzal z obsahu navrhovateľovej žiadosti o azyl (vyhlásenia) a z obsahu vstupného pohovoru, vykonané ho s ním. Navrhovateľ v ňom odpovedal na všetky položené otázky, pričom mu bol poskytnutý priestor k tomu, aby uviedol všetky svoje dôvody, obavy či príbehy, ktoré súvisia s jeho žiadosťou o azyl. Podstata rozhodnutia podľa ust. § 12 zákona o azyle, teda aj podľa ods. 1 písm. a/ spočíva v tom, že nejde o rozhodnutie vo veci samej, teda rozhodnutie nie je výsledkom posúdenia žiadosti o azyl ako takej. Ide o rozhodnutie v podstate procesného charakteru, ktoré konštatuje, že predmetná žiadosť o azyl nebude posúdená v jej merite z dôvodov, ktoré sú uvedené v § 12 zákona o azyle a že sa z týchto dôvodov zamieta. Pre zistenie dôvodnosti postupu odporcu podľa ust. § 12 ods. 1 písm. a/ zákona o azyle postačuje, aby odporca prijal vyhlásenie ktorým žiadateľ požiadal o azyl, resp. aby s ním vykonal vstupný pohovor - spísal dotazník a obsah týchto úkonov vyhodnotil z pohľadu, či žiadateľ o azyl - navrhovateľ odôvodňuje svoju žiadosť o azyl dôvodmi, ktoré sú uvedené v ust. §§ 8, 10, 13a, 13b zákona o azyle. Pokiaľ odporca dospel v prejednávanej veci k presvedčeniu, že v prípade navrhovateľa tento neprezentoval žiaden z dôvodov §§ 8, 10, 13a, 13b zákona o azyle, nebolo jeho povinnosťou, ak pristúpil k aplikácii § 12 zákona o azyle, zabezpečovať správy o krajine pôvodu navrhovateľa a tieto vyhodnocovať. Pokiaľ to však urobil, konal nad rámec svojich povinností. Bolo by teda irelevantným, ak by aj existoval rozpor medzi obsahom spisu a (v tejto časti) rozhodnutím. Súd opätovne zdôrazňuje, že z hľadiska zistenia stavu veci pre postup podľa ust. § 12 ods. 1 písm. a/ zákona o azyle postačuje, ak odporca prijme vyhlásenie - žiadosť o azyl a prípadne vykoná zo žiadateľom o azyl vstupný pohovor. K námietke, že rozhodnutie je nesprávne po právnej stránke: Podobne ako predchádzajúce námietky, ani táto nie je dôvodná. Je jednoznačným poznatkom, vyplývajúcim z obsahu navrhovateľovej žiadosti o azyl (z vyhlásenia a zo vstupného pohovoru), že jediným dôvodom jeho žiadosti o azyl bola prezentovaná obava zo strýka, resp. bratranca Qudratullaha, súvisiaca s rodinným sporom o pozemky. Takto prezentovaná obava - dôvod žiadosti o azyl však nie je možné subsumovať pod dôvody, uvedené v ust. § 8 či § 13a zákona o azyle, resp. §§ 10, 13b zákona o azyle, predovšetkým preto, lebo ich navrhovateľ ani nevyslovil. Pokiaľ navrhovateľ namieta, že odporca mal prihliadnuť na jeho vek, táto jeho námietka nie je dôvodná. V konaní pred odporcom bol vek navrhovateľa nesporným, navrhovateľ bol plnoletým žiadateľom o azyl, pričom vek žiadateľa o azyl nemôže byť dôvodom k vyhľadávaniu aj iných ako žiadateľom prezentovaných dôvodov jeho žiadosti o azyl. Podobne vek nemôže byť dôvodom k inému ako objektívnemu posúdeniu žiadosti o azyl. Navrhovateľ ďalej odporcovi vyčítal, že jeho príbeh nevyhodnotil ako hrozbu krvnej pomsty, ktorá mu hrozí. K tejto časti návrhu súd poznamenáva, že je nepochopiteľným ak navrhovateľ svoju osobu vyhodnotil ako možný objekt krvnej pomsty, keď práve jeho otec mal byť strýkom - bratrancom Qudratullahom zabitý a teda krvná pomsta by prislúchala navrhovateľovi! Pretože odporca dostatočným spôsobom zistil stav veci, pretože jeho rozhodnutie netrpí vadou nepreskúmateľnosti a pretože navrhovateľom prezentovaný dôvod jeho žiadosti o azyl - obava zo strýka (bratranca) Qudratullaha z dôvodu sporu o rodinný majetok nie je dôvodom, ktorý je obsiahnutý v ustanoveniach §§ 85, 10 ,13a, 13b zákona o azyle, súd napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 O.s.p).