Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/36/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200823 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1012200823.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána I. V. Z., alias: I. J., I. V. Q., I. Y. T., I. V. Q., I. J., nar. XX.X.XXXX, M.. X.X.XXXX, M.. XX.X.XXXX D. Y., resp. D. Y., M.. D. H. H., štátneho príslušníka Z. V. M. (Ď. W. Z.), v krajine pôvodu naposledy bytom v H. H., B. Y., C. Y., Z., aktuálne s miestom pobytu v Slovenskej republike: C. U. I. Ú. I. D. G. M. M., zastúpeného pani JUDr. Dašou Knoškovou, pracovníčkou Slovenskej humanitnej rady so sídlom Páričkova 18, Bratislava, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad so sídlom Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 26.4.2012 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-9-17/PO-Ž-2012 zo dňa 26.3.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-9-17/PO-Ž-2012 zo dňa 26.3.2012 p o t v r d z u j e. Krajský súd v Bratislave navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-9-17/PO-Ž-2012 zo dňa 26.3.2012 odporca podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v tomto prípade nebola preukázaná opodstatnenosť z obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ako to vyplýva z Konvencie z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zo zákona o azyle. Uviedol, že vyhodnotil navrhovateľovu osobu ako nedôveryhodnú, nakoľko opakovane uvádzal o sebe rôzne identifikačné údaje, rôzne informácie o svojich rodinných príslušníkoch a uvádzal rôzne dôvody svojich žiadostí o azyl, hoci bol pred každým pohovorom upozornený na to, že má vypovedať pravdivo a uviesť všetky dôvody svojej žiadosti o azyl. V uvádzaní zavádzajúcich informácií navrhovateľ pokračoval aj po tom, ako bol niekoľko krát upozornený na rozpory v jeho výpovediach. Odporca v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ v krajine pôvodu nevyvíjal žiadnu činnosť, pre ktorú by mu tam hrozila akákoľvek perzekúcia zo strany polície, armády či iných zložiek štátu. Taktiež nebol členom žiadnej politickej strany, hnutia, či organizácie a o politiku v Afganistane sa aktívne nezaujímal. Problémy, ktoré mal navrhovateľ v krajine pôvodu nikdy neriešil s tamojšími štátnymi orgánmi a ani to neplánoval. Pokiaľ ide o výrok, ktorým odporca rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi tento odôvodnil tým, že nebol splnený ani jeden zo zákonných predpokladov jej poskytnutia. Svoje právne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 26.4.2012, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Uviedol v ňom, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu je nedostačujúce pre posúdenie veci. Navrhovateľ ďalej opísal svoj príbeh a vyjadril svoj názor, že spĺňa podmienky podľa § 8 zákona o azyle, nakoľko mu v prípade návratu do krajiny pôvodu hrozí prenasledovanie z politických dôvodov zo strany neštátnych pôvodcov. Prenasledovanie mu má hroziť z dôvodu jeho výkonu práce tlmočníka pre medzinárodnú firmu, čo militantná skupina Taliban chápe ako vyjadrenie jeho vnútorného politického názoru. Navrhovateľ taktiež namietal nedostatočne zistený skutkový stav veci, predovšetkým nepreskúmanie bezpečnosti, resp. ohrozenia tlmočníkov v krajine navrhovateľovho pôvodu, nepreverenie existencie spoločnosti, pre ktorú navrhovateľ pracoval ako tlmočník, ako aj nedostatky, ktoré vznikli pri vyhodnocovaní navrhovateľom predložených dôkazov odporcom. V súvislosti s neudelením doplnkovej ochrany navrhovateľ namietal, že odporca sa nezaoberal možnosťou popravy navrhovateľa v krajine pôvodu, ku ktorej údajne môže dôjsť zo strany neštátnych pôvodcov. K návrhu priložil: 1/ „Employee Appreciation“ Global Fleet Sales Ltd z 18.4.2011 vydaný na meno I. V., 2/ „Employee Appreciation“ Global Fleet Sales Ltd z 18.8.2011 vydaný na meno I. J., 8 kusov fotografií (na šiestich odfotografovaný s neznámymi mužmi v kanceláriách, na dvoch v hale v pozadí s osobnými automobilmi). Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 18.6.2012 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť ako vecne správne, pričom sa v plnom rozsahu pridržal svojich argumentov uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Vo svojom vyjadrení k návrhu vyjadril svoj názor, že odporca v priebehu konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, ako ani v opravnom prostriedku, neuviedol a nepreukázal také skutočnosti, ktoré by ho oprávňovali vydať rozhodnutie o udelení azylu, a má za to, že objektívne a individuálne posúdil všetky relevantné okolnosti týkajúce sa predmetnej veci. Zistil, že navrhovateľ uvádzal iné skutočnosti ako tie, ktoré sú uvedené v § 8,10,13a alebo 13b zákona o azyle a Ženevskom dohovore. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení ( O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods. 3 zákona o azyle, § 14 zák. č. 371/2004 Z. z. v platnom znení) na pojednávaní v prítomnosti oboch účastníkov konania a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-467/PO-Ž-2011 a spisu ČAS: MU-9/PO-Ž-2012 z obsahu ktorých zistil, že navrhovateľ prvý krát požiadal o azyl na území Slovenskej republiky dňa 15.10.2011. Vo vyhlásení cudzinca spísanom dňa 15.10.2011 navrhovateľ uviedol, že sa volá I. J. a narodil sa 5.3.1987. Ako dôvod podania svojej žiadosti o udelenie azylu uviedol, že na Slovensku platia zákony a navrhovateľ sa považuje za človek a chce pomáhať ľuďom. Chce tu zostať žiť a pracovať. Počas podania vysvetlenia na polícii (14.10.2011), vystupujúci pod identitou I. V. Q. ako dôvod svojej žiadosti uviedol, že v Afganistane je nedostatok pracovných príležitostí, že má zodpovednosť starať sa o svoju rodinu a že tu chce ostať pracovať a žiť. Dňa 7.11.2011 sa za účasti tlmočníka v jazyku perzskom uskutočnil vstupný pohovor, pri ktorom navrhovateľ uviedol, že v skutočnosti sa volá I. Y. T. a narodil sa dňa XX.X.XXXX v meste Y.. Navrhovateľ taktiež uviedol iný dôvod podania žiadosti o udelenie azylu - obavy o svoj život pred príslušníkmi Talibanu, ktorí sa mu mali vyhrážať pre jeho nelegálne obchodovanie s alkoholom. Keďže navrhovateľ dňa 22.11.2011 bez odporcovho povolenia opustil pobytový tábor odporcu, prvé konanie o azyl bolo rozhodnutím zo dňa 21.12.2011, číslo ČAS: MU-467-13/PO-Ž-2011 podľa § 19 ods. 1 písm. f) zákona o azyle zastavené. Právoplatnosť nadobudlo dňa 3.1.2012. Po tom, ako bol navrhovateľ vrátený 2.1.2012 na územie Slovenska z Nemecka Nemecko kde vystupoval ako I. V. Q., nar. XX.X.XXXX D. Y. a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 21.12.2011, navrhovateľ dňa 6.1.2012 opäť požiadal o udelenie azylu, o čom bolo spísané vyhlásenie. Navrhovateľ pri vyhlásení uviedol, že sa volá I. Y. T. a narodil sa dňa XX.X.XXXX. Ako dôvod podania svojej žiadosti uviedol, že chce na Slovensku zostať pracovať a žiť, nakoľko sa tu cíti v bezpečí a v krajine pôvodu má strach o svoj život z dôvodu nestabilnej politickej situácie. Dňa 18.1.2012 sa za účasti tlmočníka uskutočnil vstupný pohovor, na ktorom navrhovateľ uviedol, že sa volá I. V. Z. a že sa narodil XX.X.XXXX D. H. H.. Ako dôvod podania žiadosti o udelenie azylu navrhovateľ uviedol, že v krajine pôvodu má strach o svoj život, nakoľko tam pracoval ako tlmočník pre nemeckú firmu RMA Mercedes Benz, o čom sa údajne dozvedeli príslušníci skupiny Taliban a za účelom varovania navrhovateľa navštívili jeho rodinu. Talibanci údajne chceli, aby navrhovateľ prestal vykonávať prácu tlmočníka pre zahraničnú firmu. Navrhovateľ po tejto udalosti zo strachu opustil krajinu pôvodu. Ďalej uviedol, že má vedomosť o tom, že Talibanci sa na neho v krajine pôvodu stále vypytujú. Okrem nezhôd v osobných údajoch navrhovateľa (meno, priezvisko a dátum narodenia) súd zistil viaceré rozdiely aj v údajoch o navrhovateľových rodinných príslušníkoch (vek rodičov, počet a označenie súrodencov), o jeho znalostiach jazykov (napr. o anglickom jazyku najprv tvrdil, že ho ovláda dobre, potom uviedol, že ho ovláda len trochu a že sa ho začal učiť pred dvoma rokmi), nezhody boli aj v označení a sídle školy, kde navrhovateľ študoval a v údajoch o navrhovateľovom zamestnaní (najprv tvrdil, že mal obchod s alkoholom, neskôr že nikde nepracoval, následne uviedol, že pracoval pre zahraničnú firmu ako tlmočník). Navrhovateľ uvádzal rozličné informácie aj ohľadom svojich dokladov totožnosti (najprv tvrdil, že zostali doma, potom, že ich dostal od prevádzača), o ciele svojej cesty a čo je podstatné aj v dôvodoch podania žiadosti o azyl. Sám navrhovateľ počas pohovorov (trak v rámci prvého, ako aj druhého azylového konania) priznal, že vypovedal nepravdivo! V priebehu konania predložil odporcovi „Employee Appreciation“ Global Fleet Sales Ltd. Mercedes-Benz General Distributor for Daimler in Afganistan - certifikát zo dňa 18.4.2011 vystavený na meno I. V.. Z mailovej korešpondencie medzi zástupkyňou navrhovateľa a pracovníkom odporcu (15.2.2012) vyplýva, že v evidencii ÚPZC Medveďov sa nachádza úradná listina s fotografiou č. 345416 v jazyku arabskom a anglickom a vodičský preukaz č. XXXXXX na meno I. V. Q.. V spise sa tiež nachádzajú správy o bezpečnostnej situácii v Afganistane, o. i. mapujúce počet a vývoj útokov v jednotlivých afganských provinciách za roky 2010 a 2011 Podľa ust. § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý a) má v štáte, ktorého je štátnym občanom, a ak ide o osobu bez štátnej príslušnosti, v štáte jeho bydliska, opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa ust. § 9 zákona o azyle Ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8. Podľa ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. Podľa ust. § 19a ods. 3 písm. e/ zákona o azyle ak žiadateľ nepodloží svoje vyhlásenia dôkazmi, ministerstvo pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu na to neprihliadne, ak bola preukázaná všeobecná dôveryhodnosť žiadateľa. Podľa ust. § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu. Podľa ust. § 13c ods.1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b. Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke, že odporca nedostatočným spôsobom zistil stav veci: Táto námietka vznesená navrhovateľom podľa názoru súdu nie je dôvodná. Odporca v konaní, osobitne pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzal z dostatočne zisteného stavu veci. Predovšetkým z údajov, ktoré poskytol navrhovateľ odporcovi v priebehu aktuálneho azylového konania, ako aj z obsahu jeho prechádzajúceho azylového spisu. Takto získané údaje vyhodnotil, pričom nebolo jeho povinnosťou za navrhovateľa domýšľať ďalšie či iné skutočnosti, rozhodné pre posúdenie jeho žiadosti o azyl. Odporca tiež vyhľadal a do spisu založil správy o bezpečnostnej situácii v Afganistane, ako aj v jeho jednotlivých provinciách. Navrhovateľ namietal, že odporca sa pri vyhľadaní správ o Afganistane nezameral na ohrozenie tlmočníkov v Afganistane. Podľa názoru súdu s poukazom na fakt, že navrhovateľ túto svoju údajnú činnosť ničím nepreukázal (táto činnosť nevyplýva ani z certifikátov, ktoré navrhovateľ predložil - odporcovi iba jeden), že navrhovateľa vyhodnotil ako nedôveryhodného ako aj vzhľadom ku skutočnosti, že ak by tomu aj tak bolo tento dôvod nekorešponduje s dôvodmi § 8 zákona o azyle, vyhľadanie takéhoto druhu nebolo potrebné. Vzhľadom k uvedenému súd túto námietku posúdil ako nedôvodnú. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci: Vo vzťahu k výroku o neudelení azylu: Odporca v napadnutom rozhodnutí poukázal na v konaní preukázanú nedôveryhodnosť navrhovateľa, ktorá skutočnosť sama o sebe je dôvodom pre negatívne rozhodnutie, pretože s poukazom na takéto vyhodnotenie nie je možné uveriť tvrdeniam navrhovateľa, osobitne tiež vo vzťahu k príbehu, ktorý bol predostretý a z ktorého mal vzísť dôvod navrhovateľovej žiadosti o azyl. Odporca poukázal na zásadné a nie nepodstatné rozpory v jednotlivých navrhovateľových výpovediach. Súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ v priebehu aktuálneho a aj predchádzajúceho azylového konania vystupoval celkove pod šiestimi identitami, ktorá skutočnosť je ojedinelou aj s poukazom na rozhodovaciu prax tunajšieho súdu. Na túto skutočnosť je potrebné upriamiť pozornosť bez ohľadu nato, či osobné doklady odobraté navrhovateľovi (nachádzajúce sa v ÚPZC Medveďov) sú platné alebo nie. Koniec- koncov, ako to vyplýva z obsahu spisu, tieto doklady znejú na meno I. V. Q., pričom navrhovateľ aj v podanom návrhu vystupuje pod menom I. V. Z.. Ďalšie podstatné rozdiely vyplývajú z ním produkovaných dôvodov žiadostí o azyl, kedy navrhovateľ prezentoval celkovo štyri rôzne dôvody (na Slovensku chce žiť a pracovať, lebo tu platí zákon - obava pred Talibanom, pretože predával alkohol - obava z nestabilnej situácie v Afganistane - obava pred Talibanom z dôvodu že pracoval pre cudzokrajnú firmu, ktorá servisovala vozidlá Mercedes-Benz a iné autá). Ďalšie nie nepodstatné odporujúce si údaje navrhovateľ udával vo vzťahu napr. k údajom o jeho rodinných príslušníkoch (meno a priezvisko otca, matky: I. Y. -.-. I. Z., Y. M. -.-. Z., počet, pohlavie a mená súrodencov: 2 - 4), k údajom o vzdelaní - označenie a sídlo školy včítane roku jej absolvovania (2006 - 2008, Molawi Savajidin Shaheed - Licium Shir Khan), k údajom o svojom zamestnaní (vlastnil a prevádzkoval obchod - nikde nepracoval - pracoval v zahraničnej firme servisujúcej automobily), k údajom o jeho ID karte (ostala v Afganistane - zobral mu ju prevádzač a vrátil mu ju až v NSR), k údajom o znalosti cudzích jazykov (trochu jazyk paštu a anglický - jazyk anglický ovláda dobre). Existencia tak závažných (čo do rozsahu a druhu) rozporov vyčleňuje navrhovateľa z okruhu dôveryhodných žiadateľov o azyl a táto skutočnosť bez ďalšieho je dôvodom ku konštatovaniu, že navrhovateľ nepreukázal existenciu dôvodov, relevantných pre udelenie azylu. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na skutočnosť, že ak by aj (hypoteticky) navrhovateľ pôsobil ako tlmočník v cudzokrajnej firme pôsobiacej v Afganistane a ak by aj bol akýmkoľvek spôsobom z tohto dôvodu atakovaný, takéto konanie tretieho subjektu by nebolo možné kvalifikovať ako perzekúciu z dôvodu navrhovateľovej rasy, národnosti, náboženstva, či zastávania určitých politických názorov, či príslušnosti k určitej sociálnej skupine (§ 8 zákona o azyle). Ak teda odporca navrhovateľovi azyl neudelil, postupoval pri posúdení navrhovateľovej žiadosti o azyl v intenciách zákona o azyle. Pokiaľ sa navrhovateľ domnieva, že dôkazy na ktoré poukázal v podanom návrhu vyvracajú odporcom vyslovenú nedôveryhodnosť, podľa názoru súdu opak je pravdou. Pretože odporcom správne a dôvodne vyhodnotenie osoby navrhovateľa ako nedôveryhodnej spôsobuje v konečnom dôsledku nepreukázanie dôvodov, rozhodných pre udelenie azylu, súd výrok o jeho neudelení navrhovateľovi potvrdil. Vo vzťahu k výroku o neposkytnutí doplnkovej ochrany: Navrhovateľ, ako to sám uviedol, nebol v Afganistane trestne stíhaný a nebol nikdy objektom neľudského či ponižujúceho zaobchádzania. Teda ani v prípade návratu mu nehrozí výkon žiadneho trestu a tiež niet dôvodu predpokladať, žeby v prípade návratu bol vystavený zaobchádzaniu, ktoré sa označuje ako mučenie, neľudské či ponižujúce zaobchádzanie alebo trest. Poukaz navrhovateľa na možnosť jeho popravy v prípade návratu (viď obsah podaného návrhu) nie je ničím preukázaný či odôvodnený. Vo vzťahu k bezpečnostnej situácii v Afganistane navrhovateľ namietal neaktuálnosť odporcom vyhľadaných a do spisu založených správ ako aj to, že táto situácia znemožňuje jeho návrat do krajiny jeho pôvodu. Podľa názoru súdu ani tieto námietky nie sú dôvodné. Odporca vydal napadnuté rozhodnutie v marci roku 2012, pričom v spise založené správy mapujú bezpečnostnú situáciu v období roku 2011, včítane jeho záveru. Námietka neaktuálnosti správ teda nemôže byť dôvodná. Naviac, ako to vyplýva tak zo správ založených odporcom, ale aj navrhovateľom do aktuálneho azylového spisu, situácia v Afganistane, resp. v jeho jednotlivých provinciách je rozdielna - od provincií s vysokým rizikom (napr. Herlmand, Paktika, Khost, Kandahar, Kunar, Ghazni, Nangarhar) existujú v Afganistane regióny s relatívne malým počtov útokov zo strany protivládnych militantných skupín (napr. Samangan, Baghlan, Takhar, Kábul, Bamyan, Badakhsan, Nuristan, Kapisa, Daykundi). Do druhej skupiny regiónov možno zaradiť aj provinciu Kunduz, odkiaľ navrhovateľ pochádza, nakoľko počet útokov militantných skupín nie je veľký a naviac má klesajúcu tendenciu. Teda navrhovateľ má možnosť bezpečného návratu práve do týchto regiónov. Pretože na základe zistených informácií o Afganistane existuje reálna možnosť bezpečného návratu do značného počtu jeho provincií, včítane provincie pôvodu navrhovateľa, pričom neexistujú ani iné prekážky jeho návratu v zmysle § 2 písm. f/ zákona o azyle, súd potvrdil aj výrok napadnutého rozhodnutia o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 O.s.p).