Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/118/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200873 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1012200873.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Nory Puchelovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. R. F., trvale bytom T. XX, J. proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29.augusta 8-10, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 21125-2/2012-BA zo dňa 13.4.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa včas podanou žalobou dňa 10.5.2012 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu Sociálna poisťovňa - ústredie č. 21125-2/2012-BA zo dňa 13.4.2012, ktorým odvolací orgán zamietol odvolanie a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. 700-0213732410-GC-04/10 zo dňa 6.9.2010. V žalobe žalobca uviedol, že prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 6.9.2010 mu bolo predpísané ako samostatne zárobkovo činnej osobe za obdobie apríl 2010 až júl 2010 poistné v celkovej sume 3.144,06 €. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu podal odvolanie, avšak žalovaná - Sociálna poisťovňa, ústredie mu nevyhovela a rozhodnutím zo dňa 13.4.2012 napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdila. Rozhodnutie žalovanej je podľa žalobcu nezákonné a to z nasledovných dôvodov; Žalobca bol odo dňa 1.7.2005 zapísaný do zoznamu advokátov Slovenskej advokátskej komory, pričom advokáciu pôvodne vykonával samostatne a z tohto dôvodu sa stal samostatne zárobkovo činnou osobou v zmysle ust. § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení. Následne počnúc dňom 29.3.2010 žalobca zmenil spôsob výkonu advokácie tým, že ju vykonáva ako konateľ spoločnosti - Advokátska kancelária HPP s.r.o., o čom svedčí potvrdenie o spôsobe výkonu advokácie č. 7/2010-JUDr.DE/MA zo dňa 29.3.2010, ktoré bolo vydané v súlade s ust. § 71 ods. 2 písm. k) zákona o advokácii. Od tohto dňa je žalobca podľa jeho názoru oprávnený: a) vykonávať advokáciu len v mene a na účet spoločnosti advokátska kancelária HPP s.r.o. b) v osobitných prípadoch vo vlastnom mene a na účet spoločnosti Advokátska kancelária HPP s.r.o. Podľa názoru žalobcu je dostatočne zrejmé, že prestal byť oprávnený vykonávať advokáciu ako fyzická osoba vo vlastnom mene a na vlastný účet, čím okrem iného prestal spĺňať znaky podnikateľa v zmysle ust. § 2 ods. 1 v spojení s ust. § 2 ods. 2 písm. c) Obchodného zákonníka, čím prestal byť samostatne zárobkovo činnou osobou v zmysle ust. § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení. Z tohto dôvodu žalobca, ktorému sociálne poistenie zaniklo v zmysle ust. § 21 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení podal odhlášku zo sociálneho poistenia, ktorú Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava prevzala 30.4.2010. Ďalej žalobca v žalobe uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné, vzhľadom k tomu, že v jeho prípade predsedníctvo Slovenskej advokátskej komory vydalo v súlade s § 71 ods. 2 písm. k) zákona o advokácii záväzné potvrdenie č. 7/2010 - JUDr. DE/MA, že odo dňa 29.3.2010 nie je žalobca samostatne zárobkovo činnou osobou podľa zákona o sociálnom poistení z dôvodu, že advokáciu vykonáva ako spoločník a konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, pričom žalovaná však túto skutočnosť nerešpektuje. Počnúc dňom 29.3.2010 podľa názoru žalobcu nemôže od žalobcu žalovaná požadovať splnenie povinnosti ako od samostatne zárobkovo činnej osoby, keďže ňou už žalobca nie je. Žalobca uvádza, že podľa jeho právneho názoru zákon o advokácii je predpis rovnakej právnej sily ako zákon o sociálnom poistení, pričom neexistuje žiadny dôvod na to, aby žalovaný na zákon o advokácii neprihliadal a posudzoval žalobcu ako samostatne zárobkovo činnú osobu v rozpore s obsahom záväzného potvrdenia Slovenskej advokátskej komory. Žalobca ďalej poukazuje na to, že v jeho prípade od účinnosti ust. § 71 ods. 2 písm. k) zákona o advokácii nastala nová situácia, podľa ktorej je predsedníctvu Slovenskej advokátskej komory dané oprávnenie rozhodovať o tom, či advokát je, alebo nie je samostatne zárobkovo činnou osobou podľa zákona o sociálnom poistení. Žalobca je preto presvedčený, že judikatúra týkajúca sa prípadov, ktoré nastali pred nadobudnutím účinnosti ust. § 71 ods. 2 písm. k) zákona o advokácii nie je na jeho prípad použiteľná. Ďalej žalobca tvrdí, že podľa jeho názoru je napadnuté rozhodnutie aj v rozpore s ust. § 3 ods. 1 a ust. § 5 ods. 1 antidiskriminačného zákona, nakoľko žalovaný diskriminuje žalobcu v oblasti sociálneho zabezpečenia z dôvodu jeho postavenia ako advokáta, ktorý musí byť v prípade, ak chce vykonávať svoju profesiu povinne zapísaný v zozname advokátov Slovenskej advokátskej komory. Napriek tomu, že žalobca neposkytuje právne služby vo vlastnom mene a na vlastný účet, žalovaný ho pre oblasť sociálneho zabezpečenia považuje za samostatne zárobkovo činnú osobu a požaduje od neho platenie poistného. Žalobca ďalej uviedol, že je presvedčený, že neexistuje žiadny dôvod, pre ktorý by mal žalovaný aplikovať zákon o sociálnom poistení spôsobom, ktorý žalobcu diskriminuje. Napadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné aj pre uvedený rozpor s antidiskriminačným zákonom. Navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č. 21125-2/2012-BA zo dňa 13.4.2012 zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe, ktoré bolo súdu doručené dňa 18.6.2012 uviedla, že povinnosť platiť a odvádzať poistné na sociálne poistenie v súlade so zákonom č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov vzniká fyzickej osobe, ktorá nadobudla status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia a dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok citovaným zákonom ustanovený príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a inou samostatnou zárobkovou činnosťou zakladajúci tejto samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Skutočnosťou rozhodujúcou na nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia je výkon v určenej činnosti alebo udelenie oprávnenia na výkon takejto činnosti. Zákon č. 461/2003 v znení účinnom do 31.12.2010 nevymedzuje žiadne iné podmienky na nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Podľa názoru žalovanej je dostatočne zrejmé, že Slovenská advokátska komora zapísala žalobcu do zoznamu advokátov dňom 1.7.2005. Advokát zapísaný do zoznamu advokátov, ktorý vedie Slovenská advokátska komora nadobúda status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2010. Z uvedeného je podľa názoru žalovanej zrejmé, že žalobca, ktorý je naďalej zapísaný do zoznamu advokátov v Slovenskej advokátskej komore spĺňa právnu kvalifikáciu samostatne zárobkovo činnej osoby. Na základe príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý žalobca dosiahol za rok 2008 (3.703.030,- Sk) vzniklo žalobcovi od 1.7.2009 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby, ktoré trvalo do 30.6.2010. Žalobcovi vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby aj od 1.7.2010 vzhľadom na príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý žalobca dosiahol za rok 2009 (124.504,- €). Žalovaná mala za preukázané, že žalobca môže od 29.3.2010 vykonávať advokáciu len v mene a na účet spoločnosti advokátska kancelária HPP s.r.o., podľa ktorej je spoločníkom a konateľom. Zmenou formy výkonu advokácie nezaniká postavenie advokáta ako samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2010 a ani povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie podľa § 21 ods. 4 písm. b) citovaného zákona, pretože advokátovi nezaniklo oprávnenie na výkon činnosti. Zmena formy výkonu advokácie je vo vzťahu k postaveniu advokáta ako samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 461/2003 Z.z. právne bezvýznamná. Zmena formy výkonu advokácie má za následok len zmenu v spôsobe zdaňovania príjmu advokáta, keďže príjem advokáta, ktorý vykonáva advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným podľa § 12 ods. 1 písm. e) zákona o advokácii, je zdaňovaný ako príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z.z. Sociálna poisťovňa pri posudzovaní vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby vychádza len z príjmu podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý samostatne zárobkovo činná osoba uvedie vo výpise z daňového priznania za príslušný kalendárny rok. Žalobca, ktorý je naďalej držiteľom oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 461/2003 Z.z. je povinný platiť poistné na sociálne poistenie ako samostatne zárobkovo činná osoba na základe príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov), ktorý dosiahol za príslušný kalendárny rok. Podanie odhlášky podľa názoru žalovanej nemá vplyv na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, t.j. rozhodnutia o predpísaní poistného na sociálne poistenie za apríl 2010 - júl 2010, keďže žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zo zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.10.2010 nezaniklo, nenastali teda právne relevantné dôvody podmieňujúce zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby. Na posudzovanie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia je pre Sociálnu poisťovňu záväzné ustanovenie § 5 zákona č. 461/2003 Z.z. K námietke, ktorou žalobca namieta, že Sociálna poisťovňa neakceptovala potvrdenie Slovenskej advokátskej komory vydané podľa § 71 ods. 2 písm. k) zákona o advokácii, žalovaná uvádza, že Sociálna poisťovňa naďalej zastáva právny názor, že predsedníctvo Slovenskej advokátskej komory nie je orgán kompetentný na posúdenie postavenia advokáta ako samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Vychádzajúc zo zákona č. 461/2003 Z.z. je výlučne v kompetencii organizačných zložiek Sociálnej poisťovne posúdiť, či fyzická osoba na účely sociálneho poistenia nadobudla podľa § 5 písm. c) citovaného zákona status samostatne zárobkovo činnej osoby. Z ust. § 71 ods. 2 písm. k) zákona o advokácii nevyplýva, že predsedníctvo Slovenskej advokátskej komory je oprávnené rozhodovať o tom, kto je samostatne zárobkovo činnou osobou pre oblasť sociálneho poistenia vo vzťahu k advokátom. Žalovaná ďalej poukazuje na právne názory krajských súdov ako aj na rozhodovaciu prax NSSR, poukazuje napr. na rozsudok NSSR č. 7 Sžo 29/2011 zo dňa 25.8.2011, 9Sžo 58/2011 zo dňa 28.9.2011. Podľa právneho názoru Sociálnej poisťovne môže potvrdenie vydané Slovenskou advokátskou komorou podľa § 71 ods. 2 písm. k) zákona o advokácii len osvedčovať, akým spôsobom je advokácia fyzickou osobou zapísanou v zozname advokátov vykonávaná, to znamená, či advokát vykonáva advokáciu samostatne, alebo poskytuje právne služby v združení spolu s inými advokátmi. K ďalšej námietke žalobcu žalovaná uvádza, že podľa právnej úpravy účinnej do 31.12.2010 fyzická osoba, ktorá je považovaná za samostatne zárobkovo činnú osobu na základe živnostenského oprávnenia stráca postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby zánikom tohto živnostenského oprávnenia - spravidla jeho zrušením. Rovnako tak aj advokát, ktorý je vyčiarknutý zo zoznamu advokátov prestane byť dňom jeho vyčiarknutia z uvedeného zoznamu považovaný na účely sociálneho poistenia za samostatne zárobkovo činnú osobu tým, že mu zaniklo oprávnenie na vykonávanie činnosti, avšak fyzická osoba je stále držiteľom živnostenského oprávnenia a nezávisle od toho sa stane konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným, naďalej sa považuje na účely sociálneho poistenia za samostatne zárobkovo činnú osobu, aj keď nedosahuje príjmy zo živností. Takisto advokát, ktorý je držiteľom oprávnenia podľa osobitného predpisu a vykonáva advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným. To, že sa fyzická osoba považuje za samostatne zárobkovo činnú osobu, či už na základe živnostenského oprávnenia alebo oprávnenia podľa osobitného predpisu, neznamená, že je aj povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená na účely sociálneho poistenia a teda, že je povinná platiť poistné na sociálne poistenie. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie a následná odvodová povinnosť vzniká až na základe príjmu, ktorý fyzická osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaná navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave žalobu voči rozhodnutiu Sociálnej poisťovne - ústredie zo dňa 13.4.2012 zamietol. III. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj postup správnych orgánov boli v súlade so zákonom. Podľa ust. § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno- právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovanej č. 21125-2/2012-BA zo dňa 13.4.2012, ktorým Sociálna poisťovňa - ústredie, rozhodujúc podľa ust. § 179 ods. 1 písm. b) a § 210 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu č. 700-0213732410-GC04/11 Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava zo dňa 6.9.2010 vo veci predpísania poistného na nemocenské poistenie poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity. Sociálna poisťovňa - ústredie, ako odvolací orgán odvolanie žalobcu zamietla a prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava zo dňa 6.9.2010 potvrdila. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že prvostupňovým rozhodnutím Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava podľa ust. § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 572/2009 Z.z., § 152a zákona v znení neskorších predpisov a § 178 ods. 1 písm. a), ôsmy bod zákona v znení zákona č. 43/2004 Z.z. predpísala žalobcovi za obdobie apríl - júl 2010 poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity spolu vo výške 3.144,06 €. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca dňa 30.1.2012 odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté napadnutým rozhodnutím žalovanej zo dňa 13.4.2012 č. 21125-2/2012-BA tak, že odvolanie žalobcu bolo zamietnuté a prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava bolo potvrdené. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva právny názor žalovanej, ktorým považuje žalobcu podľa ust. § 5 písm. c) zákona za samostatne zárobkovo činnú osobu, podľa ktorého vychádzajúc z ust. § 21 ods. 1 citovaného zákona, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1.7. kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 a zaniká 30.6. kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, ak tento zákon neustanovuje inak. Vykonávanie advokátskej praxe samostatne ako advokát fyzická osoba, či konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným je až následnou možnosťou potom, ako je fyzická osoba zapísaná ako advokát v zozname advokátov vedeného Slovenskou advokátskou komorou. V zmysle § 5 písm. c) zákona samostatne zárobkovo činnou osobou je každá osoba zapísaná v zozname advokátov vedeného Slovenskou advokátskou komorou a to bez ohľadu na formu výkonu advokácie. Zmenou formy advokácie k 28.3.2010 preto žalobcovi podľa názoru žalovanej nezaniklo postavenie advokáta ako samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. c) zákona. Zmena formy výkonu advokácie má za následok len zmenu v spôsobe zdaňovania príjmu advokáta, v dôsledku čoho môže u advokáta zaniknúť povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 21 ods. 1 zákona. Podľa podmienky zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia v zmysle § 21 ods. 4 písm. b) zákona v znení zákona č. 439/2004 Z.z. neboli podľa názoru žalovanej v danom prípade splnené. Zánik oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu k 28.3.2010 nebol v prípade žalobcu preukázaný. Z obsahu administratívneho spisu mal súd ďalej za preukázané, že žalobca bol dňom 1.7.2005 zapísaný do zoznamu advokátov Slovenskej advokátskej komory a zároveň sa stal samostatne zárobkovo činnou osobou v zmysle ust. § 5 písm. c) zákona. Žalobca je na základe výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I. konateľom spoločnosti - Advokátska kancelária HPP s.r.o., od 23.3.2010. Slovenská advokátska komora potvrdila, že od 29.3.2010 žalobca vykonáva advokáciu len v mene a na účet spoločnosti Advokátska kancelária HPP s.r.o., v ktorej je spoločníkom a konateľom. IV. Je nepochybné, že na konania podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (ďalej len zákon o advokácii) advokát môže vykonávať advokáciu: a) samostatne b) v združení spolu s inými advokátmi c) ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti d) ako komplementár komanditnej spoločnosti e) ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii, advokáti môžu na účel výkonu advokácie založiť spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorej predmetom podnikania je poskytovanie právnych služieb (ďalej len spoločnosť s ručením obmedzeným). Táto spoločnosť s ručením obmedzeným nesmie mať iný predmet podnikania, jej spoločníkmi a konateľmi môžu byť len advokáti a musí byť poistená pre prípad zodpovednosti za škodu, ktorá by mohla vzniknúť pri poskytovaní právnych služieb minimálne s limitom poistného plnenia 1 a pol. milióna eur za každého spoločníka. Na spoločnosť s ručením obmedzeným sa vzťahujú ustanovenia podľa osobitného predpisu, ak tento zákon neustanovuje inak. Z vyššie citovaných ustanovení nesporne vyplýva, že zákon za samostatne zárobkovo činnú osobu považuje fyzickú osobu, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu. Toto ustanovenie zákona teda upravuje aj postavenie advokáta, ktorý má oprávnenie na vykonávanie advokátskej činnosti. Existencia oprávnenia advokáta na vykonávanie advokátskej činnosti je podmienená jeho zápisom v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou až do času, kým advokát nebol vyčiarknutý z takéhoto zoznamu má za následok, že musí byť považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu, pre potreby zákona o sociálnom poistení. Z uvedeného dôvodu je povinne nemocensky poistený podľa § 14 ods. 1 písm. b) a povinne dôchodkovo poistený podľa § 15 ods. 1 písm. b) a vznik a zánik tohto poistenia sa viaže na podmienky upravené v § 21 zákona o sociálnom poistení. Túto skutočnosť podľa názoru súdu nemôže ovplyvniť právna úprava obsiahnutá v § 12 o advokácii, ktorý upravuje len formu, ktorou môže advokát vykonávať svoju funkciu, lebo základným predpokladom pre výkon advokácie je vykonávanie takejto činnosti fyzickou osobou, ktorá má zákonom požadované oprávnenie. Na výkon advokátskej činnosti je teda oprávnený len advokát, ktorý je zapísaný do zoznamu advokátov, ktorý vedie Slovenská advokátska komora. Práve vymedzenie SZČO podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. je odvodené od samotného oprávnenia vykonávať túto činnosť. Navyše ustanovenie § 15 zákona o advokácii upravuje špecifické podmienky, za ktorých advokáti môžu vykonávať advokáciu ako konatelia spol. s r.o. Účasť advokáta v takejto spoločnosti je viazaná na existenciu oprávnenia na poskytovanie advokátskych služieb jednotlivých spoločníkov a konateľov, ktorými môžu byť len advokáti a ktorých účasť v spoločnosti zaniká vyčiarknutím zo zoznamu advokátov, v skutočnosti stratou oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava preto podľa názoru súdu postupovala správne, keď prvostupňovým rozhodnutím predpísala žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe poistné za dlžné obdobie apríl 2010 - júl 2010. Zmenou formy výkonu advokácie podľa názoru súdu žalobcovi nezaniklo postavenie advokáta ako SZČO podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení a ani povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie podľa § 21 ods. 4 písm. d) zákona o sociálnom poistení z dôvodu, že žalobcovi nezaniklo oprávnenie na výkon činnosti a žalobcu je aj preto naďalej potrebné považovať za SZČO. Advokát a aj konateľ spoločnosti s.r.o. poskytujúcej advokátske služby zapísané v zozname vedenom Slovenskou advokátskou komorou je aj naďalej podľa § 15 zákona o advokácii oprávnený poskytovať právne služby samostatne, aj keď nositeľom tohto oprávnenia je v danom prípade spol. s r.o. Táto spoločnosť ako právnická osoba s vlastnou právnou subjektivitou, za ktorú koná advokát ako konateľ, ktorý aj naďalej je ale nositeľom oprávnenia na poskytovanie advokátskych služieb a disponuje tiež oprávnením na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení. Aj za takýchto okolností advokát, ktorý za spoločnosť koná, je aj naďalej zapísaný v zozname advokátov, nestráca svoju spôsobilosť konať samostatne a to ani v prípade, keď sa tohto práva vzdal v prospech spoločnosti, akou je advokátska kancelária s.r.o. Aj v tejto spoločnosti totiž jeho oprávnenie zastupovať spoločnosť ako konateľ, nemá za následok vyškrtnutie advokáta zo zoznamu advokátov. Navyše v zákone o sociálnom poistení naďalej zostáva zachovaná povinnosť advokáta platiť poistné ako samostatne zárobkovo činnej osobe a to po celý čas, počas ktorého je advokátom. Miesto výkonu advokátskej činnosti na tejto skutočnosti nemôže mať následok zánik advokátskeho oprávnenia. Podľa názoru krajského súdu existencia oprávnenia advokáta na vykonávanie advokátskej činnosti podmienená jeho zápisom v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou má za následok, že musí byť považovaný za SZČO pre potreby zákona o sociálnom poistení. Z uvedeného dôvodu je povinne nemocensky poistený podľa § 14 ods. 1 písm. b) a povinne dôchodkovo poistený podľa § 15 ods. 1 písm. b) a vznik a zánik tohto poistenia sa viaže na podmienky upravené § 21. K námietke žalobcu ohľadom neakceptácie potvrdenia vydaného Slovenskou advokátskou komorou podľa § 71 ods. 2 písm. k) zákona o advokácii, súd uvádza, že v tomto prípade ide podľa jeho názoru len o potvrdenie, ktorým sa deklaruje, akým spôsobom vykonáva žalobca svoje právne služby, to znamená, či advokát vykonáva advokáciu samostatne, alebo poskytuje právne služby v združení spolu s inými advokátmi, či ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti alebo v tomto prípade ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným. Takáto konštatácia Slovenskej advokátskej komory podľa názoru súdu v žiadnom prípade nemôže byť posudzovaná ako záväzný výklad, ktorý by mohol mohol meniť výklad zákona o sociálnom poistení. Podľa ust. § 250j ods. 1 OSP, ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len v medziach žaloby) dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta. Vychádzajúc z predloženého administratívneho spisu žalovanej a po preskúmaní postupu správneho orgánu dospel krajský súd k záveru, že zistenie skutkového stavu v preskúmavanej veci je dostačujúce, rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby je v súlade so zákonom, a preto žalobu zamietol. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Súd rozhodol o žalobe žalobcu bez pojednávania rozsudkom v súlade s § 250f ods. 1 OSP, keď účastníci konania boli podľa ust. § 250e ods. 2 OSP riadne vyzvaní na vyjadrenie sa k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania. Žalovaná svojím podaním doručeným súdu dňa 18.6.2012 vyjadrila súhlas s prejednaním spornej veci bez nariadenia pojednávania. Žalobca napriek riadne prevzatej výzve dňa 23.5.2012 (podľa pripojenej doručenky č.l. 21 spisu) sa nevyjadril, preto súd u neho takýto postup predpokladal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.