Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/38/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200897 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1012200897.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána Z. V., narodeného X.X.XXXX, bez dokladov totožnosti, ID osoby: XXXXXX, štátneho príslušníka A. L. F. (A.), podľa vlastného udania v zahraničí bytom naposledy M., P. B., A., A., aktuálne s miestom pobytu A. H. O. Ú. O. S. Z. F. F., zastúpeného pani JUDr. Lenkou Čechovou Pisarčíkovou, pracovníčkou Spoločnosti ľudí dobrej vôle so sídlom Mäsiarska 13, Košice proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad so sídlom Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 16.5.2012 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-82-35/PO-Ž-2012 zo dňa 16.4.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-82-35/PO-Ž-2012 zo dňa 16.4.2012 p o t v r d z u j e. Krajský súd v Bratislave navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporcu ČAS: MU-82-35/PO-Ž-2012 zo dňa 16.4.2012 odporca podľa § 12 ods. 1 písm. c) zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (zákon o azyle) navrhovateľovu žiadosť o azyle zamietol ako zjavne neopodstatnenú. V odôvodnení rozhodnutia opísal priebeh predchádzajúceho azylového konania navrhovateľa, osobitne sa venoval priebehu aktuálneho konania. S poukazom na okolnosti a priebeh v konaní vykonaných pohovorov s navrhovateľom konštatoval, že navrhovateľ bez náležitého zdôvodnenia odmietol vypovedať v jazyku, ktorému preukázateľne rozumie, čím znemožnil objektívne posúdiť jeho žiadosť o azyl, čo vyhodnotil ako porušenie povinnosti navrhovateľa spolupracovať s odporcom v dôsledku čoho odporca zamietol navrhovateľovu žiadosť ako zjavne neopodstatnenú. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 16.5.2012, ktorým sa domáhal jeho zrušenia. Uviedol v ňom, že na prvý (vstupný) pohovor sa riadne dostavil, avšak v dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu bolo vykonanie pohovoru odročené. Na ďalší pohovor (6.3.2012) sa tak isto dostavil, pričom prejavil vôľu byť zastúpený právnikom a tiež žiadal, aby bol pohovor tlmočený do pandžábskeho jazyka. Poukázal na skutočnosť, že ďalší termín vstupného pohovoru bol stanovený na 19.3.2012, pričom ani v tento deň sa necítil dobre, lebo sa mu krútila hlava, teda ani v tento termín sa pohovor neuskutočnil. V návrhu navrhovateľ ďalej zdôraznil, že trpí zdravotným problémom, v dôsledku ktorého ťažko dýcha nosom a preto dýcha ústami - predovšetkým počas spánku. Tento jeho problém je možné odstrániť iba operačným zákrokom. Poznamenal, že neodmieta spoluprácu s odporcom, avšak vypovedať bude až po absolvovaní operácie. Vo vzťahu k tlmočníkovi uviedol, že prezentoval, že tlmočníkovi jazyka urdu, prítomnému na pohovore nerozumie dobre, pričom chcel, aby tlmočník ovládal jazyk urdu aj písmom, čo prítomný tlmočník neovláda. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 19.7.2012 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Poukázal pritom na skutočnosť, že navrhovateľ až v závere pohovoru konaného 6.3.2012 vyjadril požiadavku, aby tlmočník pochádzal z krajiny jeho pôvodu. Tlmočník prítomný na pohovore pritom uviedol, že pri komunikácii s navrhovateľom nemá žiadne problémy. Odporca tiež poukázal na skutočnosť, že navrhovateľova ošetrujúca lekárka potvrdila že i napriek chronickému ochoreniu navrhovateľa tento je schopný pohovor absolvovať. V závere odporca konštatoval, že navrhovateľom uvádzané dôvody sú účelovými. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení ( O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods. 3 zákona o azyle, § 14 zák. č.371/2004Z.z. v platnom znení) na pojednávaní v neprítomnosti zástupkyne navrhovateľa (navrhovateľ na súdne pojednávanie predvolaný nebol), pretože zástupkyňa navrhovateľa svoju neúčasť riadne ospravedlnila podaním z 9.10.2012, pričom súhlasila, aby súd vec prejednal a rozhodol v jej neprítomnosti. Na základe prejednania veci súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne a zákonné. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa súd podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-82/PO-Ž-2012, ako aj s predchádzajúcim azylovým spisom. So spisu č.p.: MU-8136/PO-Ž-2004 súd zistil, že navrhovateľ požiadal po prvý raz o azyl vyhlásením zo 6.10.2004. Pri spísaní dotazníka 18.11.2004 ako materinský jazyk označil jazyk urdu a ako ďalšie jazyky ktoré ovláda jazyky pandžábsky, hindy a anglický. Počas vstupného pohovoru, konaného tiež 18.11.2004 uviedol, že jeho materinským jazykom je jazyk pandžábsky, že ovláda jazyk urdu, hindy a anglický. Pohovor bol tlmočený do jazyka urdu s tým, že navrhovateľ opakovane vyhlásil, že tlmočeniu do jazyka urdu rozumel. Doplňujúci pohovor, konaný 10.12.2004 bol tak isto tlmočený do jazyka urdu s tým, že navrhovateľ opakovane vyhlásil, že tlmočeniu do jazyka urdu rozumel. 3.1.2005 odporca vydal vo veci negatívne rozhodnutie, voči ktorému navrhovateľ podal opravný prostriedok. O tomto rozhodol tunajší súd rozsudkom č. k.: 9Saz/8/2005-36 zo 14.9.2005 tak, že napadnuté rozhodnutie potvrdil. Súdne pojednávanie bolo bez problémov tlmočené do jazyka urdu. Po odchode navrhovateľ zo Slovenska do NSR bol tento vrátený na slovenské územie 20.7.2006. O podanom odvolaní voči rozsudku tunajšieho súdu rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 13.9.2007, ktorým potvrdil výrok o neudelení azylu, avšak vo vzťahu k výroku ktorým bolo rozhodnuté že na navrhovateľa sa nevzťahuje zákaz vyhostenia alebo vrátenia do Pakistanu rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Pojednávanie na Najvyššom súde Slovenskej republiky bolo tlmočené do jazyka urdu. Následne dňa 29.4.2008 odporca vykonal s navrhovateľom za prítomnosti zástupkyne UNHCR doplňujúci pohovor, ktorý bol tlmočený do jazyka urdu s tým, že navrhovateľ vyhlásil, že tlmočeniu do jazyka urdu rozumel. Odporca 7.5.2008 vydal rozhodnutie, ktorým navrhovateľovi neposkytol doplnkovú ochranu a vyslovil, že neexistuje prekážka jeho administratívneho vyhostenia do Pakistanu. O podanom opravnom prostriedku voči tomuto rozhodnutiu rozhodol tunajší súd rozsudkom č. k.: 9Saz/47/2008-29 z 12.11.2008 tak, že napadnuté rozhodnutie potvrdil. Pojednávanie bolo na základe požiadavky navrhovateľa tlmočené do jazyka urdu. O podanom odvolaní voči tomuto rozsudku rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 8.12.2009 tak, že napadnutý rozsudok tunajšieho súdu zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie odporcu zo 7.5.2008 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dňa 11.8.2010 sa uskutočnil ďalší doplňujúci pohovor s navrhovateľom, za prítomnosti tlmočníka jazyka urdu. Navrhovateľ prehlásil, že tlmočeniu rozumel. 20.9.2010 vydal odporca rozhodnutie, ktorým navrhovateľovo doplnkovú ochranu neposkytol. O podanom opravnom prostriedku rozhodol tunajší súd rozsudkom č.k.: 9Saz/65/82010-57 zo 14.9.2011 tak, že rozhodnutie odporcu potvrdil. Na žiadosť navrhovateľa bolo toto súdne pojednávanie tlmočené do jazyka pandžábskeho, avšak prítomný tlmočník konštatoval, že jazyku, ktorým hovoril navrhovateľ nerozumie. Tlmočník tiež uviedol, že pred pojednávacou miestnosťou s ním navrhovateľ komunikoval jazykom urdu. Po následnom šetrení súdu bolo pojednávanie tlmočené do jazyka urdu, pričom navrhovateľ prehlásil, že tlmočeniu rozumel. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo 17.1.2012 napadnutý rozsudok tunajšieho súdu potvrdil. Zo spisu ČAS: MU-82/PO-Ž-2012 súd zistil, že navrhovateľ 16.2.2012 opätovne požiadal o azyl. 17.2.2012 bol riadne popučený o svojich právach a povinnostiach žiadateľa o azyl v jazyku anglickom. Vzhľadom k tomu, že 27.2.2012 bolo u navrhovateľa zistené akútne vírusové ochorenie, vstupný pohovor, plánovaný na 27.2.2012 sa neuskutočnil a jeho uskutočnenie bolo preložené na 6.3.2012. Za súhlasu navrhovateľa bol pohovor tlmočený do jazyka pandžábskeho. V úvode pohovoru navrhovateľ prehlásil, že tlmočníkovi rozumie dobre. V priebehu pohovoru navrhovateľ uviedol, že sa necíti úplne normálne, že si nevie spomenúť na to, čo vypovedal v predchádzajúcich pohovoroch, že v predchádzajúcich pohovoroch uviedol že jeho manželka zomrela, pričom on takúto informáciu neuviedol a teda táto informácia je dôsledkom nedorozumenia s tlmočníkom. Žiadal, aby tlmočník ovládal aj písmom jazyk pandžábsky. Navrhovateľ tiež uviedol, že nie je schopný vypovedať, lebo ho bolí hlava a z dôvodu uzatvorenia nosných dutín nemôže voľne dýchať a preto mu lekár odporučil operáciu nosných mandlí - prepážky. Z dôvodov týchto prezentovaných zdravotných problémov odmietol vypovedať a to i po opakovaní príslušných ustanovení zákona o azyle, týkajúcich sa povinností odporcu a aj navrhovateľa v azylovom konaní. Navrhovateľ požadoval prítomnosť jeho právnika. Navrhovateľ uviedol, že po operácii, ktorej vykonanie predpokladá v priebehu 2 - 3 týždňov bude v poriadku a bude schopný vypovedať. Prítomný tlmočník jazyka pandžábskeho uviedol, že so žiadateľom komunikuje bez problémov. Ošetrujúca lekárka O.. V.. N. na požiadanie odporcu 7.3.2012 písomne potvrdila, že u navrhovateľa ide o chronické ochorenie, ktorého úplné vyliečenie vyžaduje operačný zákrok, ktoré ochorenie však umožňuje vykonanie pohovoru. Dňa 14.3.2012 si navrhovateľ zvolil do konania pred odporcom zástupkyňu - JUDr. Lenku Čechovú Pisarčíkovú. Na deň 19.3.2012 bol určený ďalší termín uskutočnenia vstupného pohovoru, ktorý sa uskutočnil za prítomnosti tlmočníka jazyka pandžábskeho a zástupkyne navrhovateľa. Navrhovateľ prehlásil, že tlmočníkovi dobre rozumie, uviedol však, že sa opätovne necíti dobre a že sa mu zle rozpráva. Odporcom bol upozornený, že 10.11.2010 sa odmietol podrobiť operácii, na ktorú sa pri pohovore konanom 6.3.2012 odvolával. Navrhovateľ uviedol, že operácii sa nakoniec podrobil. Uviedol tiež, že v minulosti mal problémy s tlmočníkom, lebo tlmočník nevedel písať v jazyku urdu a preto žiada, aby tlmočník prítomný na pohovore ovládal jazyk urdu a pandžábsky slovom aj písmom a aby tlmočník pochádzal z Pakistanu. Prítomný tlmočník, podobne ako pre predchádzajúcom pohovore prehlásil, že s navrhovateľom komunikuje bez problémov. Aj navrhovateľ uviedol, že s prítomným tlmočníkom nemá žiaden problém. Podľa ust. § 6 ods. 2 zákona o azyle žiadateľ je povinný dostaviť sa na pohovor v mieste a čase, ktoré určí ministerstvo v písomnom predvolaní v jazyku, o ktorom sa predpokladá, že mu žiadateľ rozumie. Pohovor sa vykoná v jazyku, v ktorom sa žiadateľ môže dorozumieť, a tak, aby bola zabezpečená jeho primeraná dôvernosť. O vykonanom pohovore poverený zamestnanec ministerstva spíše zápisnicu. Podľa ust. § 12 ods. 1 písm. c) zákona o azyle ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ nesplní povinnosť spolupracovať s ministerstvom podľa tohto zákona, najmä ak sa opakovane a bez vážnych dôvodov nedostaví na pohovor, čím znemožní posúdenie žiadosti. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku a dospel k názoru, že navrhovateľom vznesené námietky nie sú dôvodné a teda že odporca rozhodol správne, v súlade so zákonom a že v jeho postupe pri vedený resp. pri vykonávaní pohovorov s navrhovateľom nedošlo k procesnému a ani k inému pochybeniu: Úvodom nasledujúcej časti tohto odôvodnenia rozsudku súd konštatuje, že: 1/ Navrhovateľ v konaní č.p.: MU-8136/PO-Ž-2004 uvádzal, že jeho materinským jazykom je jazyk pandžábsky, jazyk urdu, že okrem tohto jazyka ovláda jazyk anglický, jazyk urdu, hindy a pandžábsky. 2/ Súdu je známe, že v Pakistane je úradným jazykom jazyk urdu a jazyk anglický, pričom jazykom pandžábskym rozpráva cca 48% pakistanskej populácie. Z uvedeného je zrejmé, že s poukazom na cit, ust. § 6 ods. 2 zákona o azyle odporca mal zákonné oprávnenie vykonať pohovor s navrhovateľom buď v jazyku pandžábskom, alebo v jazyku urdu, alebo v jazyku anglickom, resp. hindy. Ak teda do konania prizval tlmočníka jazyka pandžábskeho, postupoval jednak zákonným spôsobom a jednak aj s poukazom na nielen predpokladanú, ale aj faktickú znalosť tohto jazyka navrhovateľom. O skutočnosti, že navrhovateľ jazyku pandžábskemu rozumel svedčí: 1/ Fakt, že navrhovateľ sa opakovane vyjadril, že tlmočeniu, resp. tlmočníkovi jazyka pandžábskeho rozumie. 2/ Skutočnosť, že aj tlmočník tohto jazyka prezentoval, že s navrhovateľom komunikuje bez akýchkoľvek problémov. 3/ Samotný obsah zápisníc z pohovorov, z obsahu ktorých je zjavné, že navrhovateľ odpovedal na položené otázky, resp. že jeho prednesy boli tlmočené do jazyka slovenského. Obsah komunikácie medzi navrhovateľom a odporcom je jasný, zrozumiteľný. S poukazom na uvedené požiadavka navrhovateľa, aby bol na pohovore prítomný tlmočník, pochádzajúci z Pakistanu, resp. jeho požiadavka, aby tlmočník ovládal tlmočený jazyk aj písmom neboli dôvodné a z pohľadu súdu aj účelové. V zmysle zákona o azyle (§ 6 ods. 2) sa pohovor sa nevedie písomnou formou, ale sa z neho spíše zápisnica. Preto požiadavka ovládania písomnej formy tlmočeného jazyka nie je odôvodnenou. Podľa názoru súdu bola absurdnou požiadavka navrhovateľa, aby tlmočenie vykonal tlmočník, pochádzajúci z krajiny pôvodu navrhovateľa. Súd poznamenáva, že tlmočník prítomný na pohovoroch bol zákonným spôsobom ustanovený za tlmočníka. Vo všeobecnosti môže pri vykonávaní pohovorov so žiadateľmi o azyl vzniknúť potreba ustanovenia iného tlmočníka, resp. tlmočníka iného jazyka, avšak iba v prípade, ak sa v priebehu pohovorov, resp. pohovoru preukázateľne zistí, že komunikácia medzi žiadateľom o azyl a tlmočníkom (teda následne aj ministerstvom) nie je možná, resp. vykazuje znaky, za ktorých možno mať odôvodnenú pochybnosť o bezproblémovosti tlmočenia. Takáto situácia však v prejednávanej veci nenastala. Navrhovateľ, ktorý ako svoj materinský jazyk označil aj jazyk pandžábsky, resp. ktorý ho označil za jazyk ktorému rozumie a v tomto jazyku bez problémov komunikoval s tlmočníkom, čo opakovane potvrdil tak navrhovateľ ako aj tlmočník. O bezproblémovosti tlmočenia koniec-koncov svedčia aj zápisnice z vykonaných pohovorov. Navrhovateľ v návrhu tiež namietal, že jeho zdravotný stav mu nedovoľoval vykonať pohovor, nakoľko bol z dôvodu svojho ochorenia indisponovaný - bolela a krútila sa mu hlava, ťažko sa mu dýchalo... Podľa názoru súdu, ktorý sa opiera predovšetkým o vyjadrenia ošetrujúcej lekárky navrhovateľa, aj tento dôvod odmietnutia vypovedať pred odporcom počas pohovoru je účelovým. Vo všeobecnosti môže aktuálny zdravotný stav žiadateľa o azyl byť dôvodom pre odročenie vykonania pohovoru, avšak iba za predpokladu, že zdravotný stav žiadateľa o azyl je objektivizovaný lekárskym posúdením a ktorý súčasne znemožňuje vykonanie pohovoru. Dôkazom správnosti aj takéhoto postupu odporcu je skutočnosť, že v poradí prvý vstupný pohovor (27.2.2012) odporca nevykonal práve z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu navrhovateľa (akútne vírusové ochorenie). V konaní pred odporcom bolo preukázané, že odporca potom, ako navrhovateľ dňa 6.3.2012 odmietol vypovedať aj z poukazom na jeho zdravotný stav v pohovore nepokračoval, ale sa obrátil na ošetrujúcu lekárku navrhovateľa, aby sa k prezentovanému zdravotnému stavu navrhovateľa vyjadrila a súčasne aby sa vyjadrila, či jeho zdravotný stav umožňuje alebo neumožňuje vykonanie pohovoru. Ošetrujúca lekárka pani O.. V.. N. odporcovi oznámila, že navrhovateľ trpí chronickým ochorením nosa, ktoré síce vyžaduje za účelom úplného vyliečenia operačný zákrok, ale ktoré súčasne umožňuje vykonanie pohovoru, teda umožňuje navrhovateľovi vypovedať. (Podľa vedomostí súdu, aktuálne chronické ochorenie - chronická polypózna pansinusitída a polyposis nasi - sa prejavuje sťaženým nosovým dýchaním, v dôsledku čoho pacient dodýchava ústami.) Ak teda navrhovateľ odmietal vykonanie pohovoru z dôvodu nepreukázanej a nedôvodnej požiadavky na ustanovenie iného tlmočníka, pochádzajúceho z Pakistanu a ovládajúceho tak jazyk pandžábsky a jazyk urdu slovom aj písmom, pričom tlmočeniu prítomným tlmočníkom rozumel a ak navrhovateľ odmietal vypovedať z dôvodu svojho zdravotného stavu, ktorý mu však objektívne vypovedať umožňoval, nie je možné takto vznesené požiadavky, resp. prezentované dôvody odmietnutia vypovedať počas vstupného pohovoru charakterizovať inak, ako tak, že sú účelové a nedôvodné. Súd s poukazom na uvedené poznamenáva, že nespolupráca žiadateľa o azyl (navrhovateľa) s odporcom nespočíva iba v tom, že sa navrhovateľ nedostaví na pohovor a tak znemožní posúdenie podanej žiadosti o azyl. Tento právny názor vyplýva priamo z vyššie citovaného ust. § 12 ods. 1 písm. c) zákona o azyle v ktorom zákonodarca nedostavenie sa na pohovor uviedol ako jeden z prípadov, kedy sa takéto chovanie žiadateľa o azyl považuje za odmietnutie spolupráce s ministerstvom (odporcom). Zákonodarca túto skutočnosť vyjadril slovom: „najmä“. Zákonným predpokladom postupu odporcu podľa § 12 ods. 1 písm. c) zákona o azyle je: 1/ nespolupráca žiadateľa o azyl s ministerstvom (v danej veci bezdôvodné výhrady voči tlmočníkovi, resp. bezdôvodné nároky na jeho osobu a nedôvodné odmietnutie vypovedať zo zdravotných dôvodov), pričom 2/ v prípade nedostavenia sa na pohovor bez vážnych dôvodov musí ísť o opakované konanie. V danom prípade sa navrhovateľ na dva pohovory síce dostavil (6.3., 19.3.2012) ale odmietol vypovedať. Podľa názoru súdu ak odporca i po získaní vedomostí o aktuálnom zdravotnom stave navrhovateľa po vykonaní pohovoru (6.3.2012) nariadil aj druhý pohovor (19.3.2012), postupoval nad rámec svojich povinností a v tom zmysle poskytol navrhovateľovi výhodu v tom, že mu umožnil i napriek uvedenému vo veci vypovedať a teda mu umožnil predostrieť a náležite odôvodniť svoju žiadosť o azyl. Pretože navrhovateľ bez zjavného a objektívne existujúceho dôvodu odmietol vypovedať pred odporcom, teda odmietol spolupracovať s ním pri posúdení podanej žiadosti o azyl a pretože odporca správne a v súlade so zákonom zamietol žiadosť navrhovateľa o azyl ako zjavne neopodstatnenú v zmysle ust. § 12 ods. 1 písm. c) zákona o azyle, súd napadnuté rozhodnutie potvrdil. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 O.s.p).