Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/40/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200936 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1012200936.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: R. Y. J., narodeného X.X.XXXX, štátneho príslušníka G. D. G. Ľ. N. (G.), podľa vlastného udania v zahraničí bytom naposledy E., K. U. E., G., aktuálne na neznámom mieste, zastúpeného pani Mgr. Jarmilou Vargovou, advokátkou so sídlom pracoviska: Brečtanová 21, Bratislava proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad so sídlom Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 21.5.2012 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-101-17/PO-Ž-2012 zo dňa 25.4.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-101-17/PO-Ž-2012 zo dňa 25.4.2012 z r u š u j e podľa ust. § 250 j ods.2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi k rukám jeho právnej zástupkyne titulom náhrady trov právneho zastúpenia sumu 404,34 eur v lehote pätnástich dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporcu ČAS: MU-101-17/PO-Ž-2012 zo dňa 25.4.2012 odporca podľa § 20 ods. 3 a § 15a ods. 1 písm. e) zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (zákon o azyle) rozhodol o nepredĺžení doplnkovej ochrany navrhovateľovi, nakoľko podmienky podľa § 13a zákona o azyle nie sú naďalej splnené. Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že rozhodnutím č. ČAS: MU-2522-56/PO-Ž-2007 zo dňa 27.4.2009 navrhovateľovi nebol udelený azyl, ale bola mu poskytnutá doplnková ochrana na jeden rok odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 5.5.2009. Doplnková ochrana bola navrhovateľovi poskytnutá z dôvodu, že v sa v krajine pôvodu vyhýbal základnej vojenskej službe a boli vážne dôvody domnievať sa, že v prípade jeho návratu by bol vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia - konkrétne z dôvodu hrozby mučenia, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu v spojitosti s výkonom trestu odňatia slobody, ako aj z dôvodu hrozby teroristických útokov. Na základe navrhovateľovej žiadosti o predĺženie doplnkovej ochrany odporca opätovne skúmal podmienky pre jej predĺženie, avšak dospel k záveru, že toho času už nespĺňa podmienky podľa § 13a zákona o azyle. Odôvodnil to tým, že v Alžírsku sa politická a bezpečnostná situácia ukľudnila a znížil sa aj výskyt teroristických útokov, v dôsledku čoho bola alžírskou vládou rozpustená obecná stráž a dňa 24.2.2011 alžírsky prezident zrušil výnimočný stav, ktorý alžírsku armádu oprávňoval vykonávať protiteroristické operácie. Ako druhý dôvod nepredĺženia doplnkovej ochrany odporca uviedol skutočnosť, že v roku 2011 bola v Alžírsku skrátená dĺžka povinnej vojenskej služby z 18 mesiacov na 12 mesiacov a vo februári 2011 alžírsky prezident podpísal nariadenie, ktoré rozhodlo o definitívnom oslobodení z nástupu na vojenskú službu mladých mužov, ktorí mali k 31.12.2011 viac ako 30 rokov, pričom v roku 2012 by mal na toto nariadenie nadväzovať prezidentský dekrét oslobodzujúci z výkonu vojenskej služby mužov narodených v rokoch 1988 a 1989, teda starších ako 23 rokov. Vzhľadom na uvedené podľa odporcu pominuli dôvody pre obavy z mučenia, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu kvôli vyhýbaniu sa základnej vojenskej služby, ako aj dôvody pre obavu z teroristických útokov. Odporca svoje právne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 21.5.2012, ktorým sa domáhal jeho zrušenia. Uviedol v ňom, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu je v rozpore s obsahom spisov a zároveň je nedostačujúce pre posúdenie veci. Poukázal na skutočnosť, že odporca predĺžil navrhovateľovi doplnkovú ochranu celkovo 2 krát. Podľa navrhovateľa sa za posledný rok v Alžírsku nezmenili pomery natoľko, aby mohol odporca skonštatovať, že v prípade jeho návratu by nebol vystavený hrozbe vážneho bezprávia. Okrem toho uvádza, že údaj o skrátení vojenskej služby je v rozpore s informáciami o krajine pôvodu strediska dokumentaristiky, ktoré sú založené v správnom spise odporcu. Pokiaľ ide o reformy týkajúce sa odpustenia vojenskej služby niektorým vekovým kategóriám mužov, navrhovateľ podotkol, že nespadá do žiadnej z týchto kategórií. Navrhovateľ sa ďalej domnieva, že odporca účelovo selektoval informácie týkajúce sa jeho krajiny pôvodu, pričom selekcia bola v jeho neprospech a súčasne poukázal na skutočnosť, že zo zisteného stavu veci vyplýva, že informácie o teroristických útokoch v oblasti z ktorej pochádza nie sú dostupné. Ďalej vyjadril názor, že odporca mal venovať náležitú pozornosť preskúmaniu možnosti umiestnenia navrhovateľa do vojenskej väznice a s tým súvisiacej hrozbe mučenia alebo neľudského zaobchádzania z dôvodu spáchania trestného činu vyhýbania sa vojenskej služby, a tiež mal preskúmať vzťah teroristických atakov na armádne ciele a povinnosti navrhovateľa po vykonaní trestu nastúpiť na vojenskú službu (keďže u navrhovateľa vojenská povinnosť stále trvá). V závere svojho podania uviedol, že trvá na tom, že dôvody pre poskytnutie doplnkovej ochrany stále trvajú a v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu by bol vystavený hrozbe vážneho bezprávia alebo aj smrti. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení k návrhu, prednesenom na pojednávaní 17.10.2012 napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Poukázal pritom na skutočnosť, že po prezidentských voľbách došlo v Alžírsku k výrazným reformám v armáde, že činnosť teroristických skupín bola do značnej miery potlačená. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení ( O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods.3 zákona o azyle, § 14 zák. č.371/2004Z.z. v platnom znení) na pojednávaní za prítomnosti účastníkov konania (navrhovateľ predvolaný nebol - predvolaná bola iba jeho zástupkyňa) a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné zrušiť. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa súd podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-101/PO-Ž-2012, ako aj s predchádzajúcimi spismi ČAS: MU-2522/PO-Ž-2007, MU-84/PO-Ž-2010 a MU-101/PO-Ž-2011. Podľa ust. § 20 ods. 3 zákona o azyle doplnková ochrana podľa § 13a a 13b sa poskytuje na jeden rok; po uplynutí jedného roka sa poskytovanie doplnkovej ochrany na žiadosť predĺži vždy o jeden rok, ak sú splnené podmienky uvedené v § 13a alebo 13b a nie sú dôvody na jej neposkytnutie podľa § 13c ods. 2 až 4. Cudzinec je povinný podať žiadosť podľa predchádzajúcej vety najskôr 90 dní a najneskôr 60 dní pred uplynutím jednoročnej lehoty. Žiadosť sa podáva na úradnom tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 2a, osobne na policajnom útvare podľa miesta pobytu; vyplnenú žiadosť policajný útvar bezodkladne zašle ministerstvu. Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Podľa ust. § 19a ods. 1 písm. a/ zákona o azyle ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú. Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona o azyle na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § § 46 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke, že napadnuté rozhodnutie odporcu je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Odporca v odôvodnení svojho rozhodnutia jasným a zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré nepredĺžil navrhovateľovi poskytnutú doplnkovú ochranu. Osobitne sa venoval obave navrhovateľa z teroristických útokov, pričom z vyhľadaných a do spisu založených správ konštatoval podstatné zlepšenie situácie v Alžírsku v dôsledku čoho vyhodnotil situáciu za takú, ktorá umožňuje návrat navrhovateľa do tejto oblasti a teda pominutie dôvodov § 2 písm. f/ bod 3. zákona o azyle. Podobne sa venoval vyhodnoteniu hrozby neľudského či ponižujúceho zaobchádzania s navrhovateľom, pričom konštatoval, že skrátenie vojenskej služby v roku 2011 na 12 mesiacov. V ďalšom uviedol, že v roku 2012 by malo dôjsť k vydaniu prezidentského dekrétu, ktorý by mal oslobodiť od vojenskej služby mužov, narodených v rokoch 1988 a 1989. Konštatoval, že sa nepotvrdili informácie o tom, že by osoby odsúdené za nenastúpenie vojenskej služby mali byť umiestňované na výkon uloženého trestu do špeciálnych väzenských zariadení. K námietkam, že v konaní odporcu bola zistená vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia, resp. že zistenie stavu veci je v rozpore s obsahom spisu: Ani tieto námietky podľa názoru súdu nie sú dôvodné. Odporca vo veci konal s navrhovateľom v intenciách zákona o azyle, pričom jeho prípadne nepresné konštatovania týkajúce sa skrátenie vojenskej služby na 12 mesiacov nemajú vplyv na prejednávanú vec, čo konštatoval aj navrhovateľ v návrhu. K námietke, že zistenie stavu veci je nedostatočné na posúdenie veci: Podľa názoru súdu táto námietka je dôvodná. Ako to vyplýva zo správ, ktoré odporca vyhľadal a založil do spisu v súvislosti s navrhovateľovu žiadosťou o predĺženie poskytnutej doplnkovej ochrany, tieto boli svojím obsahom zamerané na bezpečnostnú situáciu v Alžírsku. Ďalší okruh správ sa týkal dĺžky povinnej vojenskej služby v Alžírsku, umiestňovania mužov odsúdených za nenastúpenie vojenskej služby do špeciálnych väzenských zariadení. Pokiaľ ide o zistenie bezpečnostných rizík návratu navrhovateľa z dôvodu teroristických útokov (§ 2 písm. f/ bod 3. zákona o azyle) podľa názoru súdu odporca vykonal dostatočné dokazovanie a jeho konštatovanie na zlepšenie a upokojenie situácie v tomto smere je dôvodné a správne. Pokiaľ ide o zisťovanie bezpečnostných rizík návratu vo vzťahu k ust. § 2 písm. f/ bod 2. zákona o azyle súd dospel k názoru, že námietka je dôvodná. Z obsahu rozhodnutia odporcu ČAS: MU-2522-56/PO-Ž-2007 z 27.4.2009 vyplýva, že jedným z dôvodov poskytnutia doplnkovej ochrany bol očakávaný výkon trestu odňatia slobody za nenastúpenie vojenskej služby. Z aktuálneho spisu, osobitne z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že odporca vyhodnocoval bezpečnostné riziká návratu navrhovateľa aj z pohľadu výkonu trestu odňatia slobody, ktorý ho očakáva. Odporca svoje zistenia však zameral iba na skutočnosť, či tento trest bude vykonaný v špeciálnych väzenských zariadeniach, alebo v iných väzniciach. Ako to možno vyvodiť z obsahu odôvodnenia rozhodnutia (čomu zodpovedajú aj vyhľadané správy), trest by mal byť vykonaný v „oficiálnych väzniciach“. V poukazom na toto zistenie odporcu mal odporca vykonať dokazovanie vyhľadaním aktuálnych správ o Alžírsku, obsahovo zameraných na podmienky v týchto „oficiálnych väzniciach“, čo však neurobil. Inak povedané, ak odporca uznal, že navrhovateľa po jeho návrate do krajiny svojho pôvodu očakáva výkon trestu odňatia slobody, mal zisťovať podmienky v alžírskych väzniciach a pokiaľ dospel k názoru, že výkon trestu sa uskutoční v niektorej z oficiálnych väzníc, mal zisťovať aktuálne podmienky v týchto väzniciach. Odporca vyhľadal a do spisu založil tri komplexy správ o Alžírsku: 1. Komplex z 5.4.2011 obsahuje správy za rok 2010 a staršie, čo podľa názoru súdu nezodpovedá náležitému zisteniu stavu veci, nakoľko napadnuté rozhodnutie bolo vydané v apríli 2012. 2. Výber z komplexu správ, datovaného 22.2.2012 mapuje všeobecnú bezpečnostnú situáciu a nezaoberá sa situáciou v alžírskych väzniciach. 3. Komplex správ z 19.5.2011 podobne neobsahuje správy o pomeroch v alžírskych väzniciach. Pretože odporca pri vydaní napadnutého rozhodnutia nedostatočným spôsobom zistil podmienky v alžírskych väzniciach a to i napriek tomu, že uznal že navrhovateľa po jeho návrate očakáva výkon uloženého trestu odňatia slobody, súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konania. V následnom konaní bude s poukazom na uvedené úlohou odporcu vyhľadať a do spisu založiť správy o Alžírsku, obsahovo zamerané na pomery výkonu trestu odňatia slobody v alžírskych väzniciach, osobitne z pohľadu existencie či neexistencie hrozby vážneho bezprávia (§ 2 písm. f/ bod 2. zákona o azyle) a vzhľadom na časový odstup od vydania napadnutého rozhodnutia aj z pohľadu prípadného individuálneho ohrozenia svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu (§ 2 písm. f/ bod 3. zákona o azyle), ako aj ev. bezpečnostných rizík návratu navrhovateľa ako alžírskeho repatrianta, ktorý opustil Alžírsko nelegálne. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250k ods.1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ bol v konaní úspešný, náhradu trov si v návrhu zo dňa 29.5.2012 uplatnil prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Podaním doručeným súdu 22.10.2012 ich vyčíslil v celkovej výške 404,34 eur. Súd priznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v zmysle platnej právnej úpravy v celkovej výške 404,34 eur za tri úkony právnej pomoci (prevzatie zastupovania a prvá porada s klientom v roku 2012, písomné podanie vo veci samej - podanie opravného prostriedku, účasť na pojednávaní v roku 2012) a to i napriek tomu, že podľa následného výpočtu mala náhrada trov právne pomoci predstavovať sumu 404,37 eur: - za jeden úkon á 127,16 eur (§ 11 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z.z.) + režijný paušál 7,63 (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.) = 134,79 eur, - spolu za tri úkony: 3 x 134,79 eur = 404,37 eur. Pretože navrhovateľ vyčíslil trovy konania iba vo výške 404,34 eur, súd túto náhradu trov priznal iba vo výške vyčíslenej náhrady, teda tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, pričom odporca je povinný náhradu trov poukázať na účet zástupkyne navrhovateľa Č..: XXXXXXXXXX/XXXX, T. T. Y. Y., G..Y... Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.). Odporca, i keď v konaní nemal úspech a je teda poplatníkom, je štátnou rozpočtovou organizáciou, ktorá je zo zákona oslobodená od poplatku (§ 4 ods. 2, písm. a/ zák.č.71/1992 Zb.). Súd preto žiadneho z účastníkov konania nezaviazal k zaplateniu poplatku za toto konanie. P o u č e n i e : Proti výroku tohto vo veci samej odvolanie nie je prípustné. Proti výroku tohto rozsudku vo veci náhrady trov konania možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 O.s.p). V Bratislave dňa 17.10. 2012 JUDr. Ľubomír Šramko sudca Za správnosť vyhotovenia: Janka Farkašová