Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/42/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200952 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1012200952.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána J. L., nar. X.X.XXXX, bez dokladov totožnosti, štátneho príslušníka U. I. D. (Ď. C. „.), podľa vlastného vyjadrenia v zahraničí naposledy bytom Y., R. Č.. XX, U. U., U. s miestom pobytu v Slovenskej republike: Pobytový tábor Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky D., zastúpeného pani JUDr. Dašou Knoškovou, pracovníčkou Slovenskej humanitnej rady so sídlom Páričkova 18, Bratislava, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad so sídlom Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 24.5.2012 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-92-26/PO-Ž-2012 zo dňa 18.4.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-92-26/PO-Ž-2012 zo dňa 18.4.2012 p o t v r d z u j e. Krajský súd v Bratislave navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-92-26/PO-Ž-2012 zo dňa 18.4.2012 odporca podľa § 12 ods. 1 písm. c/ zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“) a § 12 ods. 3 zákona o azyle zamietol navrhovateľovu žiadosť ako zjavne neopodstatnenú. Opísal v ňom obsah a priebeh predchádzajúcich azylových konaní navrhovateľa, osobitne aj aktuálneho konania so zameraním na dôvody odročovania uskutočnenia vstupného pohovoru a požiadavky navrhovateľa, prednesené pri začatí pohovorov. Odporca poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ nesplnil povinnosť spolupracovať s ministerstvom podľa zákona o azyle, keď opakovane a vedome odmietal vypovedať, aj napriek tomu, že nemal na to vážne dôvody. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 24.5.2012, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Uviedol v ňom, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu a že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Navrhovateľ ďalej nesúhlasil s tvrdením odporcu, že nesplnil povinnosť spolupracovať s ministerstvom v zmysle zákona o azyle. Poukázal na skutočnosť, že zákon o azyle presne nešpecifikuje, čo považuje za nesplnenie povinnosti spolupracovať s ministerstvom, iba demonštratívne uvádza jeden príklad, a síce opakované nedostavenie sa na pohovor bez udania závažných dôvodov. Pritom podotkol, že sa dostavil na každý pohovor, na ktorý bol predvolaný, aj keď ani na jednom nevypovedal. To znamená, že v jeho prípade nie je možné hovoriť o nespolupráci s ministerstvom. Navrhovateľ na pohovoroch konaných dňa 27.2.2012, 6.3.2012 a 19.3.2012 odmietol vypovedať z nasledovných dôvodov: prvom prípade zo zdravotných dôvodov, a tiež z dôvodu, že nerozumel dobre tlmočníkovi, v druhom prípade z dôvodu psychických problémov a v treťom prípade opäť z dôvodu, že nerozumel dobre tlmočníkovi. Pokiaľ ide o navrhovateľove psychické problémy, argumentoval tým, že zákon dáva žiadateľovi možnosť odmietnuť v daný deň vypovedať, ak sa necíti dobre. Pritom môže ísť aj o subjektívny stav žiadateľa v danom momente, ktorý nemusí byť potvrdený lekárom. Navyše navrhovateľ na pohovore svoj zlý psychický stav náležite objasnil. Ďalej uviedol, že má za to, že odporca si nedostatočne splnil povinnosť poučiť ho v jazyku, v ktorom sa dokáže dorozumieť, ako aj viesť pohovor v takomto jazyku. Skutočnosť, že odmietol vypovedať z vyššie uvedených dôvodov, odporca nemôže sankcionovať zamietnutím navrhovateľovej žiadosti o udelenie azylu. Navrhovateľ totiž týmto neporušil zákonnú povinnosť spolupracovať s ministerstvom, ale len využil svoje zákonné práva. K návrhu pripojil kópie: výsledku lekárskej vstupnej kontroly (24.2.2012 - fyzikálne nálezy v norme), vyšetrenia z 27.2.2012 (tečie mu z nosa, trochu ho bolí hrdlo, pokašliava, bez zvýšenej telesnej teploty), rádiologického vyšetrenia hrudníka (1.3.2012 - bez patomorfologických zmien). Dňa 5. 7. a 9.3.2012 mu bola na požiadanie podaná tabletka na spanie, pretože „zle spí“. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 19.6.2012 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť ako vecne správne. Vo svojom vyjadrení uviedol, že navrhovateľova povinnosť spolupracovať s ministerstvom vyplýva nie len z ustanovenia § 12 ods. 1 bodu 6 zákona o azyle, ale aj z ustanovenia § 23 ods. 4 písm. a) a z § 4 ods. 1 zákona o azyle. Keďže navrhovateľ zmaril tri pohovory iniciované odporcom tým, že odporcovi neposkytol údaje potrebné pre rozhodnutie o jeho žiadosti, odporca dospel k záveru, že navrhovateľ si nesplnil povinnosť uviesť pravdivo a úplne všetky skutočnosti súvisiace s jeho žiadosťou o udelenie azylu. Odporca v súvislosti s uvedeným vyjadril svoj názor, že dostaviť sa na pohovor neznamená iba formálne prísť a nevypovedať, práve naopak, znamená to prísť a skutočne poskytnúť potrebné údaje a odpovedať na otázky povereného zamestnanca ministerstva súvisiace s konaním o azyle. Pokiaľ ide o navrhovateľove problémy s porozumením tlmočníkovi a poučeniu, odporca uviedol, že navrhovateľa počas azylového konania niekoľko krát poučil (v jazyku anglickom, jazyku urdu a aj v pandžábskom jazyku), pričom navrhovateľ na pohovore konanom dňa 27.2.2012 a 6.3.2012 výslovne uviedol, že tlmočníkovi rozumie. Keďže navrhovateľ v predchádzajúcich azylových konaniach bez problémov komunikoval v jazyku urdu a aj v pandžábskom jazyku, odporca má za to, že navrhovateľ poučeniu porozumel. Dôvod, pre ktorý navrhovateľ odmietol vypovedať dňa 19.3.2012 považuje odporca za vykonštruovaný. Pokiaľ ide o navrhovateľove psychické problémy, pre ktoré odmietol vypovedať na pohovore dňa 6.3.2012, odporca uviedol, že ich považuje za nedôveryhodné, nakoľko z lekárskych záznamov nevyplýva, že by mal navrhovateľ vážne problémy, navyše po niekoľkých dňoch bol navrhovateľ už v úplnom poriadku. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení ( O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods. 3 zákona o azyle, § 14 zák. č. 371/2004 Z. z. v platnom znení) na pojednávaní za prítomnosti právnej zástupkyne navrhovateľa a povereného zamestnanca odporcu, a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa súd podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS:MU-92/PO-Ž-2012, ČAS:MU-77/PO-Ž-2011, ČAS:MU-293/PO-Ž-2010 z obsahu ktorých zistil, že navrhovateľ požiadal o udelenie azylu celkovo trikrát. Zo správneho spisu ČAS:MU-293/PO-Ž-2010 vyplýva, že navrhovateľ prvý krát požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky dňa 2.6.2010. Svoju žiadosť odôvodnil tým, že krajine pôvodu sú nepokoje a nedostatok pracovných príležitostí a taktiež má obavy o svoj život pred prívržencami politickej strany Muslin League (N). Pri podaní vyhlásenia dňa 2.6.2010 bol prítomný tlmočník do jazyka urdu (pán Mgr. Ravi Kant Bhutani), podobne ako pri podaní vysvetlenia na polícii konanom taktiež dňa 2.6.2010. Navrhovateľ bol v jazyku urdu poučený o svojich právach a povinnostiach počas konania o azyle. Vstupný pohovor sa konal dňa 8.6.2010 za prítomnosti tlmočníka do jazyka urdu, pričom počas pohovoru uviedol, že tlmočníkovi rozumie dobre. Taktiež uviedol, že v krajine pôvodu absolvoval strednú školu (12 rokov). Pokiaľ ide o jazykové znalosti, navrhovateľ označil ako materinský jazyk - pandžábsky, ktorým však vie iba rozprávať (nevie písať ani čítať). Okrem tohto jazyku ovláda jazyk urdu. Po vyhodnotení a komplexnom posúdení navrhovateľom uvedených skutočností odporca dospel k záveru, že navrhovateľ nespĺňa podmienky ustanovené v §§ 8,10,13a a § 13b zákona o azyle a rozhodnutím ČAS:MU-293-18/ PO-Ž-2010 zo dňa 30.8.2010 rozhodol o neudelení azylu a o neposkytnutí doplnkovej ochrany. Voči tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ opravný prostriedok, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k.: 5Saz 45/2010-18 zo dňa 25.11.2010, ktorým napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15.1.2011. Zo správneho spisu ČAS:MU-77/PO-Ž-2011 súd zistil, že navrhovateľ bol na základe Dublinského nariadenia dňa 24.2.2011 vrátený z Rakúskej republiky späť na územie Slovenskej republiky. V rovnaký deň navrhovateľ požiadal o udelenie azylu. Vo vyhlásení cudzinca uviedol, že o azyl žiada z politických dôvodov. Pri podaní vysvetlenia cudzinca na polícii konanom dňa 24.2.2011 bol prítomný tlmočník jazyka anglického. Poučenie o jeho právach a povinnostiach prevzal v jazyku urdu. Vstupný pohovor sa konal dňa 1.3.2011 za účasti tlmočníka do jazyka urdu pána Mgr. Ravi Kant Bhutani. Navrhovateľ počas pohovoru uviedol, že tlmočníkovi rozumie dobre. Na tomto pohovore navrhovateľ okrem iného opäť uviedol, že jeho materinským jazykom je pandžábsky jazyk, ktorým vie len hovoriť (nie aj písať alebo čítať). Okrem tohto jazyka navrhovateľ ovláda ešte jazyk urdu a anglický. Dňa 5.4.2011 sa konal doplňujúci pohovor, opäť za účasti tlmočníka do jazyka urdu na ktorom navrhovateľ uviedol, že tlmočníkovi rozumie veľmi dobre. Po vyhodnotení navrhovateľových výpovedí a všetkých dostupných informácií odporca vydal rozhodnutie ČAS:MU-77-24/PO-Ž-2011 zo dňa 20.5.2011, ktorým zastavil konanie o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany navrhovateľovi. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že odporca už v predchádzajúcom konaní právoplatne rozhodol o navrhovateľovej žiadosti o udelenie azylu a v tomto konaní navrhovateľ neuviedol žiadne nové skutočnosti, podľa ktorých by sa skutkový stav, či situácia v krajine navrhovateľovho pôvodu podstatne zmenila. Voči tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ rozklad, avšak minister vnútra Slovenskej republiky rozklad zamietol a predmetné rozhodnutie potvrdil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.8.2011. Zo správneho spisu ČAS:MU-92/PO-Ž-2012 súd zistil, že po opätovnom vrátení navrhovateľa z územia Rakúskej republiky na územie Slovenskej republiky, dňa 23.2.2012 po tretí krát požiadal o udelenie azylu. Do zápisnice o podaní vysvetlenia zo dňa 23.2.2012 navrhoveteľ uviedol, že súhlasí, aby sa výpoveď viedla v slovenskom jazyku, ktorému dobre rozumie, poučeniu porozumel v plnej miere a tlmočníka nežiada. Vo vyhlásení cudzinca zo dňa 23.2.2012 navrhovateľ uviedol, že o azyl žiada z politických dôvodov. Vyhlásenie uskutočnil v jazyku slovenskom. O svojich právach a povinnostiach bol poučený v jazyku anglickom v ktorom mu tiež 24.2.2012 bolo doručené predvolanie na vstupný pohovor. Vstupný pohovor sa konal dňa 27.2.2012 za účasti tlmočníka jazyka pandžábskeho pána Mgr. Ravi Kant Bhutaniho. Počas pohovoru bol navrhovateľ poučený o svojich právach a povinnostiach počas konania o azyle, a to v jazyku urdu. Ako to vyplýva zo zápisnice z tohto pohovoru, tento bol vedený v jazyku pandžábskom. Navrhovateľ uviedol, že tlmočníkovi rozumie dobre, avšak jeho zdravotný stav mu nedovoľuje vypovedať, nakoľko sa necíti dobre. Pohovor bol z tohto dôvodu ukončený. Lekárska správa zo dňa 27.2.2012 potvrdila, že navrhovateľ trpel akútnym vírusovým ochorením, na ktoré mu bola nasadená 3-4 dňová liečba ( MUDr. A. Barnová, pôsobiaca v ZT Humenné). . Dňa 5.3.2012 bolo navrhovateľovi doručené predvolanie na v poradí druhý vstupný pohovor. Pohovor sa konal dňa 6.3.2012 a bol vedený v jazyku pandžábskom prostredníctvom tlmočníka pána Mgr. Ravi Kant Bhutaniho. V tomto jazyku bol navrhovateľ aj poučený o svojich právach a povinnostiach počas azylového konania. Navrhovateľ na pohovore odmietol vypovedať, pretože sa po psychickej stránke necítil dobre, nakoľko počas pobytu v Rakúsku bol 25 dní „zatvorený“, pričom predtým bol na Slovensku „zatvorený“ 6 mesiacov v Sečovciach. Uviedol tiež, že o dva týždne bude schopný vypovedať. Zároveň požiadal, aby bol pohovor vedený s tlmočníkom, ktorý ovláda pandžábsky jazyk ústne aj písomne! Na otázku, či rozumie prítomnému tlmočníkovi navrhovateľ uviedol, že mu rozumie dobre, avšak niektoré veci nevie dobre vyjadriť, preto potrebuje už vyššie spomínaného tlmočníka. Prítomný tlmočník uviedol, že s navrhovateľom komunikuje bez problémov. Na dožiadanie odporcu lekárka MUDr. A. Barnová (pôsobiaca v ZT Humenné) dňa 14.3.2012 uviedla, že navrhovateľ pri vyšetrení neudával žiadne psychické ťažkosti, že 6.3.2012 nebol v jej ambulancii, pričom pri vyšetrení zo 14.3.2012 na otázky, cielené na jeho psychický stav neudával žiadne ťažkosti. Dňa 16.3.2012 bolo navrhovateľovi doručené predvolanie na v poradí tretí vstupný pohovor, ktorý sa konal dňa 19.3.2012. Predvolanie bolo v jazyku anglickom. Pohovor bol vedený v jazyku pandžábskom prostredníctvom tlmočníka pána Mgr. Ravi Kant Bhutaniho. Navrhovateľ bol pred pohovorom poučený o jeho právach a povinnostiach počas konania o azyle. Počas pohovoru uviedol, že sa cíti dobre, avšak opäť odmietol vypovedať, nakoľko podľa jeho vyhlásenia nerozumel dobre prítomnému tlmočníkovi. Žiadal o tlmočníka v jazyku pandžáb, pakistanského pôvodu. Na otázku, či navrhovateľ rozumel tlmočníkovi pánovi Mgr. Ravi Kanti Bhutanimu v predchádzajúcich azylových konaniach, navrhovateľ uviedol, že mu rozumel, avšak niektorým slovám nerozumel. Prítomný tlmočník uviedol, že s navrhovateľom komunikuje bez problémov. Po vyhodnotení navrhovateľových výpovedí a dostupných informácií odporca vydal rozhodnutie ČAS:MU-92-26/PO-Ž-2012 zo dňa 18.4.2012, ktoré je predmetom tohto konania. Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona o azyle poverený zamestnanec ministerstva pred vyplnením dotazníka, najneskôr však do 15 dní od začatia konania, poučí žiadateľa o jeho právach a povinnostiach počas konania o udelenie azylu, možných dôsledkoch neplnenia alebo porušenia jeho povinností podľa tohto zákona, možnosti zastupovania v konaní podľa tohto zákona a o prístupe k právnej pomoci. Ministerstvo poskytne žiadateľovi aj informáciu o mimovládnych organizáciách, ktoré sa zaoberajú starostlivosťou o žiadateľov a azylantov; poučenie a informácie sa poskytujú písomne a podľa možností v jazyku, o ktorom sa predpokladá, že mu žiadateľ rozumie. Podľa ust. § 6 ods. 2 zákona o azyle žiadateľ je povinný dostaviť sa na pohovor v mieste a čase, ktoré určí ministerstvo v písomnom predvolaní v jazyku, o ktorom sa predpokladá, že mu žiadateľ rozumie. Pohovor sa vykoná v jazyku, v ktorom sa žiadateľ môže dorozumieť, a tak, aby bola zabezpečená jeho primeraná dôvernosť. O vykonanom pohovore poverený zamestnanec ministerstva spíše zápisnicu. Podľa ust. § 12 ods. 1 písm. c/ zákona o azyle ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ nesplní povinnosť spolupracovať s ministerstvom podľa tohto zákona, najmä ak sa opakovane a bez vážnych dôvodov nedostaví na pohovor, čím znemožní posúdenie žiadosti. Podľa ust. § 23 ods. 4 písm. a/ zákona o azyle žiadateľ je tiež povinný počas konania o udelenie azylu dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy a spolupracovať s ministerstvom. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: V prvom rade súd považuje za potrebné s poukazom na obsah aktuálneho, ako aj predchádzajúcich azylových spisov navrhovateľa konštatovať že: 1/ navrhovateľ ako svoj materinský jazyk označil jazyk pandžábsky, ktorým však iba hovorí, teda ho neovláda písmom; 2/ ako ďalšie jazyky ktoré ovláda označil jazyk urdu a anglický; 3/navrhovateľ min. ústne ovláda aj jazyk slovenský; 4/ tlmočník - pán Mgr. Ravi Kant Bhutani ovláda jazyky urdu a pandžábsky; 5/ ako to vyplýva zo zdravotnej dokumentácie navrhovateľa, tento netrpel žiadnymi psychickými a ani somatickými ťažkosťami (ľahké prechladnutie či momentálny „zlý spánok“ za takéto ťažkosti nie je možné považovať). K námietke, že rozhodnutie odporcu je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Odporca v rozhodnutí opísal priebeh predchádzajúcich, osobitne však podrobne aj aktuálneho azylového konania. Poukázal na priebeh jednotlivých pohovorov, správanie navrhovateľa na nich vyhodnotil a uviedol, prečo vo veci rozhodol zamietnutím navrhovateľovej žiadosti o azyl ako zjavne neopodstatnenej. V rozhodnutí uvedený výrok ako aj jeho odôvodnenie sú podľa úsudku súdu logické a zrozumiteľné. K námietke nedostatočne zisteného stavu veci: Súd ani túto námietku neakceptoval. Odporca vo veci rozhodol rozhodnutím, ktoré má procesnú povahu, teda nerozhodoval v jej merite posúdením samotnej žiadosti o azyl. Zistenie stavu veci, opísané odporcom v odôvodnení rozhodnutia (priebeh jednotlivých pohovorov vykonaných v aktuálnom azylovom konaní) je podľa názoru súdu postačujúcim k tomu, aby odporca rozhodol za použitia ust. § 12 ods. 1 písm. c/ zákona o azyle K námietke nesprávneho posúdenia veci: Podľa názoru súdu odporca rozhodol správne a v súlade so zákonom, ak navrhovateľovu žiadosť o azyl zamietol ako zjavne neopodstatnenú z dôvodu nespolupráce navrhovateľa s odporcom. Je zákonným a logickým predpokladom rozhodnutia vo veci posúdenia podanej žiadosti o azyl, aby žiadateľ (navrhovateľ) spolupracoval s odporcom, najmä aby opísal podrobne dôvody svojej žiadosti o azyl a aby zodpovedal aj na otázky, ktoré mu odporca pri posúdení žiadosti v priebehu azylového konania položí. Je tomu tak preto, lebo bez prezentácie dôvodov žiadosti o azyl nie je možné žiadosť posúdiť. Zákonodarca ako jeden z dôvodov zamietnutia žiadosti o azyl ako zjavne neopodstatnenej (podľa § 12 ods. 1 písm. c/ zákona o azyle) uvádza nespoluprácu žiadateľa o azyl, napr. opakovanú neúčasť žiadateľa o azyl na pohovore. To však neznamená, že nejestvujú aj ďalšie dôvody, ktoré vo svojom dôsledku znemožnia uskutočnenie pohovoru. Takýmito dôvodmi sú napr. odopretie žiadateľa o azyl vypovedať, resp. aj uvádzanie neopodstatnených dôvodov, ktorými žiadateľ o azyl odôvodňuje odopretie vypovedať. Teda nespolupráca žiadateľa o azyl s odporcom nespočíva iba v nedostavení sa na pohovor, ako sa to snaží prezentovať navrhovateľ v podanom návrhu. Ako vyplýva z priloženého administratívneho spisu, ako aj zo spisov predchádzajúcich, navrhovateľov materinský jazyk je jazyk pandžábsky, ktorý však ovláda iba v jeho hovorenej podobe, pričom ďalšími jazykmi ktoré navrhovateľ ovláda je jazyk urdu, jazyk anglický a aktuálne aj jazyk slovenský (v jeho hovorovej podobe). V aktuálnom azylovom konaní bol navrhovateľ písomne poučený o svojich právach a povinnostiach 24.2.2012 v jazyku anglickom a ústne (opakovane) aj v jazyku urdu resp. pandžábskom v úvode pohovorov. Pokiaľ ide o prvý - vstupný pohovor (27.2.2012) navrhovateľ bol naň riadne v jazyku anglickom predvolaný, odmietol však vypovedať z dôvodu že mu to jeho zdravotný stav nedovoľuje, že z dôvodu cesty do ZT Humenné (24.2.2012) a z dôvodu jeho predchádzajúceho 25-dňového zadržania v Rakúsku (cca od konca januára 2012 do 23.2.2012) sa zle cíti. Odporca z dôvodu prezentovaného zdravotného stavu navrhovateľa (ako to bolo následne zistené išlo o akútne vírusové ochorenie) pohovor neuskutočnil. Pohovor bol uskutočnený v jazyku pandžábskom, pričom navrhovateľ tlmočeniu rozumel, čo potvrdil o. i. aj tlmočník, ktorý sa vyjadril, že s navrhovateľom komunikuje bez problémov. Pokiaľ ide o druhý pohovor (6.3.2012) navrhovateľ bol naň písomne predvolaný a na tento sa aj dostavil. Uskutočnil sa za prítomnosti tlmočníka jazyka pandžábskeho, ktorému navrhovateľ dobre rozumel, tlmočník opätovne uviedol, že s navrhovateľom komunikuje bez problémov. Navrhovateľ však opätovne odmietol vypovedať z dôvodu, že sa po psychickej stránke cíti zle, čo odôvodnil jeho zadržaním v Rakúsku (cca od konca januára 2012 do 23.2.2012) a tiež preto, lebo predtým bol cca 6 mesiacov v Sečovciach „zatvorený“. Ďalej žiadal, aby pohovor tlmočil tlmočník, ktorý ovláda pandžábsky jazyk aj písomne. V závere uviedol, že o dva týždne bude v poriadku a bude môcť vypovedať. Ako to vyplýva zo správy ošetrujúcej lekárky zo 14.3.2012, navrhovateľ pri vyšetrení neuvádzal žiadne psychické ťažkosti, ani v deň pohovoru (6.3.2012) nevyhľadal žiadnu lekársku pomoc. Podľa názoru súdu, ktorý je totožný s názorom odporcu, na tomto pohovore navrhovateľ účelovo a nedôvodne odmietol vypovedať: Prítomnému tlmočníkovi, ktorý tlmočil do jazyka pandžábskeho a ktorý ovládal aj druhý navrhovateľom ovládaný jazyk urdu, navrhovateľ rozumel, čo je zjavné jednak z jeho vyjadrenia, ako aj z vyjadrenia tlmočníka a konečne aj zo samotného záznamu tohto pohovoru. Požiadavka, aby bol na pohovore prítomný tlmočník, ktorý ovláda jazyk pandžábsky písmom je tak isto nezmyselnou obštrukciou, pretože navrhovateľ písomnú formu jazyka pandžábskeho neovláda, ako to sám uviedol v predchádzajúcich azylových konaniach: 1/ ČAS: MU-293/PO-Ž-2010 (pohovor z 8.6.2010); 2/ ČAS: MU-77/PO-Ž-2011 (pohovor z 1.3.2011). Podobne je potrebné hodnotiť aj navrhovateľom prezentované psychické problémy súvisiace s jeho zadržaním v Rakúsku pred viac ako mesiacom, resp. nešpecifikované zadržanie v Sečovciach. Ak by mal navrhovateľ psychické problémy (akéhokoľvek charakteru), tieto by celkom jednoznačne uviedol pri jeho vstupnej zdravotnej prehliadke (24.2.2012), resp. v inom čase. Ako to však vyplýva z obsahu jeho lekárskeho záznamu, resp. z vyjadrenia ošetrujúcej lekárky, nikdy sa tak nestalo. To, že v dňoch 5., 6. a 9.3.2012 bola navrhovateľovi podaná tabletka na spanie nesvedčí o akýchkoľvek psychických problémoch. Odmietnutie navrhovateľa vypovedať na pohovore 6.3.2012 teda súd kvalifikuje ako nedôvodné. I napriek tomu odporca stanovil ďalší termín vykonania vstupného pohovoru. Tretí pohovor, na ktorý bol navrhovateľ riadne predvolaný v jazyku anglickom mal uskutočniť 19.3.2012. Navrhovateľ sa naň dostavil avšak žiadal prítomnosť tlmočníka jazyka pandžábskeho, pochádzajúceho z Pakistanu, pretože prítomné tlmočníkovi veľmi dobre nerozumie. Na tomto pohovore bol prítomný totožný tlmočník ako na predchádzajúcich pohovoroch (pán Mgr. Ravi Kant Bhutani), ktorému navrhovateľ (ako to uviedol v predchádzajúcich zápisniciach z pohovorov) rozumel dobre, pričom aj tento tlmočník opakovane uvádzal, že s komunikáciou s navrhovateľom nemá žiadne problémy. Naviac išlo o tlmočníka, ktorý ovláda aj jazyk urdu, ktorý navrhovateľ tiež ovláda a ktorý ako tlmočník bez problémov tlmočil navrhovateľove prednesy pri podaní vysvetlenia na polícii a pri podaní vyhlásenia 2.6.2010 (konanie ČAS: MU-293/PO-Ž-2010), ako aj pri vstupnom pohovore v konaní ČAS: MU-77/PO-Ž-2011 (1.3.2011). Odmietnutie navrhovateľa vypovedať na tomto pohovore z dôvodu nie dostatočnej zrozumiteľnosti je podobne ako pri predchádzajúcom pohovore účelovým a nedôvodným. O nezmyselnosti jeho požiadavky svedčí aj to, že požadoval, aby tlmočník pochádzal z Pakistanu. Pokiaľ by (teoreticky) navrhovateľ nevedel vyjadriť niektoré svoje slová v jeho materinskom jazyku - jazyku pandžábskom, mohol sa vyjadriť v jazyku urdu, ktorý ovláda tak navrhovateľ, ako aj tlmočník. Aj táto skutočnosť svedčí o zjavnej účelovosti navrhovateľom prednesených požiadaviek. Ako to je zrejmé z vyššie uvedených skutočností, ktoré aj odporca opísal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, navrhovateľ pred odporcom prezentoval dôvody odopretia vypovedať, ktoré nemali reálny základ a to tak vo vzťahu k požiadavkám na tlmočníka, ako aj k jeho psychickej nepohode. Podľa názoru súdu svedčia o tom, že navrhovateľ sa snažil účelovo a bez reálneho dôvodu oddialiť uskutočnenie vstupného pohovoru, teda v konečnom dôsledku oddialiť termín preskúmania jeho žiadosti o azyl. V súvislosti s rozhodnutím odporcu vo veci súd poukazuje na skutočnosť, že odporca pri vedení konania postupoval v súlade so zákonom, osobitne vo vzťahu k ust. §§ 4 ods. 2, 6 ods. 2 zákona o azyle. Súd si ďalej pokladá za povinnosť vyhodnotiť aj ďalšie námietky, vznesené navrhovateľom v podanom návrhu: Pokiaľ ide o námietku, že v konaní bol ako tlmočník ustanovený tlmočník jazyka pandžábskeho, ktorý bol zapísaný v zozname tlmočníkov ako tlmočník jazyka urdu (aktuálne vyčiarknutý) a ktorý nebol zapísaný ako tlmočník jazyka pandžábskeho, pričom odporca pre jazyk pandžábsky používal aj iných tlmočníkov tohto jazyka (pán. M. Ikram, pán S. P. Paudel): Tieto tvrdenia sú pravdivé, avšak nakoľko pre jazyk pandžábsky nie je v zozname tlmočníkov zapísaný žiaden tlmočník tohto jazyka, poverenie pána Mgr. Ravi Kant Bhutaniho tlmočením bolo bez závad, naviac aj preto, lebo ako to navrhovateľ udával, jeho tlmočeniu rozumel a naviac navrhovateľ v prípade potreby mohol komunikovať s odporcom prostredníctvom tohto tlmočníka aj v jazyku urdu. Pokiaľ ide o námietku, že ošetrujúca lekárka pani MUDr. A. Barnová nie je psychologičkou, aj táto námietka nie je vo svojej podstate dôvodná. Je zrejmé, že táto lekárka je odbornosťou internistka, avšak navrhovateľ pred ňou nikdy žiadne psychologické či psychické ťažkosti neprezentoval, pričom ako lekárka logicky má základné znalosti, na základe ktorých dokáže minimálne orientačne identifikovať zdravotné problémy pacienta, ktoré priamo nespadajú do jej odbornosti. V opačnom prípade by takýto všeobecný lekár nemohol predbežne stanovovať prípadné ochorenie pacienta a tohto odoslať napr. na príslušné odborné lekárske vyšetrenie či ošetrenie. Pretože navrhovateľ i keď sa dostavoval na odporcom určené termíny pohovorov odmietol na nich vypovedať z dôvodov, ktoré boli iba účelovými a teda neexistujúcimi a pretože odporca pri vedení konania - pohovorov postupoval v intenciách zákona o azyle súd dospel k názoru, že navrhovateľ svojím konaním vedome a účelovo nespolupracoval s odporcom a preto odporca správne rozhodol, ak navrhovateľovu žiadosť o azyl zamietol ako zjavne neopodstatnenú z dôvodu nespolupráce. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 O.s.p).