Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Sd/162/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200958 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milota Tóthová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1012200958.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave samosudkyňou JUDr. Milotou Tóthovou v právnej veci navrhovateľky X.. Q. H., bytom S. XXXX/X, D., proti odporkyni Sociálnej poisťovni ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX zo dňa 8. decembra 2011 v spojení s rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX zo dňa 29. mája 2012 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX zo dňa 8. decembra 2011 odporkyňa podľa § 70 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznala navrhovateľke od 3. novembra 2011 invalidný dôchodok v sume XXX,XX eur mesačne, zvýšený od 1. januára 2012 na sumu XXX,XX eur mesačne. Rozhodla tak s odôvodnením, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava zo dňa 16. novembra 2011 navrhovateľka bola uznaná za invalidnú, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky je 50%. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX zo dňa 8. decembra 2011 odporkyňa podľa § 70 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov rozhodla tak, že navrhovateľke od 3. novembra 2011 naďalej patrí invalidný dôchodok v sume 118,90 eur mesačne, zvýšený od 1. januára 2012 na sumu 122,90 eur mesačne. Rozhodla tak s odôvodnením, že suma invalidného dôchodku sa znovu určila po zistení vymeriavacieho základu za obdobie od 1. januára 2008 do 3. marca 2008. Navrhovateľka návrhom zo dňa 16.1.2012 žiadala preskúmať rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX zo dňa 8. decembra 2011 s poukazom na to, že dlhodobo trpí na opuch nôh a ľavej ruky, ktorá je po zlomenine nestabilizovaná, má aj opuchy na kĺboch pravej ruky a bolestivosť v pravom zápästí. Ochorenie, ktoré jej znemožnilo zapojiť sa do pracovného procesu, viedlo k rapídnemu zhoršeniu jej psychického ochorenia. Taktiež trpí na neznesiteľné bolesti bedrových kĺbov, nôh, celej chrbtice a hlavy následkom vysunutej platničky a úrazu. Mala za to, že jej zdravotný stav jej nedovoľuje vykonávať žiadne zamestnanie. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX zo dňa 8. decembra 2011 a rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX zo dňa 29. mája 2012 podľa § 250l a nasl. O.s.p., prejednal návrh navrhovateľky a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Krajský súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, posudkami posudkového lekára Sociálnej poisťovne pobočky Bratislava zo dňa 16.11.2011 a posudkom posudkového lekára Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava zo dňa 24.5.2012, oboznámil sa s posudkovým spisom odporkyne a zistil tento skutkový stav. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. (2) Fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa § 71 ods. 2 cit. zákona dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Podľa § 71 ods. 3 cit. zákona pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 71 ods. 4 cit. zákona pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Podľa § 71 ods. 6 cit. zákona miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Podľa § 71 ods. 7 cit. zákona jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Podľa § 71 ods. 8 cit. zákona mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Hodnotenie miery zhoršenie zdravotného stavu vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach dôchodkového poistenia je podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zverená posudkovému lekárovi sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkovému lekárovi sociálneho poistenia ústredia (153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z.). Podľa § 73 ods. 2 cit. zákona suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70%, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. Podľa § 63 ods. 1 cit. zákona priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Priemerný osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Na účely určenia obdobia dôchodkového poistenia sa získané dni dôchodkového poistenia prepočítavajú na roky, ak tento zákon neustanovuje inak. Obdobie dôchodkového poistenia sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Podľa § 82 ods. 2 cit. zákona dôchodkové dávky sa zvyšujú od 1. januára príslušného kalendárneho roka o percento určené ako súčet jednej polovice percenta medziročného rastu spotrebiteľských cien a jednej polovice percenta medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistených podľa odseku 1. Percento zvýšenia dôchodkovej dávky sa ustanoví opatrením, ktoré vydá ministerstvo podľa údajov štatistického úradu a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Dôchodkové dávky, ktoré sú priznané od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka, sa zvyšujú odo dňa ich priznania. Podľa § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 344/2011 Z.z., ktorým sa ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky v roku 2012 dôchodkové dávky v roku 2012 sa zvyšujú o 3,3%. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne pobočka Bratislava v posudku zo dňa 16.11.2011 uviedol, že navrhovateľka trpí na chorobu - depresívnu poruchu. Navrhovateľka trpí na viacročné ťažkosti s chrbticou, liečené ortopédom a neurológom, pričom v objektívnom náleze nie sú prítomné svalové atrofie, ani ochrnutia a nie je prítomný motorický deficit a z tohto dôvodu konštatoval, že z posudkového hľadiska sa nejedná o závažné ochorenie. Navrhovateľka je dlhodobo liečená psychiatrom pre depresívnu poruchu s častými dekompenzáciami. V roku 2003 bola hospitalizovaná pre akútnu psychotickú poruchu, ktorá bola liečbou zvládnutá. Odvtedy bola liečená pre depresívnu poruchu s chronifikovanými a častými dekompenzáciami. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím u navrhovateľky sú poruchy nálad, ťažké formy (kapitola V., položka 3 písm. b) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.), kde mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudkový lekár stanovil na 50% s tým, že dolnú hranicu percentuálneho rozpätia v danej položke stanovil s prihliadnutím na to, že nie sú prítomné bludy s paranoidným alebo perzekučným obsahom.. Navrhovateľka je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom zabezpečení. Dátum vzniku invalidity stanovil od 3.11.2011, t.j. dňom uplynutia ročnej podpornej doby. Navrhovateľka môže vykonávať prácu bez termínovaných prác, na polovičný pracovný úväzok. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava v posudku zo dňa 24.5.2012, uviedol, že navrhovateľka trpí na choroby a to: depresívnu poruchu recidivujúcu, bolesť chrbta - dorzalgiu a artrózu oboch bedrových kĺbov. U navrhovateľky je anamnéza primárneho psychiatrického ochorenia a to recidivujúca depresívna porucha. Od roku 1996 je navrhovateľka v liečbe psychiatra, v období od roku 1996 do roku 2003 bola liečená pre neurotické poruchy. V roku 2003 bola hospitalizovaná na psychiatrickej klinike ako akútna psychotická porucha, po tejto epizóde bola liečená iba ambulantnou formou až doteraz neuroleptikami a antidepresívami pre depresívnu poruchu. Objektívne psychiatrické vyšetrenie je so záverom, že navrhovateľka je orientovaná správne, vedomie lucídne, psychomotorické tempo je spomalené, nálada depresívna, neodkloniteľná, myslenie je súvislé, sú tendencie k paranoidným interpretáciám, sú poruchy pozornosti, čiastočné zlyhávanie v oblasti pracovnej, sociálnej a celková astenizácia v rámci telesného stavu. Psychiatrické vyšetrenie zo dňa 6.10.2011 záveruje daný stav ako možnú dekompenzáciu depresívnej poruchy. Psychologické vyšetrenie z októbra 2011 záveruje daný stav ako uvádza psychiater. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím u navrhovateľky sú poruchy nálad, ťažké formy (kapitola V., položka 3 písm. b) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.), kde mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovil na 50% s prihliadnutím na to, že sa jedná o depresívnu poruchu, chronifikovanú, ťažšia forma, pričom sa nejedná o endogénnu depresiu ťažkého stupňa, nakoľko nie sú rozvinuté klinické prejavy typu ako ranné pesimá, sezónna fluktuácia, bludy, halucinácie, nihilizmus až depresívny stupor, ktoré by si vyžiadali hospitalizáciu na psychiatrickej klinike. Od roku 2003 je ambulantná liečba dostatočná. Ťažkosti navrhovateľky, ktoré sa týkajú hlavne chrbtice a nôh sú potencované jej psychiatrickým ochorením a nemajú klinický korelát v neurologickom a ortopedickom obraze a bolesti chrbtice dorzalgie a artróza bedrových kĺbov sú ľahkého stupňa. Navrhovateľka môže vykonávať prácu bez termínovaných prác, na polovičný pracovný úväzok primeranú jej vzdelaniu. Navrhovateľka pri výsluchu v súdnom konaní zotrvala na podanom návrhu a poukazovala na to, že by chcela pracovať a to najmä na počítači, avšak jej zdravotný stav to neumožňuje, nakoľko je schopná pracovať len dva až tri dni a následne na to je práceneschopná, čo by žiaden zamestnávateľ netoleroval. Nové lekárske nálezy nedoložila. Zástupkyňa odporkyne vzhľadom na zhodné závery posudkov posudkových lekárov žiadala napadnuté rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX zo dňa 8. decembra 2011 v spojení s rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX zo dňa 29. mája 2012 ako vecne správne potvrdiť. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočka Bratislava ako aj posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava vo svojich vyššie uvedených posudkoch zohľadnili všetky navrhovateľkou uvádzané ťažkosti, vysporiadali sa s lekárskymi nálezmi nachádzajúcimi sa v zdravotnej dokumentácii navrhovateľky a zhodne určili, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím u navrhovateľky sú poruchy nálad, ťažké formy (kapitola V., položka 3 písm. b) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.), kde mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovili na 50%. Zistenia posudkových lekárov neboli spochybnené ani v súdnom konaní. Závery posudkov posudkových lekárov sú odborné, presvedčivé, náležite zdôvodnené a súd nezistil rozpor medzi ich závermi a zisteným skutočným stavom. Odporkyňa po zhodnotení vymeriavacieho základu za obdobie od 1. januára 2008 do 3. marca 2008 vydala zmenové rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX zo dňa 8. decembra 2011, ktorým podľa § 70 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov rozhodla tak, že navrhovateľke od 3. novembra 2011 naďalej patrí invalidný dôchodok v sume XXX,XX eur mesačne, zvýšený od 1. januára 2012 na sumu XXX,XX eur mesačne. Výšku invalidného dôchodku navrhovateľky odporkyňa určila v súlade s ust. § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov ako súčin priemerného osobného mzdového bodu 0,5865; 41,5480 rokov obdobia dôchodkového poistenia a pripočítaného obdobia, percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50% a aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej k 3. novembru 2011 9,5756 eur, čo predstavuje sumu invalidného dôchodku 116,70 eur mesačne. K tejto sume patrí zvýšenie o 1,8%, t.j. o 2,20 eur mesačne (§ 82 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov), čo prestavuje sumu XXX,XX eur mesačne. Suma invalidného dôchodku sa ďalej zvýšila od 1. januára 2012 o 3,3%, t.j. o 4,00 eur mesačne na XXX,XX eur mesačne. Navrhovateľke bola doba zamestnania a výška zárobkov hodnotená podľa evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia o dobe zamestnania a zárobku, ktoré sú vystavované zamestnávateľskou organizáciou a táto organizácia zodpovedá za správnosť evidenčných podkladov. Evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia (poistenia) sú podkladom pre odporkyňu pre hodnotenie doby zamestnania a zárobku. Navrhovateľka údaje uvedené v osobnom liste dôchodkového poistenia, ktorý tvoril prílohu k napadnutému rozhodnutiu číslo XXX XXX XXXX zo dňa 8. decembra 2011 ani v osobnom liste dôchodkového poistenia, ktorý tvoril prílohu k zmenovému rozhodnutiu číslo XXX XXX XXXX zo dňa 29. mája 2012 nespochybnila. Zo zisteného skutkového stavu súd mal za to, že odporkyňa pri priznaní invalidného dôchodku navrhovateľky a jeho výpočte nepochybila a postupovala správne podľa citovaných zákonných ustanovení. Krajský súd preto z vyššie uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX zo dňa 8. decembra 2011 v spojení s rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX zo dňa 29. mája 2012 podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľka nebola v konaní úspešná, a preto jej súd trovy konania nepriznal a odporkyni trovy konania neprislúchajú. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. /§ 205 ods.1 O.s.p./ Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. /§ 42 ods. 3 O.s.p./ Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 205 ods. 2 O.s.p./.