Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/43/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200975 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1012200975.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána F. T. B., narodeného XX.XX.XXXX, štátneho príslušníka T. L. T. Ľ. J. (T.), v krajine pôvodu naposledy bytom B., F. Č. C. Z. XX, T. s miestom pobytu v Slovenskej republike: Q. V. XX, XXX XX B., zastúpeného pani Mgr. Jarmilou Vargovou, advokátkou, pracovisko Brečtanová 21, Bratislava, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad so sídlom Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 29.5.2012 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-63-17/PO- Ž-2012 zo dňa 24.4.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-63-17/PO-Ž-2012 zo dňa 24.4.2012 z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku a v tejto časti v r a c i a vec odporcovi na ďalšie konanie. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi k rukám jeho právnej zástupkyne titulom náhrady trov konania sumu 404,34 eur v lehote pätnástich dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-63-17/PO-Ž-2012 zo dňa 24.4.2012 odporca podľa § 20 ods. 3 a § 15a ods. 1 písm. e) zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (zákon o azyle) rozhodol o nepredĺžení doplnkovej ochrany navrhovateľovi, nakoľko podmienky podľa § 13a zákona o azyle nie sú naďalej splnené. Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že rozhodnutím č. ČAS: MU-77-47/PO-Ž-2008 zo dňa 6.4.2009 navrhovateľovi nebol udelený azyl, ale bola mu poskytnutá doplnková ochrana na jeden rok odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.4.2009. Toho času bola navrhovateľovi poskytnutá doplnková ochrana z dôvodu, že v sa v krajine pôvodu vyhýbal základnej vojenskej službe a boli vážne dôvody domnievať sa, že v prípade jeho návratu by bol vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, a to z dôvodu hrozby z dôvodu hrozby mučenia, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu v spojitosti s výkonom trestu odňatia slobody, ako aj z hrozby teroristických útokov. Na základe navrhovateľovej žiadosti o predĺženie doplnkovej ochrany odporca opätovne skúmal podmienky pre jej predĺženie, avšak dospel k záveru, že toho času už nespĺňa podmienky podľa § 13a alebo § 13b zákona o azyle. Odôvodnil to tým, že v oblasti z ktorej navrhovateľ pochádza sa politická situácia ukľudnila a znížil sa aj výskyt teroristických útokov v dôsledku čoho bola alžírskou vládou rozpustená obecná stráž a dňa 24.2.2011 alžírsky prezident zrušil výnimočný stav, ktorý alžírsku armádu oprávňoval vykonávať protiteroristické operácie. Ako druhý dôvod nepredĺženia doplnkovej ochrany odporca uviedol skutočnosť, že v roku 2011 bola v Alžírsku skrátená dĺžka povinnej vojenskej služby z 18 mesiacov na 12 mesiacov a vo februári 2011 alžírsky prezident podpísal nariadenie, ktoré rozhodlo o definitívnom oslobodení z nástupu na vojenskú službu mladých mužov, ktorí mali k 31.12.2011 viac ako 30 rokov, pričom v roku 2012 by mal na toto nariadenie nadväzovať prezidentský dekrét oslobodzujúci z výkonu vojenskej služby mužov narodených v rokoch 1988 a 1989, teda starších ako 23 rokov. Vzhľadom na uvedené podľa odporcu pominuli dôvody pre obavy z mučenia, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu kvôli vyhýbaniu sa základnej vojenskej služby, ako aj dôvody pre obavu z teroristických útokov. Odporca svoje právne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 29.5.2012, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Uviedol v ňom, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu je v rozpore s obsahom spisov a zároveň je nedostačujúce pre posúdenie veci. Poukázal na skutočnosť, že odporca predĺžil navrhovateľovi doplnkovú ochranu celkovo 2 krát (14.4.2010 a 19.4.2011), pričom v oboch prípadoch skonštatoval hrozbu vážneho a individuálneho ohrozenia. Podľa navrhovateľa sa za posledný rok v Alžírsku nezmenili pomery natoľko, aby mohol odporca skonštatovať, že v prípade jeho návratu by nebol vystavený hrozbe vážneho bezprávia. Okrem toho uvádza, že údaj o skrátení vojenskej služby je v rozpore s informáciami o krajine pôvodu strediska dokumentaristiky, ktoré sú založené v správnom spise odporcu. Pokiaľ ide o reformy týkajúce sa odpustenia vojenskej služby niektorým vekovým kategóriám mužov, navrhovateľ podotkol, že nespadá do žiadnej z týchto kategórií a okrem toho poukazuje na formálne nedostatky týchto zmien, nakoľko absentuje formálny súhlas ministra národnej obrany, vrchného veliteľa armády a prezidenta. Navrhovateľ sa ďalej domnieva, že odporca účelovo selektoval informácie týkajúce sa jeho krajiny pôvodu, pričom selekcia bola v jeho neprospech. Ďalej vyjadril názor, že odporca mal venovať náležitú pozornosť preskúmaniu možnosti umiestnenia navrhovateľa do vojenskej väznice a s tým súvisiacej hrozbe mučenia alebo neľudského zaobchádzania z dôvodu spáchania trestného činu vyhýbania sa vojenskej služby, a tiež mal preskúmať vzťah teroristických atakov na armádne ciele a povinnosti navrhovateľa po vykonaní trestu nastúpiť na vojenskú službu (keďže u navrhovateľa vojenská povinnosť stále trvá). V závere svojho podania uviedol, že trvá na tom, že dôvody pre poskytnutie doplnkovej ochrany stále trvajú a v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu by bol vystavený hrozbe vážneho bezprávia alebo aj smrti. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 18.5.2012 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť ako vecne správne, pričom sa v podstate pridržal svojich argumentov uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Ďalej uviedol, že relevanciu správy týkajúcej sa skrátenia vojenskej služby a oslobodenia mladých mužov spod nej netreba podceňovať, pretože je len formálnou otázkou, kedy táto zmena nadobudne účinnosť. Následne uznal, že navrhovateľ nebol úplne oslobodený z vojenskej služby, nakoľko ešte nedosiahol vek 30 rokov. Pokiaľ ide o hrozbu navrhovateľovho väznenia v špeciálnych väzenských zariadeniach, odporca túto vylúčil a poukázal na zlepšujúce sa postavenie obvinených v krajine jeho pôvodu a na prebiehajúce reformy v dôsledku ktorých sa život v Alžírsku normalizuje. Nakoniec odporca poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ nepredložil žiadnu správu týkajúcu sa jeho možného mučenia. Zo správ, ktoré má odporca k dispozícii vyplýva, že v Alžírsku sa dejú pozitívne reformy, a to aj vo väzniciach, súdnictve, implementovali sa medzinárodné normy týkajúce sa ľudských práv a posilnila sa pozícia Alžírska z hľadiska právneho štátu. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení ( O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods. 3 zákona o azyle, § 14 zák. č. 371/2004 Z. z. v platnom znení) na pojednávaní v prítomnosti právnej zástupkyne navrhovateľa a povereného zamestnanca odporcu a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné zrušiť a vrátiť vec odporcovi na ďalšie konanie. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-63/PO-Ž-2012 z obsahu ktorého zistil, že odporca vo veci udelenia azylu alebo poskytnutia doplnkovej ochrany navrhovateľovi (na základe jeho žiadosti zo dňa 15.7.2006) viedol nasledovné konania: - ČAS: MU-1117/PO-Ž-2006, v ktorom odporca rozhodnutím zo dňa 5.10.2006 rozhodol o neudelení azylu navrhovateľovi a o tom, že na navrhovateľa sa nevzťahuje zákaz vyhostenia alebo vrátenia do krajiny pôvodu. Toto rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24.10.2007, č. k. 9Saz/118/2006-39. - ČAS: MU-77/PO-Ž-2008, v ktorom odporca rozhodnutím ČAS: MU-77-19/PO-Ž-2008 zo dňa 14.5.2008 neudelil navrhovateľovi azyl, neposkytol doplnkovú ochranu a skonštatoval, že neexistuje prekážka jeho administratívneho vyhostenia. Predmetné rozhodnutie bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 5.12.2008, č. k. 10Saz/23/2008-22 a vec bola vrátená odporcovi na ďalšie konanie. Rozhodnutím ČAS: MU-77-47/PO-Ž-2008 zo dňa 6.4.2009 odporca opäť neudelil navrhovateľovi azyl, avšak poskytol mu doplnkovú ochranu na dobu jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia (17.4.2009). - ČAS: MU-66/PO-Ž-2010, v ktorom odporca na základe navrhovateľovej žiadosti o predĺženie dolnkovej ochrany rozhodnutím zo dňa 14.4.2010, ČAS: MU-66-8/PO-Ž-2010 predĺžil navrhovateľovi poskytnutie doplnkovej ochrany na jeden rok odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia (20.4.2010). - ČAS: MU-76/PO-Ž-2011, v ktorom odporca rozhodnutím zo dňa 19.4.2011, ČAS: MU-76-8/PO-Ž-2011 opäť predĺžil navrhovateľovi poskytnutú doplnkovú ochranu na jeden rok odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia (26.4.2011). - ČAS: MU-63/PO-Ž-2012, v ktorom navrhovateľ žiadal o predĺženie poskytnutej doplnkovej ochrany. Odporca o navrhovateľovej žiadosti rozhodol rozhodnutím ČAS:MU-63-17/PO-Ž-2012 zo dňa 24.4.2012, ktoré je predmetom tohto konania. Pokiaľ ide o vojenskú službu súd z pripojených spisov zistil, že navrhovateľ vypovedal, že bol v krajine pôvodu i napriek svojim zdravotným ťažkostiam zaradený do prvej vojenskej kategórie, aby bol podľa jeho slov zabitý a koncom roku 2005 (v tom čase sa nachádzal na Slovensku) obdržal povolací rozkaz na vojenskú službu, na ktorú však nenastúpil. Na Slovensko pricestoval viac krát: 1/ v decembri roku 2002, aby sa informoval o možnosti vybavenia si dokladov pre pobyt, 2/ prišiel na mesiac v roku 2003, aby si tu otvoril účet v banke a ďalšie doklady, 3/ v marci 2004 na jeden rok, 4/ po opätovnom návrate do Alžírska v máji 2005 sa po mesiaci vrátil na Slovensko, kde žil až do podania žiadosti o azyl. Navrhovateľov otec mal v Alžírsku pracovať pre vojenskú bezpečnostnú službu, avšak z armády utiekol a pricestoval na Slovensko, kde žil niekoľko rokov (v súčasnosti žije už 4 mesiace vo Francúzsku). Súd z aktuálneho spisu odporcu zistil, že odporca dňa 1.3.2012 vykonal pohovor s navrhovateľom v ktorom uviedol, že dôvody jeho žiadosti o predĺženie doplnkovej ochrany sú stále rovnaké: vyhýbanie sa vojenskej službe a hroziaci trest v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu (musel by ísť do vojenského väzenia) a nebezpečná situácia v Alžírsku, konkrétne v meste Blida a jej okolí. Dôvodom, prečo sa navrhovateľ v krajine pôvodu vyhýba vojenskej službe skutočnosť, že jeho otec - vojak z povolania, utiekol z armády, a preto by sa mu armáda pomstila tým, že by ho zaradila do vojenskej kategórie A (kde je vyžadovaná veľmi dobrá fyzická zdatnosť) i napriek jeho zdravotným ťažkostiam. Navrhovateľ v Alžírsku žiadal o odpustenie vojenskej služby z dôvodu, že je jediným živiteľom rodiny, avšak úrady na to nedbali a povolali ho do armády. V spise sa ďalej nachádzajú správy o krajine navrhovateľovho pôvodu, obsahovo sa viažuce k dôvodom navrhovateľovej žiadosti o predĺženie doplnkovej ochrany. Podľa ust. § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu. Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 13b ods. 1 zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne doplnkovú ochranu, ak tento zákon neustanovuje inak, a) manželovi cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento cudzinec so zlúčením vopred písomne súhlasí, b) slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo c) rodičom slobodného cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, mladšieho ako 18 rokov. Podľa ust. § 13c ods.1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b. Podľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Podľa ust. § 19a ods. 1 písm. a/ zákona o azyle ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú. Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona o azyle na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § § 46 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke, že napadnuté rozhodnutie odporcu je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Odporca v odôvodnení svojho rozhodnutia jasným a zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré nepredĺžil navrhovateľovi poskytnutú doplnkovú ochranu. Osobitne sa venoval obave navrhovateľa z teroristických útokov v okolí mesta Blida, pričom z vyhľadaných a do spisu založených správ konštatoval podstatné zlepšenie situácie v okolí tohto mesta v dôsledku čoho vyhodnotil situáciu za takú, ktorá umožňuje návrat navrhovateľa do tejto oblasti a teda pominutie dôvodov § 2 písm. f) bod 3. zákona o azyle. Podobne sa venoval vyhodnoteniu hrozby neľudského či ponižujúceho zaobchádzania s navrhovateľom, pričom konštatoval, že skrátenie vojenskej služby v roku 2011 na 12 mesiacov. V ďalšom uviedol, že v roku 2012 by malo dôjsť k vydaniu prezidentského dekrétu, ktorý by mal oslobodiť od vojenskej služby mužov, narodených v rokoch 1988 a 1989. Konštatoval, že sa nepotvrdili informácie o tom, že by osoby odsúdené za nenastúpenie vojenskej služby mali byť umiestňované na výkon uloženého trestu do špeciálnych väzenských zariadení. K námietke, že zistenie stavu veci je nedostatočné na posúdenie veci: Podľa názoru súdu táto námietka je dôvodná. Ako to vyplýva zo správ, ktoré odporca vyhľadal a založil do spisu v súvislosti s navrhovateľovu žiadosťou o predĺženie poskytnutej doplnkovej ochrany, tieto boli svojím obsahom zamerané na bezpečnostnú situáciu v Alžírsku, osobitne aj na oblasť mesta v ktorom mal navrhovateľ posledný pobyt. Ďalší okruh správ sa týkal dĺžky povinnej vojenskej služby v Alžírsku, umiestňovania mužov odsúdených za nenastúpenie vojenskej služby do špeciálnych väzenských zariadení. Pokiaľ ide o zistenie bezpečnostných rizík návratu navrhovateľa z dôvodu teroristických útokov (§ 2 písm. f) bod 3. zákona o azyle) podľa názoru súdu odporca vykonal dostatočné dokazovanie a jeho konštatovanie na zlepšenie a upokojenie situácie v tomto smere (vo všeobecnosti), osobitne aj v oblasti mesta Blida je dôvodné a správne. Pokiaľ ide o zisťovanie bezpečnostných rizík návratu vo vzťahu k ust. § 2 písm. f) bod 2. zákona o azyle súd dospel k názoru, že námietka je dôvodná. Z obsahu rozhodnutia odporcu ČAS: MU-77-47/PO-Ž-2008 zo 6.4.2009 vyplýva, že jedným z dôvodov poskytnutia doplnkovej ochrany bol očakávaný výkon trestu odňatia slobody za nenastúpenie vojenskej služby. Z aktuálneho spisu, osobitne z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že odporca vyhodnocoval bezpečnostné riziká návratu navrhovateľa aj z pohľadu výkonu trestu odňatia slobody, ktorý ho očakáva. Odporca svoje zistenia však zameral iba na skutočnosť, či tento trest bude vykonaný v špeciálnych väzenských zariadeniach, alebo v iných väzniciach. Ako to možno vyvodiť z obsahu odôvodnenia rozhodnutia (čomu zodpovedajú aj vyhľadané správy), trest by mal byť vykonaný v „oficiálnych väzniciach“. V poukazom na toto zistenie odporcu mal odporca vykonať dokazovanie vyhľadaním správ o Alžírsku, obsahovo zameraných na podmienky v týchto „oficiálnych väzniciach“, čo však neurobil. Inak povedané, ak odporca uznal, že navrhovateľa po jeho návrate do krajiny svojho pôvodu očakáva výkon trestu odňatia slobody, mal zisťovať podmienky v alžírskych väzniciach a pokiaľ dospel k názoru, že výkon trestu sa uskutoční v niektorej z oficiálnych väzníc, mal zisťovať aktuálne podmienky v týchto väzniciach. Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia cituje správu Hraničného úradu Spojeného kráľovstva zo 14.3.2011, týkajúcu sa mučenia, krutého alebo neľudského zaobchádzania v období od roku 2007, táto správa však v spise odporcu založená nie je a teda nie je možné ani identifikovať, akej oblasti sa toto zaobchádzanie týkalo. Pretože odporca pri vydaní napadnutého rozhodnutia nedostatočným spôsobom zistil podmienky v alžírskych väzniciach a to i napriek tomu, že uznal že navrhovateľa po jeho návrate očakáva výkon uloženého trestu odňatia slobody, súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konania. V následnom konaní bude s poukazom na uvedené úlohou odporcu vyhľadať a do spisu založiť správy o Alžírsku, obsahovo zamerané na pomery výkonu trestu odňatia slobody v alžírskych väzniciach, osobitne z pohľadu existencie či neexistencie hrozby vážneho bezprávia (§ 2 písm. f/ bod 2. zákona o azyle) a vzhľadom na časový odstup od vydania napadnutého rozhodnutia aj z pohľadu prípadného individuálneho ohrozenia svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu (§ 2 písm. f/ bod 3. zákona o azyle). O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250k ods.1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ bol v konaní úspešný, náhradu trov si v návrhu zo dňa 29.5.2012 uplatnil prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Podaním doručeným súdu 8.10.2012 ich vyčíslil v celkovej výške 404,34 eur. Súd priznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v zmysle platnej právnej úpravy v celkovej výške 404,34 eur za tri úkony právnej pomoci (prevzatie zastupovania a prvá porada s klientom v roku 2012, písomné podanie vo veci samej - podanie opravného prostriedku zo dňa 29.5.2012, účasť na pojednávaní v roku 2012) a to i napriek tomu, že podľa následného výpočtu mala náhrada trov právne pomoci predstavovať sumu 404,37 eur: - za jeden úkon á 127,16 eur (§ 11 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z.z.) + režijný paušál 7,63 (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.) = 134,79 eur, - spolu za tri úkony: 3 x 134,79 eur = 404,37 eur. Pretože navrhovateľ vyčíslil trovy konania iba vo výške 404,34 eur, súd túto náhradu trov priznal iba vo výške vyčíslenej náhrady, teda tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a to na účet zástupkyne navrhovateľa č.: XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v Q. Q., T..Q... Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.). Odporca, i keď v konaní nemal úspech a je teda poplatníkom, je štátnou rozpočtovou organizáciou, ktorá je zo zákona oslobodená od poplatku (§ 4 ods. 2, písm. a/ zák.č.71/1992 Zb.). Súd preto žiadneho z účastníkov konania nezaviazal k zaplateniu poplatku za toto konanie. Poučenie: Proti výroku tohto vo veci samej odvolanie nie je prípustné. Proti výroku tohto rozsudku vo veci náhrady trov konania možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 O.s.p).