Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/48/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201236 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1012201236.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána Q. W., narodeného XX.X.XXXX, alias W. Q., narodeného XX.X.XXXX, alias U. Y., narodeného XX.X.XXXX, alias Q. Z., narodeného1.X.XXXX, alias W. Q. D., narodeného XX.X.XXXX, alias W. D., narodeného X.X.XXXX, bez dokladov totožnosti, ID osoby: XXX XXX, štátneho príslušníka V. H. Y. (V.), podľa vlastného udania v zahraničí bytom naposledy Q., R. F., V. V., V., zastúpeného Centrom právnej pomoci so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava, aktuálne s miestom pobytu V., proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad so sídlom Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 22.6.2012 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-146-18/PO-Ž-2012 zo dňa 17.5.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-146-18/PO-Ž-2012 zo dňa 17.5.2012 p o t v r d z u j e. Krajský súd v Bratislave navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-146-18/PO-Ž-2012 zo dňa 17.5.2012 odporca podľa § 13 ods. 1, § 13c ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v tomto prípade nebola preukázaná opodstatnenosť z obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zostávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ako to vyplýva z Konvencie z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zo zákona o azyle. V odôvodnení opísal predchádzajúce štyri azylové konania a ďalej uviedol, že i napriek výrazným rozporom v jeho jednotlivých výpovediach a rozdielnych identitách pod ktorými vystupoval, v dôsledku čoho považoval navrhovateľa za nehodnovernú osobu prejednal jeho žiadosť o azyl v merite posúdením predostretých dôvodov žiadosti o azyl. K dôvodu, že bol obvinený z podpálenia sídla strany PPP odporca uviedol, že vyhýbanie sa trestnému stíhaniu nemôže byť dôvodom k udeleniu azylu bez ohľadu na skutočnosť, či tento čin spáchal alebo nie. K dôvodu, že bol evidovaný v zozname ECL (Exit Control List - zoznam osôb ktorých vycestovanie je zakázané z dôvodu, že sú hľadané) v dôsledku čoho sa ukrýval u bratranca v obci V., pričom na dom, v ktorom prebýval bola hodená bomba, odporca uviedol, že ním predložené dôkazy v minulých konaniach (fotokópia potvrdenia o členstve v strane MQM, fotokópia zatykača) boli nehodnovernými dôkazmi s poukazom nato, že išlo o fotokópie, že naviac údaje v nich nekorešpondujú s výpoveďami samotného navrhovateľa. Poukázal tiež na skutočnosť, že ak by skutočne bola jeho osoba v Pakistane ohrozená, určite vy sa do domovskej krajiny nevrátil v rokoch 2002 a 2010. Pokiaľ ide o výrok, ktorým rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi tento odôvodnil tým, že nebol splnený ani jeden zo zákonných predpokladov jej poskytnutia. Svoje právne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval. Proti tomuto rozhodnutiu podal zástupca navrhovateľa v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 22.6.2012, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Uviedol v ňom, že nie je dôvodné tvrdenie odporcu, že sa snaží vyhnúť prípadnému trestnému stíhaniu, nakoľko v dôsledku množstva útokov polícia nevyšetruje všetky incidenty, resp. neinformuje poškodených o výsledku vyšetrovania. K dôvodom svojho návratu do Pakistanu uviedol, že sa tak stalo v dôsledku jeho obáv o svoju rodinu. Uviedol, že celá jeho výpoveď bola konzistentná a že rozdiely - rozpory v jeho aj predchádzajúcich výpovediach odporcovi dostatočne objasnil. Uviedol tiež, že jeho odchod z Pakistanu bol dôsledkom bombového útoku sunnitov na dom, v ktorom sa zdržiaval. Vo vzťahu k neudeleniu doplnkovej ochrany namietal rozpor s obsahom spisu, nakoľko v pohovore uviedol, že odišiel preto, lebo nemohol nechať žiť svoje deti v nepokojnej oblasti. Poukázal tiež na všeobecne nebezpečnú situáciu v Pakistane. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 23.7.2012 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Poukázal pritom opätovne na skutočnosť, že navrhovateľove výpovede sú rozporné, nekonzistentné a chaotické. Osobitne poukázal na konania predchádzajúce - na rozdielne údaje o svojej totožnosti, počte rodinných príslušníkov, označenie svojej náboženskej príslušnosti, vlastníctvo cestovných dokladov, činnosť a funkcie v strane MQM. Zdôraznil, že ide o nie nepatrné rozpory na základe čoho vyhodnotil navrhovateľa ako osobu nedôveryhodnú. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení ( O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods. 3 zákona o azyle, § 14 zák. č.371/2004Z.z. v platnom znení) na pojednávaní za účasti navrhovateľa (ktorý však na pojednávanie volaný nebol), jeho zástupcu a odporcu a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Zástupca navrhovateľa súhlasil s prejednaním veci v neprítomnosti tlmočníka. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa súd podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-146/PO-Ž-2012, ako aj s predchádzajúcimi azylovými spismi navrhovateľa. Zo spisu č.p.: MU-3075/PO-Ž/2004 súd zistil, že navrhovateľ požiadal po prvý raz o azyl 14.4.2004 z politických dôvodov ako W. Q., nar. XX.X.XXXX. Ako to vyplýva zo zápisnice z pohovoru zo dňa 7.7.2004, bol členom strany MQM - Altaf a dôvodom jeho odchodu z Pakistanu bolo to, že v rokoch 2000 - 2001 na neho bolo podaných viacero oznámení za poburovanie ľudí. V roku 2001 bol vyšetrovaný a zaistený. Po zložení kaucie bol zo zaistenia v roku 2001 prepustený na slobodu. Na radu svojej strany MQM - Altaf vycestoval z krajiny, pričom pri kontrole na letisku nemal žiadne problémy. Vycestoval na vlastný cestovný doklad. Cez Moskvu ilegálne pricestoval na Slovensko. Ako uviedol, na Slovensku už bol v roku 2001 a dostal tu azyl. Po upokojení situácie v Pakistane sa do krajiny svojho pôvodu vrátil. Pokračoval v práci v strane a súčasne podnikal. Po komunálnych voľbách v roku 2003 sa strana MQM nedostala do miestneho zastupiteľstva a keďže sa i napriek výzvam 14 vodcovia tejto strany do vlasti nevrátili, „Shariff“ začal prenasledovať bežných členov. I keď sám navrhovateľ nemal žiadne problémy, na radu svojej strany z Pakistanu vycestoval. V tomto konaní odporca navrhovateľovi azyl neudelil a vyslovil, že sa na neho nevzťahuje zákaz vyhostenia alebo vrátenia. Voči tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ opravný prostriedok o ktorom rozhodol tunajší súd rozsudkom č.k.: 7 Saz/33/2004-76 zo dňa 7.7.2005. Po podaní odvolania voči nemu Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp.zn.: 4 Sž-o-KS/115/2005 rozsudok krajského súdu potvrdil. Zo spisu ČAS: MU-1777/PO-Ž-2007 súd zistil, že navrhovateľ ako Q. W. i napriek predchádzajúcim rozhodnutiam Slovensko neopustil. 13.8.2007 opätovne požiadal o azyl z politických dôvodov, pretože bol členom politickej strany MQM. Počas pohovoru u odporcu uviedol, že je moslimského vierovyznania - sunnita, že nebol nikdy trestne stíhaný a že bol členom strany MQM. Začiatkom roku 2004 došlo v Karáčí k podpáleniu domu v ktorej mala sídlo pobočka strany PPP. Predstavitelia strany PPP mali obviniť navrhovateľa z podpaľačstva a preto bol na navrhovateľa vydaný zatykač. Navrhovateľ z obavy že bol nespravodlivo obvinený z Pakistanu ušiel. V priebehu doplňujúceho pohovoru 10.10.2007 navrhovateľ uviedol, že zatykač bol na neho vydaný asi 6 mesiacov pred jeho príchodom na Slovensko. Do spisu založil fotokópie: a) prehlásenie pani I. O., manželky Q. W. D. zo dňa 12.6.2004 o tom, že Q. W. D. je členom MQM a že na pokyn strany je jej manžel v úkryte; b) osvedčenie tajomníka MQM z 2.5.1991 že Q. W. D. je členom MQM a že bol zastrašovaný vládou; c) zatykač z 25.11.2001 na meno Q. W. D.. V tomto konaní odporca vydal opätovne negatívne rozhodnutie, voči ktorému podal navrhovateľ opravný prostriedok, ktorý prejednal tunajší súd v konaní sp. zn.: 9Saz/280/2007 a právoplatným rozsudkom z 25.11.2009 rozhodnutie odporcu potvrdil. V tomto konaní súd doplnil dokazovanie správami o výsledku volieb v Pakistane v rokoch 2002 a 2008. V roku 2002 strana MQM získala v parlamente 17 miest a v roku 2008 25 miest. Súd tiež vypočul navrhovateľa, ktorý uviedol, že bol zaradený do zoznamu ECL. Nevedel kedy bol do zoznamu zaradený a ani to, kedy malo dôjsť k požiaru v dôsledku ktorého bol do zoznamu zaradený. Uviedol tiež, že z Pakistanu vycestoval na falošný cestovný doklad. Rozpor v jeho predchádzajúcej výpovedi (že vycestoval na vlastný cestovný doklad) vysvetlil zlým tlmočením, uviedol, že tlmočníkovi riadne nerozumel. Navrhovateľ nevedel uviesť dátumy založenia požiaru z ktorého bol obvinený, kedy z Pakistanu vycestoval a ani to, kedy sa dozvedel o svojom zaradení do ECL. Zo spisu ČAS: MU-581/PO-Ž-2010 súd zistil, že navrhovateľ ako Q. W., nar. XX.X.XXXX dňa 21.10.2010 po jeho vrátení z Rakúska (ako W. Q. D.) opätovne požiadal o azyl z politických dôvodov. Z dôvodu § 19 ods. 1 písm. a/ zákona o azyle bolo toto konanie zastavené. Zo spisu ČAS: MU-402/PO-Ž-2011 súd zistil, že navrhovateľ bol opätovne vrátený z Rakúska ako Y. U., alias Z. Q., alias D. W. Q., alias W. Q., nar. 13.1.1964, resp. 1.1.1962, resp. 13.1.1951a opätovne požiadal o azyl. Odporca s ním vykonal vstupný pohovor v priebehu ktorého navrhovateľ uviedol, že je moslim - sunnita, pričom právoplatným rozhodnutím z 18.10.2011 konanie zastavil z dôvodu § 19 ods. 1 písm. i/ zákona o azyle. Zo spisu ČAS: MU-146/PO-Ž-2012 súd zistil, že navrhovateľ bol dňa 5.4.2012 vrátený na Slovensko z Belgicka a následne opätovne, ako W. D., nar. X.X.XXXX požiadal o azyl z náboženských dôvodov. Pred odporcom uviedol, že meno W. D. si vymyslel, že je moslim - šiít. Uviedol, že koncom roku 2010 sa vrátil do Pakistanu, pričom počas tohto ročného pobytu nemal v Pakistane žiadne problémy. Predal svoj majetok v Karáčí a odišiel bývať do Mangowal aj so svojou rodinou. Tiež uviedol, že po vzniku novej strany MQM bol iba jej radovým členom, žiadnu činnosť nevyvíjal. Tiež uviedol, že z dôvodu podozrenia z podpálenia hlavného sídla strany PPP bol na neho vydaný zatykač. V ďalšom uviedol, že býval u bratranca v obci Popra. Na dom v ktorom býval, niekto hodil bombu, pričom navrhovateľ sa domnieval, že bombu hodili sunniti. Inak neuvádzal žiadne problémy. V spise sa nachádzajú relevantné správy o Pakistane. Podľa ust. § 13 ods.1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo 10. Podľa ust. § 8 zákona ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. § 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl. Podľa ust. § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu. Podľa ust. § 13c ods.1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b. Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1.uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. § 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi, slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. Podľa ust. § 19a ods. 3 písm. e/ zákona o azyle ak žiadateľ nepodloží svoje vyhlásenia dôkazmi, ministerstvo pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu na to neprihliadne, ak bola preukázaná všeobecná dôveryhodnosť žiadateľa. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke, že zistenia odporcu sú (vo vzťahu k neposkytnutiu doplnkovej ochrany) v rozpore s obsahom spisu, nakoľko v pohovore pred odporcom uviedol, že odišiel preto, lebo nemohol nechať žiť svoje deti v nepokojnej oblasti: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Je síce pravdou, že navrhovateľ sa v priebehu pohovoru vyjadril tak, ako to uviedol v návrhu, avšak táto skutočnosť nepredstavuje rozpor s obsahom spisu. Navrhovateľov poukaz na to, že nechcel nechať svoje deti v nepokojnej oblasti (v Karáčí) nijako nesúvisí s dôvodom jeho odchodu z Pakistanu. Naviac odporca vo vzťahu k posúdeniu otázky doplnkovej ochrany opísal zistený stav - všeobecnú situáciu v Pakistane, avšak vzhľadom k obsahu založených správ a k ich vyhodnoteniu dospel k správnemu záveru, že v Pakistane niet vnútroštátneho či medzinárodného vojnového konfliktu v dôsledku ktorého by v prípade návratu navrhovateľa mohla byť jeho osobná integrita ohrozená. Ak teda odporca dospel k takémuto záveru, ktorý aj náležite odôvodnil, tento záver nemôže byť hodnotený ako rozpor s obsahom spisu. K námietke nedostatočne zisteného stavu veci: Táto námietka podľa názoru súdu nie je dôvodná. Odporca pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzal z obsahu pohovoru, vykonaného s navrhovateľom, z obsahu predchádzajúcich azylových spisov odporcu, ako aj z vykonaného dokazovania - správ o krajine pôvodu navrhovateľa. Všetky tieto dôkazy boli získané, resp. použité zákonným spôsobom. Úlohou odporcu v konaní o udelenie azylu nie je vyhľadávať iné dôvody žiadosti o azyl, resp. dôkazy o nich ako tie, ktoré žiadateľ o azyl predostrel na odôvodnenie svojej žiadosti. Ak teda odporca v prejednávanej veci vychádzal z vyššie uvedených skutočností či dôkazov, jeho postup bol v súlade so zákonom. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci: Podľa názoru súdu ani táto námietka nie je dôvodná. Odporca v napadnutom rozhodnutí poukázal na všeobecnú nedôveryhodnosť navrhovateľa, pričom toto vyhodnotenie osoby navrhovateľa aj odôvodnil poukazom na konkrétne, nie zanedbateľné, ale podstatné rozpory v jeho jednotlivých výpovediach. Tieto konštatovania zodpovedajú obsahu aktuálneho, ako aj predchádzajúcich azylových spisov navrhovateľa, pričom nezodpovedá skutočnosti, že tieto rozpory navrhovateľ vysvetlil. Jeho „vysvetlenie“, že totižto rozpory vznikli nedostatkom tlmočenia, resp. že je pravdou to, čo vypovedal v aktuálnom pohovore (konaní) nie je možné vyhodnotiť ako vysvetlenie adekvátne. Pretože i napriek nehodnovernosti navrhovateľa odporca jeho žiadosť o azyl preskúmal v riadnom konaní, teda sa zaoberal jednotlivými dôvodmi jeho žiadosti o azyl, súd sa tejto otázke ďalej venovať nebude. Pokiaľ ide o nepriamo naznačený dôvod žiadosti o azyl, spočívajúci v hrozbe trestného stíhania (v súvislosti s podpálením sídla strany PPP) súd sa stotožňuje s právnym názorom odporcu. Trestné stíhanie osoby, ktorej je kladené za vinu spáchanie trestného činu, bez ohľadu na skutočnosť či takéto stíhanie je dôvodné alebo nie, nie je dôvodom k udeleniu azylu, pretože v takomto prípade absentuje prvok perzekúcie z dôvodov, uvedených v ust. § 8 zákona o azyle. Naviac o tomto dôvode žiadosti o azyl bolo právoplatne rozhodnuté v konaní, vedenom na tunajšom súde pod sp. zn.: 9 Saz/280/2007 (rozsudok č.k.: 9 Saz/280/2007 - 44 z 25.11.2009). K námietke navrhovateľa, týkajúcej sa náboženských dôvodov jeho žiadosti o azyl je potrebné poukázať na tieto významné skutočnosti: 1/ Je predovšetkým sporná otázka navrhovateľovho vierovyznania. Ako to vyplýva z predchádzajúcich azylových spisov navrhovateľa, navrhovateľ sa v nich (konanie ČAS: MU-1777/PO-Ž-2007, ČAS: MU-402/PO-Ž-211) označil za moslima sunnitskej vetvy (aktuálne ako moslima šiítskej vetvy). 2/ Navrhovateľ uviedol, že na dom v ktorom naposledy býval v obci Popra hodili sunniti bombu a to i napriek tomu, že nevedel kto tento čin spáchal a ani to z akej pohnútky. 3/ Navrhovateľ sám uviedol, že počas svojho posledného pobytu v Pakistane nemal žiadne problémy a to ani náboženského charakteru. Ak teda navrhovateľ svoju obavu z náboženských problémov odôvodnil pochybnými a rozpornými skutočnosťami, odporcov právny názor, že ani v tomto smere neboli naplnené predpoklady udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle sú dôvodné. Podobne je tomu k naznačeným politickým dôvodom navrhovateľovej žiadosti o azyl. Navrhovateľ v priebehu aktuálneho konania nikdy neprezentoval, žeby z dôvodu svojej údajnej straníckej príslušnosti k politickej strane PPP mal akékoľvek problémy. Pokiaľ ide o výrok o neposkytnutí doplnkovej ochrany, aj tento súd považuje za správny a dôvodný, pretože neboli naplnené predpoklady vážneho bezprávia, ako ich má na mysli ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle. Navrhovateľ nebol v Pakistane odsúdený k žiadnemu trestu, teda ani k trestu smrti, nebol objektom neľudského či ponižujúceho zaobchádzania a preto niet dôvodu sa domýšľať, že by sa stal jeho objektom v prípade návratu. Podobne v Pakistane neprebieha žiaden medzinárodný či vnútroštátny konflikt v dôsledku ktorého by mohla byť osobná integrita navrhovateľa ohrozená. Všeobecná situácia v tejto krajine, zistená a odporcom aj prezentovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nemôže byť automaticky dôvodom pre poskytnutie tohto druhu medzinárodnej ochrany. Ak by aj zistená bezpečnostná situácia bola vo všeobecnosti nepriaznivá, bolo by potrebné navrhovateľom preukázať, že práve v jej dôsledku je dôvodné, resp. možné predpokladať jeho ohrozenie ako repatrianta pri jeho návrate. Táto skutočnosť však v konaní preukázaná nebola. Pretože odporca dostatočným a zákonným spôsobom zistil stav veci, pretože napadnuté rozhodnutie nie je v rozpore s obsahom spisu, predovšetkým však preto, lebo žiaden z navrhovateľom prezentovaných dôvodov jeho žiadosti o azyl nebol preukázaný, resp. že tvrdenia odporcu nie sú dôvodom na udelenie azylu, súd napadnuté rozhodnutie potvrdil v jeho obidvoch výrokoch ako správne a zákonné. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 O.s.p).