Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/50/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201292 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1012201292.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána T. U. U. Z., nar. XX.XX.XXXX, štátneho príslušníka M. E. (M.), naposledy s miestom pobytu v krajine pôvodu: Y., M., aktuálne s miestom pobytu v Slovenskej republike P. Z.V. E., zastúpeného pani JUDr. Lenkou Čechovou Pisarčíkovou, pracovníčkou Spoločnosti ľudí dobrej vôle so sídlom Mäsiarska 13, 040 01 Košice, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad so sídlom Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 6.7.2012 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-60-34/PO-Ž-2012 zo dňa 1.6.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-60-34/PO-Ž-2012 zo dňa 18.4.2012 p o t v r d z u j e. Krajský súd v Bratislave navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-60-34/PO-Ž-2012 zo dňa 1.6.2012 odporca podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v tomto prípade nebola preukázaná opodstatnenosť z obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ako to vyplýva z Konvencie z roku 1951 o právnom postavení utečencov (ďalej len „Ženevská konvencia“) a zo zákona o azyle. Odporca ďalej uviedol, že navrhovateľovu výpoveď ohľadom politických aktivít v krajine pôvodu nepovažuje za vierohodnú. V súvislosti s tým poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ predložil odporcovi členský preukaz hnutia Southern Cameroon National Council (SCNC), ktorý si stiahol z internetu, ďalej že bol upozornený kamerunskou políciou, aby ukončil svoju účasť na mítingoch tohto hnutia, avšak nikdy sa mu nič konkrétne nestalo a nakoniec, že si navrhovateľ legálne vybavil svoj pas a legálne vycestoval z krajiny pôvodu a dokonca sa na týždeň vrátil z Ukrajiny do Kamerunu na svoju vlastnú svadbu. O vycestovaní z Ukrajiny do Kamerunu a naspäť však nemá žiaden záznam v pase. Odporca označil aj navrhovateľove tvrdenia ohľadom náboženského prenasledovania za nedôveryhodné. Uviedol, že Kamerun sa javí ako veľmi tolerantný k náboženským skupinám pôsobiacim na jeho území a cirkev, ktorú navrhovateľ dodatočne označil sa nachádza na zozname povolených cirkví. Neexistujú žiadne informácie o prenasledovaní jej členov a ani navrhovateľ neuviedol prípady, že by došlo k nejakým násilným konfliktom. Taktiež sa v žiadnych zdrojoch neuvádza, že by sa členovia tejto cirkvi vyznačovali striktným nosením nejakého náboženského odevu na verejnosti, čo pripustil aj sám navrhovateľ. Odporca nakoniec uviedol, že navrhovateľova žiadosť o azyl vo veci sporov o pozemky s rodinou jeho otca vybáča z rámca zákona o azyle a odporca ju považuje za neopodstatnenú. Pokiaľ ide o výrok, ktorým rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi tento odôvodnil tým, že nebol splnený ani jeden zo zákonných predpokladov jej poskytnutia. Svoje právne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 6.7.2012, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Uviedol v ňom, že odporca nedostatočne zistil skutkový stav veci a na základe toho nesprávne rozhodol a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Ďalej spresnil, že je prívržencom náboženskej minority tzv. Jeruzalemský kresťan, ktorej oficiálny názov znie Kumba Global Church Borders, čo v preklade korešponduje s názvom vo francúzštine Eglise Frontiers Globales Kumba (cirkev globálnych hraníc), registrovanej pod č. 69/DF/418 zo dňa 20.10.1969. Napriek tomu, že je táto cirkev oficiálne štátom uznaná a schválená, fakticky je výkon práva na náboženskú slobodu značne obmedzený. Nemôžu slobodne vykonávať náboženské obrady a zhromaždenia a často sa stávajú terčmi fyzických útokov a útokov na ich majetok, pričom navrhovateľ a aj jeho matka boli obeťami takýchto útokov. Navrhovateľ má ako člen svojho náboženstva strach z prenasledovania zo strany prívržencov majoritnej (katolíckej) cirkvi. V krajine pôvodu sa opakovane obrátil na tamojšiu políciu vo veci rušenia ich náboženských zhromaždení, avšak polícia nekonala. Ako ďalší dôvod pre udelenie azylu označil navrhovateľ všeobecne zlú situáciu v Kamerune, nakoľko sa anglofónna časť obyvateľstva z dôvodu svojej nespokojnosti s vládou snaží dostať k moci. Navrhovateľ na podporu týchto snáh vstúpil do radov hnutia SCNC, z dôvodu ktorého bol tamojšou políciou niekoľkokrát vyzvaný, aby túto svoju činnosť ukončil. V roku 2008 vypukli v Kamerune nepokoje kvôli nedostatku potravín, čo využili vládne sily, aby v rámci nastolenia poriadku v krajine pátrala po členoch SCNC. Posledným dôvodom sú navrhovateľove problémy s rodinou jeho otca, ktorá sa mu vyhrážala kvôli majetku, ktorý by po smrti otca zdedil. Pokiaľ ide o vyhodnotenie navrhovateľových výpovedí ako nedôveryhodných, navrhovateľ namietal, že odporca neupresnil, ktoré skutočnosti považuje za nepravdivé, nerozumné a neucelené, resp. v rozpore so všeobecne známymi faktami o Kamerune. Rovnako nesúhlasí s tvrdením odporcu, že navrhovateľ predložil do konania členský preukaz SCNC stiahnutý z internetu. Navrhovateľ totiž predložil kópiu členského preukazu, ktorý mal naskenovaný vo svojom počítači. Taktiež poukázal na nedostatočné zistenie skutkového stavu v súvislosti s náboženskou cirkvou, ktorej je prívržencom. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 17.8.2012 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť ako vecne správne, pritom sa v plnom rozsahu pridržal svojich argumentov uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Ďalej poukázal na tvrdenia navrhovateľa, ktoré sa odporcovi javia ako vymyslené a nelogické (pátranie po navrhovateľovi kamerunskou políciou z dôvodu jeho členstva v hnutí SCNC, hoci v tomto hnutí nebol aktívny už od roku 2008 a hoci navrhovateľ nemal problémy s políciou pri vybavovaní cestovného pasu a pri vycestovaní z Kamerunu v roku 2010; vyslanie kamerunských špiónov do Ukrajiny, ktorí mali vypátrať navrhovateľa). Pokiaľ ide o navrhovateľove tvrdenia týkajúce sa fyzických útokov na jeho osobu z dôvodu príslušnosti k náboženskej minorite, odporca poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ počas vstupného a doplňujúceho pohovoru nevedel identifikovať osoby, ktoré ho fyzicky napadli a nevedel uviesť ani dôvod, pre ktorý ho napadli, len sa domnieval, že to bolo z náboženských dôvodov. Pokiaľ ide o sken kópie členského preukazu SCNC, odporca považuje tento dôkaz za neakceptovateľný, nakoľko na ňom nie je uvedené meno alebo fotografia navrhovateľa. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods. 3 zákona o azyle, § 14 zák. č. 371/2004 Z. z. v platnom znení) na pojednávaní v neprítomnosti právnej zástupkyne navrhovateľa, ktorá svoju neúčasť ospravedlnila faxovým podaním z 23.10.2012 s tým, že súhlasí s prejednaním veci v jej neprítomnosti a v prítomnosti povereného pracovníka odporcu, a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné ako vecne správne potvrdiť. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa súd podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-60/PO-Ž-2012 z obsahu ktorého zistil, že navrhovateľ opustil krajinu pôvodu v septembri roku 2010, keď na základe platného cestovného pasu a študentských víz vycestoval na Ukrajinu. Na územie Slovenskej republiky pricestoval vo februári 2012. Dňa 4.2.2012 požiadal o udelenie azylu a ako dôvod uviedol, že má obavy o svoj život, nakoľko mu v domovskom štáte hrozí trest smrti pre jeho politické názory. Na vstupnom pohovore, ktorý sa konal dňa 22.2.2012 navrhovateľ uviedol, že on a jeho matka sú vierovyznaním jeruzalemskí kresťania (minoritné náboženstvo v Kamerune) a jeho otec je katolík (majoritné náboženstvo, ktoré netoleruje minoritné náboženstvá). Jeho rodičia sa rozviedli keď bol navrhovateľ ešte malý, a to z náboženských dôvodov, vzápätí však povedal, že nevie presný dôvod ich rozvodu. Navrhovateľ v úvode pohovoru uviedol, že po rozvode svojich rodičov žil u svojho otca, neskôr však povedal, že býval u svojej matky. Na doplňujúcom pohovore konanom dňa 23.4.2012 bol navrhovateľ vyzvaný, aby napísal vo francúzskom jazyku názov cirkvi, ktorej je členom, tak ako sa táto cirkev volá v Kamerune. Navrhovateľ však nevedel uviesť oficiálny názov cirkvi. Keď mu tlmočníčka prečítala vo francúzskom jazyku zoznam názvov cirkví v Kamerune, navrhovateľ uviedol, že jeho cirkev sa v zozname nenachádza a že sa pokúsi spojiť so svojimi spoluveriacimi, aby mu poskytli nejaké bližšie údaje. Zároveň dodal, že jeho cirkev je v Kamerune oficiálne uznaná a známa. Navrhovateľ taktiež uviedol, že z dôvodu príslušnosti k tejto cirkvi sa vo februári 2008 vlámali do domu navrhovateľa a jeho matky cudzí ľudia, ktorí ich fyzicky napadli. Vlámanie sa podľa jeho slov opakovalo ešte dva krát. Navrhovateľ nevedel identifikovať útočníkov. Pokiaľ ide o navrhovateľove členstvo v hnutí SCNC, navrhovateľ na vstupnom pohovore uviedol, že je len radovým členom tohto hnutia, nikdy preň nevykonával žiadnu funkciu a neplatil ani žiadne členské príspevky. V roku 2008, keď v Kamerune vypukla občianska vojna, navrhovateľ prestal s aktivitami pre toto hnutie. Následne uviedol, že z dôvodu jeho členstva v hnutí po ňom pátrala kamerunská polícia. Tej sa však nepodarilo zadržať ho, a to ani na univerzite, na ktorej v tom čase študoval, nakoľko sa na nej v tom čase údajne veľmi nezdržiaval. Navrhovateľ ďalej uviedol, že po členoch hnutia SCNC nepátrajú všetky zložky polície, ale len jedno vyčlenené oddelenie, čo podľa neho vysvetľuje skutočnosť, že sa mu bez problémov podarilo vybaviť cestovný doklad a opustiť Kamerun. Navrhovateľ ďalej uviedol, že v čase, keď sa nachádzal na území Ukrajiny sa dozvedel od svojho kamaráta pracujúceho na „nejakom“ ministerstve v Kamerune, že kamerunská vláda poslala na Ukrajinu špiónov, aby ho vypátrali. Nevedel však z akého dôvodu a čo s ním chceli spraviť. Hoci bol navrhovateľ podľa jeho slov hľadaný kamerunskou políciou, nemal problém opustiť Ukrajinu a vycestovať do Kamerunu, aby sa tam zosobášil a následne sa vrátiť na územie Ukrajiny. Pokiaľ ide o pozemkové spory, ktoré mal navrhovateľ s príslušníkmi otcovej rodiny, ktorí si tieto pozemky nárokovali, navrhovateľ počas vstupného pohovoru tvrdil, že sa jemu (ako budúcemu dedičovi pozemkov) a neskôr aj jeho manželke vyhrážali prostredníctvom mailov a telefonátov. Na otázku, kto konkrétne sú títo členovia rodiny a koľko má navrhovateľov otec súrodencov navrhovateľ odpovedal, že nevie koľko má jeho otec súrodencov a členov jeho rodiny vlastne ani nepozná. Podľa ust. § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý a) má v štáte, ktorého je štátnym občanom, a ak ide o osobu bez štátnej príslušnosti, v štáte jeho bydliska, opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. Podľa ust. § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu. Podľa ust. § 13c ods.1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b. Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Napadnuté rozhodnutie tak v jeho výrokovej časti, ako aj v časti odôvodnenia obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti. Rozhodnutie obsahuje opis zisteného stavu veci (dôvody žiadosti o azyl, obsah vykonaných pohovorov, obsah a identifikácia získaných správ s označením ich zdrojov, vyhodnotenie zisteného stavu veci, odôvodnenie jednotlivých výrokov rozhodnutia), pričom text rozhodnutia je napísaný logickým a zrozumiteľným spôsobom. Každý z výrokov rozhodnutia je náležite odôvodnený, dôkazom čoho okrem iného je v podstate aj obsah podaného opravného prostriedku, ktorý reaguje faktickými a právnymi námietkami na rozhodnutie, resp. na text jeho odôvodnenia. K námietke, že odporca nedostatočne zistil skutkový stav veci: Podľa názoru súdu ani táto námietka nie je dôvodná. Odporca, ako to je zjavné z obsahu napadnutého rozhodnutia, vychádzal pri jeho vydaní z legálne a zákonne vykonaných dôkazov - z obsahu vyhlásenia, ktorým navrhovateľ požiadal o azyl, z obsahu vykonaných pohovorov s navrhovateľom včítane z dôkazov ním produkovaných, ako aj zo správ o krajine pôvodu navrhovateľa. Pokiaľ sa týka námietky vo vzťahu k stiahnutiu členského preukazu SCNC navrhovateľa z internetu je potrebné poznamenať, že odporca nepochybil v tomto smere. Objektívne navrhovateľ nepredložil odporcovi v konaní originál tohto preukazu, iba fotografické vyhotovenie jeho vzhľadu z ktorého nie je možné identifikovať jeho majiteľa ani osobu, na meno ktorej bol preukaz vydaný. Preto akákoľvek argumentácia navrhovateľa, že odporca nesprávne použil výraz „stiahnutie z internetu“ je absolútne irelevantnou. K ďalšej konkrétnej námietke, týkajúcej sa namietanej neschopnosti odporcu získať informácie o náboženskom spoločenstve, ku ktorému sa navrhovateľ hlási nie je opodstatnená. Odporca vyhľadával informácie o tejto konkrétnej náboženskej skupine (materiál datovaný 21.3.2012 na ktorý konkrétne navrhovateľ poukazoval), avšak nakoľko existujú iba informácie obsiahnuté v predmetnej informácii, nemožno ich neexistenciu prisudzovať v neprospech konania či postupu odporcu v konaní. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci: Podobne ako predchádzajúce ani túto námietku súd neuznal ako dôvodnú. Vo vzťahu k neudeleniu azylu: Ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, odporca výrok o neudelení azylu odôvodnil jednak nevierohodnosťou výpovede navrhovateľa vo vzťahu k jeho politickým aktivitám a k prenasledovaniu z náboženských dôvodov, jednak z dôvodu neopodstatnenosti žiadosti vo vzťahu k pozemkovým sporom. Navrhovateľ tvrdil, že bol členom hnutia SCNC, pričom konkretizoval jeho ciele, uviedol že na potvrdenie členstva predložil odporcovi ako dôkaz členstva kópiu jeho preukazu SCNC. Uviedol, že z dôvodu svojho členstva v SCNC nemal žiadne problémy so štátnou mocou, bol iba jeho radovým členom, pričom však s účasťou na mítingoch tohto hnutia skončil v roku 2008. Ako je zrejmé z dôkazu, ktorý navrhovateľ odporcovi predložil (sken preukazu hnutia SCNC - jeho prvá a štvrtá strana bez vyobrazenia jeho druhej a tretej strany na ktorých sú údaje týkajúce sa vydania preukazuj, jeho držiteľa a pod.), tento nesvedčí o žiadnej skutočnosti, ktorú navrhovateľ počas konania pred odporcom uviedol. Predovšetkým nesvedčí o tom, že ide o preukaz vydaný navrhovateľovi, resp. na jeho meno. Ak teda navrhovateľ nepreukázal svoje jednoznačné tvrdenie o členstve v tomto hnutí, takéto vyhodnotenie tohto konkrétneho dôvodu ako nehodnoverného je logickým a komfortným s ust. § 19a ods. 3 písm. e/ zákona o azyle. Podľa výsledkov dokazovania - správ o krajine pôvodu navrhovateľa neboli v meste Douala (v ktorom sa mal navrhovateľ zúčastňovať mítingov hnutia SCNC) zaznamenané takéto aktivity. Súd však v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že ak by aj odporca túto časť výpovede navrhovateľa nevyhodnotil ako nevierohodnú, na negatívnom rozhodnutí (vo vzťahu k tomu dôvodu) by sa to nijakým spôsobom neprejavilo. Predpoklady udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle sú zrejmé. Je to preukázanie opodstatnenosti obáv z prenasledovania, znaky ktorého uvádza zákon o azyle v cit. ust. § 2 písm. d/ z dôvodov uvedených v § 8 zákona o azyle. Súd poukazuje na skutočnosť, že odôvodnenosť vyslovených obáv (vo všeobecnosti) sa musí vo vzťahu ku konkrétnej osobe prejaviť určitým spôsobom, pričom musí medzi perzekúciou či jej hrozbou a ochranou pred ňou (t. j. odchodom z krajiny za účelom získania ochrany) existovať príčinná a nevyhnutná časová súvislosť. Navrhovateľ, ako to správne konštatoval odporca v napadnutom rozhodnutí, nemal v súvislosti so svojím údajným členstvom v SCNC žiadne problémy, bez problémov mu bol vydaný cestovný pas, pričom so svojimi údajnými aktivitami v tomto hnutí prestal v roku 2008 a bez problémov sa v roku 2011 vrátil do krajiny svojho pôvodu z ktorej následne bez problémov vycestoval (ako to navrhovateľ tvrdil i napriek tomu, že v jeho cestovnom pase o tejto ceste niet záznamov). Z uvedeného konštatovania, ktoré priamo vychádza k vyjadrení navrhovateľa je zrejmé, že navrhovateľ aj keby bol členom hnutia SCNC nepreukázal opodstatnenosť svojich obáv, ani svoje prenasledovanie či jeho hrozbu a ani jeho dôvod. Nad rámec uvedeného súd tiež poukazuje na skutočnosť, že ak by navrhovateľ aj hypoteticky utekal z krajiny svojho pôvodu pred prenasledovaním, tým že využil možnosť externého presídlenia sa (na Ukrajinu) svoj eventuálny problém by vyriešil. Všetky tieto skutočnosti by bez pochýb viedli k neudeleniu azylu z tohto (politického) dôvodu. Teda aj z tohto pohľadu možno spoľahlivo konštatovať, že odporca rozhodol vecne a aj právne správne, ak navrhovateľovi azyl neudelil. Navrhovateľ ďalej tvrdil, že dôvodom jeho žiadosti o azyl sú náboženské problémy. Uviedol, že vierovyznaním je „jeruzalemský kresťan“, že najvyšším predstaviteľom tohto náboženstva je Simon Wansi a že príslušníci tejto cirkvi sú prenasledovaní katolíkmi ako majoritnou časťou obyvateľstva. V súvislosti s týmto dôvodom svojej žiadosti o azyl uviedol, že neznámi ľudia sa vo februári 2008 vlámali do ich bytu, pričom zranili jeho ako aj navrhovateľovu matku. Neskôr uviedol, že názov tejto náboženskej skupiny je „Jeruzalem“. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že takáto náboženská spoločnosť či cirkev k Kamerune neexistuje, podobne ako ani predstaviteľ Simon Wansi. Následne zástupkyňa navrhovateľa odporcovi oznámila, že cirkev o ktorej sa navrhovateľ zmieňoval má názov „ Global headquarters Kumba Church borbers“. Podľa následného dokazovania, vykonaného odporcom, táto cirkev je cirkvou, ktorej oficiálny názov znie „Englise Frontieres Globales Kumba“ (Cirkev globálnych hraníc). V spise sa však nachádza nesprávne navrhovateľom napísaný aj tento názov ako“ „Frontieres Globales Apostoliques“ Odporca aj tieto tvrdenia navrhovateľa vyhodnotil ako nedôveryhodné. Takéto jeho vyhodnotenie je plne dôvodné, nakoľko pokiaľ bol navrhovateľ členom toho či onoho náboženského spoločenstva, celkom pochopiteľne a dôvodne možno od neho očakávať, že bude vedieť uviesť jeho názov už aj vzhľadom k tomu, že v osobe navrhovateľa ide podľa jeho vyjadrení o vzdelaného človeka. Ak teda navrhovateľ dva razy - opakovane v rôznych časových obdobiach uvedie ako svoje vierovyznanie, resp. označí ako svoje cirkevné spoločenstvo nejestvujúci subjekt a až následne, bez akéhokoľvek vysvetlenia označí ako cirkev ktorej je členom jednu zo 46 v Kamerune evidovaných cirkví (aj to zjavne chybne), vyhodnotenie takého tvrdenia (o existujúcich náboženských dôvodoch jeho žiadosti o azyl) bolo dôvodne odporcom vyhodnotené ako nedôveryhodné. K vlámaniu, ktoré navrhovateľ opísal v súvislosti s jeho odôvodnením tohto dôvodu žiadosti o azyl je potrebné uviesť, že podľa žiadnej indície sa nedá oznať jeho súvis s akoukoľvek činnosťou navrhovateľa, resp. s jeho vierovyznaním. Pokiaľ ide o tretí dôvod navrhovateľovej žiadosti o azyl - majetkové spory, tieto nemôžu byť dôvodom pre udelenie azylu z dôvodu absencie predpokladov § 8 zákona o azyle. Vo vzťahu k neposkytnutiu doplnkovej ochrany: navrhovateľ nebol nikdy trestne stíhaný, nebol mu teda uložený akýkoľvek trest výkonu ktorého by sa mohol obávať. Nebol objektom neľudského či ponižujúceho zaobchádzania a preto niet dôvodu predpokladať, že by sa stal jeho objektom v prípade návratu do krajiny svojho pôvodu. A to aj s poukazom na nepreukázané politické aktivity, či bezpečnostné riziká návratov kamerunských repatriantov. Nakoľko v Kamerune neprebieha žiadny medzinárodný či vnútroštátny ozbrojený konflikt, v prejednávanej veci nebol splnený ani jeden z predpokladov či charakteristík vážneho bezprávia v zmysle ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle. Pretože právne posúdenie navrhovateľovej žiadosti odporcom bolo vykonané v súlade so zákonom v dôsledku čoho je napadnuté rozhodnutie vecne správne, súd toto rozhodnutie potvrdil v celom rozsahu O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 O.s.p).