Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/54/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201423 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1012201423.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: O. A. I., narodeného X.X.XXXX, bez dokladov totožnosti, ID osoby: XXXXXX, štátneho príslušníka K. Ľ.F. P. (K.), v zahraničí bytom Q., E., V., K. s posledným miestom pobytu v Slovenskej republike: O. E. P., aktuálne na neznámom mieste, zastúpeného pani Mgr. Vierou Orichovou, pracovníčkou Slovenskej humanitnej rady so sídlom Páričkova 18, Bratislava, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad so sídlom Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 24.7.2012 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-126-23/PO-Ž-2012 zo dňa 19.6.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-126-23/PO-Ž-2012 zo dňa 19.6.2012 p o t v r d z u j e. Krajský súd v Bratislave navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-126-23/PO-Ž-2012 zo dňa 19.6.2012 odporca podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v tomto prípade nebola preukázaná opodstatnenosť z obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ako to vyplýva z Konvencie z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zo zákona o azyle. Odporca ďalej uviedol, že hoci bol navrhovateľ sympatizantom politickej strany Freedom Party (FP) a obával sa o svoj život pred prívržencami strany Awami League (AL), odporca počas konania nezistil, že by odporca v krajine pôvodu vyvíjal také politické aktivity, pre ktoré by bol perzekvovaný, preto tieto obavy nepovažoval za opodstatnené. Pokiaľ ide o výrok, ktorým rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi tento odôvodnil tým, že nebol splnený ani jeden zo zákonných predpokladov jej poskytnutia. Svoje právne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 24.7.2012, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Uviedol v ňom, že predmetné rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Navrhovateľ v krátkosti opísal svoje problémy, ktoré mal v krajine pôvodu s príslušníkmi vládnucej strany AL a poukázal na útoky voči jeho osobe, ku ktorým došlo v súvislosti s jeho politickými aktivitami. Nesúhlasil s tvrdím odporcu, že k týmto útokom došlo z dôvodu páchania výtržníctva zo strany navrhovateľa. Navrhovateľ ďalej namieta, že odporca nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie neudeliť mu doplnkovú ochranu. Zároveň poukázal na správy vypovedajúce o život ohrozujúcich podmienkach vo väzniciach v Bangladéši a o brutálnych praktikách tamojších bezpečnostných síl, ktoré viedli k zabitiu osôb umiestnených do vyšetrovacej väzby. Vzhľadom na uvedené sa mal odporca zaoberať otázkou, či navrhovateľovi v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu nehrozí vážne bezprávie z dôvodu prípadného pobytu vo väzení. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 17.8.2012 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť ako vecne správne, pritom sa v plnom rozsahu pridržal svojich argumentov uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ ide o útoky na osobu navrhovateľa, odporca sa vyjadril k trom incidentom. Prvý incident, pri ktorom mal byť navrhovateľ fyzicky napadnutý prívržencami AL, bol prešetrený tamojšou políciou, ktorá v tejto súvislosti vzniesla obvinenie proti 20 ľuďom, ale navrhovateľa a ďalších deviatich prívržencov FP súd uznal za nevinných. Druhý incident sa odohral medzi navrhovateľom a predsedom strany AL, ktorý slovne zaútočil na navrhovateľovu priateľku, za čo ho navrhovateľ fyzicky napadol a nožom mu odrezal malíček ľavej ruky. Za tento skutok bol políciou obvinený z ublíženia na zdraví, ale v konečnom dôsledku bol zbavený obvinenia. Tretí krát bol účastníkom hromadnej bitky medzi prívržencami SL a FP, za čo bol obvinený a následne odsúdený na jeden rok odňatia slobody, avšak aj v tomto prípade bol asi po jednom mesiaci oslobodený a prepustený z väzenia. Ani v jednom prípade sa nepreukázalo, že by bol navrhovateľ perzekvovaný takým spôsobom, že by to bolo možné považovať za prenasledovanie v zmysle Ženevského dohovoru z roku 1951. Navyše navrhovateľ sa nikdy nesťažoval na také zaobchádzanie zo strany vládnych orgánov, ktoré by vykazovalo známky vážneho bezprávia v podobe mučenia, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu. Odporca nakoniec uviedol, že navrhovateľ neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by ho oprávňovali vydať rozhodnutie o udelení azylu alebo poskytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi. Zároveň oznámil súdu, že navrhovateľ bez udania dôvodu a bez povolenia odporcu opustil dňa 30.7.2012 pobytové zariadenie odporcu. Z uvedeného dôvodu bol navrhovateľ vyradený z evidencie odporcu. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení ( O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods. 3 zákona o azyle, § 14 zák. č. 371/2004 Z. z. v platnom znení) na pojednávaní v prítomnosti právnej zástupkyne navrhovateľa a v prítomnosti povereného pracovníka odporcu, a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné ako vecne správne potvrdiť. Vzhľadom na pochybnosti o existencii politickej strany FP súd doplnil dokazovanie tak, že z webovej stránky www.wikipedia.org <http://www.wikipedia.org> stiahol zoznam existujúcich politických strán v Bangladéši. Z jeho obsahu o. i. zistil, že strana „Auameleg“ podobne ako strana „Bangladesh Ministur Poletekal“ sa v ňom nenachádza. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa súd podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-126/PO-Ž-2012 z obsahu ktorého zistil, že navrhovateľ požiadal o udelenie azylu dňa 21.3.2012 a ako dôvod uviedol obavy o svoj život, nakoľko bol v krajine pôvodu prenasledovaný politickou stranou BNP z dôvodu jeho príslušnosti k politickej strane Freedom Party. Na vstupnom pohovore, ktorý sa konal dňa 28.3.2012 navrhovateľ uviedol, že bol sympatizantom strany Freedom party, nebol však jej členom a nemal ani členský preukaz. Podľa navrhovateľových slov sa v roku 2009 strana Freedom party pripojila k strane „B.M.P. - Bangladesh Ministur Poletekal“ (poznámka: navrhovateľ takto napísal presný a úplný názov strany). Navrhovateľ ďalej uviedol, že v krajine pôvodu bol v minulosti tri krát stíhaný. Prvý krát bol stíhaný v roku 2010 za výtržnosť, keď došlo k stretu prívržencov strany Freedom Party a prívržencov strany „Auameleg“ (poznámka: navrhovateľ takto napísal presný a úplný názov strany). Incident bol vyšetrovaný políciou, pričom 10 ľudí bolo súdom odsúdených za výtržnosti a v prípade desiatich ľudí (medzi nimi aj navrhovateľ) súd rozhodol o ich nevine. Druhý krát bol navrhovateľ postavený pred súd po tom, ako došlo k fyzickému stretu jeho a predsedu strany „Auameleg“ za osočovanie navrhovateľovej priateľky. Aj v tomto prípade bol navrhovateľ súdom oslobodený a poškodenému bola vyplatená finančná náhrada. Tretí krát bol navrhovateľ postavený pred súd v roku 2011, keď došlo k stretu prívržencov strany Freedom party a prívržencov strany“ Auameleg“. Navrhovateľ bol v tomto prípade odsúdený a bol mu uložený trest odňatia slobody na jeden rok. Po mesiaci však bol oslobodený. Navrhovateľ na vstupnom pohovore ďalej uviedol, že dôvodom pre ktorý požiadal o udelenie azylu bolo, že prívrženci strany“ Auameleg“ sa rozhodli, že zabijú každú osobu z politickej strany Freedom. Predstavitelia strany „Auameleg“ sa tak mali rozhodnúť údajne už v roku 1999. Z tohto dôvodu sa navrhovateľ rozhodol v decembri 2011 opustiť krajinu pôvodu. Súd z administratívneho spisu ďalej zistil, že strana Freedom party bola založená v roku 1987. Išlo o stranu opisovanú ako „pravicová“ a „islamská“, ktorá bola vytvorená ako opozícia voči Awami League.. V roku 1998 prestala fungovať ako politická strana, pretože jej predstavitelia boli buď vo väzení (po obvineniach zo zabitia Sheikha Mujiba a väčšiny jeho rodiny v roku 1975) alebo utiekli do zahraničia, aby sa vyhli trestnému stíhaniu. Podľa internetovej stránky bangladéšskej volebnej komisie nebol zaznamenaný žiaden kandidát Strany slobody v parlamentných voľbách v roku 2001. Podľa iných správ sa však táto strana zúčastnila národných volieb konajúcich sa v roku 2001. V súčasnosti je Freedom party registrovanou politickou stranou, ktorá sa zúčastnila volieb v roku 2008. Neboli nájdené žiadne správy, v ktorých by sa hovorilo o zaobchádzaní s členmi tejto strany, ani žiadne ďalšie správy o tejto strane. V súčasnosti je hlavnou opozičnou stranou Bangladéšska nacionalistická strana (BNP). Spojenie strany Freedom party a BNP sa nespomína v žiadnych správach. Pokiaľ ide o stranu „Auameleg“, z administratívneho spisu a ani na základe šetrenia vykonaného tunajším súdom sa nepotvrdila existencia tejto strany. Podľa ust. § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý a) má v štáte, ktorého je štátnym občanom, a ak ide o osobu bez štátnej príslušnosti, v štáte jeho bydliska, opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. Podľa ust. § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu. Podľa ust. § 13c ods.1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b. Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke, že zistenie skutkového stavu bolo v konaní nedostatočné: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Odporca v priebehu konania vykonal zákonným spôsobom pohovor s navrhovateľom z obsahu ktorého vychádzal pri vykonávaní ďalšieho dokazovania vyhľadaním relevantných správ o krajine pôvodu navrhovateľa tak vo všeobecnosti, ako aj s poukazom na konkrétne údaje, prezentované navrhovateľom v konaní. Ako to vyplýva z obsahu podaného návrhu, táto námietka smerovala predovšetkým k zisteniam navrhovateľa, vzťahujúcim sa k podmienkam vo väzbe či väzení v Bangladéši vo vzťahu k prípadnému pobytu v týchto zariadeniach. Podľa názoru súdu nebolo dôvodu k tomu, aby odporca osobitne zisťoval podmienky v bangladéšskych väzeniach, pretože z ničoho - ani z navrhovateľovho príbehu a ani z vyhľadaných a do spisu založených správ nevyplýva, že by navrhovateľ po jeho prípadnom návrate do krajiny pôvodu mal byť umiernený v takýchto zariadeniach. Iba v prípade, ak by preukázateľne navrhovateľovi hrozilo jeho uväznenie (napr. výkon uloženého trestu odňatia slobody, resp. jeho automatické uväznenie ako navrátilca), bolo by vykonanie takéhoto dokazovania odôvodnené. K námietke, že rozhodnutie je vo výroku o neposkytnutí doplnkovej ochrany nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov: Aj keď odôvodneniu tohto výroku treba priznať istú stručnosť, podľa názoru súdu námietka nie je dôvodená. Odôvodnenie tohto výroku reaguje na zjavnú skutkovú a právnu jednoznačnosť navrhovateľovho príbehu, resp. zistenému stavu veci: Navrhovateľ podľa vlastného udania nebol odsúdený na trest smrti, nebol objektom neľudského či ponižujúceho zaobchádzania pričom niet dôvodu sa domnievať, že by sa stal jeho objektom (viď tiež následné odôvodnenie námietky nesprávneho právneho posúdenia veci), pričom v Bangladéši niet konfliktu v dôsledku ktorého by po prípadnom návrate navrhovateľa bola jeho osobná integrita ohrozená. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci (táto námietka smerovala voči výroku o neudelení azylu): Ani túto námietku súd nevyhodnotil ako dôvodnú. Navrhovateľ na odôvodnenie svojej žiadosti počas vstupného pohovoru uviedol, že o azyl žiada z dôvodu, že prívrženci strany „Auameleg“ sa rozhodli v roku 1999, že zabijú každého osobu z politickej strany FP. Navrhovateľ uviedol, že nebol členom tejto strany ale len jej prívržencom, že nemal žiadne problémy so štátnou mocou. Odpovedajúc na otázku jeho prípadného trestného stíhania v minulosti uviedol, že v krajine pôvodu bol v minulosti tri krát stíhaný. Prvý krát bol stíhaný v roku 2010 za výtržnosť, keď došlo k stretu prívržencov strany Freedom Party a prívržencov strany „Auameleg“ (poznámka: navrhovateľ takto napísal presný a úplný názov strany). Incident bol vyšetrovaný políciou, pričom 10 ľudí bolo súdom odsúdených za výtržnosti a v prípade desiatich ľudí (medzi nimi aj navrhovateľ) súd rozhodol o ich nevine. Druhý krát bol navrhovateľ postavený pred súd po tom, ako došlo k fyzickému stretu jeho a predsedu strany „Auameleg“ za osočovanie navrhovateľovej priateľky. Aj v tomto prípade bol navrhovateľ súdom oslobodený a poškodenému bola vyplatená finančná náhrada. Tretí krát bol navrhovateľ postavený pred súd v roku 2011, keď došlo k stretu prívržencov strany Freedom party a prívržencov strany „Auameleg". Navrhovateľ bol v tomto prípade odsúdený a bol mu uložený trest odňatia slobody na jeden rok. Po mesiaci však bol oslobodený. Posudzujúc navrhovateľom prezentovaný dôvod jeho žiadosti o azyl a odporcovo rozhodnutie z tohto dôvodu navrhovateľovi neudeliť azyl súd pokladá za potrebné uviesť, že tak z doplneného dokazovania, ako aj z obsahu spisu sa nepotvrdila existencia strany „Auameleg“. Teda rozhodnutie odporcu je nepochybne správné. I v prípade, ak by pod názvom „Auameleg “ odporca myslel inú politickú stranu by rozhodnutie bolo správné. V takomto prípade by totižto pri preukazovaní splnenia predpokladov udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle absentoval jeden zo základných predpokladov jeho udelenia - opodstatnenosť prezentovanej obavy navrhovateľa. Ak by totižto aj príslušníci akejkoľvek strany vyslovili hrozbu (ako to uviedol navrhovateľ) že zabijú každého osobu z politickej strany FP (ktorej bol navrhovateľ ako to uviedol prívržencom), pokiaľ by vo všeobecnosti nedošlo k napĺňaniu tejto hrozby a pokiaľ by nedošlo konkrétne vo vzťahu k navrhovateľovi ku konaniu z ktorého by bolo zjavné, že z uvedeného dôvodu je aj navrhovateľ ohrozený, neudelenie azylu by bolo dôvodné. Takáto situácia nastala v prejednávanej veci a teda neudelenie azylu navrhovateľovi je v súlade so zákonom. Súd si pokladá tiež za povinnosť uviesť, že ani z trestných stíhaní, ktoré navrhovateľ vo vzťahu k svojej osobe prezentoval, nie je možné konštatovať prenasledovanie osoby navrhovateľa. V označenom prvom a treťom prípade stíhania navrhovateľa sa tieto stíhania uskutočnili na základe vzájomnej potýčky medzi členmi strany FP a strany „Auameleg“. Počas týchto incidentov teda nebol práve navrhovateľ cielene napadnutý, stíhaní boli účastníci potýčky a preto nie je možné konštatovať, že boli naplnené predpoklady udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle. Naviac i napriek trestnému stíhaniu v obidvoch prípadoch bol navrhovateľ v konečnom dôsledku oslobodený, ktorá skutočnosť zjavne svedčí o objektivite orgánov činných v týchto trestných konaniach, včítane súdov. Pokiaľ ide o druhé trestné stíhanie navrhovateľa, toto v nijakom prípade nebolo spojené s akoukoľvek politickou činnosťou, ale bolo výsledkom trestného činu (ublíženia na zdraví) spáchaného navrhovateľom. Z opatrnosti, keďže navrhovateľ v podanom návrhu naznačil aj nesprávnosť právneho posúdenia neposkytnutia mu doplnkovej súd preskúmal aj tento odporcov výrok. Dospel k názoru, že aj tento výrok je v súlade so zákonom. Navrhovateľovi nebol nikdy uložený trest smrti, nikdy sa nestal objektom neľudského či ponižujúceho zaobchádzania, ani ako repatriantovi mu (ako to vyplýva zo stráv založených v spise) mu v prípade návratu nehrozí zlé zaobchádzanie. Naviac v Bangladéši neprebieha vnútroštátny či medzinárodný ozbrojený konflikt v dôsledku ktorého by mohol byť navrhovateľ ohrozený. Odporca teda správne konštatoval, že v danom prípade neboli splnené predpoklady existencie vážneho bezprávia (§ 2 písm. f/ zákona o azyle) v dôsledku čoho navrhovateľovi neposkytol doplnkovú ochranu. Námietka týkajúca sa podmienok v bangladéšskych väzniciach je nepodstatnou, nakoľko navrhovateľovi nehrozí pobyt v nich. Pretože odporca dostatočným a zákonným spôsobom v konaní zistil stav veci, pretože odôvodnenie jeho rozhodnutia spĺňa zákonné podmienky náležitého odôvodnenia a pretože právne posúdenie neudelenia azylu a neposkytnutia doplnkovej ochrany navrhovateľovi je v súlade so zákonom a je aj vecne správne, súd napadnuté rozhodnutie potvrdil v celom rozsahu. Nad rámec tohto odôvodnenia si dovoľuje súd poznamenať, navrhovateľ zjavne nemá skutočný záujem o poskytnutie medzinárodnej ochrany, pretože nevyčkal na skončenie konania o ním podanom opravnom prostriedku voči rozhodnutiu odporcu a krátko po podaní návrhu jeho zástupkyňou opustil pobytový tábor a jeho pobyt nie je známy. Takéto jeho počínanie nesie zjavne známky iného ako prezentovaného dôvodu odchodu navrhovateľa z krajiny jeho pôvodu. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 O.s.p).