Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/202/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201579 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Majerníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1012201579.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Mgr. K. T., bytom M. 5, XXX XX A. Q. právne zastúpený: Kutan s.r.o., AK so sídlom Andrusovova 1, 851 01 Bratislava proti odporcovi: Regionálny úrad verejného zdravotníctva Bratislava hlavné mesto so sídlom v Bratislave, so sídlom Ružinovská 8, 820 09 Bratislava v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave návrh z a m i e t a . Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Navrhovateľ v návrhu doručenom Krajskému súdu v Bratislave dňa 30.8.2012 uviedol, že v zmysle zákona č. 377/2004 Z.z. o ochrane nefajčiarov podal podnet odporcovi na vykonanie kontroly vo veci nedodržiavania zákazu fajčenia v zmysle § 7 ods. 1 písm. g) zákona č. 377/2004 Z.z. a to konkrétne v nákupnom centre Avion v Bratislave. Dňa 7.2.2012 odporca odpovedal navrhovateľovi, že v danej veci nie je oprávnený vyvodiť sankčný postih z dôvodu, že prevádzkovatelia kaviarní nachádzajúcich sa na chodbách nákupného centra nie sú povinní dodržiavať zákaz fajčenia v zmysle § 7 ods. 1 písm. g) zákona č. 377/2001 Z.z. Dňa 23.2.2012 navrhovateľ elektronickou formou reagoval na odpoveď odporcu zo dňa 7.2.2012 s tým, že je toho názoru, že odporcova interpretácia § 7 ods. 1 písm. g) vyššie citovaného zákona nie je správna. Odporca zastáva názor, že zodpovednými v danom prípade sú jednotliví prevádzkovatelia kaviarní/barov nachádzajúcich sa na chodbách nákupného centra a voči týmto nie je možné uplatniť postih, nakoľko nespĺňajú definičné kritéria predajne podľa § 2 ods. 4 písm. j) zákona č. 377/2004 Z.z. Navrhovateľ na rozdiel od odporcu je toho názoru, že zodpovedným subjektom v danom prípade nie sú jednotliví prevádzkovatelia, ale samotné obchodné centrum a odporcovi nič nebráni vykonať štátny dohľad nad dodržiavaním zákazu fajčenia a následne vyvodiť sankčný postih. S argumentom odporcu, že kaviarne nie je možné považovať za predajne v zmysle § 2 ods. 4 písm. j) zákona č. 377/2004 Z.z., nakoľko nie sú stavebne oddelené, sa navrhovateľ nestotožňuje a ad absurdum by podľa tejto interpretácie bolo dovolené fajčiť v akomkoľvek priestore obchodného centra, napr. na priestoroch chodieb, hál. Postup odporcu, ktorý je v danej veci nečinný a odmieta výkon dohľadu a následné sankcionovanie obchodných domov je porušením zákona. Následkom takejto nečinnosti zo strany príslušného orgánu verejnej správy je stav právnej neistoty, čo je u orgánu verejnej správy neprípustné. Štátne orgány sú povinné postupovať podľa zákona. Ak im zákon niečo ukladá sú povinné to vykonávať. Štátny orgán sa nemôže rozhodovať, či bude v konkrétnej veci činný alebo nie. Jediným prostriedkom podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II ÚS 317/04 zo dňa 21.10.2004 bolo podanie sťažnosti podľa zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach. Sťažnosť bola podaná dňa 16.3.2012. Dňa 30.3.2012 odporca oznámil navrhovateľovi odstúpenie sťažnosti nadriadenému orgánu - Úradu verejného zdravotníctva SR. Dňa 18.4.2012 Úrad verejného zdravotníctva oznámil navrhovateľovi, že jeho sťažnosť bude vybavená podľa zákona č. 377/2004 Z.z. Následne oznámil Úrad verejného zdravotníctva SR, že sa stotožňuje s názorom odporcu a výkon štátneho dohľadu a vyvodenie sankcie za porušenie zákazu fajčiť v danom prípade nemôže vyvodiť. Podľa navrhovateľa príslušným orgánom na vykonanie kontroly dodržiavania zákazu fajčenia je v danom prípade odporca, napriek tomu, že o sťažnosti navrhovateľa zo dňa 16.3.2012 rozhodoval Úrad verejného zdravotníctva SR. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Sž/38/2006 návrh proti nečinnosti musí byť podaný proti správnemu orgánu, ktorý je vecne príslušný na administratívne konanie. Navrhovateľ má za to, že nečinnosťou odporcu sú porušené jeho zákonom a ústavou SR garantované práva, najmä tým, že odporca ako príslušný orgán verejnej správy je nečinný a odmieta vykonať štátny dohľad nad dodržiavaním zákazu fajčiť podľa zákona č. 377/2004 Z.z., čím je ohrozený život a zdravie navrhovateľa pôsobením škodlivých látok z tabakového dymu, v ktorom sa nachádza 4.000 chemických látok a 43 poznaných karcinogénov. Pasívny fajčiar bez filtra vdychuje asi 400 chemických látok poškodzujúcich ľudské zdravie. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa navrhovateľ domáhal, aby Krajský súd v predmetnej veci uložil odporcovi povinnosť konať a vykonať kontrolu dodržiavania zákazu fajčenia v zmysle § 7 ods. 1 písm. g) zákona č. 377/2004 Z.z. v zmysle podnetu navrhovateľa zo dňa 24.1.2012 a to v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň sa domáhal aj náhrady trov konania. Krajský súd v Bratislave v zmysle § 250t ods. 3 O.s.p. vyzval na vyjadrenie Regionálny úrad verejného zdravotníctva Bratislava - hlavné mesto, ako aj úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky. Regionálny úrad verejného zdravotníctva vo svojom vyjadrení doručenom Krajskému súdu v Bratislave dňa 8.10.2012 uviedol, že úrad vykonal po prijatí zákona č. 87/2009 Z.z., ktorým sa menil zákon č. 377/2004 Z.z. v obchodných centrách viacero kontrol a súčasne uložil prevádzkovateľom kaviarní a podobných zariadení nachádzajúcich sa v chodbách obchodných centier pokuty, avšak tieto rozhodnutia boli následne zrušené v rámci odvolacieho konania odvolacím orgánom - Úradom verejného zdravotníctva SR ako nezákonné. Následne úrad opakovane informoval sťažovateľov, že v obchodných centrách generálny zákaz fajčenia neplatí. Podľa § 7 ods. 1 písm. g) zákona č. 377/2004 Z.z. sa zakazuje fajčiť v úradných budovách, v uzavretých verejne prístupných priestoroch všetkých typov predajní, v divadlách, v kinách, na výstaviskách, v múzeách a galériách. Obchodné centrum nie je predajňou v zmysle § 2 ods. 4 písm. j) zákona č. 377/2004 Z.z. a z toho dôvodu sa generálny zákaz fajčenia na obchodné centrum nevzťahuje a nie je možné uplatniť sankčný postih. Podľa § 7 ods. 1 písm. h) zákona č. 377/2004 Z.z. sa zakazuje fajčiť v zariadeniach spoločného stravovania, okrem zariadení, ktoré majú pre nefajčiarov vyhradených minimálne 50 % z plochy, ktorá je stavebne oddelená od časti pre fajčiarov, pričom priestor pre nefajčiarov musí byť umiestnený pri vstupe do zariadenia. Podľa § 2 ods. 4 písm. i) zákona č. 377/2004 Z.z. je zariadenie spoločného stravovania zariadenie, ktoré poskytuje služby spojené s výrobou, prípravou a podávaním pokrmov a nápojov. V prípade, ak nie sú služby kumulatívne, nejedná sa o zariadenie spoločného stravovania. V kaviarňach nachádzajúcich sa na chodbách obchodného centra sa pokrmy nevyrábajú, ale sa len podávajú a z toho dôvodu sa na ne nevzťahuje ani zákaz fajčenia podľa § 7 ods. 1 písm. h) zákona č. 377/2004 Z.z. Úrad sa taktiež riadil aj Metodickým pokynom úradu verejného zdravotníctva SR pri kontrole zákazu fajčenia. V nadväznosti na vyššie uvedené je úrad toho názoru, že v danej veci nebol oprávnený konať vo veci uloženia sankčného postihu pre prevádzkovateľa obchodného centra, nakoľko k porušeniu zákona č. 377/2004 Z.z. nedošlo. Úrad verejného zdravotníctva SR vo svojom vyjadrení doručenom Krajskému súdu v Bratislave dňa 24.10.2012 uviedol, že postup regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava považuje za správny a uviedol, že orgány verejného zdravotníctva nedávajú rozhodnutie na uvedenie priestorov do prevádzky obchodnému centru, ale jednotlivým prevádzkovateľom na základe nájomnej zmluvy s majiteľom budovy obchodného centra. Z toho titulu nie je možné sankcionovať majiteľa budovy ako prevádzkovateľa. Postup Regionálneho úradu verejného zdravotníctva bol v súlade s už vysloveným právnym názorom Úradu verejného zdravotníctva SR. Z administratívneho spisu súd zistil, že dňa 2.4.2012 navrhovateľ podal podnet vo veci vykonania kontroly dodržiavania zákazu fajčenia v zmysle zákona č. 377/2004 Z.z. Listom zo dňa 7.2.2012 odporca oznámil navrhovateľovi, že chodby - komunikačné priestory nepatrí pod pojem predajňa a teda z toho titulu nie je možné voči prevádzkovateľovi uplatniť sankčný postih. Elektronickou formou zo dňa 23.2.2012 navrhovateľ zaslal odporcovi svoju polemiku o výklade zákona č. 377/2004. Listom zo dňa 16.3.2012 zaslal odporcovi sťažnosť týkajúcu sa jeho nečinnosti. Dňa 2.4.2012 Regionálny úrad verejného zdravotníctva Bratislava postúpil sťažnosť Úradu verejného zdravotníctva SR. Postúpenie bolo navrhovateľovi oznámené listom zo dňa 30.3.2012. Z Metodického pokynu pri kontrole zákazu fajčenia podľa zákona č. 377/2004 Z.z. vyhotoveného doc.MUDr. X. W., PhD., MPH, z ktorého vyplýva, že obchodné centrum nie je predajňou a generálny zákaz fajčenia sa na obchodné centrum nevzťahuje. Podľa § 250t ods. 1 O.s.p., fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Podľa § 250t ods. 3 O.s.p., orgán verejnej správy, proti ktorému návrh smeruje, je povinný bezodkladne po doručení návrhu predložiť súdu vyjadrenie k návrhu a príslušný spis. K rozhodnutiu o návrhu si súd môže vyžiadať stanovisko nadriadeného správneho orgánu. Podľa § 250t ods. 4 O.s.p., súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne. Podľa § 1 písm. a) zákona č. 377/2004 Z.z. o ochrane nefajčiarov, tento zákon upravuje podmienky ochrany ľudí pred vznikom závislosti od nikotínu ako návykovej a škodlivej zložky nachádzajúcej sa v tabaku a v tabakových výrobkoch, pred škodlivými účinkami fajčenia a pred inými spôsobmi používania tabakových výrobkov, ktoré poškodzujú zdravie fajčiarov a nefajčiarov bezprostredne vystavených účinkom fajčenia. Podľa § 2 ods. 4 písm. i) a j) zákona č. 377/2004 Z.z. o ochrane nefajčiarov, na účely tohto zákona i) zariadenie spoločného stravovania je zariadenie, ktoré poskytuje služby spojené s výrobou, prípravou a podávaním pokrmov a nápojov, j) predajňa je vymedzený, uzavretý priestor, stály architektonický objekt určený na predaj tovaru spotrebiteľom. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 377/2004 Z.z. o ochrane nefajčiarov, zakazuje sa fajčiť a) na verejných letiskách, v dráhových vozidlách vnútroštátnej verejnej osobnej dopravy na železničných dráhach, električkových, trolejbusových, lanových a špeciálnych dráhach, v priestoroch železničných staníc a zastávok, v prostriedkoch autobusovej vnútroštátnej hromadnej osobnej dopravy, v čakárňach a v prístreškoch na zastávkach vnútroštátnej pravidelnej osobnej dopravy, na krytých nástupištiach a v uzavretých verejných priestoroch súvisiacich s touto dopravou určených pre cestujúcich, na otvorených nástupištiach do vzdialenosti štyri metre od vymedzenej plochy nástupíšť, b) v areáloch zdravotníckych zariadení okrem fajčiarní alebo fajčiarskeho priestoru, ktorý je vyhradený na psychiatrických oddeleniach, c) v základných školách, v stredných školách a v školských zariadeniach, v predškolských zariadeniach a v priestoroch detských ihrísk, d) vo vysokých školách a v študentských domovoch, e) v zariadeniach sociálnych služieb okrem fajčiarní vyhradených pre zamestnancov, f) v kultúrnych zariadeniach a v uzavretých športových zariadeniach, g) v úradných budovách, v uzavretých verejne prístupných priestoroch všetkých typov predajní, v divadlách, v kinách, na výstaviskách, v múzeách a galériách, h) v zariadeniach spoločného stravovania, okrem zariadení, ktoré majú pre nefajčiarov vyhradených minimálne 50% z plochy, ktorá je stavebne oddelená od časti pre fajčiarov, pričom priestor pre nefajčiarov musí byť umiestnený pri vstupe do zariadenia, i) v zariadeniach starostlivosti o ľudské telo, 2b) j) v priestoroch, v ktorých sú mladiství vo väzbe alebo v ktorých vykonávajú trest odňatia slobody. Krajský súd v Bratislave v predmetnej veci zistil, že navrhovateľ sa prostredníctvom návrhu domáhal uloženia povinnosti odporcovi konať a vykonať kontrolu dodržiavania zákazu fajčenia v zmysle § 7 ods. 1 písm. g) zákona č. 377/2004 Z.z. v obchodnom centre Avion so sídlom v Bratislave. Po preskúmaní administratívneho spisu a zákona č. 377/2004 Z.z. o ochrane nefajčiarov, súd zistil, že podľa § 7 ods. 1 písm. g) zákona č. 377/2004 Z.z. sa zakazuje fajčiť v úradných budovách, v uzavretých verejne prístupných priestoroch všetkých typov predajní, v divadlách, v kinách, na výstaviskách, v múzeách a galériách. Obchodné centrum sa nepovažuje za predajňu v zmysle § 2 ods. 4 písm. j zákona č. 377/2004 Z.z. a z toho titulu nie je možné generálny zákaz fajčenia vzťahovať na obchodné centrum a teda taktiež nie je voči obchodnému centru možné uplatniť sankčný postih. Podľa § 7 ods. 1 písm. h) zákona č. 377/2004 Z.z. o ochrane nefajčiarov sa zakazuje fajčiť v zariadeniach spoločného stravovania, okrem zariadení, ktoré majú pre nefajčiarov vyhradených minimálne 50 % z plochy, ktorá je stavebne oddelená od časti pre fajčiarov, pričom priestor pre nefajčiarov musí byť umiestnený pri vstupe do zariadenia. Podľa § 2 ods. 4 písm. i) zákona č. 377/2004 Z.z. je zariadenie spoločného stravovania zariadenie, ktoré poskytuje služby spojené s výrobou, prípravou a podávaním pokrmov a nápojov. V prípade, ak nie sú služby kumulatívne, nejedná sa o zariadenie spoločného stravovania. V kaviarňach nachádzajúcich sa na chodbách v obchodného centra sa pokrmy nevyrábajú, ale sa len podávajú, prípadne pripravujú a z toho dôvodu sa na ne nevzťahuje ani zákaz fajčenia podľa § 7 ods. 1 písm. h) zákona č. 377/2004 Z.z. Krajský súd v Bratislave k otázke sankčného postihu uvádza, že úrad nie je oprávnený začať konanie vo veci uloženia sankčného postihu pre prevádzkovateľa obchodného centra Avion v Bratislave za porušenie zákazu fajčenia podľa § 7 ods. 1 písm. g) zákona č. 377/2004 Z.z., nakoľko v danom prípade k porušeniu zákona v jeho platnom znení nedošlo. Krajský súd v Bratislave posúdil návrh navrhovateľa ako nedôvodný a preto nezostalo súdu nič iné, ako návrh v súlade s § 250t ods. 4 zamietnuť. Nad rámec vyššie uvedeného súd uvádza, že je nesporné, že dnešný právny stav nevytvára dostatočné podmienky na ochranu nefajčiarov pred účinkami pasívneho fajčenia, ktorému sú nefajčiari vystavení nedobrovoľne. Ochrana pritom pozostáva z jasného definovania miest, kde je fajčenie zakázané alebo obmedzené. V druhom rade ochrana pozostáva z vymedzenia jasných a právne relevantných nástrojov, ktoré vedú k sankcionovaniu správania, ktoré smeruje k porušeniu jednotlivých ustanovení zákona. Občania sú účinkom pasívneho fajčenia vystavení najmä v baroch, reštauráciách, nákupných centrách a na zastávkach hromadnej dopravy osôb. Predovšetkým z tohto dôvodu je potrebné dlhodobo vytvárať podmienky na ochranu nefajčiarov na všetkých verejných miestach, kde dochádza k zhromažďovaniu osôb a tým k zvýšenému riziku pasívneho fajčenia. Obsahom návrhu novely zákona č. 377/2004 Z.z. je aj transpozícia smernice Komisie 2012/9/EÚ zo 7. marca 2012, ktorou sa mení a dopĺňa príloha I k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/37/ES o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa výroby, prezentácie a predaja tabakových výrobkov. Je preto úlohou zákonodarcu, aby novelou zákona č. 377/2004 Z.z. o ochrane nefajčiarov striktne vymedzil priestory pre fajčiarov a zvýšil pokuty za porušenie zákona (úplný zákaz fajčenia v obchodnom dome, pre kaviarne, reštaurácie a všetky iné prevádzky v obchodnom dome). V súčasnosti je novela zákona č. 377/2004 Z.z. v medzirezortnom pripomienkovom konaní s tým, že v novele zákona č. 377/2004 Z.z. sa problematika fajčenia v obchodným priestoroch pravdepodobne striktne a podrobne upraví. Podľa § 250t ods. 5 O.s.p., navrhovateľ má právo na náhradu trov konania, ak súd návrhu vyhovel. Nakoľko krajský súd návrhu nevyhovel a ako nedôvodný ho zamietol, účastníkom konania v zmysle citovaného ustanovenia trovy konania nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Podľa § 250t ods. 7 O.s.p., proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.