Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/59/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201626 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1012201626.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána Z. Q. Z., narodeného XX.X.XXXX (alias D. Z. Q., nar. v roku XXXX, alias Q. Z., nar. XX.X.XXXX,m alias Q. R., nar. XX.X.XXXX, alias Q. Z., nar. XX.X.XXXX) bez dokladov totožnosti, ID osoby XXXXXX,štátneho príslušníka B. P. Q. (B.),podľa vlastného udania v zahraničí bytom Z., X. K., S. S., B., aktuálne s miestom pobytu v Slovenskej republike: S. R. Q., zastúpeného pani Mgr. Vierou Orichovou, pracovníčkou Slovenskej humanitnej rady so sídlom Páričkova 18, Bratislava, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad so sídlom Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 6.9.2012 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-1-40/PO- Ž-2012 zo dňa 30.7.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-1-40/PO-Ž-2012 zo dňa 30.7.2012 p o t v r d z u j e. Krajský súd v Bratislave navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-1-40/PO-Ž-2012 zo dňa 30.7.2012 odporca podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v tomto prípade nebola preukázaná opodstatnenosť z obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ako to vyplýva z Konvencie z roku 1951 o právnom postavení utečencov (ďalej len „Ženevská konvencia“) a zo zákona o azyle. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ požiadal o udelenie dva krát. V prvom prípade bolo rozhodnutím ČAS: MU-465-11/PO-Ž-2011 zo dňa 30.11.2011 azylové konanie zastavené, nakoľko navrhovateľ opustil pobytové zariadenie odporcu bez udania dôvodu a bez povolenia. V druhom prípade navrhovateľ požiadal o azyl po tom, ako bol vrátený z Nemeckej spolkovej republiky na územie Slovenskej republiky. Dôvodom, pre ktorý navrhovateľ opäť požiadal o udelenie azylu boli obavy o svoj život a pocit ohrozenia v Afganistane, nakoľko ako tlmočník pracoval pre Angličanov, o čom sa mali dozvedieť prívrženci Talibanu. Odporca po vyhodnotení všetkých skutočností skonštatoval, že v navrhovateľovom prípade sa vôbec nepreukázalo prenasledovanie zo strany štátu, politickej organizácie alebo hnutia Taliban. Prácu tlmočníka si navrhovateľ vybral sám a musel rátať s možnými rizikami. Naviac, navrhovateľ s príslušníkmi Talibanu vôbec neprišiel do kontaktu, a to ani v súvislosti s výkonom tlmočníckej práce (či už počas poskytovania tlmočníckych služieb pre Angličanov, ako ani po tomto období). Odporca počas konania vyhodnotil navrhovateľovu osobu ako nedôveryhodnú, nakoľko uvádzal rôzne identifikačné údaje, rôzne údaje o svojich rodinných príslušníkoch a uvádzal rôzne dôvody svojich žiadostí o azyl. Pokiaľ ide o výrok, ktorým rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi tento odôvodnil tým, že nebol splnený ani jeden zo zákonných predpokladov jej poskytnutia. Odporca síce uznal, že provincia Paktia (odkiaľ navrhovateľ pochádza) je nebezpečná, avšak zároveň poukázal na správy o bezpečnostnej situácii v tejto oblasti za prvý štvrťrok roku 2012, kedy sa mala bezpečnostná situácia výrazne zlepšiť. Svoje právne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 6.9.2012, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Uviedol v ňom, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. Navrhovateľ namietal, že odporca sa nezaoberal otázkou bezpečnosti tlmočníkov v Afganistane pracujúcich pre medzinárodné spoločenstvo (v administratívnom spisu úplne absentujú informácie o bezpečnosti tlmočníkov pracujúcich pre ISAF), taktiež že sa nezaoberal dôkazmi, ktoré mu navrhovateľ počas konania predložil a že neodôvodnil svoju úvahu o tom, prečo navrhovateľovi ako tlmočníkovi nehrozí zo strany Talibanu nebezpečenstvo. Navrhovateľ sa ďalej domnieva, že patrí do rizikovej skupiny podľa smernice UNHCR zo dňa 17.12.2010, nakoľko v krajine pôvodu vykonával činnosť podporujúcu vládu a medzinárodné spoločenstvo, vrátane medzinárodných bezpečnostných podporných síl (ISAF) a zo správ založených v administratívnom spise odporcu jasne vyplýva, že v Afganistane dochádza k prenasledovaniu civilistov, konkrétne aj tlmočníkov zo strany Talibanu. Podľa navrhovateľa by preto mali byť jeho obavy vyhodnotené ako opodstatnené, aj to aj v tom prípade, ak jeho úvahy nevychádzajú z jeho osobnej skúsenosti (príručka UNHCR - „Kritériá a postupy pri udeľovaní statusu utečenca“). Pokiaľ ide o uvádzanie nepravdivých údajov počas azylového konania, navrhovateľ argumentuje, že jeho správanie je pochopiteľné a ospravedlniteľné, nakoľko sa nachádzal v neznámej krajine o ktorej nemal žiadne informácie a nevedel, či je Slovenská republika demokratickou krajinou a či mu tu bude poskytnutá pomoc. Formálne poučenie, ktoré je súčasťou konania, jeho strach a pochybnosti neodstránili, preto sa naďalej riadil pokynmi prevádzača. Jeho úmyslom však nebolo zavádzať správny orgán, ako to tvrdí odporca. Na záver navrhovateľ uviedol, že v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu by bol vystavený reálnej hrozbe mučenia alebo neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu zo strany Talibanu, nakoľko je tlmočníkom pracujúcim pre ISAF. Celkovú bezpečnostnú situáciu v Afganistane považuje za nestálu a zlú a vnútroštátne presídlenie považuje za nereálne. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 15.10.2012 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť ako vecne správne, pritom sa v plnom rozsahu pridržal svojich argumentov uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Naviac uviedol, že ak navrhovateľ považuje provinciu Paktia za nebezpečnú i napriek poklesu útokov za prvý štvrťrok 2012, je nutné brať na zreteľ štruktúru týchto útokov, ktoré sú profilované na pracovníkov humanitárnych organizácií a pracovníkov z radov vládnych úradníkov, bezpečnostných zložiek a armády. Odporca podotkol, že navrhovateľ nemusel zostať žiť v tejto provincii, ale mohol využiť inštitút vnútorného presídlenia. Vzhľadom na pochybnosti o hodnovernosti dôkazov, ktoré navrhovateľ predložil vo fotokópii odporcovi a ktoré majú preukazovať jeho účasť na jazykovom kurze, osobitne na pečiatku, ktorou je toto potvrdenie opatrené, súd doplnil dokazovanie o internetovú stránku organizácie International Rescue Commitee, ktorej názov je uvedený na pečiatke na predloženom potvrdení, ako aj internetovou stránkou organizácie Interaction Resource Centre, ktorej logo sa tak isto nachádza na predloženom potvrdení. Doplnením dokazovania v tomto smere súd zistil, že pečiatka s názvom, ktorá sa nachádza na potvrdení o absolvovaní jazykového kurzu navrhovateľa je zložená z názvu organizácie International Rescue Commitee, ktorej logo je iné ako uvedené na predloženom potvrdení, pričom logo organizácie IRC nachádzajúce sa na pečiatke (na predloženom potvrdení) patrí organizácii Interaction Resource Centre. Ďalej súd doplnil dokazovanie štatistickými údajmi organizácie ANSO za druhý a tretí štvrťrok 2012, z ktorého sa zisťuje, že v týchto štvrťrokoch pokračovalo znižovanie sa útokov v Afganistane vo všeobecnosti, ako aj útokov iniciovaných ozbrojenými protivládnymi skupinami. Počas pojednávania konanom dňa 7.11.2012 právna zástupkyňa navrhovateľa založila do spisu informácie o krajine pôvodu navrhovateľa zamerané na obavy tlmočníkov, ktorí pracujú, resp. pracovali pre ISAF, za účelom preukázania odôvodnenosti navrhovateľovej obavy. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods. 3 zákona o azyle, § 14 zák. č. 371/2004 Z. z. v platnom znení) na pojednávaní v prítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa a v neprítomnosti odporcu, ktorý sa i napriek riadne doručenému predvolaniu (24.10.2012) na pojednávanie nedostavil (§ 250g ods. 2 O.s.p.) a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné ako vecne správne potvrdiť. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa súd podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-465/PO-Ž-2011 z obsahu ktorého zistil, že navrhovateľ prvýkrát požiadal o azyl 14.10.2011. Svoju žiadosť odôvodnil tak, že bol zadržaný na území Slovenskej republiky a iné východisko nevidel, iba požiadať o udelenie azylu. Pôvodne chcel odcestovať do Rakúska. Pri vyhlásení cudzinca (14.10.2011) navrhovateľ uviedol, že sa volá Q. Z. a narodil sa XX.X.XXXX. Pri vstupnom pohovore konanom dňa 24.10.2011 navrhovateľ uviedol, že sa volá Q. R. a narodil sa XX.X.XXXX. Navrhovateľ v krajine pôvodu pracoval ako vodič pre charitatívnu organizáciu Germany GTZ. Túto činnosť vykonával až do odchodu z krajiny pôvodu (septembra 2011). Kvôli tejto práci mal on a aj jeho rodina údajne problémy s príslušníkmi Talibanu, ktorí sa im vyhrážali a žiadali, aby navrhovateľ prestal pracovať pre cudzincov. Navrhovateľ počas pohovoru uviedol, že ako tlmočník nikdy nepracoval, len sa o toto miesto uchádzal, avšak neurobil skúšky, preto ho nezískal. K otázke o jeho jazykových znalostiach uviedol, že jeho materinským jazykom je perzský - paštu a ovláda aj perzský jazyk dari, trošku anglický jazyk a trošku urdu. Po tom, ako navrhovateľ bez povolenia a bez udania dôvodu opustil pobytový tábor odporcu a viac sa nevrátil, odporca vydal rozhodnutie ČAS: MU-465-11/ PO-Ž-2011 zo dňa 30.11.2011, ktorým zastavil konanie o azyle podľa § 13 ods. 1 písm. f) zákona o azyle. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.12.2011. Zo spisu ČAS: MU-1/PO-Ž-2012 súd zistil, že navrhovateľ bol dňa 2.1.2012 na základe Dublinského dohovoru vrátený z Nemeckej spolkovej republiky na územie Slovenskej republiky, ako štátu príslušného na konanie o udelenie azylu. Dôvodom, pre ktorý navrhovateľ opäť požiadal o udelenie azylu boli obavy o svoj život a pocit ohrozenia v Afganistane, nakoľko ako tlmočník pracoval pre Angličanov, o čom sa mali dozvedieť prívrženci Talibanu. Na vstupnom pohovore konanom dňa 18.1.2012 navrhovateľ uviedol, že sa volá Q. Z. alias Q. R. a narodil sa XX.X.XXXX. Dátum svojho narodenia podľa perzského kalendára nevedel uviesť. Taktiež uviedol, že v Nemecku uvádzal ako svoje meno Z. Q. Z., nar. XX.X.XXXX, nakoľko mu tak poradil prevádzač. Navrhovateľ nesúhlasil, aby si odporca vyžiadal z Nemecka informácie, ktoré o sebe poskytol za účelom podania žiadosti o udelenie azylu. Počas pohovoru ďalej uviedol, že v Afganistane pracoval ako tlmočník z anglického jazyka do jazyka paštu a tlmočil pre vojakov z Anglicka. Túto prácu mal vykonávať od decembra 2009 do mája 2011, kedy s ňou skončil. V Afganistane mal zamestnaneckú kartu, avšak túto odovzdal pri ukončení zamestnaneckého pomeru. V súvislosti s výkonom tejto práce mal navrhovateľ údajne problémy s prívržencami Talibanu, ktorí údajne zbili jeho otca. Po tomto incidente ho mal otec požiadať, aby prácu s Angličanmi ukončil a opustil Afganistan. Navrhovateľ osobne s prívržencami Talibanu nemal žiadne problémy a osobne sa s nimi nikdy nestretol. Na doplňujúcom pohovore konanom dňa 7.3.2012 sa odporca snažil odstrániť rozpory v navrhovateľom uvedených osobných údajoch, ako aj v údajoch o jeho rodinných príslušníkoch, avšak neúspešne. Navrhovateľ počas pohovorov ďalej uviedol, že v krajine pôvodu nebol nikdy trestne stíhaný, väznený, zatknutý alebo zadržaný a nikdy nemal problémy s oficiálnymi afgánskymi štátnymi orgánmi, nikdy nebol členom politickej strany, hnutia ani inej organizácie a s príslušníkmi Talibanu osobne nikdy neprišiel do kontaktu. Po vyhodnotení všetkých údajov odporca vydal rozhodnutie ČAS: MU-1-40/ PO.Ž.2012 zo dňa 30.7.2012, ktoré je predmetom tohto konania. V administratívnom spise sa ďalej nachádza rodný list navrhovateľa a jeho úradný preklad, ktorého pravosť sa však nepodarilo overiť, nakoľko príslušnému orgánu sa nepodarilo získať vzor predmetného dokladu. Taktiež sa tam nachádzajú fotokópie potvrdení o absolvovaní kurzu angličtiny navrhovateľom (vykazujúce známky falšovania - nesprávna pečiatka), fotokópia dokumentu, podľa ktorého bol navrhovateľ (Z. Q.) zamestnaný ako tlmočník pre jednotky ISAF (dokument nie je opatrený žiadnou pečiatkou). Podľa ust. § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý a) má v štáte, ktorého je štátnym občanom, a ak ide o osobu bez štátnej príslušnosti, v štáte jeho bydliska, opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. Podľa ust. § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu. Podľa ust. § 13c ods.1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b. Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Podľa ust. § 19 a ods. 3 písm. e/ zákona o azyle ak žiadateľ nepodloží svoje vyhlásenia dôkazmi, ministerstvo pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu na to neprihliadne, ak bola preukázaná všeobecná dôveryhodnosť žiadateľa. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Tak výroky ako aj odôvodnenia napadnutého rozhodnutia obsahujú všetky zákonom predpísané náležitosti, samotný text rozhodnutia je napísaný logicky a zrozumiteľne, je z neho zjavné aký skutkový stav odporca v konaní zistil, ako sa vysporiadal s jednotlivými zisteniami. Tak výrok o neudelení azylu, ako aj výrok o neposkytnutí doplnkovej ochrany odporca odôvodnil spôsobom, ktorý je podľa súdu dostatočne zrozumiteľným, predovšetkým je však z odôvodnenia zrejmé, prečo v prípade navrhovateľa vydal negatívne rozhodnutie. Súdu nerobilo žiadne problémy napadnuté rozhodnutie preskúmať práve preto, lebo odôvodnenie rozhodnutie je zrozumiteľné a pretože v ňom uvedené odôvodnenie je nepochybným, obsahujúcim dostatok dôvodov. I keď je skutočnosťou, že odporca sa v rozhodnutí otázkou navrhovateľových tvrdení o jeho činnosti prekladateľa a z toho plynúceho ohrozenia nezaoberal z pohľadu všeobecného postavenia tlmočníkov pracujúcich pre sily ISAF ale iba z pohľadu neexistencie navrhovateľovho priameho kontaktu s hnutím Taliban, resp. neexistencie ohrozenia navrhovateľa, táto skutočnosť však nemala vplyv na správnosť a zákonnosť výrokov v rozhodnutí uvedených - v tejto súvislosti súd odkazuje na nasledovné odôvodnenie tohto rozsudku. K námietke, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci: Ani táto námietka nie je dôvodná. Odporca pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzal tak z obsahu vykonaných pohovor s navrhovateľom, ako aj z obsahu správ o krajine jeho pôvodu, ktoré dôkazné prostriedky náležite vyhodnotil. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci: Podľa názoru súdu odporcovo rozhodnutie je v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o azyle. Vo vzťahu k výroku o neudelení azylu: Podľa názoru súdu tento je správny a je v súlade so zákonom. Navrhovateľ ako dôvod svojho odchodu uviedol ohrozenie, ktoré mu hrozilo zo strany hnutia Taliban, pretože pracoval ako tlmočník pre medzinárodné sily ISAF. Odporca v rozhodnutí vyhodnotil navrhovateľa ako osobu nedôveryhodnú z dôvodov uvedených v odôvodnení rozhodnutia (uvádzanie rôznych dôvodov žiadosti o azyl, uvádzanie rôznych identifikačných údajov tak o vlastnej osobe, ako aj o najbližšej rodine). Vysvetlenie navrhovateľa, že tak urobil na radu prevádzača síce môže byť pravdivé, nič však nemení sa skutočnosti, že klamlivé údaje uvádzal i napriek riadnemu poučeniu a to štátnym orgánom krajiny v ktorej sa domáhal poskytnutia medzinárodnej ochrany. Dôsledkom takého postoja navrhovateľ je v konečnom dôsledku fakt, že nie je možné spoľahlivo a dôvodne ustáliť skutočný dôvod navrhovateľovho odchodu z krajiny jeho dôvodu. V aktuálnom azylovom konaní navrhovateľ dôvodil, že pre jeho pôsobenie tlmočníka pre sily ISAF mal byť ohrozovaný zo strany hnutia Taliban. Osobitne k týmto informáciám súd poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ v prvom azylovom konaní uviedol, že anglický jazyk (ktorého tlmočníkom mal byť) ovláda iba čiastočne: „trochu“. Pritom znalosť jazykov nemohla byť obsahom „poučenia“ navrhovateľa prevádzačom. Je teda nepravdepodobné, aby s takouto úrovňou znalosti anglického jazyka vykonával tlmočnícku činnosť. Navrhovateľ v aktuálnom azylovom konaní na dôkaz výkonu tejto činnosti predložil odporcovi tri dôkazy - fotokópie: 1/ Potvrdenia o absolvovaní kurzu anglického jazyka; 2/Potvrdenie o vykonaní tlmočníckej činnosti a odporučenie zo 17.10.201 vydané na meno „Z. Q. L.: XXXXX“; 3/ Potvrdenie (bez udania dátumu jeho vydania), že Z. Q. pracoval pre 3. batalión parašutistického pluku počas trvania operácie Herrick. K dôkazu ad 1/: Ako to vyplýva z doplnenia dokazovania vykonaného súdom, organizácia „IRC“ (International rescue committee), ktorá potvrdenie mala vydať síce existuje, avšak používa úplne iné logo ako to, ktoré je uvedené (vyobrazené) na predmetnom potvrdení - certifikáte. Na ňom vyobrazené logo patrí organizácii „Interaction resource centre“. Z uvedeného je zrejmé, že tento dôkaz je nehodnoverným a sfalšovaným. K dôkazu ad. 2/: Na potvrdení je uvedený dátum 17.10.2010, pričom navrhovateľ tvrdil, že tlmočnícku prácu vykonával v období do mája 2011. Z uvedeného je zrejmé, že potvrdenie bolo (malo byť) vydané skôr, ako tlmočnícka činnosť navrhovateľa bola ukončená. Naviac na tomto potvrdení absentujú akékoľvek znaky jeho oficiality (napr. odtlačok pečiatky toho kto ho mal vydať) pričom naviac aj kvalita zobrazenia znaku ISAF a štátnej zástavy Afganistanu svedčí v neprospech vierohodnosti tohto dôkazu, odhliadnuc od skutočnosti, že vyobrazenie štátneho znaku na nej je odlišné od aktuálneho. K dôkazu ad. 3/: Tento dôkaz nemá absolútne žiadnu vypovedaciu hodnotu. Ak teda odporca z dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí vyhodnotil osobu navrhovateľa ako nedôveryhodnú, ktoré konštatovanie bolo potvrdené aj doplnením dokazovania konajúcim súdom, jeho vyhodnotenie je dôvodné a správne. Už iba táto skutočnosť odôvodňuje neudelenie azylu navrhovateľovi. Odporca v ďalšom odôvodnení svojho rozhodnutia osobitne vyhodnotil (i napriek konštatovanej nehodnovernosti navrhovateľa) nesplnenie predpokladov udelenia azylu v zmysle § 8 zákona o azyle. Nad toto odôvodnenie, ktoré súd pokladá za dôvodné, súd poukazuje na skutočnosť, že ak by aj tvrdenia navrhovateľa, produkované v aktuálnom konaní boli pravdivé, azyl mu nebolo možné udeliť. Je tomu tak aj preto, lebo (okrem dôvodov uvedených odporcom) absentuje v príbehu navrhovateľa prvok dôvodu ním prezentovanej obavy z prenasledovania - teda navrhovateľova rasa, národnosť, náboženstvo, zastávanie určitých politických názorov či príslušnosť k určitej sociálnej skupine. K dôkazom, predloženým navrhovateľom v priebehu konania na súde, ktoré sa obsahovo viažu k postaveniu tlmočníkov v Afganistane súd poznamenáva, že ich použitie a vyhodnotenie by bolo na mieste v prípade, ak by bolo v konaní preukázané, že navrhovateľ tlmočníkom pre medzinárodné sily ISAF skutočne bol. Táto skutočnosť sa však ani v konaní pred súdom nepotvrdila. Ak teda osoba navrhovateľa bola dôvodne vyhodnotená ako nedôveryhodná, pričom naviac navrhovateľ nepreukázal naplnenie základných predpokladov udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle, neudelenie azylu navrhovateľovi bolo dôvodné, správne a zákonné. Vo vzťahu k výroku o neposkytnutí doplnkovej ochrany: Aj tento výrok súd pokladá za zákonný. Z obsahu navrhovateľovho príbehu vysvitá, že v žiadnom prípade nenastali okolnosti, predpokladané v ust. § 2 písm. f/, bod 1. a 2. Zákona o azyle. To vyplýva jednak z navrhovateľovej výpovede pred odporcom, ako aj z vyhodnotenia jeho osoby ako nedôveryhodnej. Pokiaľ ide o bod. 3. citovaného zákonného ustanovenia, súd z opatrnosti doplnil dokazovanie o správy o vývoji incidentov a Afganistane - v jeho jednotlivých provinciách za 2. a 3. štvrťrok 2012 (štatistickými údajmi organizácie ANSO). Tieto iba potvrdzujú trend, konštatovaný v napadnutom rozhodnutí, teda že v provincii Paktia dochádza k znižovaniu počtu útokov, pričom v Afganistane je celý rad provincií bezpečných (napr. Nimroz, Daykundi, Takhar, Kabul, Balkh, Jawzjan, Sar-e Pul, Ghor, Samangan, Badakhshan, Samangan, Kapisa, Baghlan, Bamyan, Panshir, Nuristan). Pretože nebola preukázaná hrozba vážneho bezprávia v prípade ev. návratu navrhovateľa do krajiny jeho pôvodu, pričom i napriek zlej bezpečnostnej situácii v niektorých regiónoch Afganistanu existuje celý rad provincií bezpečného návratu, súd potvrdil aj výrok napadnutého rozhodnutia o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 O.s.p).