Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/300/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201665 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1012201665.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: LEGAL CARTEL s.r.o., IČO: 36 677 175, Ľubinská 18, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky, Hlboká cesta 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia ministra zahraničných vecí SR č. 102.112/2012-KAMI zo dňa 09.07.2012 a rozhodnutia žalovaného č. 410/2012-OKAS zo dňa 04.06.2012, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Žalobou podanou na súde dňa 13.09.2012 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia ministra zahraničných vecí SR č. 102.112/2012-KAMI zo dňa 09.07.2012, ktorým minister vybavil rozklad žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného č. 410/2012-OKAS zo dňa 04.06.2012. Žalobca žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutia správnych orgánov a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie s tým, že žalovaný je povinný poskytnúť žalobcovi žiadané informácie. Uviedol, že žiadosťou o sprístupnenie informácií zo dňa 22.05.2012, doručenou žalovanému dňa 23.05.2012, žiadal v súlade so zákonom č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len ZSI) o nasledovné informácie, cit.: 1) „Disponuje Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky informáciou, ktorá potvrdzuje, alebo by mohla potvrdiť, že H. počas svojho pôsobenia vo funkcii veľvyslanca Slovenskej republiky v Londýne bez súhlasu a vedomia Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky pripravil zámenu alebo zamieňal nehnuteľnosť vo vlastníctve Slovenskej republiky nachádzajúcu sa na 60 Redington Road v Londýne?“ 2) „Poskytlo Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky akýmkoľvek médiám, tlačovým agentúram alebo osobám informáciu s obsahom, že H. počas svojho pôsobenia vo funkcii veľvyslanca Slovenskej republiky v Londýne bez súhlasu a vedomia Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky chcel zameniť alebo zamieňal nehnuteľnosť nachádzajúcu sa na 60 Redington Road v Londýne?“ Na žiadosť žalobcu reagoval žalovaný listom zo dňa 04.06.2012, ktorým žalobcovi zaslal informácie vecne príslušných odborov ministerstva. K bodu 1) žiadosti žalovaný uviedol, že „disponuje dokumentmi naznačujúcimi možnosť, že veľvyslanec H. pripravoval zámenu nehnuteľnosti vo vlastníctve SR nachádzajúcej sa na 60 Redington Road v Londýne“. Podľa žalobcu mu žalovaný poskytol informáciu, o ktorú nežiadal. Žalovaný požadovanú informáciu neposkytol, hoci neexistuje žiadna zákonná prekážka k jej poskytnutiu. Predmetom žiadosti bola žiadosť o právne relevantnej informácii týkajúcej sa zákonnosti postupu H.. Žalobca zvýraznil, že žiadal o informáciu, či žalovaný disponuje informáciou, ktorá potvrdzuje alebo by mohla potvrdiť (nie špekulácie), že JUDr. Juraj Zervan pripravil zámenu alebo zamieňal nehnuteľnosti a to bez vedomia a súhlasu žalovaného. Ak má žalovaný relevantné informácie o predmete záujmu žalobcu k dispozícii (napr. prebehlo akékoľvek konanie, súdne či vnútorné, o nezákonnom postupe veľvyslanca), mal ich žalobcovi poskytnúť. Žalovaný nie je oprávnený poskytovať informácie, o ktoré nebol požiadaný, resp. ako informácie poskytovať svoje špekulatívne stanoviská či komentáre. Ak však žalovaný nedisponuje informáciami, ktoré by relevantne potvrdili, či mohli potvrdiť, že H. konal nezákonne, teda bez toho, aby mal žalovaný akúkoľvek vedomosť o jeho konaní, a bez jeho súhlasu pripravil zámenu alebo zamieňal nehnuteľnosť, mal to vo svojej odpovedi jednoznačne vyjadriť. K bodu 2) svojej žiadosti žalobca uviedol, že aj v tomto prípade mu žalovaný poskytol informácie, o ktoré nežiadal, išiel teda nad rámec žiadosti. Žalovaný poskytol žalobcovi nevyžiadané informácie, in concreto, vyjadrenia bývalého hovorcu žalovaného pre denník Y.. Žalobca však chcel informáciu s obsahom, či žalovaný poskytol médiám alebo tlačovým agentúram informáciu, že H. počas svojho pôsobenia vo funkcii veľvyslanca SR v Londýne bez súhlasu a vedomia žalovaného chcel zameniť alebo zamieňať predmetnú nehnuteľnosť. Keďže žalovaný žalobcovi informácie neposkytol, podal žalobca proti rozhodnutiu zo dňa 04.06.2012 rozklad, na ktorý reagoval minister žalovaného listom zo dňa 09.07.2012 tak, že tento rozklad nemožno považovať za opravný prostriedok, pretože informácie, ktoré žalobca žiadal sprístupniť, mu boli sprístupnené a proti takémuto rozhodnutiu, ktorým boli informácie sprístupnené, ZSI opravný prostriedok nepripúšťa. Žalobca citoval § 18 ods. 2, 3 ZSI s tým, že podľa jeho názoru žalovaný vydal fiktívne rozhodnutie, ktorým odmietol informácie poskytnúť. Ďalej citoval § 19 ods. 1, 2, 4 ZSI ako aj § 247 ods. 1,2, § 249 ods. 2, § 250v ods. 1, § 250j ods. 2, 6 O.s.p. s tým, že bol ukrátený na svojich právach a nezákonnosť napadnutých rozhodnutí spočíva v tom, že tieto sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. Žalovaný vo vyjadrení k obsahu žaloby túto navrhol zamietnuť s tým, že žalovaný v liste zo dňa 04.06.2012 žiadané informácie poskytol a argumenty oprávnenej osoby uvedené v rozklade sú z hľadiska zákonnosti postupu prvostupňového orgánu irelevantné a neznamenajú vecné ani procesné vady, ktoré by navodzovali nesprávnosť postupu žalovaného. Na základe záverov zo zasadnutia rozkladovej komisie minister listom zo dňa 09.07.2012 žalobcovi oznámil, že jeho podanie označené ako rozklad nemožno považovať za opravný prostriedok, pretože informácia bola žalobcovi poskytnutá a v nadväznosti na § 18 ods. 1 ZSI v takomto prípade opravný prostriedok nie je prípustný. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že konanie je potrebné podľa § 250d ods. 3 O.s.p. zastaviť, nakoľko žalobca sa domáha preskúmania zákonnosti takých rozhodnutí správneho orgánu, ktoré nepodliehajú súdnemu prieskumu. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že žalobca požiadal o sprístupnenie vyššie uvedených informácií, pričom jeho žiadosť žalovaný vybavil listom č.: 410/2012-OKAS zo dňa 04.06.2012, ktorým zaslal žalobcovi informácie vecne príslušných odborov žalovaného. Keďže bol žalobca názoru, že mu povinná osoba (žalovaný) požadované informácie neposkytla, podal rozklad s obsahom obdobným ako je obsah žaloby, pričom zvýraznil, že žiadal informáciu, ktorá potvrdzuje, alebo by mohla potvrdiť konkrétnu činnosť H.. H. M., ktorý mal konať bez súhlasu a vedomia žalovaného... Zo spisu tiež vyplýva, že príslušné odbory žalovaného sa žiadosťou riadne zaoberali, že dopyty o poskytnutie informácií ako aj zdôrazňovanie požadovaného rozsahu sú formulované účelovo a že na žalovaného sa v apríli 2011 obrátilo so žiadosťou o stanovisko k trestnému oznámeniu vo veci pokusu o zámenu nehnuteľností Okresné riaditeľstvo PZ v Bratislave I. Zo zápisnice zo zasadania rozkladovej komisie žalovaného zo dňa 03.07.2012 okrem iného vyplýva, že žalobca druhou žiadosťou zo dňa 28.05.2012 požiadal o sprístupnenie informácií, na ktorú žalovaný reagoval listom zo dňa 07.06.2012. Práve táto skutočnosť odôvodňuje formálne pochybenie žalovaného uvedené v jeho liste zo dňa 04.06.2012, v ktorom nesprávne uviedol dátum žiadosti žalobcu zo dňa 28.05.2012, namiesto správneho dátumu 23.05.2012. Listom zo dňa 09.07.2012 minister žalovaného oznámil žalobcovi, že podaný rozklad v danom prípade nemožno považovať za opravný prostriedok, pretože informácia mu bola poskytnutá. Je nesporné, že základným pojmom ZSI je pojem „informácia“. Zákon neobsahuje výslovnú definíciu tohto pojmu, ale význam pojmu „informácia“ jednoznačne vyplýva z kontextu ustanovení zákona a z iných právnych dokumentov. Vo všeobecnosti je informácia správa, údaj, poučenie, ktorú fyzická alebo právnická osoba odovzdáva inej fyzickej alebo právnickej osobe. Informácia je základom komunikácie. Človek ňou získava nové poznanie a komunikuje s inými ľuďmi. Pojem „informácie“ používaní v ZSI je právnym pojmom, ktorého význam môže byť odlišný od významu používaného v bežnom hovorovom jazyku. Pri výklade tohto pojmu nachádzajúceho sa v zákone pritom treba vždy zohľadniť aj účel tohto zákona, nadväznosť zákona na iné zákony, ústavné práva a hodnoty zakotvené v ústave a právne predpisy Európskej únie. Informáciu v zmysle ZSI je aj dokument alebo záznam, a to aj obrazový alebo zvukový a tiež aj obrazová snímka. Pri výklade pojmu „informácie“ na účely ZSI musia súdy a orgány verejnej moci zohľadňovať skutočnosť, že zákon o slobode informácií je vykonaním ústavného práva na prístup k informáciám a že prostredníctvom neho sa realizuje ústavná povinnosť orgánov verejnej moci poskytovať informácie o svojej činnosti. Súdy a tiež orgány verejnej moci musia v zmysle čl. 152 ods. 4 Ústavy SR vykladať pojem „informácie“ obsiahnutý v ZSI tak, aby v dôsledku tohto výkladu nebolo porušené ústavné právo verejnosti na prístup k informáciám. V danom prípade zo žiadosti o sprístupnenie informácií nepochybne vyplýva, že žalobca položil otázky špekulatívne, so zvýraznením viacerých možných alternatív a v podstate sa domáhal informácie o úsudku povinnej osoby na udalosti, ktoré sa stali počas pôsobenia JUDr H. M. vo funkcii veľvyslanca SR v Londýne a týkali sa konkrétnej nehnuteľnosti. Otázky teda boli kladené vyslovene hypoteticky, pričom nemožno vylúčiť, že odpovede mali slúžiť ako prípadné dôkazy v trestnom konaní. Informácie s takto žiadaným obsahom však podľa názoru súdu už ani nepokrýva ZSI, keďže žalobcovi evidentne išlo o získanie informácií, ktoré by obsahovali aj kvalitatívny úsudok o činnosti veľvyslanca H.. H. M. počas jeho pôsobenia v Londýne. Podľa názoru súdu žalovaný žalobcovi požadované informácie v relevantnom rozsahu poskytol a to listom zo dňa 04.06.202. Podľa čl. 142 ods. 1, veta za bodkočiarkou, Ústavy Slovenskej republiky súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. Podľa § 244 ods. 2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“). Podľa ustanovenia § 244 ods. 3 veta prvá O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 247 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Napokon podľa § 247 ods. 3 O.s.p. predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. Podľa § 248 O.s.p. súdy nepreskúmavajú a) rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania, b) rozhodnutia, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického stavu vecí, ak samy osebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania, zamestnania alebo podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti, c) rozhodnutia o nepriznaní alebo odňatí odbornej spôsobilosti právnickým osobám alebo fyzickým osobám, ak samy osebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania alebo zamestnania, d) rozhodnutia správnych orgánov, ktorých preskúmanie vylučujú osobitné zákony. Prvou podmienkou preskúmania rozhodnutia správneho orgánu na základe žaloby je v zmysle § 244 ods. 3 O.s.p., ktorý všeobecne ustanovuje, aké rozhodnutia môžu byť preskúmavané v správnom súdnictve na základe žalôb, že musí ísť o také rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Druhou podmienkou je, že musí ísť o také rozhodnutie, ktorým bola fyzická alebo právnická osoba ukrátená na svojich právach, nakoľko v správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Treťou podmienkou je, že musí ísť o právoplatné rozhodnutie správneho orgánu (§ 247 ods. 2 a 3 O.s.p.). To znamená, že predpokladom postupu súdu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je, aby pri rozhodnutí orgánu verejnej správy vydaného v správnom konaní išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 247 ods. 2 O.s.p.) alebo rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré sa stalo právoplatným aj v dôsledku toho, že proti nemu príslušná procesná norma (obsiahnutá hoci v hmotnoprávnom predpise správneho práva) nepripúšťa opravný prostriedok, a preto právoplatnosť nastáva spravidla po doručení správneho rozhodnutia poslednému účastníkovi správneho konania, ak zákon neustanovuje inak (§ 247 ods. 3 O.s.p.). Štvrtou podmienkou, ktorá musí byť splnená, aby mohol súd v správnom súdnictve rozhodnutie správneho orgánu preskúmať, je to, že nejde o rozhodnutie, ktorého preskúmanie je vylúčené podľa § 248 O.s.p.. Okrem toho ústavne súladný výklad ustanovenia § 248 O.s.p. vyžaduje, aby súd v správnom súdnictve zisťoval, či rozhodnutie orgánu verejnej správy (správneho orgánu), ktoré mu bolo príslušným spôsobom predložené na preskúmanie jeho zákonnosti, sa svojím obsahom súčasne nedotýka základných práv alebo slobôd účastníka konania, ktoré mu zaručuje Ústava SR alebo príslušná medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách. V správnom súdnictve je právo na prístup k súdu vymedzené princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 248 O.s.p.). Uvedené ustanovenie je súčasne dôležitou interpretačnou pomôckou, pretože výnimky z aplikácie ústavy, i keď sú ustanovené zákonom, nie je možné vykladať extenzívne, ale reštriktívne. V prípade pochybností nie je vadou konania, ak súd reštriktívnym výkladom ustanovenia § 248 písm. a/ O.s.p. poskytol účastníkovi súdnu ochranu v súlade s čl. 152 ods. 4 v spojení s čl. 46 ods. 1,2 Ústavy Slovenskej republiky (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžf/56/2008). Podľa ustálenej judikatúry - nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky (nálezy sp. zn. I. ÚS 37/95, II. ÚS 50/01, I. ÚS 52/02, III. ÚS 183/2003: PL ÚS 21/08, I. ÚS 354/08) a rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžf/29/2010, ZSP 5/2011, či uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sžp/5/2011) môžu byť predmetom preskúmania súdom aj rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré nemajú formálne náležitosti, ak sa dotýkajú alebo ak sa môžu dotknúť práv a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb. Súdna prax ustálila, že rozhodnutím správneho orgánu je každé rozhodnutie, ktorým sa zakladajú, menia, rušia alebo ktorým môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb. Za spôsobilý predmet súdneho prieskumu sa považujú aj listy s charakterom rozhodnutia vydané príslušným orgánom verejnej správy. Súčasťou súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je aj prieskum postupu, ktorý predchádzal rozhodnutiu (§ 244 ods. 1,2 O.s.p.). Za postup správneho orgánu preskúmateľný v správnom súdnictve sa predovšetkým považuje jeho činnosť, ktorou správny orgán realizuje svoju právomoc vymedzenú osobitnými zákonmi. Pod činnosťou sa rozumie spravidla aktívny postup podľa procesných i hmotnoprávnych noriem, ktoré správny orgán oprávňujú a zaväzujú na úkony v priebehu konania. Postup správneho orgánu je zákonný vtedy, ak nevybočuje z medzí týchto noriem, najmä hypotéz a dispozícií. Podľa § 250d ods. 3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné. Podľa § 18 ods. 1 ZSI ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takémuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. Ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 18 ods. 2 ZSI). Vybavením žiadosti o informácie sa rozumie buď poskytnutie požadovaných informácií v zákonom stanovenej lehote, alebo vydanie písomného rozhodnutia o nesprístupnení informácií, rovnako v zákonnej lehote. Žalovaný v danom prípade poskytol informácie žalobcovi jedným zo spôsobov uvedených v § 16 ZSI a to odoslaním poštou na adresu žalobcu. Nepochybne sa tak stalo v zákonom stanovenej lehote a keďže podľa názoru súdu povinná osoba sprístupnila všetky požadované informácie, nebola povinná o nesprístupnení informácií vydať písomné rozhodnutie podľa § 18 ods. 2 ZSI. Proti rozhodnutiu o sprístupnení informácií nemožno podať opravný prostriedok (§ 18 ods. 1 ZSI) a preto žalobca nebol oprávnený podať relevantným spôsobom rozklad a to napriek tomu, že poukazoval na § 18 ods. 2 v spojitosti s § 18 ods. 3 ZSI, podľa ktorého ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie, či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Všeobecne platí, že po uplynutí zákonnej lehoty automaticky vzniká tzv. fikcia zamietavého rozhodnutia, hoci riadne písomné rozhodnutie povinná osoba nevydala. Platí to aj vtedy, ak povinná osoba sprístupnila iba niektoré požadované informácie, avšak o nesprístupnení zvyšných informácií nevydala v zákonnej lehote žiadne písomné rozhodnutie. V takom prípade vzniká fiktívne rozhodnutie o nesprístupnení zvyšných informácií, proti ktorému sa možno odvolať (podať rozklad). Je teda zrejmé, že ZSI predpokladá síce vydanie fiktívneho rozhodnutia ako následok nečinnosti povinnej osoby, ale takýto postup povinnej osoby nie je zákonom dovolený a je nezákonný. Fiktívne rozhodnutie je už svojou povahou nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a preto je ho vždy potrebné zrušiť. V danom prípade však nedošlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia povinnou osobou a to z dôvodu, že povinná osoba poskytla žalobcovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 ZSI v zákonom stanovenej lehote. Správne potom minister žalovaného v liste zo dňa 09.07.2012 uviedol, že podanie žalobcu označené ako rozklad nemôže považovať za opravný prostriedok, nakoľko informácia bola žalobcovi poskytnutá a v takom prípade nie je podľa § 18 ods. 1 ZSI opravný prostriedok prípustný. Aj písomne vyhotovený list, resp. prípis povinnej osoby podpísaný osobou oprávnenou rozhodovať, ktorý nie je označený ako rozhodnutie alebo neobsahuje náležitosti rozhodnutia, sa považuje za rozhodnutie ak z obsahu takého listu vyplýva, že žiadosť o informácie bola zamietnutá. Pri posúdení otázky, či ide o rozhodnutie, je potrebné vždy vychádzať z obsahu písomnosti, a nie z jej názvu, označenia či formy. Nie je teda rozhodujúce, ako je akt správneho orgánu označený, alebo či je vôbec nejako označený. Podstatné je, či správny orgán takýmto aktom autoritatívne zasiahol do právnej sféry fyzickej alebo právnickej osoby. Vždy je teda rozhodujúci vecný obsah aktu. Súdy pritom preskúmavajú zákonnosť vydaných rozhodnutí. Rozhodnutie je pojmom právne technickým. V danom prípade sa žalobca výslovne domáhal zrušenia rozhodnutia (listu) žalovaného zo dňa 04.06.2012 a rozhodnutia (listu) zo dňa 09.07.2012 ministra zahraničných vecí SR, avšak týmito nebolo autoritatívne zasiahnuté do jeho právnej sféry a nijako negatívne sa nepremietli do jeho práv, právom chránených záujmov, či povinností. Žalobca sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí, ktoré preskúmaniu nepodliehajú a preto bolo konanie potrebné podľa § 250d ods. 3 O.s.p. zastaviť. Pre úplnosť treba dodať, že ak sa žalobca domnieval, čo napokon vyjadril aj v žalobe, že mu žalovaný v rozpore so ZSI neposkytol požadované informácie a ani o nevyhovení žiadosti nevydal písomné rozhodnutie podľa § 18 ods. 2 ZSI, mal sa domáhať preskúmania zákonnosti fiktívnych rozhodnutí a to či už povinnej osoby podľa § 18 ods. 3 ZSI, resp. fiktívneho rozhodnutia odvolacieho orgánu podľa § 19 ods. 3 ZSI. Žalobca však takto celkom evidentne nepostupoval a súdu, ktorý je viazaný obsahom žaloby a navrhovaným petitom, nezostalo iné, ako konanie o preskúmanie zákonnosti napadnutých rozhodnutí zastaviť, keďže tieto rozhodnutia prieskumu nepodliehajú. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 246 ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.