Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/61/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201698 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1012201698.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána V. K. P., nar. XX.X.XXXX, bez dokladov totožnosti, štátneho príslušníka Z. F. (Z.), podľa vlastného udania v zahraničí bytom naposledy V., X. XX. P.N., V. P. Z. C., Z., aktuálne s miestom pobytu v Slovenskej republike: A. H. F., právne zastúpeného pani Mgr. Lenkou Čechovou Pisarčíkovou, pracovníčkou Spoločnosti ľudí dobrej vôle so sídlom Mäsiarska 13, Košice, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad so sídlom Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 15.9.2012 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-211-35/PO-Ž-2012 zo dňa 9.8.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-211-35/PO-Ž-2012 zo dňa 9.8.2012 p o t v r d z u j e. Krajský súd v Bratislave navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-211-35/PO-Ž-2012 zo dňa 9.8.2012 odporca podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v tomto prípade nebola preukázaná opodstatnenosť z obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ako to vyplýva z Konvencie z roku 1951 o právnom postavení utečencov (ďalej len „Ženevská konvencia“) a zo zákona o azyle. Odporca ďalej uviedol, že vzhľadom na potrebu komplexného a objektívneho posúdenia navrhovateľovej žiadosti pristúpil k jazykovej analýze, ktorá pozostávala z hodnotenia znalostí navrhovateľa o oblasti jeho pôvodu a z priamej analýzy zaznamenaného rozhovoru, t. j. rečového prejavu. Podľa záverov správy vypracovanej dňa 4.7.2012 jazykové zázemie navrhovateľa bolo určené regiónmi Awdal a Woqooyi Galbeed v oblasti samozvanej republiky Somaliland. Oblasť v južnom Somálsku, v Afgooye, ktorú navrhovateľ označil ako oblasť jeho pôvodu, bola pri analýze prakticky vylúčená. Pokiaľ ide o vedomosti o navrhovateľom udávanej oblasti jeho pôvodu, tieto boli len všeobecného charakteru, bez konkrétnejších znalostí a s mnohými nepresnosťami. Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia taktiež skonštatoval, že navrhovateľ v priebehu azylového konania nepresvedčil Migračný úrad (odporcu) o svojej dôveryhodnosti. Pokiaľ ide o výrok, ktorým rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi tento odôvodnil tým, že nebol splnený ani jeden zo zákonných predpokladov jej poskytnutia. Nakoľko bolo ustálené, že navrhovateľ pochádza zo Somalilandu, samozvanej a neuznanej republiky, konkrétne z najzápadnejších administratívnych oblastí Awdal, resp. Woqooyi Galbeed, odporca vyhodnotil navrhovateľove obavy z hnutia Al Shabaab ako neopodstatnené, nakoľko toto hnutie ovláda predovšetkým južné a centrálne Somálsko a v oblasti jeho skutočného pôvodu nemá rozhodujúci vplyv. V súvislosti s uvedeným poukázal na správy, z ktorých vyplýva, že Somaliland je v súčasnosti považovaný za prevažne bezpečný. Svoje právne závery doplnil o informácie o krajine skutočného pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval. Proti tomuto rozhodnutiu, podal navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v jazyku slovenskom v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 15.9.2012, ktorým žiadal potvrdiť napadnuté rozhodnutie v časti o neudelení azylu a zrušiť v časti o neposkytnutí doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky navrhovateľovi a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie. Uviedol v ňom, že nesúhlasí s obsahom napadnutého rozhodnutia, nakoľko odporca nedostatočne zistil skutkový stav veci a nesprávne právne posúdil vec. Domnieva sa, že spĺňa podmienky na udelenie doplnkovej ochrany, pretože v Somálsku je neustále veľmi zlá bezpečnostná situácia, čo je možné chápať ako vážne a individuálne ohrozenie života z dôvodu svojvoľného násilia, a navyše mal navrhovateľ v krajine pôvodu aj individuálne problémy. Navrhovateľ ďalej vyjadril svoj nesúhlas so závermi odporcu, že pochádza zo Somalilandu a spochybnil spoľahlivosť jazykovej analýzy, nakoľko je všeobecne známe, že ľudia môžu rečový prejav zmeniť a ovplyvniť v závislosti od miesta, kde žijú a s akými ľuďmi prichádzajú do kontaktu a komunikujú. Podľa navrhovateľa miesto pôvodu nemôže byť jednoznačne určené, iba na základe posudzovania fonológie, morfológie a syntaxu jeho jazyka. Preto by výsledky jazykovej analýzy nemali byť považované za záväzné. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 19.10.2012 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť ako vecne správne, pričom sa v plnom rozsahu pridržal svojich argumentov uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Odporca je toho názoru, že v prvostupňovom správnom konaní nedošlo k žiadnemu pochybeniu z jeho strany, nakoľko navrhovateľovi bolo umožnené, aby uviedol všetky dôvody, kvôli ktorým opustil krajinu pôvodu, o čom bol aj náležite poučený. Z dôvodov, ktoré navrhovateľ opísal vyplýva, že nesplnil žiadnu z podmienok na udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky. Navrhovateľ nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by mohli potvrdiť ním uvádzané skutočnosti, kvôli ktorým sa obáva návratu do krajiny pôvodu. Odporca nakoniec poukázal na skutočnosť, že voči navrhovateľovi v krajine pôvodu nebolo nikdy vedené trestné konanie, nebol väznený, zatknutý ani zadržaný a nemal žiadne problémy so štátnymi orgánmi, nebol vystavený mučeniu, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. Krajský súd v Bratislave (ďalej len súd) rozhodol vec na základe súhlasu účastníkov konania bez pojednávania (§ 250f Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení - O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods.3 zákona o azyle, § 14 zák. č. 371/2004 Z. z. v platnom znení) a za použitia ust. § 250q ods. 2 O.s.p. dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa súd podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-211/PO-Ž-2012 z obsahu ktorého zistil, že navrhovateľ požiadal o udelenie azylu dňa 12.5.2012, pričom ako dôvod uviedol obavy o svoj život, nakoľko v krajine pôvodu je prenasledovaný hnutím Al Shabaab a okrem toho chce lepší a dôstojnejší život. Urobil tak až po tom, ako bol na neho vydaný trestný rozkaz Okresným súdom Humenné sp. zn. 0T/42/2012 zo dňa 12.5.2012, ktorým bol navrhovateľ uznaný vinným z nelegálneho zdržiavania sa na území Slovenskej republiky a prekročenia štátnej hranice z Ukrajiny na územie Slovenskej republiky mimo riadne vyznačený hraničný priechod, a to i napriek tomu, že bol rozhodnutím Oddelenia hraničnej kontroly PZ Ubľa pod č. UHCP-SO-OHKUB-13.007/2011 zo dňa 17.3.2011 administratívne vyhostený a zároveň mu bol uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu 3 rokov, t. j. do 16.3.2014. Za tento čin mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov, výkon ktorého bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 20 mesiacov. Okrem uvedených rozhodnutí sa v správnom spise odporcu nachádza Správa z jazykovej analýzy vypracovanej dňa 3.7.2012 švédskou spoločnosťou Sprakab - analytikom, lingvistom: Torbjörn Norrbom. Výsledok hodnotenia navrhovateľovho jazykového zázemia sa označuje jedným z nasledujúcich stupňov pravdepodobnosti (certainty): veľmi vysoká, vysoká, stredná, nízka, veľmi nízka. Zo správy jasne vyplýva, že navrhovateľ ovláda somálsky jazyk na úrovni materinského jazyka. Jeho jazykovým zázemím sú s veľmi vysokou pravdepodobnosťou (certainty) regióny Awdal a Waqooyi - Galbeed v severozápadnom Somálsku. S veľmi malou pravdepodobnosťou je žiadateľovým jazykovým zázemím južné Somálsko, ako to uvádza navrhovateľ. Pokiaľ ide o hodnotenie navrhovateľových vedomostí o oblasti, ktorú označil ako oblasť svojho pôvodu, jazykový analytik zhodnotil, že navrhovateľ pri väčšine položených otázok nevedel odpovedať alebo odpovedal nesprávne, resp. vedel len všeobecné informácie. Podľa ust. § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu. Podľa ust. § 13c ods.1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b. Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke nedostatočne zisteného stavu veci: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Navrhovateľ túto námietku odôvodnil predovšetkým spochybnením výsledkov vykonanej jazykovej analýzy, podľa ktorej je veľmi vysoká pravdepodobnosť, že pochádza zo severozápadnej oblasti Somálska (konkrétne z oblasti Awdal, resp. Waqooyi-Galbeed), pričom je veľmi nízka pravdepodobnosť toho, že pochádza z Afgooye. V tejto súvislosti navrhovateľ dôvodil, že stredoškolské štúdium absolvoval v meste Mogadišo a následne od decembra 2009 sa v Afgooye nezdržiaval, pričom počas pobytu na Ukrajine bol ubytovaný s o Somálčanmi, pochádzajúcimi z iných regiónov Somálska, čo mohlo ovplyvniť jeho jazykový prejav. Tiež namietal, že v Afgooye žil iba do skončenia základnej osemročnej školy (2004) v dôsledku čoho nemusí mať vedomosti o meste z ktorého pochádza (Afgooye). Tieto námietky navrhovateľa nie sú dôvodné. Odporca v rámci konania o udelenie azylu dôvodne využil ako jeden z dôkazných prostriedkov jazykovú analýzu, súčasťou ktorej bolo aj zisťovanie miestopisných informácií o mieste navrhovateľom proklamovaného pôvodu. Navrhovateľ podľa informácií prezentovaných v jednotlivých pohovorov uviedol, že v Afgooye absolvoval základnú školu (do leta roku 2004), potom v Mogadisho študoval na strednej škole (leto 2004 - leto 2008) a následne od leta 2008 do konca roku 2009 pracoval u otca v Afgooye, kedy zo Somálska vycestoval. Na Ukrajine bol od marca 2011 do marca 2012. Navrhovateľ neuviedol, žeby počas štúdia na strednej škole aj býval v Mogadisho, pričom toto mesto je od Afgooye vzdialené cca 29 km. Možno jednoznačne konštatovať, že na strednú školu dochádzal z Afgooye. Ak teda odporca o. i. skonštatoval, že navrhovateľ v Afgooye strávil cca 20 rokov a teda by mal (aj vzhľadom na proklamované stredoškolské vzdelanie) mať vedomosti o miestopise tohto mesta, jeho konštatovanie je logickým. Pokiaľ ide o námietku, že navrhovateľov jazykový prejav mohol byť ovplyvnený jeho jednoročným pobytom (na Ukrajine) s inými Somálčanmi, tento argument tak isto nie je dôvodný, nakoľko toto relatívne krátke obdobie nemohlo spôsobiť tak závažnú zmenu v navrhovateľovom jazykovom prejave, aby sa tento jeho prejav zmenil natoľko, žeby jednoznačne svedčil v prospech tvrdení, uvádzaných navrhovateľom v podanom opravnom prostriedku. Súd poznamenáva, zhodne s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, že určenie oblasti pôvodu navrhovateľa (severozápadná oblasť Somálska), resp. že vylúčenie navrhovateľom označenej oblasti pôvodu (Afgooye) nevyplynulo iba z vyhodnotenia jazykového prejavu navrhovateľa, ale aj z jeho význačnej neznalosti miestopisu Afgooye. A to jednak z odpovedí navrhovateľa na otázky, položené mu v priebehu jazykovej analýzy, ako aj z odpovedí na otázky, položených priamo odporcom. Odporca tiež správne poukázal na fakt, že ak navrhovateľ prežil celý svoj život v Afgooye, musí mať relatívne podrobné vedomosti o miestopise tohto mesta, čo sa však v konaní pred odporcom v prípade navrhovateľa nepreukázalo. Súd naviac konštatuje, že navrhovateľ naviac ničím nepreukázal svoje tvrdenia o mieste či regióne svojho pôvodu. Podľa názoru súdu odporca dostatočným a zákonným spôsobom zistil skutkový stav veci, pričom toto konštatovanie vyplýva jednak z obsahu vykonaných pohovorov, z obsahu a záverov vykonanej jazykovej analýza a podobne aj z obsahu vyhľadaných a do spisu založených správ o krajine pôvodu navrhovateľa. K námietke, že odporca nesprávne posúdil vec neposkytnutia doplnkovej ochrany po právnej stránke: Ani táto námietka nie je dôvodná. Predpoklady poskytnutia tohto druhu medzinárodnej ochrany vyplývajú predovšetkým z ust. §§ 13a, 2 písm. f/ zákona o azyle. Pri posúdení potreby poskytnutia doplnkovej ochrany sa vo všeobecnosti posudzujú prípadné bezpečnostné riziká ev. návratu neúspešného žiadateľa o azyl do krajiny jeho pôvodu, pri súčasnom zohľadnení individuálnych skutočností, týkajúcich sa žiadateľa. Navrhovateľ v podanom opravnom prostriedku tvrdil, že pochádza z Afgooye - teda z oblasti ovládanej teroristickým hnutím Al Shabaab v dôsledku čoho dospel k názoru, že mu mal odporca poskytnúť doplnkovú ochranu. Ako vyplýva z dostatočne a správne zisteného stavu veci (viď odôvodnenie tohto rozsudku v predchádzajúcom odseku), navrhovateľ nepochádza z oblasti Afgooye (stredné Somálsko), ale z oblasti severozápadného Somálska, kde je všeobecná bezpečnostná situácia odlišná od situácie v strednom Somálsku . Preto námietka nesprávneho právneho posúdenia veci (ktorá výlučne argumentuje tým, že pochádza z oblasti hlavného mesta Mogadisho) nie je dôvodná. Nad rámec takto vznesenej námietky súd poznamenáva, že tak zistenie stavu veci (vo vzťahu k pôsobeniu hnutia Al Shabaab v jednotlivých častiach Somálska), ako aj konkretizácia takto zisteného stavu veci na oblasť severozápadného somálskeho regiónu a z toho vyplývajúce právne posúdenie je logické a správne. Pretože odporca zákonným a dostatočným spôsobom zistil stav veci ak ako oblasť pôvodu navrhovateľa ustálil severozápadnú oblasť Somálska a nie jeho stred a pretože námietka navrhovateľa, že ako oblasť jeho pôvodu mal odporca určiť strednú oblasť Somálska (Afgooye) a na základe toho mal pri rozhodnutí o poskytnutí doplnkovej ochrany zohľadniť situáciu v tomto regióne, nie je dôvodná, súd napadnutý výrok o neposkytnutí doplnkovej ochrany potvrdil ako správny a zákonný. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 O.s.p).