Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/19/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201734 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Príbelská, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1012201734.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a členov senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Soni Langovej, v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, so sídlom v Tulčíku 26, IČO: 31303862, zast. advokátkou JUDr. Iveta Rajtáková, so sídlom Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia SR, so sídlom Námestie Ľ. Štúra 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 6006/2012-1.10 (27/2012 - rozkl.) zo dňa 10.7.2012 a rozhodnutie Ministerstva životného prostredia SR, odboru výkonu štátnej správy, č. 3439/2012-2.2 zo dňa 4.4.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.9.2012 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 6006/2012-1.10 (27/2012 - rozkl.) zo dňa 10.7.2012 a rozhodnutie Ministerstva životného prostredia SR, Odboru výkonu štátnej správy, č. 3439/2012-2.2 zo dňa 4.4.2012 a vrátil mu vec na ďalšie konanie, ako aj náhrady trov konania. Z dôvodov žaloby vyplýva, že žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o povolení výnimky zo zákazov podľa § 35 ods. 1 písm. a) a písm. f) zákona o ochrane prírody a krajiny (ďalej len ZOPK“) a to usmrtiť jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíre Z., držať ho a prepravovať. Žalobca v žalobe navrhol obidve rozhodnutia žalovaného správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 250j ods. 2 písm. a) O.s.p.), ďalej z dôvodu, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci (§ 250j ods. 2 písm. c) O.s.p.), ďalej z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť, alebo pre nedostatok dôvodov (§ 250j ods. 2 písm. d) O.s.p.) a napokon z dôvodu, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250j ods. 2 písm. e) O.s.p.). Žalobca v žalobe uvádza, že postup žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu je v rozpore s § 3 ods. 1, 2 a 4 správneho poriadku, ďalej podľa § 32 ods. 1 a 2 správneho poriadku, ďalej podľa § 33 ods. 1 a 2 správneho poriadku, ďalej podľa § 46 správneho poriadku, § 47 ods. 1, 2 a 3 správneho poriadku. Žalobca už v konaní pred správnym orgánom prvého stupňa namietal, že postupom správneho orgánu bolo zasiahnuté do jeho práva podľa § 33 ods. 1 a 2 správneho poriadku, t.j. že mu nebola daná možnosť vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladu i spôsobu jeho zistenia. Správny orgán prvého stupňa žalobcu listinou zo dňa 9.3.2012, ktorá bola doručená žalobcovi dňa 14.3.2012 oznámi žalobcovi, že sa má právo oboznámiť s podkladmi na vydanie rozhodnutí a následne sa k nim vyjadriť pred vydaním rozhodnutia, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie. V poučení správny orgán uviedol, že na akú adresu je potrebné vyjadrenie zaslať, aj to, kde je možné nahliadnuť do podkladov rozhodnutia. Prílohou tejto listiny bola „Súhrnná tabuľka navrhovaných výnimiek z podmienok ochrany chráneného druhu živočícha (medveďa hnedého) v roku 2012 podľa jednotlivých poľovníckych subjektov - žiadateľov“, z ktorej vyplýva označenie žiadateľa, aj jeho sídlo podľa okresu, koľko jedincov medveďa hnedého žiada žiadateľ usmrtiť a v akej hmotnostnej kategórii, do územnej pôsobnosti ktorej odbornej organizácie ŠOP SR patrí poľovný revír, aký je odporúčaný počet, ako aj dôvod. Žalobca listom zo dňa 19.3.2012 poukázal, že postup správneho orgánu je v rozpore s ustanoveniami Správneho poriadku. Poukázal na to, že z listiny správneho orgánu nevyplýva ani len to, aké podklady správny orgán v tej ktorej veci obstaral. Žalobca žiadal o oboznámenie s podkladmi k rozhodnutiu pre každé jednotlivé konanie a o poskytnutie primeranej lehoty na vyjadrenie k tomuto oboznámeniu. V uvedenom podaní žalobca uviedol, že podklady rozhodnutia neboli súčasťou listu zo dňa 9.3.2012. Prvostupňový správny orgán listom zo dňa 23.3.2012 reagoval na žiadosť žalobcu tým, že správny orgán nemá povinnosť oboznámiť účastníka konania s podkladmi rozhodnutia, ale len povinnosť dať možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a spôsobu jeho zistenia. Ďalej správny orgán uviedol, že nemá povinnosť z vlastnej iniciatívy vyhotovovať kópiu administratívneho spisu a zasielať ho účastníkovi konania na vyjadrenie. Odkázal žalobcu na aktívnu účasť v konaní. Po tomto bolo už len žalobcovi doručené rozhodnutie, ktoré bolo žalobcom napadnuté rozkladom, o ktorom rozhodol žalovaný tak, že rozklad zamietol a prvostupňové správne rozhodnutie potvrdil. Žalobca namietal takýto postup správneho orgánu. Poukázal na to, že správny poriadok nepozná „hromadné oboznámenie“ s podkladmi rozhodnutia vo viacerých konaniach. Žalobca nespochybňuje, že správny orgán ho vyzval na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia naraz v 21 konaniach pred vydaním týchto rozhodnutí. Na druhej strane však konštatovanie správneho orgánu v listine zo dňa 9.3.2012, že dnešným dňom bolo ukončené zisťovanie stavu veci a obstarávanie podkladov vyvoláva pochybnosti o tom, že by správny orgán prikladal vyjadreniu žalobcu akýkoľvek význam. Navyše žalobca poukázal už v rozklade na to, že vo svojom podaní zo dňa 19.3.2012, aj jej označením, aj jej obsahom, požiadal o zaslanie podkladov rozhodnutia. Poukázal na ustanovenie § 23 správneho poriadku, z ktorého mu vyplýva právo dostať kópiu spisu za úhradu materiálnych nákladov spojených so zhotovením kópií. Žalovaný sa s touto námietkou žalobcu vysporiadal tak, že § 23 ods. 1 a 4 správneho poriadku sa vzťahuje výlučne na inštitút nazerania do spisu. Žalobca ďalej v rozklade namietal, že z rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa nie je možné identifikovať opodstatnenosť žiadosti o udelenie výnimky, ani posúdiť vecnú správnosť podľa § 40 ods. 1 a 3 ZOPK, keďže rozhodnutie na strane 3, s výnimkou posledného odseku obsahuje všeobecné konštatovania, ktoré sa v niektorých prípadoch v doslovných formuláciách opakujú v obdobných prípadoch z roku 2012 a 2011. Žalovaný uvádza v rozhodnuté síce detailnejšie postup prvostupňového správneho orgánu pri obstarávaní podkladov rozhodnutia, ale opätovne ani jeho rozhodnutie nezodpovedá § 47 ods. 3 Správneho poriadku a to, že neuviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov na základe ktorých rozhodoval. Zo zaradenia medveďa hnedého do prílohy č. 4 vyhlášky č. 24/2003 Z.z. vyplýva, že medveď hnedý je chránený živočích, prioritný druh európskeho významu. Ustanovenie § 40 ods. 2 a 3 ZOPK umožňuje udeliť výnimku za existencie zákonom stanovených podmienok, ktorých existencia musí byť v konaní spoľahlivo a úplne zistená. Žalovaný, ako aj správny orgán prvého stupňa vychádzali z toho, že výnimku v predmetnej veci možno udeliť v rámci akejsi celoplošnej regulácie početnosti medveďa hnedého. Žalovaný navrhoval žalobu zamietnuť a žalobcovi nepriznať náhradu trov konania. Uviedol, že mal z dostupných údajov Štátnej ochrany prírody SR (ďalej len „ŠOP“), žiadateľa - Slovenský poľovnícky zväz, Poľovnícke združenie Z., ako aj z listov - protokoly o šetrení škôd, list Poľnohospodárskeho družstva Z., list starostu obce Z. preukázané, že populácia medveďa hnedého v predmetnom revíri nie je ohrozená. Naopak, populácia tohto chráneného druhu živočícha a jeho populácia v poľovnom revíri Z. narastá. Žalovaný oslovil všetky zoologické záhrady v SR a Českej republike, no žiadna z nich nebola schopná umiestniť odchyteného jedinca vo svojich zariadeniach. Pokiaľ ide o požiadavku zachovania populácie dotknutého druhu, žalovaný považuje za smerodajné odborné stanovisko ŠOP Správy CHKO Horná Orava, ktorá usmrtenie jedného jedinca za dodržania stanovených podmienok nepovažuje za skutočnosť ohrozujúcu jeho populáciu. K námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že § 23 ods. 1 správneho poriadku poskytuje právo účastníka konania dostať kópiu spisu alebo dostať informáciu zo spisu iným spôsobom, pričom žalobca svojim podaním z 19.3.2012 nepochybne realizoval toto svoje právo a že povinnosť správneho orgánu poskytnúť kópiu spisu vyplýva výslovne z ustanovenia § 23 ods. 4 správneho poriadku, kde je stanovené, aké úhrady môže správny orgán za poskytnutie kópie spisu od účastníka žiadať je neopodstatnená, nakoľko ustanovenia správneho poriadku sa vzťahujú výlučne na inštitút nazerania do spisu a pre správny orgán z nich nevyplýva povinnosť zasielať účastníkom konania kópie spisu pri ich oboznamovaní s podkladmi rozhodnutia. Žalovaný vo svojom vyjadrení z 23.3.2012 opätovne odkázal žalobcu na oboznámenie s podkladmi rozhodnutia z 9.3.2012, zároveň uviedol, že vyjadrenie účastníka konania je potrebné urobiť písomne alebo osobne denne od 8.30 - 13.00 hod. v lehote do 7 dní odo dňa doručenia oboznámenia a že spisový materiál je v tomto čase a mieste k dispozícii na nahliadnutie. K porušeniu práv žalobcu by došlo zo strany žalovaného iba v tom prípade, ak by žalovaný neumožnil žalobcovi nahliadnuť do spisu, alebo ak by vydal vo veci meritórne rozhodnutie bez toho, aby účastníci konania a zúčastnené osoby boli informovaní o ukončení dokazovania a o možnosti vyjadriť sa k zhromaždeným podkladom. V tomto kontexte poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 Sžo 199/2010 z 23.2.2011. K námietke žalobcu ohľadom nemožnosti identifikovať opodstatnenie žiadosti o udelenie výnimky ani posúdenia vecnej správnosti žalovaný uviedol, že si vyžiadal stanovisko ŠOP a stanovisko CHKO Horná Orava. Pokiaľ ide o odôvodnenie rozhodnutí, tieto sú preto podobné, lebo vo všetkých posudzovaných prípadoch ide o skutkový stav v základných črtách rovnaký a v podobných prípadoch by nemali vznikať v odôvodneniach rozdiely. Žalobca doručil dňa 14.11.2012 tunajšiemu súdu stanovisko (s ktorým súd oboznámil žalovaného na pojednávaní) k vyjadreniu žalovaného, v ktorom opätovne poukazuje na ustanovenia správneho poriadku tak, ako v žalobe. Pokiaľ ide o rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 Sžo 199/2010 zo dňa 23.2.2011 na ktoré poukazuje žalovaný, naopak podľa žalobcu toto rozhodnutie podporuje postoj žalobcu. Žalobca nebol oboznámený ani len s tým, čo tvorí podklad rozhodnutia, aké listinné dôkazy a už vôbec nie s ich podstatným obsahom. Napriek úsiliu žalobcu, nebola mu kópia spisu zaslaná. Krajský súd ako súd vecne príslušný preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo, podľa § 244 ods. 1, 2 O.s.p., v spojení s § 247 a nasl. O.s.p. na pojednávaní (v neprítomnosti ospravedlneného žalobcu, ktorý súhlasil s prejednaním v jeho neprítomnosti) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Predmetom súdneho preskúmania bolo rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu vydané v intenciách § 40 ods. 2 a 3 písm. c) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZOPK“) a zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) o povolení výnimky zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a) a f) ZOPK usmrtiť - odstreliť jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Z., držať ho a prepravovať. Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov, zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie a postup správneho orgánu“). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. Podľa § 23 ods. 1 správneho poriadku, účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa § 33 ods. 1 správneho poriadku, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa § 40 ods. 2 ZOPK, orgán ochrany prírody môže v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov, a to len v prípade, že neexistuje iná alternatíva a výnimka neohrozí zachovanie populácií dotknutých druhov; ak ide o druhy vtákov a vybrané druhy živočíchov uvedené v osobitnom predpise, výnimku na ich lov povoľuje ministerstvo pôdohospodárstva. Podľa § 40 ods. 3, výnimku podľa odseku 2 možno povoliť a) v záujme ochrany dotknutých druhov alebo ochrany prírodných biotopov, b) pri predchádzaní závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom hospodárstve a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj pri predchádzaní závažných škôd na inom type majetku, c) v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj v záujme iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane tých, ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter a tých ktoré majú priaznivé dôsledky zásadného významu na životné prostredie, d) na účely výskumu a vzdelávania, obnovy populácie dotknutých druhov a ich navrátenia do biotopov alebo na ich pestovanie alebo chov v ľudskej opatere nevyhnutný na tieto účely, e) na odber, odchyt alebo držbu jedincov v malom počte za prísne kontrolovaných podmienok, na selektívnom základe a v obmedzenom rozsahu. Čo sa týka prvého dôvodu žaloby a to, že podľa žalobcu boli porušené jeho práva ako účastníka konania v správnom konaní tým, že žalobca požiadal o oboznámenie s podkladmi k rozhodnutiu pre každé jednotlivé konanie a o poskytnutie primeranej lehoty na vyjadrenie k tomuto oboznámeniu, krajský súd s administratívneho spisu žalovaného zistil nasledovné: Listom zo dňa 9.3.2012 doručeným žalobcovi dňa 14.3.2012 prvostupňový správny orgán oznámil žalobcovi podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, že v konaní zhromaždil rozhodujúce podklady na vydanie rozhodnutí, t.j. dnešným dňom bolo ukončené zisťovanie stavu veci a obstarávanie podkladov. Ďalej ho vyzval, že ako účastník konania sa má právo s podkladmi oboznámiť a následne sa k nim vyjadriť pred vydaním rozhodnutia, pričom vyjadrenie je potrebné urobiť písomne alebo osobne denne od 8.00 hod. - 13.00 hod. do 7 dní odo dňa doručenia výzvy a spisový materiál je v tomto čase k dispozícii na nahliadnutie. Žalobca na toto oznámenie reagoval žiadosťou o zaslanie podkladov rozhodnutia a o predĺženie lehoty na vyjadrenie v jednotlivých konaniach zo dňa 19.3.2012. Uviedol, že podklady neboli súčasťou listu zo dňa 9.3.2012, postup správneho orgánu je v rozpore s § 3 ods. 1, 2 a 3 správneho poriadku a § 33 ods. 2 správneho poriadku, pretože podľa žalobcu majú byť podklady súčasťou listu. Z týchto dôvodov žiadal o oboznámenie s podkladmi k rozhodnutiu pre každé jednotlivé konanie a o poskytnutie primeranej lehoty na vyjadrenie sa k nim. Na túto žiadosť reagoval žalovaný listom zo dňa 23.3.2012 doručeným žalobcovi dňa 4.4.2012 s tým, že uviedol, že podľa jeho názoru žalobcovi nebolo upreté jeho právo na oboznámenie sa s obsahom podkladov. Ustanovenie § 33 ods. 2 správneho poriadku neupravuje zákonnú povinnosť správneho orgánu oboznámiť s podkladmi rozhodnutia účastníka konania, či z vlastnej iniciatívy vyhotovovať kópiu administratívneho spisu a zasielať ho účastníkom konania na vyjadrenie. Postup, ktorý zvolil žalovaný je štandardný postup v správnom konaní (obdobne aj v súdnom konaní) a tento postup nemožno hodnotiť ako brániaci k uplatneniu práva na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia. Krajský súd dospel k právnemu záveru, že žalovaný správny orgán neporušil ustanovenia správneho poriadku a postupoval v súlade s § 33 ods. 2 správneho poriadku, keď dal žalobcovi možnosť vyjadriť sa k podkladom i k spôsobu jeho zistenia (ešte pred rozhodnutím vo veci), pričom mu poskytol primeranú 7 dňovú lehotu na vyjadrenie sa s tým, že spisový materiál bude sprístupnený k nahliadnutiu u žalovaného v určenom čase. Krajský súd má za to, že pokiaľ sa žalobca odvoláva na ustanovenie § 23 správneho poriadku, treba zdôrazniť, že toto ustanovenie je konštruované v súvislosti s nahliadaním do spisov a odsek 1 tohto ustanovenia jednoznačne predpokladá, aby účastník konania využil aktívne svoje právo nahliadnuť do spisu. Pri využití tohto svojho práva nahliadnuť do spisu má právo robiť si zo spisov výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní. Žalobcovi bola poskytnutá možnosť nahliadnuť do spisu, on však túto možnosť napriek tomu, že je zastúpený advokátom nevyužil, požiadal o zaslanie podkladov poštou (ktoré bližšie nešpecifikoval práve z dôvodu, že nevedel o aké podklady žiada) a požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k podkladom. Tu krajský súd poukazuje tiež na to, že správny poriadok nepozná inštitút žiadosti účastníka konania o predĺženie lehoty, umožňuje len, aby účastník požiadal o odpustenie zmeškanej lehoty (§ 28 správneho poriadku). Znamená to teda, že žalobca nemal právny nárok na predĺženie lehoty na vyjadrenie sa a bol povinný vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia v jemu poskytnutej primeranej 7 dňovej lehote (§ 27 ods. 1 správneho poriadku) čo neurobil a ani nepožiadal o odpustenie zmeškanej lehoty. Krajský súd sa stotožňuje s právnym názorom žalovaného, že nie je povinnosťou správneho orgánu zasielať podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku spolu s výzvou na vyjadrenie sa k podkladom automaticky aj samotné podklady. Je teda na účastníkoch konania, aby využili svoje právo nahliadnuť do spisu a oboznámili sa s podkladmi, prípadne požiadali pri nahliadnutí do spisu o kópiu tohto spisu. Krajský súd ďalej poukazuje na to, že aj keby správny orgán - žalovaný dôsledne nerešpektoval § 33 ods. 2 správneho poriadku (čo sa však podľa súdu nestalo) nešlo by v tomto prípade o dôvod spôsobujúci nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a to z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie je podľa názoru krajského súdu vecne správne. Žalovaný správny orgán vykonal dostatočné dokazovanie na udelenie výnimky podľa § 40 ods. 3 písm. c) ZOPK. Vychádzal zo Stanoviska Štátnej ochrany prírody SR zo dňa 6.3.2012 a z formuláru - Správy chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Horná Orava zo dňa 16.2.2012 ohľadom toho, že výskyt medveďa hnedého je v tomto území zvýšený a o množstve škôd spôsobených medveďmi. Bolo preukázané listom Poľnohospodárskeho družstva Z. zo dňa 20.1.2012, že toto družstvo podporuje žiadosť žiadateľa na odstrel medveďa hnedého z dôvodu škôd na hospodárskych zvieratách (v prílohe zaslalo protokoly z miestneho šetrenia škôd za rok 2011). Krajský súd sa nemôže stotožniť ani s druhým dôvodom žaloby o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia. Má za to, že obidve rozhodnutia žalovaného, tak prvostupňové ako aj odvolacie sú riadne odôvodnené v zmysle požiadaviek podľa § 47 ods. 2 a 3 správneho poriadku, pričom žalovaný vykonal riadne dokazovanie v zmysle vyššie uvedeného. Krajský súd, na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne a žalobu ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p., neúspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov konania a úspešnému žalovanému náhrada trov konania nevznikla. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Najvyšší súd SR. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje sa nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.