Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/63/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201746 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1012201746.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: R.na J. G. J., narodeného X.X.XXXX, bez dokladov totožnosti, ID osoby: XXXXXX, štátneho príslušníka Y. N. (Ď. S. „.Á.), podľa vlastného udania v krajine pôvodu bytom J., Č. B., I. E. B., Y. s posledným miestom pobytu v Slovenskej republike: R. W. N., aktuálne na neznámom mieste, zastúpeného pani JUDr. Dašou Knoškovou, pracovníčkou Slovenskej humanitnej rady so sídlom Páričkova 18, 821 08 Bratislava, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad so sídlom Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 20.9.2012 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-86-49/PO- Ž-2012 zo dňa 16.8.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-86-49/PO-Ž-2012 zo dňa 16.8.2012 p o t v r d z u j e. Krajský súd v Bratislave navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-86-49/PO-Ž-2012 zo dňa 16.8.2012 odporca podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v tomto prípade nebola preukázaná opodstatnenosť z obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ako to vyplýva z Konvencie z roku 1951 o právnom postavení utečencov (ďalej len „Ženevská konvencia“) a zo zákona o azyle. Ďalej uviedol, že navrhovateľ požiadal o udelenie azylu dvakrát. Konanie o jeho prvej žiadosti bolo zastavené rozhodnutím ČAS:MU-508/ PO-Ž-2011 zo dňa 3.1.2012, nakoľko navrhovateľ svojvoľne opustil pobytový tábor odporcu a dňa 23.12.2011 bol vyradený z evidencie žiadateľov o azyl. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.1.2012. Za účelom zdôvodnenia navrhovateľovej druhej žiadosti o azyl bol s ním vykonaný vstupný pohovor a doplňujúce pohovory. Počas týchto sa v navrhovateľových výpovediach vyskytlo množstvo rozporov, ktoré odporca nemohol považovať za nepatrné a zanedbateľné a ktoré pre svoju rozpornosť a nedôveryhodnosť objektívne znemožnili odporcovi zistiť podmienky pre udelenie azylu alebo doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky. Keďže počas azylového konania vznikli aj dôvodné pochybnosti o navrhovateľovom pôvode, odporca dal vypracovať jazykovú analýzu, ktorá určila ako jazykové zázemie navrhovateľa severovýchodné Somálsko a Mogadišo (ktoré uvádzal navrhovateľ) prakticky vylúčila. Jazyková expertíza taktiež nepotvrdila navrhovateľovu príslušnosť ku klanu Shekhal alebo klanu Looboge. Odporca v rozhodnutí ďalej poukázal na rozpor v navrhovateľom uvádzaných časových úsekoch, kedy mal byť navrhovateľ prvýkrát oslovený členmi hnutia Al Shabaab a kedy mal byť nimi zadržaný. Naviac, odporca zistil, že severovýchodnú časť Somálska hnutie Al Shabaab nemá pod kontrolou. Na základe uvedených skutočností odporca vyhodnotil navrhovateľovu osobu ako nedôveryhodnú. Odporca posúdil aj možnosť poskytnutia azylu z humanitných dôvodov, avšak dospel k záveru, že navrhovateľ nesplnil podmienky ani pre udelenie tohto typu azylu. Pokiaľ ide o výrok, ktorým rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi tento odôvodnil tým, že nebol splnený ani jeden zo zákonných predpokladov jej poskytnutia. Svoje právne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 20.9.2012, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Navrhovateľ v ňom uviedol, že s napadnutým rozhodnutím nesúhlasí, nakoľko vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ ide o rozpory v navrhovateľových výpovediach, tieto navrhovateľ nepovažuje za také závažné, aby spochybnili jeho dôveryhodnosť. Navrhovateľ ďalej namieta, že počas azylového konania odporca ustanovil znalca na vykonanie jazykovej analýzy, avšak rozhodnutie o ustanovení znalca mu nezaslal, čím mu odoprel právo na podanie odvolania voči tomuto rozhodnutiu. Navrhovateľ ďalej spochybnil hodnovernosť a dostatočnosť jazykovej analýzy a zároveň vyjadril svoj nesúhlas s tým, že predmetná analýza bola jediným a hlavným dôkazom, o ktorý odporca oprel svoje rozhodnutie. Navrhovateľ taktiež namietal, že sa odporca vôbec nezaoberal jeho dôvodmi, pre ktoré žiadal o udelenie medzinárodnej ochrany na území Slovenskej republiky a nevysporiadal sa s jeho klanovou príslušnosťou. Pokiaľ ide o neposkytnutie doplnkovej ochrany, navrhovateľ namietal, že odporca sa nezaoberal nebezpečenstvom vážneho bezprávia hroziaceho zo strany neštátnych pôvodcov (Al Shabaab). Navrhovateľ podotýka, že ak by aj pochádzal o oblasti Puntlandu, ako to tvrdí odporca, v tejto oblasti je skupina Al Shabaab tiež prítomná a nie je možné ju považovať za bezpečnú. V závere opravného prostriedku navrhovateľ uviedol, že odporca nedostatočne preskúmal bezpečnostnú situáciu v oblasti Puntlandu, navyše mnohé správy boli neaktuálne. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 17.10.2012 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť ako vecne správne. Poukázal pritom na skutočnosť, že navrhovateľ počas celého azylového konania nepredložil žiadne dôkazy a v podstatných otázkach jeho výpoveď nebola konzistentná. Pokiaľ ide o námietky týkajúce sa neustanovenia spoločnosti Sprakab za znalca, odporca argumentoval s poukazom na ust. § 34 ods. 2 a § 36 správneho poriadku a uviedol, že správny orgán nemá povinnosť ustanoviť znalca pri každej odbornej otázke, naopak, odborné posúdenie určitej skutočnosti si môže vyžiadať aj od iného subjektu ako je znalec. Odporca podotkol, že spoločnosť Sprakab je súkromnou spoločnosťou na vykonávanie jazykových analýz - LADO (Language Analysis for the Determination of Origin). Jej analýzy si objednávajú migračné úrady Švédska, Veľkej Británie, Holandska aj iných štátov. Odporca ju preto považuje za dôveryhodný subjekt. Navyše jazyková analýza nebola jediným, ani hlavným dôkazom v azylovom konaní. Primárnym dôkazom boli navrhovateľove 4 výpovede, ktoré boli konfrontované s informáciami o krajine pôvodu, ako aj s jazykovou analýzou. Pokiaľ ide o navrhovateľovu klanovú príslušnosť, odporca vychádzal z navrhovateľových výpovedí, pri ktorých uviedol, že o spory medzi klanmi sa nikdy nezaujímal a že v Somálsku nie je bežné zisťovať od druhých, z akého pochádzajú klanu. Keďže u neho absentovali subjektívne obavy z prenasledovania z dôvodov klanovej príslušnosti, odporca sa týmito skutočnosťami ďalej nezaoberal. Pokiaľ ide o bezpečnostnú situáciu v severovýchodnom Somálsku (oblasti Puntland), odporca má za to, že bezpečnostnú situáciu v Puntlande preskúmal dostatočne a zotrval na svojom stanovisku, že tam neprebieha vnútroštátny, ani medzinárodný ozbrojený konflikt. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení ( O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods. 3 zákona o azyle, § 14 zák. č. 371/2004 Z. z. v platnom znení) na pojednávaní v prítomnosti povereného pracovníka odporcu a v neprítomnosti právnej zástupkyne navrhovateľa, ktorej bolo predvolanie doručené dňa 8.12.2012 a ktorá svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila podaním zo dňa 8.11.2012 a zároveň súhlasila s prejednaním veci v jej neprítomnosti (§ 250f ods. 1 O.s.p.) a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa súd podrobne oboznámil s obsahom prvostupňových správnych spisov ČAS:MU-86/PO-Ž-2012 a ČAS:MU-508/PO-Ž-2011. Z obsahu správneho spisu ČAS:MU-508/PO-Ž-2011 súd zistil viaceré rozpory v navrhovateľových vyjadreniach. Navrhovateľ najprv uviedol, že sa narodil dňa 22.8.1995, po telefonáte s jeho matkou tvrdil, že jeho správny dátum narodenia je 1.1.1994. Ako miesto svojho narodenia označil Mogadišo, okres Suuga Xuulaha. Miestom jeho posledného pobytu v Somálsku bolo Mogadišo, Wardiighleey, kde žil so svojou rodinou od svojho prvého roka života. Napriek uvedenému navrhovateľ nevedel uviesť s akými okresmi susedí Wardiighleey, ani koľko okresov má Mogadišo. Navrhovateľ len uviedol, že vo Wardiighleey sú známe nasledovné miesta: futbalový štadión, škola, do ktorej chodil a foto predajňa. Počas vstupného pohovoru ďalej uviedol, že je príslušníkom kmeňa Sheekal, podklanu Looboge. Na otázku v akých oblastiach, mestách, štvrtiach Mogadiša žijú členovia jeho klanu navrhovateľ nevedel odpovedať. Uviedol však, že pre členov jeho klanu je typická práca na stavbách. Pokiaľ ide o dôvody jeho žiadosti o azyl, navrhovateľ uviedol obavy o svoj život a ekonomické dôvody. Na vstupnom pohovore tvrdil, že počas futbalu ho oslovil muž z Al Shabaab, ktorý ho nahováral na spoluprácu s touto militantnou skupinou. Stalo sa to v júli 2011. Navrhovateľ sa k tomu nevyjadril. Po troch dňoch od stretnutia s neznámym mužom prišiel navrhovateľ domov a zistil, že jeho rodina bola bitá tromi neznámymi mužmi. Jeden z nich údajne zbil aj navrhovateľa. Následne bol navrhovateľ zavlečený na neznáme miesto a držaný 3 dni. Po týchto troch dňoch prišli vládni vojaci a oslobodili ho. Navrhovateľ im však nepovedal čo sa stalo. Následne išiel domov, kde nikoho nenašiel, preto odišiel k svojmu kamarátovi, kde sa údajne zdržal 4 dni. Neskôr tvrdil, že sa u kamaráta zdržal týždeň a pol alebo dva týždne. Súd z administratívneho spisu ďalej zistil, že navrhovateľ dňa 16.12.2012 bez povolenia a udania adresy svojho ďalšieho pobytu opustil pobytový tábor odporcu, na základe čoho odporca dňa 23.12.2011 vyradil navrhovateľa z evidencie žiadateľov a rozhodnutím ČAS: MU-508-37/PO-Ž-2011 zo dňa 3.1.2012 zastavil konanie. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.1.2012. Z obsahu správneho spisu ČAS:MU-86/PO-Ž-2012 súd zistil, že navrhovateľ bol dňa 26.2.2012 vrátený z územia Nemeckej spolkovej republiky - kde pod menom G. J. J. (narodený 2.7.1994) požiadal o udelenie azylu - na územie Slovenskej republiky. Odporca aj v tomto azylovom konaní vykonal s navrhovateľom vstupný pohovor a doplňujúci pohovor. Navrhovateľ tu uviedol, že sa volá J. G. J. a narodil sa 1.1.1994 v Mogadišo, distrikte Suuga Xuulaha, je príslušníkom kmeňa Hawiye, klanu Sheekhal, podklanu Looboge. Navrhovateľ nevedel uviesť, či má jeho klan vodcu. Ďalej uviedol, že jeho klan je silno nábožensky založený a vyučuje ľudí Korán. Navrhovateľ sa chodieval modliť do mešity Suufi v okrese Karaan v Mogadišu. Pokiaľ ide o dôvody navrhovateľovej žiadosti o udelenie azylu, tieto sa zhodovali s dôvodmi, ktoré uviedol v predchádzajúcom azylovom konaní v roku 2011. Rozdiel v jeho výpovedi sa vyskytol v informácii o jeho vyslobodení vládnymi vojakmi. Navrhovateľ tento krát tvrdil, že vojakom porozprával všetko o svojich problémoch so skupinou Al Shabaab. Súd z administratívneho spisu ďalej zistil, že v oblasti Puntlandu majú prevahu klany Warsangeli, Dolbohanta a Majertain z klanovej rodiny Darod. Podľa kmeňovej mapy klany Hawiye majú v Somálsku tradičnú hranicu s klanom Majertain. Na doplňujúcom pohovore dostal navrhovateľ úlohu popísať členenie klanového zoskupenia Hawiye, ktorého je členom. Navrhovateľ vymenoval: Shiikhaal, Habar gidir, Abgaal, Murursade, Xawadle a dodal, že jeho rodina patrí k Shiikhaal. Toto členenie zodpovedá kmeňovej mape Puntlandu. Po vyhodnotení všetkých skutočností odporca vydal rozhodnutie ČAS: MU-86-49/PO-Ž-2012 zo dňa 16.8.2012, ktoré je predmetom tohto konania. Podľa ust. § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý a) má v štáte, ktorého je štátnym občanom, a ak ide o osobu bez štátnej príslušnosti, v štáte jeho bydliska, opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa § 9 zákona o azyle ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8. Podľa ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. Podľa ust. § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu. Podľa ust. § 13 ods.1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo 10. § 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl. Podľa ust. § 13c ods.1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b. Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. § 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi, slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. Podľa ust. § 19a ods. 3 písm. e/ zákona o azyle ak žiadateľ nepodloží svoje vyhlásenia dôkazmi, ministerstvo pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu na to neprihliadne, ak bola preukázaná všeobecná dôveryhodnosť žiadateľa. Podľa ust. § 32 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok): (1) Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. (2) Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa ust. § 34 ods.1, 2 správneho poriadku: (1) Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. (2) Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia: Túto námietku, ktoré navrhovateľ smeroval k vykonaniu jazykovej analýzy spoločnosťou Sprakab, považuje súd za nedôvodnú. S poukazom na vyššie citované ust. § 32, § 34 správneho poriadku odporca podľa názoru súdu nevybočil z rámca zákona, ak menovanú spoločnosť poveril vykonaním jazykovej analýzy. Ako to vyplýva z citovaných ustanovení správneho poriadku, dôkaznými prostriedkami nie sú iba výsluchy svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka, ale aj iné dôkazy, ktoré je potrebné vykonať na zistenie stavu veci. Medzi tieto ostatné prostriedky možno bezpochyby zaradiť aj odporcom zabezpečenú jazykovú analýzu navrhovateľa. Pretože na Slovensku niet subjektu, ktorý by takýto dôkazný prostriedok vykonával, resp. bol schopný vykonať, odporca využil služby renomovanej zahraničnej spoločnosti Sprakab, ktorej služby sú využívané aj ostatnými členskými krajinami EU pri posudzovaní žiadostí o azyl. Pretože v danej veci nebolo nariadené znalecké dokazovanie, ale išlo o iný druh dôkazu, nebolo povinnosťou odporcu v konaní nariadiť znalecké dokazovanie formou rozhodnutia. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že tento dôkaz bol jedným z celej rady dôkazov, na základe ktorých vydal odporca napadnuté rozhodnutie. K námietke, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci: Ani táto námietka nebola dôvodná. Odporca v konaní podľa názoru súdu dostatočným a zákonným spôsobom zistil stav veci. Pri posudzovaní navrhovateľovej žiadosti o azyl vychádzal predovšetkým z obsahu všetkých pohovorov vykonaných s navrhovateľom, čo je v súlade so zásadami konania o azyle, pretože v tomto druhu konania nie je úlohou odporcu za navrhovateľa vyhľadávať iné ako ním prezentované dôvody jeho žiadosti o azyl. Okrem tohto prameňa zistenia stavu veci odporca vykonal iné dôkazy - viď namietanú jazykovú analýzu navrhovateľa, ktorej cieľom bolo zistiť oblasť skutočného pôvodu navrhovateľa, vyhľadanie informácii o klane, resp. klanoch o ktorých sa navrhovateľ zmieňoval v priebehu konania, o teroristickej skupine Al Shabaab, o bezpečnostnej situácii v Somálsku, resp. v jeho jednotlivých regiónoch. Podľa názoru súdu takto vyhľadané a získané informácie boli dostatočnými k riadnemu posúdeniu navrhovateľovej žiadosti o azyl. K námietke, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci: Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie aj z pohľadu obsahu tejto námietky a tak ako v predchádzajúcich aj túto vyhodnotil ako nedôvodnú. Odporca vo veci neudelenia azylu poukázal predovšetkým na nedôveryhodnosť navrhovateľa, ktorú vyhodnotil predovšetkým z jeho tvrdení o tom, že pochádza z mesta Mogadišo (v ktorom mal prežiť celý svoj život), pričom o tomto meste nemal predpokladané a logicky aj nutné (aj vo vzťahu k jeho ukončenému stredoškolskému vzdelaniu) znalosti. Na preukázanie svojho tvrdenia nepredložil žiaden dôkaz. Práve táto skutočnosť viedla odporcu k zisťovaniu oblasti jeho pôvodu v Somálsku - k vykonaniu jazykovej analýzy. Táto analýza, súčasťou ktorej boli aj otázky miestopisu Mogadiša, potvrdila, že s veľmi nízkou pravdepodobnosťou navrhovateľ pochádza z oblasti južného Somálska (z Mogadiša), pričom s veľmi vysokou pravdepodobnosťou pochádza zo severovýchodného Somálska (z Puntlandu). Toto zistenie potvrdili aj správy o kmeňovej skladbe obyvateľov Somálska, ktoré odporca vyhľadal a založil do spisu. Tieto potvrdili, že Hawiye je lokalizovaný tak v juhocentálnej oblasti Somálska, ako aj v severovýchodnej oblasti tohto štátu. Avšak kmeňová štruktúra, ako ju navrhovateľ prezentoval na pohovore 28.6.2012 (Hawiye - Shiikhaal, Habar gidir - Abgaal - Murursade - Xawadle) zodpovedá klanovej štruktúre v Puntlande a nie v juhocentrálnej časti Somálska, ako to vyplýva zo správ o Somálsku, založených v spise odporcu. Ak teda navrhovateľ ničím nepreukázal, žeby pochádzal z Mogadiša, pričom o miestopise tohto mesta mal iba všeobecné vedomosti, ak navrhovateľ uvádza rôzne údaje o svojej osobe (dátum narodenia uvádzaný počas pobytu v NSR), ak z vykonanej jazykovej analýzy vyplynulo, že navrhovateľ s veľmi vysokou pravdepodobnosťou pochádza zo severovýchodnej časti Somálska (z Pontlandu), pričom s veľmi nízkou pravdepodobnosťou z Mogadiša, odporca správne a v súlade s ust. § 19a ods. 3 zákona o azyle vyhodnotil osobu navrhovateľa ako nedôveryhodnú. Už iba táto skutočnosť je dôvodom k neudeleniu azylu, pretože ak je navrhovateľ nedôveryhodný z pohľadu azylového konania, nemožno uveriť ani jeho príbehu - dôvodu žiadosti o azyl. Nad rámec tohto konštatovania, ktoré je zhodné s právnym názorom odporcu súd poznamenáva, že ak by aj príbeh predostretý navrhovateľom (jeho verbovanie a následné internovanie teroristickou skupinou Al Shabaab, resp. následné oslobodenie vládnym vojskom) bol pravdivý, i tak by v prípade navrhovateľa neboli naplnené dôvody udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle. Je tomu tak preto, lebo hnutie Al Shabaab je teroristickou organizáciou, voči ktorej bojuje vláda, pričom v takomto prípade by absentoval prvok prípadného prenasledovania (týmto hnutím), ktorým je podľa § 8 zákona o azyle rasa, národnosť, náboženstvo, zastávanie určitých politických názorov či príslušnosť k určitej sociálnej skupine. V prípade námietok voči takémuto stanovisku súd poznamenáva, že odmietnutie vstúpiť do radov tohto teroristického hnutia nie je možné hodnotiť ako zastávanie politického názoru, keďže ide o teroristickú organizáciu a nie o politický subjekt, ktorý by sa politickými a teda legálnymi prostriedkami snažil prevziať vládu. Naviac z predostretého príbehu je zjavné, že somálska vláda aktívne proti Al Shabaab vystupuje a to aj úspešne. Ak teda odporca navrhovateľovi azyl neudelil, jeho rozhodnutie je v tomto smere dôvodné a správne. Vo vzťahu k neposkytnutiu doplnkovej ochrany súd sa tak isto stotožnil s právnym názorom odporcu. Z vykonaného dokazovania, ako to bolo vyššie uvedené a ako to vyplýva z napadnutého rozhodnutia, je zrejmé, že navrhovateľ pochádza z oblasti Puntlandu. Táto oblasť je však, ako to vyplýva zo správ o Somálsku založených v spise, oblasťou bezpečnou a i keď sa do jednej z horských oblastí (Galgala) presunula časť Al Shabaabu, situácia v tejto oblasti je relatívne pokojná. V každom prípade nie je možné konštatovať, že by v nej prebiehal vnútroštátny ozbrojený konflikt, resp. že by boli splnené predpoklady § 2 písm. f/ bod. 2., 3. zákona o azyle. Odporca v tomto smere vyhľadal a do spisu založil dostatok aktuálnych správ o Somálsku z ktorých vyplynulo, že bezpečnostná situácia dovoľuje prípadný návrat navrhovateľa. Z týchto správ tiež vyplynulo, že somálska vláda vcelku úspešne i keď dlhodobo vystupuje proti Al Shabaab, dôkazom čoho je aj vytlačenie tohto hnutia z Mogadiša a čiastočne aj z centrálnej oblasti štátu. Pretože odporca zabezpečením vykonania jazykovej analýzy v konaní neporušil žiaden procesný predpis, pretože dostatočným a zákonným spôsobom zistil stav veci a pretože správne vyhodnotil osobu navrhovateľa ako nedôveryhodnú, súd napadnuté rozhodnutie potvrdil v celom rozsahu. Nad rámec uvedeného súd poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ pravdepodobne ani nemal skutočný záujem na získaní medzinárodnej ochrany, pretože ani nevyčkal na preskúmanie napadnutého rozhodnutia odporcu, bez povolenia a udania adresy pobytu opustil pobytový tábor v dôsledku čoho jeho pobyt nie je známy. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 O.s.p).