Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/64/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201780 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1012201780.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána T. - Y. Y. M.-M., narodeného X.X.XXXX, štátneho príslušníka B. D. (Ď. C. „.), podľa vlastného udania v zahraničí bytom Q., E. Q. (L.) Č.. XX, B., naposledy s miestom pobytu v Slovenskej republike: U. A. D., aktuálne na neznámom mieste, zastúpeného pani JUDr. Janou Kopejovou, pracovníčkou Spoločnosti ľudí dobrej vôle so sídlom Mäsiarska 13, Košice, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad so sídlom Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 26.9.2012 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-467-18/PO-Ž-2012 zo dňa 14.9.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-467-18/PO-Ž-2012 zo dňa 14.9.2012 p o t v r d z u j e. Krajský súd v Bratislave navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-467-18/PO-Ž-2012 zo dňa 14.9.2012 odporca podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o azyle) zamietol navrhovateľovu žiadosť ako zjavne neopodstatnenú. Svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že navrhovateľ svoju žiadosť o azyl odôvodnil inými dôvodmi ako tými, ktoré sú uvedené v §§ 8, 10, 13a alebo § 13b zákona o azyle. Navrhovateľ totiž ako dôvod podania svojej žiadosti uviedol, že na Slovensku je v bezpečí a v krajine pôvodu sa nemá kam vrátiť, nakoľko nevie, kde sa nachádza jeho rodina. Z Konga vycestoval výlučne za účelom štúdia na Ukrajine, pretože diplom získaný v Európe je v krajine jeho pôvodu viac cenený ako diplom získaný v Kongu. Iné dôvody navrhovateľ neuviedol. Odporca ďalej preskúmal bezpečnostnú situáciu v Kongu s ohľadom na dôvody navrhovateľovej žiadosti o udelenie azylu a dospel k záveru, že v prípade navrhovateľovho návratu do krajiny pôvodu nebude vystavený hrozbe vážneho bezprávia tak, ako to definuje zákon o azyle. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 26.9.2012, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Uviedol v ňom, že s napadnutým rozhodnutím nesúhlasí, nakoľko odporca nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil. Domnieva sa, že spĺňa podmienky pre udelenie azylu z humanitárnych dôvodov podľa § 9 zákona o azyle alebo aj podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany podľa § 13a zákona o azyle. Navrhovateľ ďalej poukázal pochybenie odporcu, keď sa nezaoberal nestabilnou situáciou v Kongu, vysokou mierou neselektívneho násilia a zlým zaobchádzaním s neúspešnými žiadateľmi o udelenie azylu, ktorí sú vrátení späť do Konga. Z uvedených dôvodov navrhovateľ považuje svoj návrat do krajiny pôvodu za nemožný. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 26.10.2012 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť ako vecne správne, pričom sa v plnom rozsahu pridržal svojich argumentov uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Ďalej uviedol, že navrhovateľ nepreukázal také skutočnosti, ktoré by zakladali dôvod pre udelenie azylu z humanitných dôvodov alebo poskytnutie doplnkovej ochrany podľa § 13a zákona o azyle. V závere svojho vyjadrenie odporca oznámil súdu, že navrhovateľ bez povolenia a bez zanechania adresy opustil pobytové zariadenie odporcu, v dôsledku čoho ho odporca dňa 22.10.2012 vyradil z evidencie žiadateľov o azyl. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení ( O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods. 3 zákona o azyle, § 14 zák. č.371/2004Z.z. v platnom znení) na pojednávaní v neprítomnosti právnej zástupkyne navrhovateľa, pretože i napriek riadne doručenému predvolaniu (16.11.2012) sa na pojednávanie nedostavila (§ 250g ods. 2 O.s.p.) a za prítomnosti povereného zamestnanca odporcu a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa súd podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS:MU-467/PO-Ž-2012 z obsahu ktorého zistil, že navrhovateľ opustil krajinu pôvodu legálne a bez problémov koncom októbra 2010 za účelom štúdia na Ukrajine. Keďže nemal finančné prostriedky na štúdium, bol zo školy vylúčený. Určitý čas sa zdržiaval na Ukrajine nelegálne, potom pricestoval na územie Slovenskej republiky (13.7.2012). Keďže navrhovateľ pri hraničnej kontrole nepredložil doklad, ktorý by ho oprávňoval na vstup na územie Slovenskej republiky, bol predvedený na Oddelenie hraničnej kontroly PZ Čierna nad Tisou (ďalej len „OHK“) za účelom podania vysvetlenia. V rovnaký deň OHK vydalo rozhodnutie Č.p.: PPZ-HCP-SO11-73-021/2012 o zaistení a umiestnení navrhovateľa do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov v Sečovciach. Dňa 24.7.2012 navrhovateľ požiadal o udelenie azylu, pričom ako dôvod uviedol, že na Slovensku je v bezpečí. Na vstupnom pohovore konanom dňa 26.7.2012 uviedol, že o azyl na Slovensku požiadal preto, že v krajine pôvodu sa nemá kam vrátiť. Podľa jeho vyhlásenia iný dôvod nemá. V prípade návratu do Konga sa obáva toho, že by tam nemal budúcnosť, nakoľko v Kongu nemá nikoho, kto by mu pomáhal. Sám by sa o seba postarať nevedel. Nemohol by študovať a nemal by prácu, nakoľko je príslušníkom kmeňa Larry a títo sa ťažko dostávajú k pracovným príležitostiam, pretože tam vládne kmeň Moši. Po vyhodnotení všetkých skutočností a informácií o krajine navrhovateľovho pôvodu odporca vydal rozhodnutie ČAS: MU-467-18/PO-Ž-2012 zo dňa 14.9.2012, ktoré je predmetom tohto konania. Podľa ust. § 12 ods. 1 písm. a/ zákona o azyle ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo § 13b. Podľa ust. § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý a) má v štáte, ktorého je štátnym občanom, a ak ide o osobu bez štátnej príslušnosti, v štáte jeho bydliska, opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa ust. § 9 zákona o azyle ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8. § 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl. Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. § 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi, slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke, že odporca nedostatočne zistil stav veci: Podľa názoru súdu táto námietka neobstojí. Odporca pri vydaní rozhodnutia vychádzal z obsahu navrhovateľovho vyhlásenia, ktorým požiadal o azyl, ako aj z obsahu vstupného pohovoru. Nakoľko vo veci nerozhodol v jej merite, ale zamietnutím žiadosti ako zjavne neopodstatnenej, teda v podstate procesným rozhodnutím v ktorom posúdil a vyhodnotil navrhovateľom prezentované dôvody žiadosti o azyl z pohľadu, či spĺňajú alebo nespĺňajú po obsahovej stránke náležitosti §§ 8, 10, 13a, 13b zákona o azyle, nebolo jeho povinnosťou vykonať vo veci ďalšie dokazovanie. Súd podotýka v tejto súvislosti, že nie je úlohou odporcu za žiadateľa o azyl (navrhovateľa) vyhľadávať ďalšie dôvody žiadosti o azyl, ale výlučne posúdiť tie, ktoré žiadateľ o azyl uviedol na odôvodnenie svojej žiadosti. Z tohto pohľadu je teda irelevantnou situácia v krajine pôvodu navrhovateľa. K námietke, že odporca nesprávne posúdil vec po právnej stránke: Ani táto námietka nie je dôvodná. Ako to jednoznačne vyplýva z obsahu dôvodov, ktoré navrhovateľ uviedol na odôvodnenie svojej žiadosti o azyl z Konga vycestoval výlučne za účelom štúdia na Ukrajine v roku 2010. Nakoľko však v dôsledku výbuchu muničného skladu rodina navrhovateľa (matka) prišla o dom a dostala sa následne do finančných ťažkostí, nemohla financovať navrhovateľovo štúdium na Ukrajine (platiť školné) a preto bol zo štúdia vylúčený. V dôsledku uvedených skutočností sa nemal kam (do Konga) vrátiť, pretože matka navrhovateľa po zničení domu a následnom umiestnení v stanovom tábore z tohto odišla a jej pobyt navrhovateľovi nie je známy. Navrhovateľ požiadal o azyl z dôvodu, že sa nemá kam vrátiť. Tento dôvod už na prvý pohľad nie je dôvodom, ktorý by bolo možné subsumovať pod dôvody, uvedené v ust. §§ 8, 10, 13a, 13b zákona o azyle, nakoľko medzinárodná ochrana sa poskytuje ľuďom, ktorí boli, sú alebo majú dôvodnú obavu z perzekúcie v rozmedzí dôvodov § 8 zákona o azyle, resp. ktorým hrozí vážne bezprávie v rozmedzí § 2 písm. f/ zákona o azyle. Osobné, finančné či majetkové problémy žiadateľa o azyl - navrhovateľa nie sú dôvodmi pre poskytnutie akejkoľvek formy medzinárodnej ochrany pred perzekúciou. Ak teda odporca správne uviedol, že zistil, že navrhovateľom prezentované dôvody jeho žiadosti o azyl nie sú takými, ako ich majú na mysli vyššie citované zákonné ustanovenia, bolo jeho povinnosťou rozhodnúť tak ako to uviedol vo výroku napadnutého rozhodnutia. Navrhovateľ v podanom návrhu uviedol, že nesúhlasí s tým, že podľa záverov odporu nespĺňa podmienky udelenia azylu podľa § 9 zákona o azyle (tzv. humanitárny azyl). Súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zmienku tohto znenia nenašiel. Súd však poznamenáva, že azyl podľa tohto ustanovenia by ani nemohol byť udelený, nakoľko predpokladom jeho udelenia je, že v konaní sa nezistia dôvody udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle. Vzhľadom k obsahu (výroku) rozhodnutia je zrejmé, že v konaní sa nezisťovalo nenaplnenie predpokladov § 8 zákona o azyle, ale sa konštatovalo, že navrhovateľ svoju žiadosť neodôvodnil ani dôvodmi tohto ustanovenia. Pretože v konaní bolo bezpečne preukázané, že navrhovateľ o azyl nepožiadal z dôvodov, ktoré sú uvedené v ust, §§8, 10, 13a, 13b zákona o azyle, súd vznesené námietky neuznal a napadnuté rozhodnutia ako správne a zákonné potvrdil. Súd tiež poznamenáva, že vzhľadom na navrhovateľom prezentované dôvody jeho žiadosti o azyl a ich vyhodnotenie odporcom sa javí ako nadbytočným zisťovanie a vyhodnocovanie prípadnej existencie vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f/ zákona o azyle, nakoľko ak by aj eventuálne toto existovalo, nemalo by to vplyv na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o azyl ako zjavne neopodstatnenej. Nad rámec tohto odôvodnenia si dovoľuje súd poznamenať, že navrhovateľ bez udania adresy pobytu a bez povolenia odporcu opustil pobytový tábor, jeho pobyt je neznámy, ktorá skutočnosť v podstate svedčí o správnosti rozhodnutia odporcu. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok.