Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/65/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201782 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1012201782.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána D. Z. X., narodeného XX.X.XXXX, štátneho príslušníka X. N. (Ď. S. „.), podľa vlastného udania v krajine pôvodu naposledy bytom U., I. N. S. XX, X., s posledným miestom pobytu v Slovenskej republike: R. W. N., aktuálne na neznámom mieste, zastúpeného pani JUDr. Janou Kopejovou, pracovníčkou Spoločnosti ľudí dobrej vôle so sídlom Mäsiarska 13, Košice, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad so sídlom Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 26.9.2012 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-433-17/PO-Ž-2012 zo dňa 14.9.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-433-17/PO-Ž-2012 zo dňa 14.9.2012 p o t v r d z u j e. Krajský súd v Bratislave navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-433-17/PO-Ž-2012 zo dňa 14.9.2012 odporca podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o azyle) zamietol navrhovateľovu žiadosť ako zjavne neopodstatnenú. Svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že navrhovateľ svoju žiadosť o azyl odôvodnil inými dôvodmi ako tými, ktoré sú uvedené v §§ 8, 10, 13a alebo § 13b zákona o azyle. Navrhovateľ totiž ako dôvod podania svojej žiadosti uviedol, že v domovskej krajine a na Ukrajine sa bojí o svoj život. Z krajiny pôvodu vycestoval výlučne za účelom štúdia na Ukrajine, iné dôvody nemal a v Kongu nemal nikdy žiadne problémy. Do krajiny pôvodu sa však nechce vrátiť, nakoľko by nemal kde bývať a nemal by z čoho žiť. Jeho rodina údajne nežije, pričom navrhovateľ sa domnieva, že všetci zomreli pri výbuchu v meste Brazzaville 4.3.2012. Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že sa jednalo o sériu výbuchov muničného skladu, spôsobené požiarom. Odporca ďalej preskúmal bezpečnostnú situáciu v Kongu s ohľadom na dôvody navrhovateľovej žiadosti o udelenie azylu a dospel k záveru, že v prípade navrhovateľovho návratu do krajiny pôvodu nebude vystavený hrozbe vážneho bezprávia tak, ako to definuje zákon o azyle. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 26.9.2012, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Uviedol v ňom, že s napadnutým rozhodnutím nesúhlasí, nakoľko odporca nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil. Domnieva sa, že spĺňa podmienky pre udelenie azylu z humanitárnych dôvodov podľa § 9 zákona o azyle alebo aj podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany podľa § 13a zákona o azyle. Navrhovateľ ďalej poukázal pochybenie odporcu, keď sa nezaoberal nestabilnou situáciou v Kongu, vysokou mierou neselektívneho násilia a zlým zaobchádzaním s neúspešnými žiadateľmi o udelenie azylu, ktorí sú vrátení späť do Konga. Z uvedených dôvodov navrhovateľ považuje svoj návrat do krajiny pôvodu za nemožný. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 30.10.2012 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť ako vecne správne, pričom sa v plnom rozsahu pridržal svojich argumentov uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Ďalej uviedol, že navrhovateľ nepreukázal také skutočnosti, ktoré by zakladali dôvod pre udelenie azylu z humanitných dôvodov alebo poskytnutie doplnkovej ochrany podľa § 13a zákona o azyle. V súčasnosti je politická a bezpečnostná situácia v Kongu stabilná a neprebieha tam žiaden vnútroštátny ani medzinárodný konflikt. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení ( O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods. 3 zákona o azyle, § 14 zák. č.371/2004Z.z. v platnom znení) na pojednávaní v neprítomnosti právnej zástupkyne navrhovateľa, pretože i napriek riadne doručenému predvolaniu (16.11.2012) sa na pojednávanie nedostavila (§ 250g ods. 2 O.s.p.) a za prítomnosti povereného zamestnanca odporcu a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Na pojednávaní konanom dňa 19.12.2012 poverený zamestnanec odporcu predložil súdu výpis z programu „Migra“, z ktorého je zrejmé, že navrhovateľ bez povolenia a bez zanechania adresy opustil pobytové zariadenie odporcu, v dôsledku čoho bol dňa 5.11.2012 vyradený z evidencie žiadateľov o azyl. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS:MU-433/PO-Ž-2012 z obsahu ktorého zistil, že navrhovateľ opustil krajinu pôvodu v roku 2010 za účelom štúdia na Ukrajine, na územie Slovenskej republiky pricestoval dňa 13.7.2012. Keďže navrhovateľ pri hraničnej kontrole predložil povolenie na pobyt Dánskeho kráľovstvo, ktoré vykazovalo znaky falšovania, navrhovateľ bol predvedený na Oddelenie hraničnej kontroly PZ Čierna nad Tisou (ďalej len OHK) za účelom podania vysvetlenia. V rovnaký deň OHK vydalo rozhodnutie Č.p.: PPZ-HCP-SO11-73-020/2012 o zaistení a umiestnení navrhovateľa do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov v Sečovciach. Dňa 19.7.2012 navrhovateľ požiadal o udelenie azylu, pričom ako dôvod uviedol, že v domovskej krajine a na Ukrajine má obavy o svoj život. Na vstupnom pohovore konanom dňa 1.8.2012 navrhovateľ výslovne uviedol, že krajinu pôvodu opustil výlučne z dôvodu štúdia. Vyslovenú obavu o život spresnil v tom smere, že v minulosti bola v Kongu vojna, ale že jemu sa nič nikdy nestalo a že jediným dôvodom jeho odchodu bolo získanie vzdelania v zahraničí. O azyl požiadal na Slovensku z dôvodu, že na Ukrajine nemal viac financií na zaplatenie štúdia na Ukrajine a jeho rodičia ho finančne viac nemohli podporovať, nakoľko zomreli (podľa navrhovateľových slov zomrela celá jeho rodina, avšak navrhovateľ nevedel presnú príčinu ich smrti, len sa domnieval, že to bolo v dôsledku výbuchu fabriky. O smrti svojej rodiny sa dozvedel od svojich susedov a priateľov). Navrhovateľovi sa v krajine pôvodu nič konkrétne nestalo, avšak do Konga sa nechce vrátiť, nakoľko v štvrti Poto Poto je zriadená asanačná zóna, všetky budovy sa tam majú zbúrať a vláda tam má postaviť nové budovy. Nakoľko sa pôvodní obyvatelia z tejto zóny nechceli dobrovoľne vysťahovať, stala sa ohniskom nepokojov. Navyše, navrhovateľ chce vykonať vôľu svojich rodičov a chce doštudovať v zahraničí a do Konga sa chce vrátiť s hrdosťou a s diplomom. Podľa navrhovateľových slov v Kongu v súčasnosti nie je žiadna vojna. V prípade jeho návratu sa bojí len toho, že by nemal kde bývať a nemal by z čoho žiť. Po vyhodnotení všetkých skutočností a informácií o krajine navrhovateľovho pôvodu odporca vydal rozhodnutie ČAS: MU-433-17/PO-Ž-2012 zo dňa 14.9.2012, ktoré je predmetom tohto konania. Podľa ust. § 12 ods. 1 písm. a/ zákona o azyle ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo § 13b. Podľa ust. § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý a) má v štáte, ktorého je štátnym občanom, a ak ide o osobu bez štátnej príslušnosti, v štáte jeho bydliska, opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa ust. § 9 zákona o azyle ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8. § 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl. Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. § 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi, slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke, že odporca nedostatočne zistil stav veci: Podľa názoru súdu táto námietka neobstojí. Odporca pri vydaní rozhodnutia vychádzal z obsahu navrhovateľovho vyhlásenia, ktorým požiadal o azyl, ako aj z obsahu vstupného pohovoru. Nakoľko vo veci nerozhodol v jej merite, ale zamietnutím žiadosti ako zjavne neopodstatnenej, teda v podstate procesným rozhodnutím v ktorom posúdil a vyhodnotil navrhovateľom prezentované dôvody žiadosti o azyl z pohľadu, či spĺňajú alebo nespĺňajú po obsahovej stránke náležitosti §§ 8, 10, 13a, 13b zákona o azyle, nebolo jeho povinnosťou vykonať vo veci ďalšie dokazovanie. Súd podotýka v tejto súvislosti, že nie je úlohou odporcu za žiadateľa o azyl (navrhovateľa) vyhľadávať ďalšie dôvody žiadosti o azyl, ale výlučne posúdiť tie, ktoré žiadateľ o azyl uviedol na odôvodnenie svojej žiadosti. Z tohto pohľadu je teda irelevantnou situácia v krajine pôvodu navrhovateľa. K námietke, že odporca nesprávne posúdil vec po právnej stránke: Ani táto námietka nie je dôvodná. Ako to jednoznačne vyplýva z obsahu dôvodov, ktoré navrhovateľ uviedol na odôvodnenie svojej žiadosti o azyl z Konga vycestoval výlučne za účelom štúdia na Ukrajine v roku 2010. Nakoľko však od marca 2012 prestal dostávať od rodičov peniaze na štúdium, toto musel ukončiť a vysťahovať sa z internátu. Navrhovateľ tiež uviedol, že počas štúdia - pobytu na Ukrajine sa stal terčom rasovo iniciovaných útokov ľudí. Tento dôvod už na prvý pohľad nie je dôvodom, ktorý by bolo možné subsumovať pod dôvody, uvedené v ust. §§ 8, 10, 13a, 13b zákona o azyle, nakoľko medzinárodná ochrana sa poskytuje ľuďom, ktorí boli, sú alebo majú dôvodnú obavu z perzekúcie v rozmedzí dôvodov § 8 zákona o azyle, resp. ktorým hrozí vážne bezprávie v rozmedzí § 2 písm. f/ zákona o azyle. Osobné, finančné či majetkové problémy žiadateľa o azyl - navrhovateľa nie sú dôvodmi pre poskytnutie akejkoľvek formy medzinárodnej ochrany pred perzekúciou. Ak teda odporca správne uviedol, že zistil, že navrhovateľom prezentované dôvody jeho žiadosti o azyl nie sú takými, ako ich majú na mysli vyššie citované zákonné ustanovenia, bolo jeho povinnosťou rozhodnúť tak ako to uviedol vo výroku napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ navrhovateľ spomenul, že počas pobytu na Ukrajine sa stal terčom rasových útokov, táto skutočnosť je irelevantnou, pretože sa tak nestalo v krajine pôvodu navrhovateľa, teda v Kongu, ale v inom štáte. Navrhovateľ v podanom návrhu uviedol, že nesúhlasí s tým, že podľa záverov odporcu nespĺňa podmienky udelenia azylu podľa § 9 zákona o azyle (tzv. humanitárny azyl). Súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zmienku tohto znenia nenašiel. Súd však poznamenáva, že azyl podľa tohto ustanovenia by ani nemohol byť udelený, nakoľko predpokladom jeho udelenia je, že v konaní sa nezistia dôvody udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle. Vzhľadom k obsahu (výroku) rozhodnutia je zrejmé, že v konaní sa nezisťovalo nenaplnenie predpokladov § 8 zákona o azyle, ale sa konštatovalo, že navrhovateľ svoju žiadosť neodôvodnil ani dôvodmi tohto ustanovenia. Pretože v konaní bolo bezpečne preukázané, že navrhovateľ o azyl nepožiadal z dôvodov, ktoré sú uvedené v ust, §§ 8, 10, 13a, 13b zákona o azyle, súd vznesené námietky neuznal a napadnuté rozhodnutia ako správne a zákonné potvrdil. Súd tiež poznamenáva, že vzhľadom na navrhovateľom prezentované dôvody jeho žiadosti o azyl a ich vyhodnotenie odporcom sa javí ako nadbytočným zisťovanie a vyhodnocovanie prípadnej existencie vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f/ zákona o azyle, nakoľko ak by aj eventuálne toto existovalo, nemalo by to vplyv na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o azyl ako zjavne neopodstatnenej. Nad rámec tohto odôvodnenia si dovoľuje súd poznamenať, že navrhovateľ bez udania adresy pobytu a bez povolenia odporcu opustil pobytový tábor, jeho pobyt je neznámy, ktorá skutočnosť v podstate svedčí o správnosti rozhodnutia odporcu. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 O.s.p).