Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/66/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201783 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1012201783.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána Z. W. I. Z. M., nar. X.X.XXXX, štátneho príslušníka N. L. (Ď. Y. „.), v krajine pôvodu naposledy bytom O. Z., U. XX L. Z., N. s posledným miestom pobytu v Slovenskej republike: B. G. L., aktuálne na neznámom mieste, zastúpeného JUDr. Janou Kopejovou, právnou poradkyňou Spoločnosti ľudí dobrej vôle so sídlom Mäsiarska 13, 040 01 Košice, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad so sídlom Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 26.9.2012 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-470-17/PO-Ž-2012 zo dňa 14.9.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-470-17/PO-Ž-2012 zo dňa 14.9.2012 p o t v r d z u j e. Krajský súd v Bratislave navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-470-17/PO-Ž-2012 zo dňa 14.9.2012 odporca podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o azyle) zamietol navrhovateľovu žiadosť ako zjavne neopodstatnenú. Svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že navrhovateľ svoju žiadosť o azyl odôvodnil inými dôvodmi ako tými, ktoré sú uvedené v §§ 8, 10, 13a alebo § 13b zákona o azyle. Navrhovateľ totiž ako dôvod podania svojej žiadosti uviedol, že na území Slovenskej republiky chce študovať a chce žiť v bezpečnej krajine. Z krajiny pôvodu vycestoval v septembri 2009 výlučne za účelom štúdia na Ukrajine. Na Slovensko pricestoval dňa 14.7.2012 po tom, ako sa mu minuli peniaze na štúdium v Ukrajine. Do krajiny pôvodu sa nechce vrátiť, nakoľko by tam nemal kde bývať a nemal by z čoho žiť. V Kongu voči nemu nebolo vedené žiadne trestné konanie a nebol ani členom žiadnej politickej strany, organizácie a ani sa nikdy politicky neangažoval. Odporca ďalej uviedol, že na základe navrhovateľových vyjadreniach o výbuchoch v meste Brazzaville v marci 2012, ktoré mali byť podľa neho neoficiálnym prevratom, vykonal odporca šetrenia, na základe ktorých zistil, že v skutočnosti išlo o sériu výbuchov muničného skladu, spôsobené požiarom v meste Brazzaville dňa 4.3.2012, a teda sa nejednalo o žiaden štátny prevrat. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 26.9.2012, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Uviedol v ňom, že s napadnutým rozhodnutím nesúhlasí a má za to, že odporca nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil. Navrhovateľ sa domnieva, že spĺňa podmienky pre udelenie azylu z humanitných dôvodov podľa § 9 zákona o azyle, ako aj podmienky pre udelenie doplnkovej ochrany v zmysle § 13a zákona o azyle. Ďalej uviedol, že krajinu pôvodu opustil z dôvodu obavy o svoj život, pričom svoje dôvody podrobne opísal na vykonanom pohovore. Navrhovateľ ďalej poukázal pochybenie odporcu, keď sa nezaoberal nestabilnou situáciou v Kongu, vysokou mierou neselektívneho násilia a zlým zaobchádzaním s neúspešnými žiadateľmi o udelenie azylu, ktorí sú vrátení späť do Konga. Z uvedených dôvodov navrhovateľ považuje svoj návrat do krajiny pôvodu za nemožný. Naviac uviedol, že v Kongu nemá žiadnu rodinu, ani známych a v prípade jeho návratu by skončil na ulici. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 30.10.2012 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť ako vecne správne, pričom sa v plnom rozsahu pridržal svojich argumentov uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Odporca má za to, že navrhovateľ v priebehu konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, ako ani jeho právna zástupkyňa v opravnom prostriedku, neuviedli a nepreukázali také skutočnosti, ktoré by odporcu oprávňovali vydať rozhodnutie o udelení azylu. Odporca vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že navrhovateľ dňa 23.10.2012 svojvoľne a bez uvedenia dôvodu opustil pobytový tábor v L. F. odporcovi nie je známe miesto jeho súčasného pobytu. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení ( O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods. 3 zákona o azyle, § 14 zák. č.371/2004Z.z. v platnom znení) na pojednávaní v neprítomnosti právnej zástupkyne navrhovateľa, pretože i napriek riadne doručenému predvolaniu (16.11.2012) sa na pojednávanie nedostavila (§ 250g ods. 2 O.s.p.) a za prítomnosti povereného zamestnanca odporcu a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa súd podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS:MU-470/PO-Ž-2012 z obsahu ktorého zistil, že navrhovateľ dňa 14.7.2012 pricestoval na územie Slovenskej republiky. Pri hraničnej kontrole jeho cestovných dokladov bolo zistené, že povolenie na pobyt Švédskeho kráľovstva vykazuje znaky falšovania, z dôvodu ktorého bol navrhovateľ predvedený na Oddelenie hraničnej kontroly PZ Čierna nad Tisou (ďalej len OHK) za účelom podania vysvetlenia. V rovnaký deň OHK vydalo rozhodnutie Č.p.: PPZ-HCP-SO11-73-025/2012 o zaistení a umiestnení navrhovateľa do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov v Sečovciach. Dňa 25.7.2012 navrhovateľ požiadal o udelenie azylu, pričom ako jediný dôvod uviedol, že chce študovať a žiť v bezpečnej krajine. Pri podaní vysvetlenia pred príslušníkmi ÚPZC v Sečovciach konanom dňa 25.7.2012 navrhovateľ uviedol, že krajinu pôvodu opustil v septembri 2009, pretože chcel študovať a v Kongu boli na štúdium zlé podmienky. Pricestoval do Ukrajiny, kde študoval tri roky. Z Ukrajiny odišiel z dôvodu nedostatku financií. So svojimi blízkymi navrhovateľ stratil kontakt z dôvodu, že v Kongu vládne nepokoj, a to od marca 2012, kedy v krajine vybuchla továreň v dôsledku atentátu. O azyl navrhovateľ požiadal, lebo nemal kam ísť a nemal by sa o neho kto postarať. Na vstupnom pohovore konanom dňa 1.8.2012 navrhovateľ uviedol, že o azyl požiadal na Slovensku z dôvodu, že na Ukrajine nemal už viac financií na zaplatenie štúdia, nakoľko mu jeho otec prestal posielať peniaze. Podľa navrhovateľovho vyhlásenia iné dôvody pre žiadosť o azyl nemá. Na Slovensku chce študovať a žiť v bezpečí. V prípade jeho návratu do Konga mu podľa jeho slov nič konkrétne nehrozí, nakoľko z krajiny pôvodu odišiel výlučne za účelom štúdia. Do Konga sa však vrátiť nechce, nakoľko by nemal kde bývať. Jeho otec je nezvestný (údajne zmizol týždeň po výbuchu továrne), bratia sa údajne ukrývajú a so sestrami nie je v kontakte. Podľa navrhovateľovho vyhlásenia by sa v prípade, že by bola nájdená jeho rodina a táto by bola v poriadku, veľmi rád vrátil do Konga. Zo správ založených v správnom spise odporcu vyplýva, že k výbuchu muničného skladu došlo dňa 4.3.2012 v dôsledku elektrického skratu. Nejednalo sa o atentát, ako to na vstupnom pohovore líčil navrhovateľ. Po vyhodnotení všetkých skutočností a informácií odporca vydal rozhodnutie ČAS: MU-470-17/PO-Ž-2012 zo dňa 14.9.2012, ktoré je predmetom tohto konania. Podľa ust. § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý a) má v štáte, ktorého je štátnym občanom, a ak ide o osobu bez štátnej príslušnosti, v štáte jeho bydliska, opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa ust. § 9 zákona o azyle ministerstvo môže udeliť azyl z humanitárnych dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8. § 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl. Podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle ministerstvo žiadosť o udelenie azylu zamietne ako zjavne neopodstatnenú, ak o udelenie azylu požiada žiadateľ, ktorý zakladá svoju žiadosť na iných dôvodoch ako v §§ 8,10, 13a alebo § 13b, najmä na dôvodoch, ako je hľadanie zamestnania alebo lepších životných podmienok. Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1.uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. § 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi, slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke, že odporca nedostatočným spôsobom zistil stav veci: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Odporca pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzal z obsahu vstupného pohovoru, ktorý bol vykonaný s navrhovateľom, pričom nie je úlohou odporcu za navrhovateľa domýšľať si iné, ako ním uvedené dôvody žiadosti o azyl. Ak teda navrhovateľ uviedol ako dôvody svojej žiadosti o azyl to, že na území Slovenskej republiky chce študovať a chce žiť v bezpečnej krajine, že z krajiny pôvodu vycestoval v septembri 2009 výlučne za účelom štúdia na Ukrajine, že na Slovensko pricestoval potom, ako sa mu minuli peniaze na štúdium v Ukrajine a že do krajiny pôvodu sa nechce vrátiť, nakoľko by tam nemal kde bývať a nemal by z čoho žiť, odporca správne posudzoval a vyhodnocoval práve iba tieto dôvody. K námietke, že odporca nesprávne posúdil vec po právnej stránke: Ani táto námietka nie je dôvodná. Navrhovateľ požiadal o azyl na Slovensku z dôvodov vyššie opísaných, ktoré navrhovateľ prezentoval pri podaní žiadosti o azyl, resp. v priebehu vstupného pohovoru. Možno jednoznačne konštatovať, že ani chcenie navrhovateľa študovať na Slovensku, ani nedostatok finančných prostriedkov pre jeho štúdium na Ukrajine a ani materiálne podmienky (ich nedostatok) jeho života v krajine pôvodu nie je možné subsumovať pod dôvody, uvedené v ust. §§ 8, 10, 13a, 13b zákona o azyle. Ak teda navrhovateľom prezentované dôvody jeho žiadosti o azyl nie sú takými, ktoré by svojím obsahom zodpovedali vyššie citovaným zákonným ustanoveniam, odporca správne zamietol jeho žiadosť ako zjavne neopodstatnenú. V tejto súvislosti súd poukazuje na znenie ust. § 20 ods. 4 zákona o azyle, podľa ktorého o poskytnutí či neposkytnutí doplnkovej ochrany sa rozhoduje iba v prípade, ak odporca rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i) zákona o azyle. V prejednávanej veci však tento predpoklad nenastal, nakoľko odporca vo veci rozhodol zamietnutím navrhovateľovej žiadosti o azyl. K námietke, že odporca navrhovateľovi neudelil azyl z humanitárnych dôvodov: Ani táto námietka nie je dôvodná. Ako to vyplýva zo samotného znenia ust. § 9 zákona o azyle, i keď udelenie tohto druhu azylu závisí výlučne od rozhodnutia odporcu, základným predpokladom jeho aplikácie je skutočnosť, že v konaní sa nezistili dôvody § 8 zákona o azyle. Ako to je zjavné z obsahu spisu, resp. napadnutého rozhodnutia, odporca vec neposudzoval z hľadiska naplnenia či nenaplnenia dôvodov § 8 zákona o azyle, ale v tzv. skrátenom konaní rozhodol, že navrhovateľ nepožiadal o azyl z dôvodov §§ 8, 10, 13a, 13b zákona o azyle. Preto pre postup v prejednávanej veci podľa § 9 zákona o azyle nebola splnená základná požiadavka, ktorou je rozhodnutie v merite veci - t. j. posúdenie naplnenia či nenaplnenia predpokladov § 8 zákona o azyle. Naviac súd poznamenáva, že na udelenie azylu podľa § 9 zákona o azyle niet právneho nároku a preto odporca nie je povinný odôvodňovať jeho neudelenie, obzvlášť vtedy, ak žiadateľ o azyl o tento druh azylu výslovne nepožiadal. Pretože odporca pri posúdení podanej žiadosti správne vychádzal z obsahu navrhovateľovej žiadosti o azyl (z ním prezentovaných dôvodov žiadosti), pričom správne navrhovateľom uvedené dôvody žiadosti vyhodnotil ako také, ktoré nie je možné subsumovať pod žiaden z dôvodov §§ 8, 10, 13a, 13b zákona o azyle a v dôsledku toho navrhovateľovu žiadosť o azyl zamietol ako zjavne neopodstatnenú, pričom pre postup podľa § 9 zákona o azyle neboli splnené zákonné predpoklady, súd napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil ako správne a zákonné. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 O.s.p).