Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/68/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201831 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1012201831.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána J.-E. K. I. I., nar. XX.X.XXXX, štátneho príslušníka Y. M. (Ď. W. „.), v krajine pôvodu naposledy bytom H., XX Z. W..I..G.., Y., s miestom pobytu v Slovenskej republike: Pobytový tábor Rohovce, zastúpeného JUDr. Dašou Knoškovou, pracovníčkou Slovenskej humanitnej rady so sídlom Páričkova 18, Bratislava, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad so sídlom Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 8.10.2012 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-459-23/PO-Ž-2012 zo dňa 14.9.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-459-23/PO-Ž-2012 zo dňa 14.9.2012 p o t v r d z u j e. Krajský súd v Bratislave navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-459-23/PO-Ž-2012 zo dňa 14.9.2012 odporca podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o azyle) a § 12 ods. 3 zákona o azyle zamietol navrhovateľovu žiadosť ako zjavne neopodstatnenú. Svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že navrhovateľ svoju žiadosť o azyl odôvodnil inými dôvodmi ako tými, ktoré sú uvedené v §§ 8, 10, 13a alebo § 13b zákona o azyle. Opísal zistený stav veci tak, ako ho zistil v priebehu azylového konania a reagoval na stanovisko zástupkyne navrhovateľa, doručené odporcovi pred vydaním napadnutého rozhodnutia. Dôvodil, že navrhovateľ ako jediný dôvod podania svojej žiadosti uviedol štúdium v zahraničí, nakoľko zahraničné školy sú v Kongu viac cenené o čom rozhodol jeho otec. Po tom, ako navrhovateľov otec, ktorý ho v štúdiu finančne podporoval, v krajine pôvodu zomrel prirodzenou smrťou, začal mať navrhovateľ na Ukrajine finančné problémy. Preto Ukrajinu opustil a pricestoval na Slovensko, kde požiadal o udelenie azylu. Odporca tieto dôvody považoval za irelevantné z hľadiska kladného posúdenia navrhovateľovej žiadosti o medzinárodnú ochranu, nakoľko išlo o dôvody odlišné od tých, ktoré sú uvedené v ust. §§ 8,10,13a alebo § 13b zákona o azyle, a preto vyhodnotil jeho žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 8.10.2012, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Uviedol v ňom, že s nesúhlasí s napadnutým rozhodnutím, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Navrhovateľ v krátkosti opísal svoj príbeh, pričom vyzdvihol udalosť, ktorá sa stala v Kongu v roku 2007, keď jeho otec (vojak konžskej oficiálnej armády) pri autonehode zrazil syna iného vojaka, ktorý zomrel. Otec obete autonehody údajne požadoval od navrhovateľovho otca, aby bol aj jeho syn zrazený autom alebo aby vstúpil do armády. Navrhovateľ uviedol, že bojovať nechce. Ďalej poukázal na to, že v čase, keď sa zdržiaval na Ukrajine a jeho otec bol po smrti, niekto viackrát kontaktoval jeho matku a zisťoval, kde sa navrhovateľ nachádza. Raz ju dokonca malo navštíviť desať ľudí v civile (na policajných autách), avšak navrhovateľ nevedel v akej veci. Taktiež poukazuje na svoje vyjadrenie zo dňa 1.10.2012 a zatýkací rozkaz zo dňa 6.12.2011, ktoré sú prílohou jeho opravného prostriedku a ktoré pojednávajú o zatknutí a uväznení navrhovateľovho strýka X. I., člena politickej strany Konžskej demokratickej strany (M.C.D.), ktorej členom bol aj navrhovateľov otec. Navrhovateľ sa ďalej domnieva, že jeho prípad spĺňa podmienky žiadateľa „sur place“. V závere svojho podania namieta nedostatočne zistený skutkový stav veci, pričom uvádza, že odporca vôbec nezisťoval, či je v Kongu povinná vojenská služba, ako sa zaobchádza s osobami, ktoré nesúhlasia so vstupom do armády a z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, aké zdroje informácií a skutočností boli podkladom tohto rozhodnutia. Navrhovateľ súhlasil, aby bola vec rozhodnutá bez nariadenia pojednávania. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 5.11.2012 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť ako vecne správne, pričom sa v plnom rozsahu pridržal svojich argumentov uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Ďalej uviedol, že vzhľadom na navrhovateľovu výpoveď a ním opísaný príbeh považuje navrhovateľovu žiadosť o udelenie azylu za účelovú. Navrhovateľ v priebehu konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia a ani vo svojom opravnom prostriedku nepreukázal skutočnosti, ktoré by odporcu oprávňovali vydať rozhodnutie o udelení azylu. Odporca vyjadril svoj súhlas, aby bola vec rozhodnutá bez nariadenia pojednávania. Krajský súd v Bratislave (ďalej len súd) rozhodol vec na základe súhlasu účastníkov konania bez pojednávania (§ 250f Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení - O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods.3 zákona o azyle, § 14 zák. č. 371/2004 Z. z. v platnom znení) a za použitia ust. § 250q ods. 2 O.s.p. dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa súd podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS:MU-459/PO-Ž-2012 z obsahu ktorého zistil, že navrhovateľ požiadal prvýkrát na území Slovenskej republiky o azyl dňa 21.7.2012, pričom ako jediný dôvod uviedol obavy o svoje zdravie, nakoľko sa bojí, že by bol v Kongu uväznený z politických dôvodov. Na vstupnom pohovore konanom dňa 31.7.2012 navrhovateľ výslovne uviedol, že krajinu pôvodu opustil za účelom štúdia, čo bolo jeho jediným dôvodom odchodu z Konga. Uviedol, že počas pobytu na Ukrajine mal finančné a osobné problémy v dôsledku čoho z Ukrajiny vycestoval na Slovensko. V krajine pôvodu nebol nikdy trestne stíhaný, hoci ho raz (v roku 2008) z neznámych dôvodov zastavili príslušníci konžskej polície a predviedli ho na oddelenie. Navrhovateľovi sa však podarilo ujsť a odvtedy s tamojšou políciou nemal žiadne problémy. Ďalej uviedol, že nebol členom žiadnej politickej strany, hnutia alebo inej organizácie. Jeho rodičia mali byť členmi strany M.C.D.D.I., ktorej celý názov však navrhovateľ nevedel uviesť. Na doplňujúcom pohovore konanom dňa 15.8.2012 bol navrhovateľ vyzvaný, aby odstránil nezrovnalosti vo svojich vyjadreniach týkajúcich sa dôvodov podania žiadosti o azyl. Navrhovateľ však trval na tom, že na polícii, ako aj pred odporcom vypovedal rovnako, a teda uvádzal rovnaký dôvod odchodu z krajiny pôvodu - štúdium v zahraničí. Podľa neho mohli byť prípadné rozpory zapríčinené spôsobom pokladania otázok. Pokiaľ ide o príčinu smrti navrhovateľovho otca, ktorú navrhovateľ pri vstupnom pohovore nepoznal, na doplňujúcom pohovore uviedol, že jeho otec zomrel na „nejakú srdcovú príhodu“. Po vyhodnotení všetkých skutočností a informácií odporca vydal rozhodnutie ČAS: MU-459-23/PO-Ž-2012 zo dňa 14.9.2012, ktoré je predmetom tohto konania. Podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle ministerstvo žiadosť o udelenie azylu zamietne ako zjavne neopodstatnenú, ak o udelenie azylu požiada žiadateľ, ktorý zakladá svoju žiadosť na iných dôvodoch ako v §§ 8,10, 13a alebo § 13b, najmä na dôvodoch, ako je hľadanie zamestnania alebo lepších životných podmienok. Podľa ust. § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý a) má v štáte, ktorého je štátnym občanom, a ak ide o osobu bez štátnej príslušnosti, v štáte jeho bydliska, opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. § 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl. Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. § 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi, slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Výrok napadnutého rozhodnutia, podobne ak aj jeho odôvodnenie je formulovaný logickým a zrozumiteľným spôsobom. Jeho výrok obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti. Z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, prečo odporca rozhodol tak, ako to uviedol vo výrokovej časti rozhodnutia. Odporca v ňom opísal zistený stav veci tak, ako ho zistil v priebehu konania, osobitne z obsahu pohovorov, ktoré boli s navrhovateľom vykonané. V ďalšom odporca uviedol, že dôvodom vydaného rozhodnutia bola okolnosť, že navrhovateľ ako jediný dôvod svojho odchodu z krajiny pôvodu označil záujem o štúdium v zahraničí (na Ukrajine), resp. následne vzniknuté problémy s financovaním tohto štúdia, pričom uviedol, že navrhovateľ v priebehu konania neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré má na mysli ust. §§ 8, 10, 13a, 13b zákona o azyle. Odporca teda svoje rozhodnutie náležite odôvodnil a to spôsobom zrozumiteľným K námietke, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci: Podľa názoru súdu ani táto námietka nie je dôvodná. Ako to jednoznačne vyplýva z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, odporca zistil stav veci, teda dôvody navrhovateľovho odchodu z krajiny jeho pôvodu, resp. dôvody jeho žiadosti o azyl zo vstupného, ako aj doplňujúceho pohovoru. V ich priebehu okrem iných, zákonom predpísaných skutočností a faktov, predovšetkým zisťoval prečo navrhovateľ vycestoval z Konga a akými skutočnosťami odôvodňuje svoju žiadosť o azyl. Tieto skutočnosti boli bezpochyby v konaní zistené, pričom úlohou odporcu v tomto type konania je výlučne posúdiť otázky udelenia či neudelenia medzinárodnej ochrany. Takémuto posúdeniu predchádza vyhodnotenie podanej žiadosti o azyl z hľadiska jej formálnych náležitostí, teda či sú splnené predpoklady jej posúdenia v merite veci. Úlohou odporcu teda nie je vyhľadávať za žiadateľa o azyl (v danom prípade navrhovateľa) ďalšie ako prezentované dôvody žiadosti a to ani v prípade, ak by existovali. Ak teda navrhovateľ na základe zistených skutočností - navrhovateľom prezentovaných dôvodov jeho odchodu z krajiny pôvodu dospel k názoru, že navrhovateľ odôvodňuje svoju žiadosť inými dôvodmi ako zákonom predpísanými, nebolo potrebné, aby odporca v konaní zisťoval iné skutočnosti. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci: Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie aj z pohľadu tejto vznesenej námietky a podobne ako predchádzajúce aj túto vyhodnotil ako nedôvodnú. Ako to bolo vyššie uvedené, účelom azylového konania je posúdiť, či žiadateľ o azyl splnil alebo nesplnil predpoklady poskytnutia medzinárodnej ochrany. Tomuto konaniu (rozhodnutiu v merite veci) však o. i. predchádza aj zisťovanie, či sú splnené podmienky posúdenia podanej žiadosti o azyl (§ 12 zákona o azyle) v jej merite. Teda či vôbec možno pristúpiť k posúdeniu podanej žiadosti. Jedným z takto zákonom stanovených predpokladov je skutočnosť, že žiadateľ o azyl svoju žiadosť odôvodni dôvodmi, ktoré možno subsumovať pod dôvody §§ 8, 10, 13a, 13b zákona o azyle. Odporca správne rozhodol ak konštatoval, že v prípade navrhovateľovej žiadosti o azyl tomu tak nie je. Navrhovateľ o azyl požiadal vyhlásením z 21.7.2012 v ktorom uviedol, že o azyl žiada z obavy o svoje zdravie a aj preto, lebo sa bojí že bude uväznený z politických dôvodov. V priebehu vstupného pohovoru, konaného 31.7.2012 uviedol, že jediným dôvodom odchodu z krajiny jeho pôvodu bolo štúdiu (na Ukrajine), pretože zahraničné školy sú v Kongu viac cenené. Tiež uviedol, že na ďalšie štúdium na Ukrajine už nemal peniaze. Z dôvodu odstránenia možných nejasností vo vzťahu k dôvodom navrhovateľovej žiadosti o azyl - dôvodu navrhovateľovho odchodu z Konga bol 15.8.2012 vykonaný doplňujúci pohovor. Navrhovateľ v ňom uviedol, že skutočne dôvodom jeho odchodu z Konga bolo štúdium, ktoré chcel absolvovať v zahraničí. Tiež uviedol, že počas jeho neprítomnosti (v Kongu) sa na jeho pobyt matky a brata pýtali neznámi ľudia ako aj to, že otec obete dopravnej nehody ktorú spôsobil otec navrhovateľa v roku 2007 sa vyjadril, že buď bude navrhovateľ tiež zrazený autom, alebo že v stúpi do armády. Vyhodnotením takto prezentovaných dôvodov navrhovateľovej žiadosti o azyl tak odporca, ako aj súd dospel k názoru, že tieto dôvody nie sú dôvodmi, ktoré možno zaradiť medzi dôvody §§ 8, 10,13a, 13b zákona o azyle. Pokiaľ ide o záujem navrhovateľa získať vzdelanie v zahraničí, ktorý ako jediný navrhovateľ označil, tento bez ďalšieho nie je možnú susbsumovať pod dôvody vyššie označených zákonných ustanovení. Pokiaľ ide o dôvod označený navrhovateľom v podanom vyhlásení (obava o zdravie, o uväznenie z politických dôvodov): 1/ Navrhovateľ, ako to bolo vyššie konštatované, počas vstupného pohovoru spresnil, že jediným dôvodom žiadosti o azyl a odchodu z krajiny pôvodu bolo jeho štúdium, resp. komplikácie, ktoré s ním následne vznikli. 2/ Na objasnenie vyslovenej obavy o život a uväznenia z politických dôvodov navrhovateľ uviedol iba to, že počas jeho neprítomnosti (v Kongu) sa na jeho pobyt bez udania dôvodu matky a brata pýtali neznámi ľudia ako aj to, že otec obete dopravnej nehody ktorú spôsobil otec navrhovateľa v roku 2007 sa vyjadril, že buď bude navrhovateľ tiež zrazený autom, alebo že v stúpi do armády. Skutočnosť, že sa na pobyt navrhovateľa pýtali neznámi ľudia a to bez prezentovania dôvodu takéhoto ich záujmu nie podľa názoru súdu dôvodom, ktorý by zodpovedal dôvodom uvedeným v ust. § 8 zákona o azyle. Podobne je tomu v prípade obavy o život a to ani v súvislosti s vyhrážkou podľa navrhovateľa vyslovenou otcom obete dopravnej nehody. Pokiaľ navrhovateľ namietal, že v odôvodnení rozhodnutia nie je uvedený žiaden zdroj informácií (o krajine pôvodu navrhovateľa) súd poznamenáva, že zamietnutie žiadosti o azyl ako zjavne neopodstatnenej nie je rozhodnutím v merite veci, ale v podstate iba rozhodnutím procesného charakteru. Takýmto rozhodnutím sa iba konštatuje, že neboli splnené zákonné podmienky pre posúdenie podanej žiadosti o azyl a preto sa žiadosť bez ďalšieho zamieta. Teda z charakteru - typu tohto rozhodnutia niet dôvodu na vyhľadanie správ o krajine pôvodu žiadateľa - v danom prípade navrhovateľa, nakoľko sa posudzujú iba formálne náležitosti podanej žiadosti. Navrhovateľ pripojil k podanému návrhu list navrhovateľa v ktorom opisuje skutočnosti, týkajúce sa jeho strýka a fotokópiu zatykača, ktorý mal byť 6.12.2011 vydaný na meno Claude Miditouka. Súd sa týmito dôkazmi nezaoberal z dôvodu, že v zmysle ust. § 250i ods. 1 O.s.p. preskúmava napadnuté rozhodnutie podľa skutkového stavu, ktorý bol zistený v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Navrhovateľ však predmetné skutočnosti a predložený dôkaz nepredložil odporcovi počas konania pred ním. I keď to s poukazom na uvedenú argumentáciu je nepodstatným súd konštatuje, že tieto skutočnosti zjavne nijako nesúvisia s navrhovateľovou žiadosťou o azyl. K námietke, že žiadosť navrhovateľa mala byť posúdená ako žiadosť „na mieste“: Aj táto námietka nie je dôvodná. Rozdiel medzi „štandardnou“ žiadosťou o azyl a žiadosťou podanou „na mieste“ spočíva v podstate v čase udalosti, ktorá spôsobila, že žiadateľ o azyl sa nemôže alebo nechce vrátiť do krajiny svojho pôvodu. Vo vzťahu k posúdeniu žiadosti o azyl z pohľadu § 12 ods. 1 písm. a/ zákona o azyle však v takýchto žiadostiach niet rozdielu. Preto bez ohľadu na skutočnosť, či ide o „štandardnú“ žiadosť o azyl, alebo o žiadosť podanú „na mieste“ pokiaľ je takáto žiadosť podaná z dôvodov, ktoré nie je možné subsumovať pod ust. §§ 8, 10, 13a, 13b zákona o azyle, procesný postup pri jej vyhodnotení za použitia ust. § 12 zákona o azyle, teda konkrétne aj ust. § 12 ods. 1 písm. a/ zákona o azyle je zhodný, podobne ako tomu je pri posúdení žiadosti ako takej - ak sa rozhoduje v merite veci. Pretože odporca zákonným a dostatočným spôsobom zistil stav veci, ak vychádzal z obsahu s navrhovateľom vykonaných pohovorov, pretože svoje rozhodnutie jasne a dostatočne aj odôvodnil, predovšetkým však aj preto, lebo odporca správne posúdil navrhovateľovu žiadosť o azyl ako zjavne neopodstatnenú, súd napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 O.s.p).