Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/416/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012897788 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1012897788.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave vo veci starostlivosti súdu o maloletého Ľ. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom u rodičov, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí Bratislava, Vazovova 7/A, dieťa rodičov: S. O., bytom B. X, Z., a Ľ. O., bytom B. X, Z., o návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí Bratislava, Vazovova 7/A, na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie oboch rodičov a Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 10.05.2012, č.k. 37P 102/2011-44, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 10.05.2012, č.k. 37P 102/2012- 44 sa m e n í tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia sa z a m i e t a. Uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 10.05.2012, č.k. 37P 102/2012- 49 sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava III uznesením zo dňa 10.05.2012, č.k. 37P 102/2011-44, nariadil predbežné opatrenie, ktorým umiestnil maloletého Ľ. O., nar. XX.XX.XXXX, do starostlivosti Diagnostického centra na Slovinskej ul. 1, 821 04 Bratislava. Vo zvyšku súd návrh zamietol. Maloletému v konaní podľa § 31 ods. 2 Zák. o rodine uznesením z 10.05.2012, č.k. 37P 102/2012-49 ustanovil opatrovníka - Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A. Súd prvého stupňa takto rozhodol, keď po preskúmaní spisového materiálu a po zvážení skutočností, ktoré vyplynuli z priložených listinných dôkazov dospel k záveru, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia je dôvodný a právny záujem na nariadenie predbežného opatrenia je daný, nakoľko boli preukázané opakujúce sa výchovné problémy s maloletým, ktorý opakovane narúša vyučovací proces vykrikovaním, nerešpektovaním pokynov vyučujúcich, vulgárnym vyjadrovaním sa a agresívnym správaním sa k vyučujúcim a ostatným žiakom, pričom ohrozuje aj ich zdravie, je nezvládnuteľný. Bol toho názoru, že je v záujme maloletého, aby sa poskytol priestor na vykonanie odbornej diagnostiky jeho problémového správania, keďže je zrejmé, že rodičia maloletého jeho výchovu nezvládajú a tým je vážne ohrozený aj priaznivý vývoj maloletého. Vo zvyšku návrh zamietol, nakoľko o výživnom na maloleté dieťa bude rozhodovať v merite vo veci samej. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podali odvolanie rodičia a Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A. Rodičia svojim odvolaním napadli uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie, ako aj uznesenie, ktorým bol maloletému v konaní ustanovený kolízny opatrovník. Pokiaľ ide o uznesenie o nariadenie predbežného konania žiadali, ak už bolo začaté konanie vo veci samej, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a konanie zastavil, v prípade, že nebolo začaté konanie vo veci samej žiadali uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť vykonaním iného vhodného opatrenia, ktorým sa zabezpečí poskytnutie odborného pedagogicko-psychologického poradenstva a psychologickej pomoci maloletému bez odovzdania starostlivosti maloletého inej osobe, najlepšie dennou, resp. ambulantnou formou. Pokiaľ ide uznesenie o ustanovení kolízneho opatrovníka žiadali toto zmeniť tak, aby nevznikli pochybnosti, že opatrovník bude vykonávať 11CoP 386/2012-176 416/12 svoju funkciu v záujme maloletého dieťaťa. V tejto súvislosti poukázali na skutočnosť, že za kolízneho opatrovníka bol ustanovený subjekt zhodný s navrhovateľom. K nariadenému predbežnému opatreniu uviedli, že rozhodnutie súdu prvého stupňa považujú za nezákonné, predčasné, nevychádzajúce z objektívne zisteného skutkového stavu. Z tohto pohľadu právne následky takéhoto rozhodnutia považovali za nezákonné porušenie ich základných práv ako rodičov, ako aj práv maloletého dieťaťa. Pokiaľ ide o samotný návrh namietali, že tento nemá náležitosti uvedené v ust. § 75 ods. 2 O.s.p., naviac súd prvého stupňa rozhodol bez toho, aby zistil skutočný objektívny stav aspoň v podobe názorov účastníkov konania, čím neprimerane zasiahol do ich rodičovských práv, ale predovšetkým do práv maloletého dieťaťa. V tejto súvislosti poukázali na čl. 2 dodatkového protokolu Európskeho protokolu na ochranu ľudských práv a základných slobôd, čl. 9 ods. 1, 2, čl. 16 ods. 1, 2 citovaného dohovoru. V súvislosti s čl. 18 ods. 1, 2 Dohovoru o právach dieťaťa sa domáhali, aby im bola poskytnutá pomoc, rovnako aj maloletému a to takým spôsobom ktorý nebude traumaticky zasahovať v podobe nereparovateľných zásahov do harmonického rozvoja osobnosti maloletého, najmä ak pre takýto zásah neexistujú dôvody, čo vyplýva aj zo samotného návrhu. Prehlásili, že poznajú osobnosť svojho syna, že pobyt v zariadení nepredstavuje druh takejto optimálnej pomoci pre maloletého. Kolízny opatrovník vo svojom odvolaní uviedol, že po vydaní predbežného opatrenia bolo zistené, že maloletý doteraz nebol diagnostikovaný a diagnostika je potrebná k ďalšiemu riešeniu jeho výchovných problémov. Z uvedeného mal za to, že až po absolvovaní jeho diagnostiky bude hľadané vhodné riešenie. V doplnení odvolania na výzvu odvolacieho súdu navrhli nariadené predbežné opatrenie zrušiť v plnom rozsahu a nariadiť výchovné opatrenie v súlade s ust. § 37 ods. 3 písm. a/ Zák. o rodine. Opätovne poukázali na to, že dôvodom podania odvolania je najmä potreba vykonať diagnostiku správania maloletého, taktiež voľba miernejšieho opatrenia ako je nariadenie ústavnej starostlivosti. Maloletý bol zaradený do plánu priorít na rok 2012 v oblasti mediácie a spolupráce s obcou Bratislava - O. a akreditovaným subjektom Slovenský výbor pre UNICEF, kde sa bude vykonávať sanácia rodinného prostredia. Ak by ani tieto kroky neviedli k zlepšeniu situácie, bude podaný návrh na nariadenie ústavnej starostlivosti do niektorého z reedukačných centier. Odvolací súd preskúmal obe napadnuté uznesenia súdu prvého stupňa, podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.. Pokiaľ ide o uznesenie o ustanovení kolízneho opatrovníka dospel k záveru, že súd prvého stupňa pri jeho ustanovení postupoval v súlade s ust. § 31 ods. 2 Zák. o rodine, keď maloletému v predmetnom konaní pre možný stret záujmu ustanovil pre toto konanie kolízneho opatrovníka, a to orgán sociálno- právnej ochrany detí, ktorého organizáciu a pôsobnosť upravuje zákon č. 305/2005 Z.z. v platnom znení o sociálno-právnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Skutočnosť, že za kolízneho opatrovníka bol ustanovený subjekt zhodný s navrhovateľom nevylučuje, že by ustanovený kolízny opatrovník dostatočne nechránil záujmy maloletého; v danej konkrétnej veci takáto skutočnosť zo spisu nevyplýva. Z uvedeného dôvodu odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa o ustanovení kolízneho opatrovníka maloletému ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil uznesenie súdu prvého stupňa ktorým nariadil predbežné opatrenie s poukazom na dôvody odvolania rodičov, ako aj Úradu práce sociálnych vecí rodiny, keď zhodne s obsahmi odvolaní dospel k záveru, že nariadenie ústavnej starostlivosti ku ktorej nariadené predbežné opatrenie smerovalo je krajným riešením. Z obsahu spisu vyplýva, že rodičia majú záujem riešiť vzniknutú situáciu - problémové správanie ich syna prejavujúce sa najmä vrámci vyučovacieho procesu, a pri riešení situácie je nápomocný aj Úrad práce sociálnych vecí a rodiny. Aj podľa názoru odvolacieho súdu je v prvom rade potrebné zistiť aké sú príčiny problémového správania sa maloletého, t.j. vykonať cielenú diagnostiku, a až následne podľa zistení navrhnúť riešenie, a toto aj realizovať čo možno najoptimálnejšou formou. Pokiaľ Úrad práce sociálnych vecí 11CoP 386/2012-177 416/12 a rodiny v rámci odvolania navrhol odvolaciemu súdu nariadiť výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 3 písm. a/ Zák. o rodine treba uviesť, že na takéto rozhodnutie odvolací súd nie je vecne príslušný ( § 9 ods. 1 O.s.p. ), keďže podľa § 10 ods. 1 O.s.p. rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiam okresných súdov. V prípade potreby nariadenia niektorého z výchovných opatrení uvedených v ust. § 37 Zák. o rodine je na konanie príslušný okresný súd v mieste bydliska maloletého. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.