Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/62/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012897885 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1012897885.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: A.. X. A., A. X, I., zastúpený: JUDr. Juraj Hadrbulec, advokát, Riečna 2, Bratislava, proti odporcom: 1. rade: O.. X. Z., A. X, I., v 2. rade: A. Z., A. X, I., odporcovia v 1. a 2. rade zastúpení odporkyňou v 4. rade, v 3. rade: U.. X. Z., P. X, I. a v 4. rade: U.. W.. W. Z., P. X, I., o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 300.000,- Sk, o odvolaní odporcov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave, č.k. 14C/172/2001-364, zo dňa 2.3.2010 v spojení s doplňujúcim rozsudkom, č.k. 14C/172/2001-437 zo dňa 26.10.2011 a proti uzneseniu č.k. 14C/172/2011-414 zo dňa 17.9.2010 r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 2.3.2010, č.k. 14C/172/2001-364 v spojení s doplňujúcim rozsudkom, č.k. 14C/172/2001-437 zo dňa 26.10.2011 m e n í tak, že návrh navrhovateľa voči odporcom v 1., 2. a 4. rade z a m i e t a. Uznesenie č.k. 14C/172/2011-414 zo dňa 17.9.2010 m e n í tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcom v 1., 2. a 4. rade náhradu trov prvostupňového konania vo výške 66,- Eur k rukám odporkyne v 4. rade, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľ je ďalej povinný nahradiť odporcom v 1., 2., a 4. rade trovy odvolacieho konania, vo výške 66,- Eur k rukám odporkyne v 4. rade, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom zo dňa 2.3.2010 súd prvého stupňa odporcov v 1., 2. a 4. rade zaviazal písomne sa ospravedlniť navrhovateľovi v tomto znení: ja O.. X. Z.U., ja U.. A. Z. a ja U.. W.. W. Z. sa ospravedlňujeme A.. X. A. za výroky, že ako zákonný zástupca svojich maloletých detí tieto bezohľadne zneužíva pre svoje chamtivé ciele, že väčšinu svojho majetku získal podvodom, že na základe podvodu na svojej sestre získal nebytový priestor v dome na Mariánskej 7 v Bratislave, a že zadržiava peniaze svojej 81 ročnej matky z domu na Mariánskej ulici 7 v Bratislave, ktorá žije len z vdovského dôchodku. Vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol a odporcov v 1., 2. a 4. rade zaviazal zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 8.590,- Sk. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 31. 5. 2001 počas stavebného konania na Okresnom úrade Bratislava I ho napadol odporca v 3. rade slovne pred úradnou osobou U.. Y. tak, že mal navrhovateľ okradnúť rodinu. Odporkyňa v 4. rade ho napadla slovne tak, že všetci nájomcovia na Mariánskej 7 majú trpieť na alergiu a polovica má mať astmatické záchvaty v dôsledku obchodu navrhovateľa, kde sa vyvolávajú fotografie. Odporca v 1. rade ho napadol výrokmi, že okradol rodinu a odporca v 2. rade mu mimoriadne vulgárne vynadal na ulici jednak pred domom a jednak v obchode Copy Center Nika. Navrhovateľ zdôraznil, že vplyvom konaní odporcov došlo k zníženiu jeho vážnosti ako spoluvlastníka nehnuteľnosti a podnikateľa, čo viedlo k zníženiu počtu zákazníkov v jeho obchode. Vo svojom podaní zo dňa 7. 10. 2003 navrhovateľ uviedol, že odporcovia naďalej pokračujú s rozširujú vo verejnosti nepravdivé a difamujúce tvrdenia, že bezohľadne zneužíva pre svoje chamtivé ciele svoje maloleté deti, zadržiava prostriedky zo spoločného hospodárenia na dome, ktoré patria z titulu spoluvlastníctva domu jeho matke a ostatným spoluvlastníkom domu, odopiera zákonné spoluvlastnícke práva jeho matke a ostatnej rodine, ktoré sa stali hlavným zdrojom jeho majetku. Tieto tvrdenia odporcov vyvolávali dojem, že navrhovateľ zneužíva svoje maloleté deti, žije na úkor svojej matky a že im vlastne kradne peniaze. Navyše rozširujú tvrdenie, že sa dopustil podvodu. Tieto nepravdivé tvrdenia odporcov porušili jeho právo na ochranu osobnosti, pričom tieto tvrdenia sú uvádzané v písomných prejavoch vo vzťahu k štátnym orgánom. Útoky odporcov mu spôsobili psychický stres, vyvolali zdravotné ťažkosti s práceneschopnosťou od 8. 11. 2001 do 17. 12. 2001. Súčasne sa domáhal aj náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 300.000,- Sk. Odporca v 3. rade žiadal návrh zamietnuť z dôvodu, že nie je spoluvlastníkom nehnuteľnosti a predmetná vec sa ho netýka, preto sa nemá začo navrhovateľovi ospravedlniť. Odporkyňa v 4. rade žiadala návrh zamietnuť a uviedla, že návrh navrhovateľa spolu s vyhrážkami, hrozbami a psychickým nátlakom na jeho matku je len prejavom zúrivosti a pomsty navrhovateľa za to, že po dlhých rokoch si začali brániť svoje práva. Odporcovia v 1. a 4. rade v písomnom stanovisku zo dňa 9. 10. 2003 žiadali návrh zamietnuť a uviedli, že podania navrhovateľa sú nedôstojné a skutočnosti v nich uvádzané považujú za nepravdivé. Vo veci rozhodol prvostupňový súd v poradí 1. rozsudkom č.k. 14C 172/2001-326 zo dňa 21.11.2007, ktorým čiastočne vyhovel návrhu navrhovateľa a odporcov v 1., 2. a 4. rade zaviazal, aby sa mu písomne ospravedlnili. Vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol. Tento rozsudok bolo zrušený na odvolanie odporcov v napadnutej časti uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 14Co 228/2008-349 zo dňa 13.8.2009 a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Zamietajúca časť rozsudku nadobudla právoplatnosť. Vykonaným dokazovaním mal súd jednoznačne za preukázané, že návrh navrhovateľa, ktorý smeroval voči odporcom v 1.,2., a 4. rade je dôvodný, čo do povinnosti písomne sa ospravedlniť navrhovateľovi v znení, tak ako je uvedený vo výroku rozsudku. V tomto konaní bolo nesporné, že odporcovia v 1.,2., a 4. napísali a zaslali list adresovaný navrhovateľovi na adresu spoločnosti Winters s.r.o do sídla na Marianskej 7 v Bratislave. V tomto konaní bolo preukázané, že odporcovia v 1.,2., a 4. rade vyvolali dojem, že navrhovateľ ako otec maloletých detí ich zneužíva na chamtivé ciele, že navrhovateľ žije na úkor svojej mamy a že im kradne peniaze. Ďalej ,že sa mal dopustiť podvodu, avšak ktorý nešpecifikovali a doteraz to odporcovia v 1.,2., a 4. rade nepreukázali. Súd sa v danom prípade nestotožnil s obranou odporcov, že sa jednalo o súkromný list, pretože bol zaslaný spoločnosti Winters s.r.o. ako podnikateľskému subjektu na sídlo spoločnosti. Súd neuznal argumenty obrany odporcu v 2.rade, že sa jednalo o dobrý úmysel vecne skritizovať navrhovateľa. Súd na návrh odporcov nevykonal dôkaz výsluchom svedkyne A. A., pretože označovaný procesný dôkaz považoval za právne irelevantný v danej veci, aj napriek tomu, že A. A. list podpísala. Súdu nepostačilo tvrdenie odporcov na vykonanie dôkazu na okolnosti listu. Samotná odporkyňa v 4. rade vo svojom výsluchu nepoprela, že označený list zaslala na spoločnosť WINTERS s.r.o.. Naviac podľa názoru súdu je síce nesporné, že A. A. je uvedená v liste zo dňa 6.11.2001 a ktorý aj podpísala, avšak podľa názoru súdu je len na vôli navrhovateľa koho v návrhu označí za odporcov pri podaní návrhu a využije tak svoje právo na ochranu osobností dané zákonom. Je nespornou okolnosťou aj to, že A. A. je matkou navrhovateľa a odporkyne v 4. rade. Súd v tomto konaní mal jednoznačne za preukázané, že odporcovia v 1.,2., a 4. rade svojim konaním a to zaslaním listu podnikateľskému subjektu a to spoločnosti Winters s.r.o. s obsahom, ktorý je v liste uvedený porušili právo na ochranu osobnosti v zmysle ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka u navrhovateľa a zasiahli do jeho osobnostných práv. Súd pri posudzovaní tohto návrhu dospel k záveru, že v dôsledku konania a postupu odporcov v 1.,2., a 4. rade došlo k porušeniu práva na ochranu osobnosti a to najmä zaslaním a zverejnením listu v súkromnej spoločnosti Winters s.r.o. podľa názoru súdu neoprávneným zásahom je zásadne každé nepravdivé tvrdenie alebo obvinenie, ktoré zasahuje práva chránené ustanovenia § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. V tomto prípade bez významu je skutočnosť, či pôvodcovia zásahu si boli vedomí nepravdivosti svojho tvrdenia, pretože doručením zaslaním listu na spoločnosť WINTERS s.r.o. hoci navrhovateľ je tam uvedený ako jediný konateľ je zásahom do práva na ochranu osobnosti v zmysle ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka. Bolo preukázané, že odporcovia v 1.,2., a 4. rade uviedli výroky, ktoré sú nepravdivé, zavádzajúce ktoré poškodili navrhovateľa ako aj otca maloletých detí, čím zasiahli aj do jeho súkromného života, cti a dôstojnosti. Súd pri posudzovaní návrhu, okolností prípadu, intenzitu zásahu porušenia práv navrhovateľa ako aj charakteru sporu keďže ide o rodinu zaviazal odporcov v1.,2., a 4. rade na povinnosť sa ospravedlniť navrhovateľovi písomne s textom, ktorý je uvedený vo výroku rozhodnutia. Súd za daných okolností považuje ospravedlnenie tak ako je uvedené vo výroku za dostačujúce ako forma zadosť učinenia pre navrhovateľa. O trovách konania súd rozhodne samostatným rozhodnutím. Uznesením č.k. 14C 172/2001-414 zo dňa 17.9.2010 súd rozhodol o náhrade trov prvostupňového konania tak, že odporcov v 1.,2. a 4. rade zaviazal nahradiť navrhovateľovi trovy prvostupňového konania v čiastke 464,- Eur k rukám právneho zástupcu. Proti rozsudku podali odvolanie odporcovia v 1., 2. a 4. rade podaním doručeným súdu dňa 16. 3. 2010. Namietli, že vzájomné spory o ochranu osobnosti, ktoré sa prejednávanú na súdoch v štyroch konaniach majú základ v majetkovom spore o rodičovský dom na Mariánskej ulici v Bratislave. V ďalšej časti odvolania sa venujú jednotlivým výrokom, ktoré mali zasiahnuť do osobnostných práv navrhovateľa a rozoberajú skutkové okolnosti, na základe ktorých uviedli v liste tieto výroky ako pravdivé. Ďalej namietli, že predmetný list podpísala a ako jediná navrhovateľovi odoslala matka navrhovateľa. V danom prípade išlo o súkromný list osôb v blízkom príbuzenskom pomere a na danom tvrdení nemení nič skutočnosť, že ho matka navrhovateľa odoslala okrem adresy navrhovateľa aj spoločnosti Winters, s.r.o., pretože jej jediným konateľom a spoločníkom je navrhovateľ. Vzhľadom na objektívne blízky príbuzenský pomer medzi účastníkmi konania sa v rámci vzájomnej komunikácie predpokladá väčšia otvorenosť, odlišné používanie a výklad pojmov v porovnaní s formálnou komunikáciou medzi cudzími osobami, resp. aj v porovnaní s právnym významom, ktoré jednotlivým pojmom dávajú zákonné definície. Súd prevzal tvrdenia navrhovateľa a výroky odporcov hodnotil s odkazom na Trestný zákon. Takýmto hodnotením súd prehĺbil medzi dotknutými osobami konflikt a pocit nespravodlivosti na jednej strane, nakoľko hodnotenie nereaguje na celkový kontext rodinných vzťahov a najmä nereaguje na správanie sa navrhovateľa voči ostatným členom rodiny. Takýto postup nepovažujú odporcovia za správny, pretože podľa ich názoru matka alebo sestra navrhovateľa nemusia podať trestné oznámenie na svojho syna alebo brata, aby označili jeho konanie za klamstvo alebo podvod. Podľa ich názoru navrhovateľ nemá bez ďalšieho právo domáhať sa súdnej ochrany, keď jeho matka alebo sestra vznesú voči nemu takýto výrok a jeho údajnú nepravdivosť účelovo obhajovať porušením Trestného zákona. Aj v prípade, ak by tieto výroky nemali žiadny vecný základ, čo v tomto prípade neplatí, pri absencii ďalších závažných relevantných skutkových okolnosti by predmetné výroky blízkych osôb nemohli byť postihnuté. Ďalej namietli, že sporný list odporcovia neodoslali, čo je okrem iného zrejmé z predložených podacích lístkov na pošte. Napriek ich návrhom súd nepredvolal ako svedkyňu matku navrhovateľa, ktorá sa sama dožadovala prostredníctvom svojej dcéry, aby bola vo veci vypočutá a aby jej bolo umožnené vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam. Keďže do odoslania listu predstavoval predmetný list iba materiálne zachytenie vnútorných subjektívnych pocitov odporcov a odoslanie listu zabezpečila matka navrhovateľa, chýba tak materiálny predpoklad zodpovednosti odporcov za údajný zásah do osobnostných práv navrhovateľa. Pokiaľ ide o spôsobený následok, navrhovateľ tvrdil, že výroky odporcov vážne zasiahli do jeho osobnostných práv, dokonca v takej miere, že požadoval nemajetkovú ujmu vo výške 300.000,- Sk. Poukázali na to, že zákon v prípade zásahu do osobnostných práv pripúšťa subjektívne negatívne vnímanie a negatívne hodnotenie zásahu dotknutou osobou. Na druhej strane musí subjektívnosť takéhoto hodnotenia navonok zodpovedať správaniu a vystupovaniu dotknutej osoby voči týmto osobám a to aspoň v čase po údajnom zásahu do osobnostných práv. To je v danom prípade po 6. 11. 2001. Svojim správaním voči odporcom navrhovateľ opakovane a dostatočne preukázal, že pravidlá slušnosti a úcta k osobnostným právam nemajú v jeho subjektívnom vnímaní principiálny význam. Podľa ich názoru sa súd dopustil procesného pochybenia, keď napriek ich návrhom nepredvolal a nevykonal dôkaz vypočutím A. A., matky navrhovateľa, ktorá napísanie sporného listu iniciovala, list sama podpísala a odoslala. Keďže súd túto svedkyňu nevypočul, nedostatočne sa vyporiadal so zásadnými skutkovými okolnosťami a vecnými dôvodmi konania, ktoré má predstavovať zásah do osobnostných práv navrhovateľa. Súd ukončil dokazovanie a rozhodol v neprítomnosti odporcov, ktorých nepoučil v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p.. Navyše citované vyjadrenia odporcov prevzaté do napadnutého výroku nie sú presné, pretože z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, prečo súd uložil povinnosť ospravedlnenia v znení tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozsudku. Z týchto dôvodov považujú napadnutý rozsudok aj za nezrozumiteľný. K odvolaniu doložili kópiu sporného listu zo 6. 11. 2001 s kópiami podacích lístkov na pošte, z ktorých vyplýva, že mala byť poslaná listová zásielka dňa 6. 11. 2001 od odosielateľa Márie Mardiakovej na adresu jednak navrhovateľa do miesta jeho bydliska a jednak na adresu spoločnosti Winters, s.r.o., na Mariánskej 7 v Bratislave. V súvislosti so zrušením predchádzajúceho rozsudku namietli, že prvostupňový súd nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu Žiadnym spôsobom sa nevyporiadal s tým, prečo nedoplnil dokazovanie o výsluch svedkyne Márie Mardiakovej a ani s podstatnou skutočnosťou, že list bol zaslaný do spoločnosti Winters, ktorej bol navrhovateľ jediný spoločník a konateľ. Navrhovateľ bol tak jedinou osobou, ktorá list mohla prečítať. Domáhajú sa, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobný návrh navrhovateľa zamietne a prizná odporcom náhradu trov konania. Podaním doručeným súdu dňa 26.10.2010 odporcovia napadli aj uznesenie o náhrade trov prvostupňového konania. Namietli, že vo veci ešte nebolo právoplatne rozhodnuté a preto nemožno rozhodnúť podľa úspechu účastníkov v konaní. Je preto predčasné a žiadajú ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie súdu prvého stupňa. Rozsudok aj odvolanie prvostupňového súdu napadol odvolaniami doručenými súdu dňa 15.3.2010 a 20.12.2010 aj navrhovateľ. Odvolanie navrhovateľa bolo odmietnuté uznesením odvolacieho súdu č.k. 14Co 61/2012-447 zo dňa 26.7.2012. Po predložení veci na odvolacieho konania prípisom zo dňa 30.5.2011 odvolací súd vrátil vec prvostupňovému súdu ako predčasne predloženú s úpravou na odstránenie pochybení v postupe tohto súdu. Doplňujúcim rozsudkom č.k. 14C 172/2001-437 zo dňa 26.10.2011 prvostupňový súd doplnil rozsudok zo dňa 21.11.2007 takto: Súd návrh navrhovateľa voči odporcovi v 3. rade zamieta. Súd odporcovi v 3. rade nepriznáva náhradu trov konania Súd opravuje záhlavie rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 2.3.2010 sp.zn.14C 172/2001-364 pri označení odporcu v 3. rade tak, že vypúšťa zo záhlavia uvedeného rozsudku účastníka na strane odporcu v 3. rade : U.. X. Z., bytom I., P. X. Záhlavie rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 2.3.2010 sp.zn.14C 172/2001-364 správne znie: Okresný súd Bratislava I rozhodol sudkyňou JUDr. Evou Tulejovou, v právnej veci navrhovateľa: A.. X. A., bytom K. I., A. X, zastúpený advokátom: JUDr. Jurajom Hadrbulcom, so sídlom v Bratislave na Riečnej č. 2 proti odporcom v 1. rade: O.. X. Z., bytom v I., A. 7, v 2. rade: A. Z. bytom v I., A. X, zastúpení Ing. Arch. Annou Priečinskou, I. K. I., P. X, v 3. rade: U.. W.. W. Z., bytom v Bratislave, Lackova 5, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 300.000 rozhodol: Súd opravuje záhlavie uznesenia Okresného súdu Bratislava I zo dňa 17.9.2010 sp.zn.14C 172/2001-414 pri označení odporcu v 3. rade tak, že vypúšťa zo záhlavia uvedeného rozsudku účastníka na strane odporcu v 3. rade : U.. X. Z., bytom Bratislava, Lackova 5. Záhlavie uznesenia Okresného súdu Bratislava I zo dňa 17.9.2010 sp.zn.14C 172/2001-414 správne znie: Okresný súd Bratislava I v právnej veci navrhovateľa: A.. X. A., bytom v Bratislave, Marianska 7, zastúpený advokátom: O.. O. G., so sídlom v Bratislave na Riečnej č. 2 proti odporcom v 1. rade: O.. X. Z., bytom v Bratislave, Mariánska 7, v 2. rade: A. Z. bytom v Bratislave, Mariánska 7, zastúpení U.. W.. W. Z., bytom v Bratislave, Lackova 5, v 3. rade: Ing. Arch. W. Z., bytom v Bratislave, Lackova 5, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 300.000 rozhodol. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v rozsahu podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcov v 1., 2., a 4. rade je dôvodné. Odvolací súd doplnil dokazovanie výsluchom účastníkov konania a svedkov, a zopakoval dokazovanie čítaním listinných dôkazov. Odporkyňa v 4. rade k odvolaniu doplnila, že napísanie sporného listu iniciovala ich matka, ktorá ho aj prvá podpísala a list následne odoslala. List sa písal takým spôsobom, že ho písala matka na písacom stroji, nakoľko písanie dobre ovládala, keďže zabezpečovala 40 rokov správu domu. Úvod tohto listu aj odsek 2 písala matka za seba, odsek 1 písal odporca v 1. rade, odsek 3 písala odporkyňa v 4. rade a posledný štvrtý odsek písali všetci spoločne. Svoje časti odporcovia matke diktovali. Matka potom zabezpečila poslanie listov tak, že na stroji aj vypísala podacie lístky na poštu (č.l. 334) a listy poslala. List zaslala osobne na adresu navrhovateľa a súčasne aj na adresu spoločnosti Winters, pretože s rodinou navrhovateľa mali dobré vzťahy a chceli aby sa o obsahu listu dozvedela aj manželka navrhovateľa. Matka predpokladala, že ak list doručí priamo na adresu navrhovateľa, tak ho môže otvoriť jeho manželka. List adresovaný spoločnosti Winters zas otváral navrhovateľ, keďže v tejto spoločnosti bol jediný konateľ a spoločník. Nikomu inému tento list neposielali ani v rámci súdnych konaní. Navrhovateľ tvrdenia odporkyne v 4. rade, že list písala na stroji ich matka považoval za klamstvo. V roku 2001 mala ich matka 80 rokov a nebola v takom zdravotnom stave, aby dokázala napísať list na písacom stroji. Iniciátormi listu boli odporcovia, predovšetkým O.. X. Z.. List, ktorý bol doručený spoločnosti Winters otvorili jeho pracovníčky Valéria Urbanová alebo Y. I., ktoré preberali poštu a doniesli mu list otvorený. Druhý list poslaný na jeho adresu otvoril on osobne, pričom o ňom vedela aj jeho rodina a boli zhrození z jeho obsahu. Keď si list prečítal, musel ísť večer na pohotovosť a na druhý deň bol vypísaný ako práceneschopný. Chorý bol približne 3 až 4 týždne. List ho psychicky úplne zobral a ošetrujúcej lekárke O.. Y. A. aj uviedol, že príčinou jeho zlého stavu je list. Pokiaľ ide o ďalšie zverejňovanie listu, odporcovia ho založili do súdneho konania na Okresnom súde Bratislava I a pravdepodobne aj do ďalších súdnych konaní , na ktoré si nespomína. Nespomína si ani na nejaké signály z verejnosti, že by nejaký cudzí ľudia vedeli o obsahu listu. K vyhláseniu matky účastníkov z 10.3.2010, ktorý založila do spisu odporkyňa v 4. rade podaním z apríla 2012 navrhovateľ uviedol, že je presvedčený, že to nepísala jeho matka, ale jeho autormi sú odporcovia v 1. rade a 3. rade. Povedala mu to samotná matka v tom zmysle, že ju k tomuto vyhláseniu donútili citovým vydieraním s tým, že ju inak nebudú navštevovať a neukážu jej vnúčatá. Toto mu matka rozprávala asi mesiac pred jej smrťou a následne zomrela 6.7.2010. Matka sa snažila hrať na obidve strany, pretože mala rada rodinu navrhovateľa aj odporcov. Odporca v 1. rade uviedol, že si na sporný list pamätá. Vyjadroval názory rodiny, konkrétne jeho, matky, starej matky a brata. S jeho obsahom sa plne stotožňuje, pretože bol reakciou na správanie navrhovateľa, ktoré bolo v rozpore s dobrými mravmi a so zásadami slušnosti. Osobná komunikácia s navrhovateľom nebola možná, pretože z jeho strany prebiehala len vo forme kriku a vyhrážok, čo súviselo s majetkovým sporom, ktorý odporcovia iniciovali ohľadne domu na Mariánskej ulici v Bratislave. Správanie navrhovateľa bolo témou ich rozhovoru na každom stretnutí a trpela tým najmä naša babka, teda matka navrhovateľa. Na jej návrh sa rozhodli napísať mu list s cieľom, že keď si to prečíta, možno zmení k rodine svoj postoj. Navrhovateľ obral celú rodinu o dom na Mariánskej ulici, pokúšal sa vyhnať brata z garsónky a v mene svojich maloletých dcér podával žaloby s cieľom znemožniť svojej matke vstúpiť do niektorých častí bytového domu a zrušiť spoluvlastníctvo. V čase napísania listu boli s bratom relatívne mladí a keďže babka zle znášala túto situáciu, súhlasili s napísaním listu. Bolo to spôsobené aj tým, že babka žila s navrhovateľom v jednom dome a bola s ním denne konfrontovaná, pričom on žil inde a brat býval istý čas v garsónke v tomto dome. Na obsahu listu sa dohodla celá rodina a babka rozhodla, že sa odošle. Nevie príčinu, prečo sa list posielal na dve adresy. Ich cieľom vôbec nebolo list zverejňovať, malo to ostať len v rodine. Naopak navrhovateľ bežne zverejňoval súkromnú korešpondenciu v rátane tohto listu. V súvislosti s ich vzťahmi s navrhovateľom, on sám dal na neho žalobu na ochranu osobnosti, pretože posielal urážajúce podania na neho jeho zamestnávateľovi. Do spisu založil rozsudky Krajského súdu v Bratislave pod číslami konania 4Co/101/2010-228 z 8.12.2010 a 6Co/176/06-186 zo dňa 22.11.2007. Týmito rozsudkami boli zmenené prvostupňové rozsudky, ktoré nárok odporcovi priznali, ale odvolací súd ich zmenil a návrhy navrhovateľa boli zamietnuté s odvodnením, že ide o spor medzi osobami v rodinnom a príbuzenskom pomere. Aj v prejednávanej veci šlo o súkromnú korešpondenciu, ktorá bola napísaná v kontexte asi 20-tich súdnych sporov, čo medzi účastníkmi prebiehajú. List poslala matka navrhovateľa, pričom v spoločnosti Winters bol navrhovateľ ako jediná oprávnená osoba prevziať ho a spoločnosť nemala ďalších zamestnancov. Pokiaľ ide o zdravotné následky navrhovateľa, poukázal na všetky spory, ktoré v tom čase prebiehali. Je len tvrdenie navrhovateľa, že jeho zdravotné problémy súviseli práve so sporným listom. Žiada, aby odvolací súd rozsudok zamietol a priznal im náhradu trov v súvislosti so súdnymi poplatkami. Odporca v 2. rade k veci uviedol, že ide o záležitosť starú viac ako 10 rokov. V tom čase bola veľmi zlá atmosféra v rodine. On sa nasťahoval do 39-metrovej garsónky, z ktorej ho navrhovateľ vyhadzoval, pričom predbežne to okresný súd nariadil, ale krajský súd to zmenil. Správanie navrhovateľa bolo témou pravidelných rozhovorov v rodine, a riešili najmä ataky na babku. Zhodli sa na obsahu listu, s ktorým sa plne stotožňuje a aj ho podpísal. Vzhľadom na odstup času sa však nepamätá, kto konkrétne ho písal a ani kto ho posielal. Taktiež nevie, či ho navrhovateľ prevzal a aká bola jeho reakcia. Svedkyňa K. Q. uviedla , že v roku 2001 pracovala pre navrhovateľa a okrem toho, že robila na prevádzke, bola aj v kancelárii ako administratívna sila na Mariánskej ulici. Konkrétne neprichádzala do styku s poštou, ktorú preberala iná pracovníčka pani Kleinová v P.O. BOXe. Poštu potom otvárala pani I.. Pamätá si, že otvorila aj tento list a keďže bola zhrozená z jeho obsahu, tak jej ho dala prečítať. Pamätá si, že tento list mal 3 odseky a to čo písala pani A.Á. na svojho syna (navrhovateľa), nebola pravda. Na otázku súdu, či vie konkretizovať aspoň niečo z tohto listu, čo nemala byť pravda svedkyňa uviedla, že si na nič konkrétne nevie spomenúť. V tom čase obsahu listu neuverila, pretože dobre poznala pomery v rodine od roku 1992 a vedela, že navrhovateľ sa staral o svoju matku. V roku 2001 pracovalo vo firme navrhovateľa asi 10 ľudí, pričom o liste sa rozprávali len ona a pani I.. Na adrese Mariánska 7 sídlilo viacero spoločností pána navrhovateľa, nielen spoločnosť Winters. Ona konkrétne nepracovala pre spoločnosť Winters, ale pre Copycenter Nika a nevie sa vyjadriť, či pani I. pracovala aj pre Winters. Tieto firmy, však mali všetky sídlo v jednej kancelárii. Svedkyňa A. I. uviedla, že navrhovateľ je jej zamestnávateľ a pána odporcu v 1. rade pozná. Zamestnankyňou navrhovateľa je od roku 2000, pričom v roku 2001 pracovala v jeho spoločnosti Copycenter Nika, ktorá má kanceláriu na Mariánskej 7, kde má sídlo aj ďalšia firma pána navrhovateľa - spoločnosť Winters. V tejto firme však nepracovala. Prichádzala do styku s poštou spoločnosti Winters a otvárala ju na základe poverenia navrhovateľa. Pamätá si, že v roku 2001 bol spoločnosti Winters doručený list, ktorý keď otvorila, zistila, že ho písali všetci odporcovia a matka navrhovateľa. Z obsahu si pamätá, že jeho matka napísala, že je hanbou rodiny a jediné čo z neho dobré vzišlo sú jeho deti. Sestra navrhovateľa (odporkyňa v 4. rade) ho žiadala, aby sa neskrýval za svoju matku a aby sa nevyhrážal jej rodine. Tiež sa tam spomínalo niečo také, že sestra ho mala žiadať, aby nerozprával niečo o vražde. List prečítala len zo zvedavosti, aj keď zistila, že je to súkromná pošta. Taktiež ho ukázala pani Q.. Z obsahu listu mala zlý pocit, najmä zo vzťahov, ktoré boli v tejto rodine. Myslí si, že nie je pravda, že pán navrhovateľ získal majetok podvodom a staral sa o svoju matku. Aj im prikázal, aby jej vychádzali v ústrety, konkrétne svedkyňa jej zabezpečovala lieky, taktiež chodila ako svedok s navrhovateľom, keď dával matke finančnú podporu. Navrhovateľ chcel mať dôkaz, že skutočne matku podporuje. Pokiaľ bola aj jeho matka v nemocnici, chodila ju s navrhovateľom navštevovať. O obsahu listu hovorila len s pani Q., s nikým iným. Odvolací súd zopakoval dokazovania čítaním nasledovných listinných dôkazov: - č.l. 12, prehlásenie A. A. zo dňa 27.11.2001. Navrhovateľ k dôkazu uviedol, že tento list písala jeho matka pod nátlakom, pričom je presvedčený, že obsah koncipoval odporca v 1. rade. Odporca v 1. rade uviedol, že jeho babka viackrát chcela ísť na súd vypovedať, avšak nebola predvolaná. Nie je pravdou, že toto prehlásenie písal on alebo to babke diktoval. - č.l. 13, sporný list zo 6.11.2001, - č.l. 14, žaloba o nahradenie prejavu vôle, ktorú odporcovia podali na spoločnosť Winters. K žalobe obaja účastníci vyhlásili, že konanie o nej nebolo skončené. Taktiež nebolo skončené konanie žalobe o zaplatenie dlžnej sumy A. A.. - č.l. 24-25, trestné oznámenia odporcov v 1. rade a 2. rade na navrhovateľa. Odporca v 1. rade k tomu uviedol, že konanie bolo skončené odložením. - č.l. 334, kópie poštových poukážok, podľa ktorých sporný list mala podať na poštu matka navrhovateľa. Odporca v 1. rade k dôkazom uviedol, že ich zakladali do spisu až v roku 2008 z toho dôvodu, že jeho babka a neskôr matka mala neporiadok v dokumentoch, a tieto dôkazy našli až dodatočne. Navrhovateľ uviedol, že jeho mama nikdy nepísala na stroji, preto to nemohla ani vypísať a odporcovia to dobre vedia. Navrhovateľ na otázku súdu, či má k dispozícii dôkazy o tom, že po doručení sporného listu musel vyhľadať lekársku pomoc, predložil lekársku správu z 8.11.2001 A.. Y. A., podľa ktorej navrhovateľ pri vyšetrení uviedol, že dňa 7.11.2001 utrpel psychický stres, ktorého príčinou bol dopis od príbuzných. Ďalej založil potvrdenie zo dňa 8.11.2001 vystavené všeobecnou lekárkou o práceneschopnosti navrhovateľa, ktorá trvala do 16.12.2001. Navrhovateľ k tomu uviedol, že mal bolesti a pocit ťažkého dychu. Zistili mu srdcovo cievne problémy, musel byť pod kontrolou a neskôr sa tento stav viac stabilizoval. Na srdcovo cievne problémy sa lieči asi 20 rokov, čo odporcovia dobre vedia a pod vplyvom listu sa mu výrazne zhoršil zdravotný stav. Zapôsobilo na neho najmä to, že tento list mala písať jeho mama. Právny zástupca navrhovateľa v záverečnej reči zdôraznil, že podľa ich názoru motívom napísania listu nebola snaha odporcov o nadviazanie komunikácie s navrhovateľom, ale jeho zneváženie a prípadne aj spôsobenie ujmy. Ďalej zdôraznil zdravotný stav navrhovateľa, ktorý bol v príčinnej súvislosti s listom. Navrhovateľ utrpel srdcovú arytmiu a bol v ohrození života, na čo si spomína aj právny zástupca, ktorý ho už v tom čase zastupoval. Keďže list bol zaslaný spoločnosti Winters, došiel aj do styku s cudzími osobami. Rovnako bol oboznamovaný aj v súdnom konaní, kde bola prítomná aj verejnosť. S listom sa oboznámila aj rodina navrhovateľa, ktorá ním bola pohoršená. Je teda zrejmé, že k listu sa dostali aj osoby mimo rodiny účastníkov a teda aj osoby cudzie. Žiadal v napadnutej časti rozsudok potvrdiť a nahradiť navrhovateľovi trovy konania. Predmetom žalobného návrhu navrhovateľa je ochrana jeho cti a dôstojnosti pred nepravdivými a urážlivými výrokmi uvedenými v liste zo dňa 6.11.2001. Odvolací súd na základe odvolacích námietok odporcov predovšetkým skúmal, či obsah tohto listu bol zverejnený spôsobom, ktorý objektívne môže zasiahnuť do osobnostných práv navrhovateľa u iných ľudí znížením jeho cti a ohrozením jeho vážnosti. Z dokazovania v prvostupňovom a odvolacom konaní vyplynulo, že sporný list bol matkou navrhovateľa odoslaný na adresu bydliska navrhovateľa a súčasne do spoločnosti Winters, v ktorej bol navrhovateľ jediným štatutárnym zástupcom a spoločníkom. Predmetom práva na česť a dôstojnosť v zmysle občianskeho práva nie je česť abstraktná, ale výlučne vážnosť, ktorú požíva v očiach členov spoločnosti, ktorej je súčasťou v širšom zmysle. Porušením práva nie sú preto difamačné výroky prednesené v rámci konfliktu v úzkom rodinnom prostredí. Musí ísť o zásah, ktorý vo všeobecnosti je spôsobilý vyvolať negatívne účinky na cti a dôstojnosti dotknutého subjektu vo verejnosti nepravdivými skutkovými tvrdeniami alebo neprípustnou a neprimeranou kritikou. Prvostupňový súd založil svoje rozhodnutie na skutkovom závere, že list bol poslaný na adresu právnickej osoby spoločnosti Winters, čím bol zverejnený. Bližšie však neskúmal kto sa objektívne mohol zo strany tretích osôb (mimo rodiny účastníkov konania) s obsahom listu oboznámiť, čím by nastala ujma na osobnostných právach navrhovateľa. Z výsluchu svedkýň A. I. a K. Q. súd zistil, že list bol oprávnený otvoriť len navrhovateľ ako jediný zástupca spoločnosti. Svedkyňa I. poštu otvárala len na základe osobného poverenia zo strany navrhovateľa, pretože nebola v tejto spoločnosti v pracovnom a ani v inom obdobnom pomere. Svedkyňa priznala, že napriek tomu, že išlo o list osobnej povahy, zo zvedavosti si ho prečítala a dala ho prečítať aj svedkyni Q.. Bolo to však z ich strany nelegitímne, svojvoľné konanie. Obsah listu ďalej zverejňovali účastníci konania len v rámci súdnych konaní navzájom medzi sebou. Odvolací súd dospel k záveru, že takýto spôsob zverejnenia obsahu sporného listu, ktorý bol listom osobnej povahy a bol určený len do rúk navrhovateľa a členov jeho rodiny, nie je spôsobilý vo verejnosti znížiť česť a dôstojnosť navrhovateľa. Účastníci konania sú v blízkom rodinnom pomere, a sú v dlhoročnom osobnom konflikte v súvislosti s vyporiadaním vlastníctva k spoločnému majetku. Nasvedčuje tomu množstvo súdnych sporov a trestných oznámení, v ktorých navzájom na seba útočia. Jedna agresívna reakcia vyvoláva druhú, pričom tento stav nesporne negatívne vplýva na psychiku a zdravie zúčastnených. Sporný list bol reakciou odporcov na konanie navrhovateľa, ktoré oni vnímali ako porušovanie svojich práv. V rámci rodinných konfliktov bežne odznejú urážlivé, prehnané a aj nepravdivé tvrdenia, ktoré však nemožno posudzovať samostatne, nezávisle na prostredí a konfliktnej situácii. Výroky takto prednesené nepožívajú súdnu ochranu, pretože nie sú určené verejnosti, ale sú výsledkom rodinných sporov, teda určené úzkej súkromnej sfére rodinných príslušníkov. Odvolací súd nespochybňuje negatívne zdravotné následky na zdraví navrhovateľa, ku ktorým mohol prispieť aj sporný list. Ten bol však súčasťou dlhodobo pretrvávajúceho rodinného konfliktu, vzájomných útokov a negatívnych reakcií, od ktorých ho nemožno izolovať. Preto ani nemožno určiť, že práve tento list bol jediným dôvodom zhoršenia zdravotného stavu navrhovateľa v rozhodnom čase. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 220 O.s.p. rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že návrh navrhovateľa zamietol v celom rozsahu. O trovách prvostupňového konania rozhodoval súd prvého stupňa samostatným uznesením zo dňa 17.10.2010 a priznal podľa úspechu v spore navrhovateľovi náhradu trov konania. Vzhľadom na zmenu rozsudku, odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že priznal podľa § 142 ods. 1 O.s.p. nárok na náhradu trov konania odporcom. V konaní si uplatnili nárok len na náhradu súdnych poplatkov. V pôvodnom prvostupňovom konaní (pred zrušením prvého prvostupňového rozsudku) uhradili solidárne súdny poplatok za podané odvolanie dňa 18.1.2008 v čiastke 66,- Eur. Odvolací súd im preto priznal náhradu súdneho poplatku v celej výške. V odvolacom konaní odporcovia opätovne uhradili súdny poplatok za podané odvolanie zo dňa 11.3.2010 v sume 66,- Eur. Súd preto navrhovateľa zaviazal uhradiť im vzniknuté trovy odvolacieho konania v tejto výške. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.