Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/183/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012898167 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1012898167.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Aleny Svetlovskej a JUDr. Romana Bolebrucha v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik Bratislava, a. s., Olejkárska ul. č. 1, Bratislava, proti žalovanej: J.. E.F. B., P. T. L. Č.. XX, P., o 92,94 eur s prísl., na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 29. februára 2012 č. k. 10C 42/2010- 116, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žalobcovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 92,94 eur s 9,25 % úrokami z omeškania od 8. 4. 2009 do zaplatenia a povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania 16,50 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 31. 3. 2009 Mestská polícia Hl. mesta SR Bratislavy rozhodla o odstránení vozidla žalovanej z križovatky ulíc Q. - L. z dôvodu, že vozidlo tvorilo prekážku cestnej premávky. Vozidlo bolo odstránené dňa 31. 3. 2009 o 11.37 hod., pričom odstránenie - odtiahnutie vozidla vykonal žalobca. Žalobca je právnická osoba založená obcou - mestom Bratislava, ktorá má v predmete činnosti okrem iného aj odťahovaciu službu. Za odťah vozidla žalobca vyfaktúroval žalovanej faktúrou č. 302 746 cenu vo výške 92,94 eur. Cenu za odťah vozidla žalovaná doposiaľ žalobcovi neuhradila. Zo znaleckého posudku č. 5/2009 vypracovaného Ekonomickou univerzitou v Bratislave, Inštitútom ekonomického znalectva a expertíz pri Centre ďalšieho vzdelávania vyplýva, že náklady na odťah jedného vozidla v roku 2008 predstavovali 85,56 eur bez DPH, a 101,82 eur s DPH. Podľa posudku Výskumného ústavu riadenia hodnoty podniku a súdneho inžinierstva, a. s. č. 77/2011 v roku 2010 ekonomicky oprávnené náklady na jeden odťah vozidla boli 94,02 eur bez DPH a 112,82 s DPH. Z oboch posudkov vyplýva, že v rámci ceny odťahu vozidla kilometrovné netvorí hlavnú jej položku. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba je dôvodná. Žalovaná porušila ust. § 25 ods. 1 písm. u/ zák. č. 8/2009 Z.z. tým, že s vozidlom zastavila a stála tak, že vytvorila prekážku cestnej premávky. O odstránení vozidla rozhodol príslušník mestskej polície, ktorý bol na to oprávnený v zmysle § 43 ods. 5 zák. č. 8/2009 Z.z. vozidlo odstránil žalobca, ktorého na tento úkon poveril správca komunikácie. Žalovaná suma predstavuje skutočné náklady na odťah jedného motorového vozidla. Zo znaleckých posudkov vyplýva záver, že „výška skutočných nákladov na odťah jedného motorového vozidla paušálne predstavuje sumu v znaleckom posudku určenú, pričom nebol braný do úvahy vznik žiadneho zisku.“ Výsledná suma bola určená pomerom medzi celkovými zistenými nákladmi vynaloženými žalobcom na odťah vozidiel a ich počtom. V tejto súvislosti súd prvého stupňa poukázal na to, že je takmer nemožné zistiť náklady, ktoré žalobca vynaloží na jeden konkrétny odťah vozidla, pretože jednotlivé položky tvoriace súčet nákladov na odťah jedného vozidla sú počas roka premenlivé a sú nepatrné voči žalovanej sume. Bolo by neekonomické, ak by náklady na odťah každého jednotlivého vozidla boli stanovené znaleckým posudkom, s vypracovaním ktorého by boli spojené náklady (odmena znalca), ktoré by boli vyššie ako samotné náklady na odťah vozidla. S poukazom na tieto závery súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 92,94 eur s titulu nákladov na odťah vozidla žalovanej s tým, že po právnej stránke ide podľa názoru súdu prvého stupňa o nárok na náhradu škody v zmysle § 420 ods. 1 Obč. zák. O povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalovaná. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. Uviedla, že správca cesty pri odstraňovaní vozidla vystupuje ako orgán verejnej moci (správy), ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za jej výkon a nemôže ju zmluvne previesť na iného, a to ani po stránke technickej. Žalobca nie je právnickou osobou založenou alebo zriadenou na účel správy komunikácií (odťah vozidiel) v zmysle § 3d ods. 5 písm. d/ zák. č. 135/1961 Zb. Rozšírenie predmetu jeho činnosti o odťahovaciu službu nespĺňa podmienku založenia alebo zriadenia na konkrétny účel v zmysle tohto ustanovenia. Ďalej žalovaná v odvolaní namietla, že ak by aj žalobca bol obcou založený alebo zriadený za účelom odstraňovania vozidiel, mohol by si uplatňovať iba tie náklady za odťah, ktoré boli skutočne, preukázateľne a priamo vynaložené na odstránenie vozidla v tom - ktorom prípade a nie používať paušálne ceny, aj keď podložené znaleckým posudkom. Napokon žalovaná v odvolaní uviedla doslova: „Dikcia ust. § 25 ods. 1 písm. u/ zák. č. 8/2009 Z.z. jasne určuje, čo je povinnosťou vodiča (osobná zodpovednosť vodiča nie prevádzkovateľa), dikcia ust. § 43 ods. 1 tohto zákona jasne určuje povinnosť bezodkladne odstrániť prekážku na ceste tomu, kto ju spôsobil (teda opäť osobná zodpovednosť vodiča, a nie prevádzkovateľa) a dikcia § 43 ods. 4 a § 43 ods. 5 tohto zákona ustanovuje, že náklady spojené s odstránením vozidla znáša prevádzkovateľ. Mám za to, že konajúci súd mal preskúmať oprávnenosť údajného právneho nároku, a to najmä v súvislosti s údajným samotným porušením zákona č. 8/2009 Z.z., čo by malo podľa právneho názoru navrhovateľa zakladať jeho právny titul.“ Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací sú sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje jeho správnosť (§ 219 ods. 2 O.s.p.). K odvolacím námietkam žalovanej odvolací súd uvádza, že Najvyšší súd SR v rozsudku z 26. 2. 2004 sp. zn. 3 Cdo 70/03 riešil otázku subjektu, ktorý je oprávnený vykonať odstránenie vozidla. V odôvodnení uvedeného rozsudku najvyšší súd uviedol: „Odstránenie vozidla nie je súkromnoprávnym aktom, pri ktorom by prichádzalo do úvahy zastúpenie podnikateľským subjektom alebo zmluvné poverenie, v zmysle ktorého by bol podnikateľský subjekt oprávnený pôsobiť v oblasti verejnoprávnych vzťahov. Správca cesty pri odstraňovaní vozidla vystupuje ako orgán verejnej moci (správy), ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za jej výkon a nemôže ju zmluvne previesť na iného, a to ani po stránke technickej (čo do samotného výkonu odtiahnutia vozidla). Takéto opatrenie, vzhľadom na povahu vzťahu, v rámci ktorého má k nemu dôjsť, je oprávnená vykonať buď len samotná obec, alebo právnická osoba ňou na tento účel založená alebo zriadená.“ Práve vzhľadom na toto rozhodnutie Najvyššieho súdu SR obec - Hlavné mesto SR Bratislava rozšírila predmet činnosti žalobcu, ktorého je zakladateľom a jediným akcionárom, o odťahovaciu službu. V dôsledku toho treba žalobcu považovať za právnickú osobu obcou založenú alebo zriadenú na účel odstraňovania vozidiel. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvého stupňa v tom, že z § 3d ods. 5 písm. d/ zák. č. 135/1961 Zb. nevyplýva záver, že by správca komunikácie nemohol preniesť na ním zriadenú právnickú osobu len časť oprávnení pri správe komunikácií a ani to, že tieto oprávnenia nemohol preniesť na ním už skôr zriadený alebo založený subjekt. Výklad ust. § 3d ods. 5 písm. d/ zák. č. 135/1961 Zb. zo strany žalovanej je neprípustne formalistický. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvého stupňa i pokiaľ ide o výšku nákladov na odstránenie vozidla. Aj podľa názoru odvolacieho súdu nie je v súlade s potrebami praktického života, aby sa náklady na odstránenie každého konkrétneho vozidla zisťovali individuálne. To by vo svojich dôsledkoch prakticky znamenalo, že výška týchto nákladov by sa zrejme v každom jednotlivom prípade musela zisťovať znalecky, čo by celkové náklady na odťah vozidla neprimerane zvýšilo. Argument, že spotreba pohonných hmôt je rozdielna v prípade odťahu vozidiel z rôznych častí Bratislavy a že preto náklady na odťah nie je možné paušalizovať, podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí. Z rozpisu nákladov strediska odťahovacej služby žalobcu, ktorý je obsiahnutý v znaleckom posudku č. 5/2009, totiž vyplýva, že náklady na naftu, resp. benzín predstavujú z nákladov na odťah vozidla vo výške 101,82 eur s DPH iba sumu 5,01 eur, čo je 4,92 %. Úvahy žalovanej v odvolaní týkajúce sa osobnej zodpovednosti vodiča a prevádzkovateľa vozidla v zmysle zák. č. 8/2009 Z.z. sú zmätočné a nezrozumiteľné. K tomu odvolací súd uvádza, že v konaní bolo preukázané, že žalovaná s vozidlom zastavila a stála na mieste, kde tvorilo prekážku cestnej premávky a preto jej vozidlo žalobca oprávnene odstránil v zmysle § 43 ods. 4 písm. a/ zák. č. 8/2009 Z.z. na jej náklady. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu úspešnému žalovanému nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.