Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/170/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012898322 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1012898322.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľov: X/ K.. R. S. S., F. U. F., V. Č.. X, 2/ PLAN- SERVIS-FRIDECZKY, spol. s r.o. so sídlom v Bratislave, Klariská č. 7, obaja zast. JUDr. Evou Bušovou, advokátkou v Bratislave, Tobrucká č. 6, proti odporcom: X/ K.. V. T., F. U. F., V. Č.. X (právny W. Ľ. S., zomr. 31.12.2000), 2/ K.. V. T. - U., F., T. Č.. XX, I. zast. JUDr. Mariánom Malachom, advokátom v Bratislave, Hrobákova č. 32, o náhrade trov konania, na odvolanie navrhovateľov proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 15. marca 2012 č.k. 17C 47/96 - 495 takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania odporcom 1/ voči navrhovateľovi 2/ m e n í tak, že odporca 1/ je povinný zaplatiť náhradu trov konania vo výške 6.073,76 euro do rúk JUDr. Evy Bušovej do troch dní. Vo zvyšných napadnutých častiach uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa rozhodol o náhrade trov konania (po tom, čo rozsudkom zo dňa 14. januára 2009 č.k. 17C 47/96 - 409 bol návrh navrhovateľa 1/ zamietnutý, odporcovi 1/ bola uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 2/ sumu 20.086,38 euro spolu s úrokom z omeškania 17,6% ročne od 1.3.1996 do zaplatenia, vo zvyšku bol i návrh navrhovateľa 2/ zamietnutý, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 12.7.2010 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa XX.X.XXXX Č..V.. XCo XXX/XX - XXX) tak, že navrhovateľovi 1/ uložil povinnosť zaplatiť odporcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne trovy konania (ich náhradu) vo výške 1.942,45 euro (prvý výrok), navrhovateľovi 2/ povinnosť zaplatiť odporcovi 2/ náhradu trov vo výške 7.704,84 euro (druhý výrok), všetko na účet právneho zástupcu odporcov do 3 dní od jeho právoplatnosti, odporcovi 1/ uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 2/ náhradu trov vo výške 5.172,85 euro do 3 dní od jeho právoplatnosti (tretí výrok). Rozhodnutie o náhrade trov vo vzťahu medzi povinným navrhovateľom 1/ a oprávnenými odporcami 1/ a 2/ ako aj vo vzťahu medzi povinným navrhovateľom 2/ a oprávneným odporcom 2/ odôvodnil súd prvého stupňa aplikáciou ust. § 142 ods. 1 O.s.p., teda v zmysle zásady úspechu účastníka vo veci samej. V časti týkajúcej sa náhrady trov vo vzťahu medzi povinným odporcom 1/ a oprávneným navrhovateľom 2/ súd prvého stupňa aplikoval ust. § 142 ods. 2 O.s.p. vzhľadom na čiastočný úspech každého z označených účastníkov vo veci samej. Proti tomuto uzneseniu v celom rozsahu podali včas odvolanie navrhovatelia namietajúc, že súd prvého stupňa (v prvom výroku napadnutého uznesenia) nezohľadnil, že nárok navrhovateľa 1/ nebol nedôvodný, keď tento účelne vynaložil svoje prostriedky na spoločnú vec (nehnuteľnosť v spoluvlastníctve s právnou predchodkyňou odporcu 1/), návrh na súd podal až po tom, čo sa jeho snahy o riešenie so spoluvlastníčkou ukázali ako bezvýsledné, kedy však odporcovia namietli premlčanie práva. Za nespravodlivé považoval navrhovateľ 1/, aby v dôsledku toho, že návrh na súd nepodal hneď po tom, ako mu právna predchodkyňa odporcu 1/ požadovanú sumu 1.834,88 euro neuhradila, bol povinný nahradiť trovy konania vo výške 1.942,45 euro, čo pre neho predstavuje stratu vo výške 3.777,33 euro. V druhom výroku namietal odvolateľ (navrhovateľ 2/), že súd nezohľadnil, že po celý čas konania bol vzťah právnej predchodkyne odporcu 1/ a odporcu 2/ nevyjasnený, resp. aké dohody boli medzi odporcami uzavreté ohľadne financovania prác, navrhovateľ 2/ tak bol nútený viesť spor voči obom odporcom spoločne a nerozdielne. Zaplatenie žalovanej sumy nakoniec súd uložil odporcovi 1/, a to len sčasti, opäť pre vznesenú námietku premlčania. V treťom výroku namietal odvolateľ (navrhovateľ 2/) nepriznanie náhrady trov predstavujúcich odmenu advokáta za písomné podanie protistrane z 30.1.1996, ktorý úkon bol riadne zrealizovaný, čo odvolateľ doložil kópiou podania a poštovej knihy advokátky, ako aj za viacero ďalších porád advokátky s klientom, vykonanie ktorých podľa súdu prvého stupňa nebolo preukázané, kde odvolateľ namietal, že podľa platnej právnej úpravy neexistovala povinnosť vyhotovovania písomného dokladu o vykonanej porade, pričom všetky označené úkony právnej služby boli riadne a účelne vykonané. Napokon odvolateľ namietal nepriznanie dane z pridanej hodnoty k odmene advokátke, čo súd prvého stupňa odôvodnil nepreukázaním, že advokátka je platca DPH. Osvedčenie o platcovi DPH pritom bolo súčasťou podania z 15.7.2010, odvolateľ toto pripojil aj k odvolaniu. Zo všetkých dôvodov navrhovatelia 1/ a 2/ navrhli v prvých dvoch výrokoch napadnutého uznesenia ich zmenu a nepriznanie náhrady trov v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p., v poradí tretí výrok navrhol navrhovateľ 2/ zmeniť a priznať navyše odmenu advokáta vo výške 1.321,61 euro spolu s DPH z celej sumy odmeny resp. náhrad. Odporcovia 1/ a 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov navrhli potvrdenie napadnutého uznesenia v celom rozsahu. Odvolací súd prejednal vec v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., dospel pritom k záveru, že odvolanie navrhovateľa 2/ proti v poradí tretiemu výroku napadnutého uznesenia je sčasti dôvodné, inak je toto rozhodnutie vecne správne. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom stanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej stanoveným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať (§ 100 ods. 1 veta tretia Občianskeho zákonníka). Pritom zásada hospodárnosti konania musí viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom k tomu, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov na zistenie napr. výšky bezdôvodného obohatenia, škody a podobne. Z vyššie uvedeného dôvodu je tak tvrdenie odvolateľov ohľadom dôvodnosti ich nároku v súvislosti s jeho nepriznaním len z dôvodu vznesenej námietky premlčania irelevantné, ak mal účastník v konaní úspech v dôsledku uplatnenia námietky premlčania, nie je to dôvodom pre nepriznanie úspešnému účastníkovi náhrady trov konania. Ak teda súd prvého stupňa v prvom a druhom napadnutom výroku svojho uznesenia postupoval v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., teda aplikujúc zásadu zodpovednosti za výsledok sporového konania, ide o rozhodnutie vecne správne, čo viedlo odvolací súd k potvrdeniu napadnutých výrokov v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. Pokiaľ ide o tretí napadnutý výrok uznesenia súdu prvého stupňa, je pravdou, že v spise sa nachádzali len fotokópie listov advokátky navrhovateľov adresovaných Ľudmile Frideczkej z 30.1.1996 resp. odporcovi 2/ z 31.1.1996 (v prílohách - listinných dôkazoch), osvedčenie o tom, že právna zástupkyňa navrhovateľov je platcom DPH sa v spise nenachádza resp. takýto doklad skutočne nebol prílohou podania navrhovateľov z 15.7.2010 (č. l. 456-460), túto skutočnosť však zástupkyňa navrhovateľov preukázala súčasne s podaním odvolania. Skutočnosť, že advokátkou boli realizované aj ďalšie porady s klientom v dňoch 10.11.1998, 10.5.2002, 15.3.2004, 14.12.2006 a 2.6.2009 však nebola doposiaľ súdu preukázaná žiadnym spôsobom. Hoci je pravda, že jednotlivé vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb neukladali advokátovi povinnosť vyhotoviť o vykonanej porade resp. dĺžke porady žiaden záznam, súd nemôže pri rozhodovaní o priznaní odmeny advokátovi za úkony, ktorých vykonanie nie je zrejmé zo spisu resp. listinných dôkazov či podaní, vychádzať len z tvrdenia advokáta, že tieto realizované boli, hoci by aj o vykonaní týchto úkonov neboli pochybnosti. Súd tak pri rozhodovaní môže zohľadniť len preukázané vykonanie úkonov právnej služby (§ 18 ods. 1, 2 vyhl. č 655/2004 Z.z.), čo v súdenej veci práve pri úkonoch predstavujúcich poradu s klientom absentovalo. Ak teda súd prvého stupňa náhradu trov právneho zastúpenia v tejto časti nepriznal, jeho rozhodnutie bolo vecne správne. Pretože odvolací súd mal preukázané vykonanie úkonu právnej služby - písomné podanie protistrane z 30.1.1996, neostalo než uznesenie súdu prvého stupňa v jeho treťom výroku zmeniť (§ 220 O.s.p.) a už priznanú odmenu súdom prvého stupňa (po odpočítaní súdneho poplatku vo výške 595,60 euro) vo výške 4.577,25 eur zvýšiť o 51,03 euro odmeny, 2,32 euro režijný paušál, a túto vzhľadom na skutočnosť, že advokátka navrhovateľa 2/ je platcom DPH (v ktorom smere nejde o skutočnosť, ktorej preukázanie by bolo obmedzené len na etapu prvostupňového konania, keď nejde o odvolanie vo veci samej - § 205a O.s.p.) zvýšiť o daň z pridanej hodnoty 19% v zmysle § 18 ods. 3 cit. vyhl. do 31.5.2009 len zo sumy odmeny a po 1.6.2009 zo sumy odmeny spolu s režijným paušálom, teda v sume 847,56 euro, spolu s náhradou súdneho poplatku 595,60 euro v celkovej výške 6.073,76 euro, ktorú sumu náhrady trov prvostupňového konania zaplatí odporca 1/ advokátke navrhovateľa 2/ v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. s použitím § 224 ods. 1 O.s.p. vzhľadom na len čiastočný úspech každej z procesných strán sporu v odvolacom konaní (odporca 1/ a 2/ je totožná fyzická osoba). Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.