Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/93/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012898422 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1012898422.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr Ayše Pružinec Erenovej v právnej veci navrhovateľky: N. K. F. W. Á. P. U. Z. Á. , bytom K., M. Č.. XX, zastúpená Mgr. Ľudmilou Spůrovou, advokátkou v Bratislave, Geologická č. 32, proti odporcovi: B. P. N. B. Ž. N. C. , bytom K., T.. K. Č.. XX, zastúpený JUDr. Jurajom Almášim, advokátom v Bratislave, Nerudova č. 8/A, o mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 15. februára 2012, č.k. 4 C 394/2004-213, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava IV. rozsudkom (v poradí druhým) zo dňa 15.2.2012, č.k. 4C 394/2004-213, návrh zamietol. Ním sa navrhovateľka (doručený súdu dňa 14.11.2003) domáhala mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 3.319,39 € (100.000,-- Sk) na tom skutkovom základe, že dňa 20.9.1995 sa stala účastníčkou dopravnej nehody, ktorú zavinil odporca. Utrpela škodu na zdraví: polytraumatizmus, zlomeniny 2., 3., 4., 5., 6. rebra, dvojitú zlomeninu pravého stehna a predkolenia, pohmoždenie brucha, luxácia pravého ramena a ďalšie zranenia. Na základe bodového ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vypracovaného doc. M.. B. L., R.., M.. B. W. dňa 24.7.1997 sa navrhovateľka dozvedela o škode, o majetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú bolo možno natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch, aby mohla svoj nárok na náhradu škody uplatniť na súde. Odporca bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 13.3.1997, č.k. 2T 97/1996-63, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.3.1997, uznaný za vinného a podľa § 229 Trestného poriadku bola navrhovateľka ako poškodená odkázaná s nárokom na náhradu škody na konanie vo veciach občianskoprávnych. V trestnom konaní navrhovateľka žiadala náhradu škody na zdraví. Ďalšie posudky o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia boli vypracované dňa 21.4.2010. V priebehu konania súd pripustil zmenu návrhu tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu za bolesť v sume 7.568,21 €, náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 23.501,29 €. Súd prvého stupňa tak rozhodol po tom, ako mal z vykonaného dokazovania preukázané, že odporca úspešne vzniesol námietku premlčania. Ak sa uplatnený nárok skladá z oddeliteľných zložiek práva na náhradu škody, ako je to napr. pri škode na zdraví, pokiaľ ide o odškodnenie bolesti, sťaženia spoločenského uplatnenia, odškodňovanie straty na zárobku, účelných nákladov spojených s liečením, pri vecnej škode, premlčacia doba každej z uvedených zložiek nároku na náhradu škody začína plynúť samostatne, aj keď ide o nároky vzniknuté z tej istej jednorazovej škodovej udalosti. Pri uplatňovaní nárokov na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia subjektívna premlčacia doba je dvojročná a objektívna lehota, keďže ide o škodu na zdraví, je časovo neobmedzená. Pre posúdenie začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby pri nároku na náhradu bolestného je určujúce, kedy sa poškodený dozvedel o vzniknutej škode (deň zistenia bolesti), vyžaduje sa preukázaná vedomosť poškodeného o vzniknutej škode určitého druhu a rozsahu do tej miery, aby mohol svoj nárok uplatniť na súde a kedy sa poškodený dozvedel o tom, kto za škodu zodpovedá. Pojem dozvie sa o škode vyjadruje nielen vedomosť poškodeného o protiprávnom úkone alebo udalosti, ktorou bola škoda spôsobená, ale aj o tom, že mu vznikla ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyjadriť (vyčísliť) v peniazoch tak, aby poškodený mohol svoj nárok uplatniť na súde. Navrhovateľka sa dozvedela o tom, kto za škodu zodpovedá, pri dopravnej nehode dňa 20.9.1995 a prvýkrát si žiadala náhradu škody v trestnom konaní. Začiatok premlčacej doby nároku na náhradu za bolesť teda pripadá na deň dopravnej nehody, ale v dôsledku toho, že poškodená si uplatnila v trestnom konaní včas nárok na náhradu škody, ktorá jej bola spôsobená trestným činom, a v konaní sa riadne pokračovalo, plynutie premlčacej doby sa zastavilo až do vydania právoplatného rozsudku. Keďže v trestnom konaní nedošlo k uloženiu povinnosti odporcovi nahradiť poškodenej uplatnenú náhradu škody, ale navrhovateľka bola odkázaná na konanie vo veciach občianskoprávnych, plynutie premlčacej doby riadne pokračovalo. Navrhovateľka si preto mohla právo na náhradu škody prvýkrát uplatniť v občianskom súdnom konaní prvý krát dňa 14.3.1997 (nasledujúci deň po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku v trestnom konaní), dvojročná subjektívna premlčacia doba nároku na náhradu škody na zdraví z titulu bolestného navrhovateľke uplynula dňa 14.3.1999; návrh na začatie konania ale bol podaný na súde až dňa 14.11.2003, teda po uplynutí premlčacej doby. Subjektívna premlčacia doba nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia je dvojročná a pre posúdenie začatia plynutia premlčacej doby je určujúce, kedy sa poškodený dozvedel o vzniknutej škode, vyžaduje sa preukázaná vedomosť poškodeného o vzniknutej škode určitého druhu a rozsahu do tej miery, aby poškodený mohol uplatniť svoj nárok na súde; kedy sa poškodený dozvedel o tom, kto za škodu zodpovedá. O škode spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia sa poškodený dozvie v čase, keď možno objektívne urobiť bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia, keďže až vtedy má k dispozícii skutkové okolnosti, z ktorých možno škodu, resp. jej rozsah zistiť. Bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia sa vykoná, len čo možno zdravotný stav poškodeného považovať za ustálený. Posúdenie otázky, kedy sa zdravotný stav poškodeného ustáli, závisí od vyjadrenia lekára. Bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia bolo vypracované lekárom dňa 24.7.1997, v ktorom sa uvádza, že celkový stav navrhovateľky považoval za trvalý. Vtedy sa navrhovateľka dozvedela o rozsahu jej spôsobenej škody na zdraví. Dvojročná subjektívna premlčacia doba nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia začala teda plynúť odvtedy a uplynula dňa 24.7.1999. Keďže návrh na začatie konania navrhovateľka podala na súde až dňa 14.11.2003, stalo sa tak po uplynutí premlčacej doby. Vzhľadom k tomu potom súd prvého stupňa už v merite veci nekonal. Rozsudok odôvodnil ustanovením § 427, § 428, § 444, § 100 ods. l, § 106 ods. l, 2 Občianskeho zákonníka. O náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. l O.s.p. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie navrhovateľka z dôvodov uvedených v ustanovení § 205 ods. 2 písm. a/, d/, f/, § 221 ods. l písm. h/ O.s.p. (v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l O.s.p.; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; súd vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu; súd nedostatočne zistil skutkový stav). V dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci závery súdu prvého stupňa sú nesprávne, neodôvodnené. Vytýkala súdu prvého stupňa, že otázkou premlčania sa nezaoberal už pri rozhodovaní prvým rozsudkom, ale požadoval predloženie bodového ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, na základe ktorého by opodstatnenosť jej nároku mohol posúdiť už vtedy. Prvé rozhodnutie prvostupňového súdu o zamietnutí návrhu bolo odôvodnené práve skutočnosťou, že na základe opakovaných výziev súdu nepredložila bodové ohodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Vtedy mala za to, že sa súd s otázkou premlčania vysporiadal. Odôvodnenie predmetného rozsudku považuje preto za prekvapujúce a zarážajúce. Jej zdravotný stav nemožno doteraz považovať za úplne ustálený, tento sa aj v priebehu konania menil a zhoršoval, o čom predložila súdu doklady. Posúdenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia sa pritom vykoná, len čo stav poškodeného možno považovať za ustálený. Jej nárok preto premlčaný nie je, svoj nárok uplatnila riadne a včas, v priebehu konania do súdneho spisu založila bodové ohodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré odzrkadľovalo jej aktuálny zdravotný stav, ktorý bolo možné z pohľadu ošetrujúcej lekárky považovať za ustálený, alebo aspoň čiastočne ustálený pre potreby konania o posúdení jej nároku. Nedostatočným zhodnotením dôkazov a najmä jej zdravotného stavu tak rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože na základe vykonaných dôkazov dospel súd k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktorých dôsledkom je nesprávne rozhodnutie vo veci. Nesprávne súd posúdil opodstatnenosť nároku na mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, čo podľa nej predstavuje samostatný nárok oproti nároku na základnú náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Odvolaciemu súdu navrhla preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a jej návrhu vyhovieť. Alternatívne navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žiadala náhradu trov konania, ktorých výšku nevyčíslila, neodôvodnila. Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Odôvodnenie rozsudku je správne, vychádza z úplného a dôkladného právneho posúdenia veci. Odvolanie považuje za neodôvodnené. Náhradu trov odvolacieho konania nežiadal. Odvolací súd preskúmal vec súc viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. l O.s.p. v znení účinnom od 1.1.2012, ďalej len O.s.p.; § 372t O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď pre nariadenie pojednávania neboli splnené zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 214 ods. l O.s.p. (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 13. júna 2012; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, právni zástupcovia, upovedomení zákonným spôsobom (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.). Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa odvolací súd potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny a keďže sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku, ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). Pre správnosť dôvodov rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť nasledovné. Navrhovateľka svoj nárok na mimoriadne zvýšenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia na súde uplatnila neskoro, po uplynutí premlčacej doby (dvojročnej subjektívnej) a súd prvého stupňa správne prihliadol na odporcom vznesenú námietku premlčania. Odporca sa premlčania dovolal, a tak premlčané právo nemožno navrhovateľke priznať. O tom, kto za škodu zodpovedá sa navrhovateľka dozvedela najneskôr v trestnom konaní v roku 1997, o výške (hodnote) bolestného a sťažení spoločenského uplatnenia sa dozvedela z posudku vypracovaného v roku 1997, najneskôr v apríli 2010, kedy bol vypracovaný ďalší posudok. Keďže návrh na súd navrhovateľka podala až dňa 14.11.2003, stalo sa tak neskoro. Ak je premlčaný nárok na vyplatenie základnej výšky náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, premlčaný je potom aj nárok navrhovateľky na mimoriadne zvýšenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Už len z týchto dôvodov nebolo možné v konaní ďalej pokračovať. Dôvody uvádzané navrhovateľkou tak neboli spôsobilé privodiť jej priaznivé rozhodnutie. Rozsudok súdu prvého stupňa obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 157 O.s.p. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým navrhovateľka, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5Cdo 218/2009, 3Cdo 51/2011, 7Cdo56/2011). Odporcovi úspešnému aj v odvolacom konaní odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, keďže ich náhradu nežiadal (§ 224 ods. l, § 142 ods. l, § 149 ods. l, § 151 ods. l O.s.p.). V súlade so zákonom č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro na území Slovenskej republiky s účinnosťou od 1.1.2009 peňažné údaje v slovenskej mene sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné údaje v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro (§ 9 ods. 2 citovaného zákona). Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.