Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/156/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012898426 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1012898426.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa : C.. L. M., V. V., O.. F.. I. XX, zastúpený JUDr. Blankou Hlavenkovou, advokátkou, Bratislava, Prídavkova 53, proti odporcom : 1/ C.. U. M., V. U., F. XX, 2/ U. R. M., O.. XX. X. XXXX, V. U., F. XX, 3/ U. M. M., O.. XX. X. XXXX, V. U., F. XX, maloleté deti zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Michalovce, Ul. Saleziánov 1, o obnovu konania, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 14. 12. 2011 č.k. 9C 268/2007 - 144, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 9C 94/2000, s poukazom na ust. § 229 ods. 1 písm. b/ O.s.p. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 27. 4. 2001 č.k. 9C 94/2000 - 43 bolo rozvedené manželstvo navrhovateľa a C.. U. M.; mal. deti R. R. M. M. boli zverené do výchovy a opatery matky - odporkyne 1; navrhovateľovi, ich otcovi, bola uložená povinnosť prispievať na ich výživu mesačne vo výške 1.500,- Sk ( U.. R. ) a vo výške 1.000,- Sk ( U.. M. ); zároveň súd upravil styk otca s maloletými deťmi. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť len čo do výroku o rozvode manželstva, zverenia mal. detí do výchovy matky a úpravy styku otca s mal. deťmi, a to dňa 4. 9. 2001. Výrok o výživnom na mal. deti Krajský súd v Bratislave zrušil uznesením zo dňa 8. 2. 2002 č.k. 13Co 472/2001 - 54; súd prvého stupňa opätovne rozhodol o výživnom svojím rozsudkom zo dňa 15. 7. 2004 č.k. 9C 94/2000 - 99 tak, že otcovi mal. detí uložil povinnosť prispievať na ich výživu mesačne sumou 2.500,- Sk ( U.. R. ) a sumou 2.000,- Sk ( U.. M. ). Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 2. 12. 2004 č.k. 9C 94/2000 - 126 prvostupňový súd zaviazal otca mal. detí povinnosťou zaplatiť zročné výživné za obdobie od 4. 9. 2001 do 15. 7. 2004 v sume 35.550,- Sk v 500,- Sk mesačných splátkach. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 27. 4. 2006 č.k. 6Co 363/2005 - 207 rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 15. 7. 2004 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 2. 12. 2004 potvrdil s tým, že navrhovateľ je povinný platiť výživné na mal. deti od právoplatnosti rozsudku o rozvode, t.j. od 4. 9. 2001; v časti zročného výživného uvedený rozsudok zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Prvostupňový súd následne rozsudkom zo dňa 17. 4. 2007 č.k. 9C 94/2000 - 242 rozhodol o zročnom výživnom za obdobie od 4. 9. 2001 do 15. 7. 2004 tak, že navrhovateľa zaviazal povinnosťou zaplatiť odporkyni 1/ dlžné výživné za obdobie od 4. 9. 2001 do 15. 7. 2004 v sume 116.250,- Sk v splátkach 5.000,- Sk mesačne, spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok. Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 10. 9. 2007 č.k. 6Co 309/2007 - 255 uvedený rozsudok zmenil tak, že navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporkyni dlžné výživné na mal. deti za obdobie od 4. 9. 2001 do 15. 7. 2004 vo výške 113.345,- Sk v splátkach po 5.000,- Sk mesačne, spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom september 2004, pod následkom straty výhody splátok. Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu prvého stupňa dňa 17. 7. 2006 domáhal obnovy vyššie uvedeného konania na základe ust. § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p., keď argumentoval hlavne tým, že s ním bol dňa 30. 6. 2006 dohodou skončený pracovný pomer v SOU v Brezne, uzavretý na dobu určitú; že bol od 1. 7. 2006 zaevidovaný na Úrade práce, bez nároku na podporu v nezamestnanosti; t.j. že bezprostredne po vyhlásení rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27. 4. 2006 č.k. 6Co 363/05 - 207 nastali také skutočnosti, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní. Navrhovateľ tak poukazoval na to, že je možné vykonať dôkazy, ktoré nemohli byť vykonané v pôvodnom konaní, jedná sa však o dôkazy, ktoré môžu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Navrhovateľ v návrhu na obnovu konania dodal, že poznal situáciu v školstve o nenaplnenosti stavu žiakov a predpokladal, resp. vedel, že jeho pracovný pomer, uzavretý na dobu určitú, bude takmer s určitosťou skončený, ktorá skutočnosť aj nastala, pričom on zostal nezamestnaný bez nároku na podporu v nezamestnanosti. V čase do doby vyhlásenia rozsudku však nevedel Krajskému súdu v Bratislave predložiť relevantné dôkazy. Prvostupňový súd svoje zamietajúce rozhodnutie o návrhu navrhovateľa o obnovu konania odôvodnil tým, že v zmysle ust. § 229 ods. 1 písm. b/ O.s.p. z neprípustnosti rozsudkov, proti ktorým nie je možné podať návrh na obnovu konania, nie sú vylúčené rozsudky vydané podľa § 163, ktorými došlo i k zmene rozsudkov o výchove a výžive maloletých detí. Navrhovateľ podal návrh na povolenie obnovy konania sp. zn. 9C 94/2000, v ktorom súd prvého stupňa rozhodoval o výživnom pre mal. deti, z dôvodu, že vyšli najavo nové skutočnosti a dôkazy, ktoré navrhovateľ nemohol bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní a ktoré sú takého charakteru, že môžu pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že v danom prípade obnova konania nie je prípustná, nakoľko zmenu alebo zrušenie rozsudku možno dosiahnuť aj inak. Podľa § 78 ods. 1 Zák. o rod, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Navrhovateľ tak môže požiadať o zmenu rozhodnutia inak ako návrhom na povolenie obnovy konania, a to návrhom na zníženie výživného alebo zrušenie vyživovacej povinnosti. Súd prvého stupňa zároveň vyslovil, že o trovách konania rozhodne osobitným uznesením. Uvedené uznesenie napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ, domáhajúc sa buď jeho zmeny tak, že odvolací súd povolí obnovu konania. Navrhovateľ vytýkal prvostupňovému súdu nesprávne právne posúdenie veci. Súd prvého stupňa nezistil riadne skutkový stav a neposúdil ho v zmysle ust. § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Trval na tom, že spĺňa podmienky pre povolenie obnovy konania na základe ust. § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p., nakoľko v jeho prípade nastali také skutočnosti, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, resp. že bolo možné vykonať dôkazy, ktoré nemohli byť v pôvodnom konaní vykonané a ktoré mohli pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Jeho zamestnávateľ predpokladal, že s ním, navrhovateľom predĺži pracovnú zmluvu na dobu neurčitú; o tom, že sa tak nestane - z dôvodu nenaplnenia počtu žiakov na nový školský rok - sa navrhovateľ dozvedel začiatkom júna 2006. Navrhovateľ v odvolaní dodal, že on nikdy nebude súhlasiť s vyššie uvedenými súdnymi rozhodnutiami o výživnom, nakoľko tieto považuje za nezákonné a šikanujúce a tiež za neplatné. Navrhovateľ si urobil vlastnú analýzu súdnych rozhodnutí o výške výživného, z ktorej mu vyšlo že jemu určené bežné výživné 4.500,- Sk mesačne spolu so spätným výživným 5.000,- Sk mesačne, t.j. spolu 9.500,- Sk mesačne určovali súdy v prípadoch, kedy osoby výživou povinné dosahovali mesačný príjem cca 35.000,- Sk a vyšší. Jeho zárobkové možnosti v čase vydávania dotknutých súdnych rozhodnutí o jeho výživnom na mal. deti sa pohybovali na úrovni 13.500,- až 14.000,- Sk mesačne. Súdy svojimi rozhodnutiami umožnili protistrane, aby ho mohla vydierať, podávať na neho trestné oznámenia, návrhy na exekúcie. Ak súdy vo svojich rozhodnutiach pochybili, je na mieste, aby svoje pochybenie napravili; k tomu smeruje aj jeho návrh na povolenie obnovy konania. Odporkyňa 1/ sa na odvolanie navrhovateľa nevyjadrila. Kolízny opatrovník maloletých detí navrhoval na odvolanie navrhovateľa napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom ( t.j. v celom ) rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p. ), keď dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech. Podľa § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p. právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Podľa § 229 O.s.p. obnova nie je prípustná proti rozsudkom: a) ktorými sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že tu nie je, b) ktorých zrušenie alebo zmenu možno dosiahnuť inak. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie o zamietnutí návrhu navrhovateľa na povolenie obnovy konania založil na ust. § 229 písm. b) O.s.p., keď dospel k záveru, že zrušenie alebo zmenu rozhodnutia o výživnom ( ako je tomu v súdenej právnej veci ) možno dosiahnuť inak - novým návrhom buď na zmenu výšky splátok, alebo návrhom na zmenu či zrušenie výživného na mal. deti. Uvedený právny názor prvostupňového súdu však podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí; napokon súd prvého stupňa sám v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal ( správne ) na to, že ani na rozsudky o výživnom sa nevzťahuje ust. § 229 písm. b/ O.s.p., t.j. že v prípade splnenia zákonných predpokladov aj predmetné rozhodnutie o výživnom je možné napadnúť návrhom na povolenie obnovy konania. Rozsudkom podľa § 163 ods. 1 O.s.p. možno totiž zmeniť pôvodný rozsudok len za podmienky, že došlo k zmene okolností, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Podobne je možné návrhom na obnovu konania napadnúť aj rozsudky o výchove a výžive maloletých detí, ktoré zákon dovoľuje zmeniť za predpokladu, že sa zmenia pomery. Navrhovateľ sa však v danom prípade domáhal návrhom obnovy konania o výživnom pre mal. deti na základe ust. § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p., t.j. že sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, pokiaľ môžu pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Zákonné podmienky na obnovu konania v zmysle cit. zák. ustanovenia však neboli v danom prípade naplnené. Navrhovateľ argumentoval stratou zamestnania, ako novou skutočnosťou, ku ktorej došlo od 1. 7. 2006, kedy sa stal nezamestnaným. Dôvodom na obnovu konania však môžu byť len také skutočnosti, ktoré nastali do vyhlásenia rozhodnutia súdom. V danom prípade súd prvého stupňa rozhodol o výživnom ( 2.500,- Sk a 2.000,- Sk mesačne ) rozsudkom zo dňa 15. 7. 2004 ( č.k. 9C 94/2000 - 99 ) v spojení s doplňujúcim rozsudkom z 2. 12. 2004 č.k. 9C 94/00 - 126 a uvedený rozsudok potvrdil Krajský súd v Bratislave svojím rozsudkom zo dňa 27. 4. 2006 č.k. 6Co 363/2005 - 207, t.j. v čase, kedy navrhovateľ bol ešte v pracovnom pomere. Skutočnosti, ktorými navrhovateľ argumentuje ako novými, spôsobilými privodiť mu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, nemôžu byť dôvodom na obnovu konania o výživnom v zmysle ust. § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p. , nakoľko tieto nastali až po vyhlásení rozhodnutia v danej veci ( prvostupňovým i odvolacím ) súdom. Uvedené skutočnosti však mohli byť dôvodom na zmenu výšky výživného, ovšem až od obdobia, kedy nastali, nakoľko mohli spôsobiť zmenu pomerov, ktorá mohla viesť k prípadnej zmene rozhodnutia o výživnom do budúcnosti, nie však spätne, ako sa to snaží návrhom na obnovu konania dosiahnuť navrhovateľ. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Pokiaľ prvostupňový súd dospel vo svojom rozhodnutí k záveru o tom, že návrh navrhovateľa na obnovu konania je neprípustný v zmysle ust. § 229 písm. b/ O.s.p., vec nesprávne právne posúdil. Jeho rozhodnutie o zamietnutí návrhu navrhovateľa je však napriek tomu vecne správne. Odvolací súd ho preto potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p., hoci z iných právnych dôvodov. O trovách konania rozhodne súd prvého stupňa podľa ust. § 224 ods. 4 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.