Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 17CoE/27/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012898753 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Škrinárová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1012898753.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, Záhradnícka 31, Bratislava, IČO: 30 807 484, proti žalovanému PLUS RESTAURANT, s.r.o., Gorkého 15, Bratislava, IČO: 35 705 639, vedenej u súdnej exekútorky Mgr. Blanky Ružekovej so sídlom úradu Fajnorova 1547/13, Senica pod č. Ex 93/2003 pre vymoženie uloženej povinnosti s príslušenstvom, o zastavení exekúcie a o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 1Er/331/2003-12 zo dňa 16.11.2011, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súd Bratislava I v Bratislave č.k. 1Er/331/2003-12 zo dňa 16.11.2011 v napadnutej časti v tretej výrokovej vete o náhrade trov exekúcie mení tak, že súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú, zastavil exekúciu a súdnej exekútorke priznal náhradu trov exekúcie v sume 203,48 eur a povinnosť ich nahradiť uložil oprávnenému. Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že povinný bol dňa 20.5.2011 vymazaný z obchodného registra, a preto podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku (ďalej len EP) exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 23 EP tak, že povinnosť ich nahradiť uložil oprávnenému a o výške trov exekúcie rozhodol podľa § 14 a 22 vyhlášky o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.
S týmto rozhodnutím v časti výroku o trovách exekúcie sa neuspokojil oprávnený a v odvolaní, ktoré podal v zákonnej lehote, navrhol napadnuté uznesenie zrušiť. Namietal, že súd priznal súdnej exekútorke trovy exekúcie i za úkony, ktoré boli vykonané nadbytočne, resp. sú totožné a taktiež i nesprávne právne posúdenie s poukazom na hodnotenie dôkazov.
K odvolaniu sa vyjadrila súdna exekútorka, ktorá navrhla napadnuté uznesenie potvrdiť a uviedla, že miesto zisťovania účtu povinného rovno vydáva exekučné príkazy, pretože zisťovanie účtov je spoplatnené. Poukázala na to, že za doručením jedného exekučného príkazu je veľa práce a na to, že voči povinnému vedie 4 exekučné konania a vzhľadom na hospodárnosť len v tomto jednom prípade vykonala úkony potrebné k zisteniu majetnosti, resp. nemajetnosti povinného.
Krajský súd v Bratislave prejednal vec v napadnutej časti výroku o náhrade trov exekúcie podľa § 212 ods. 1 a 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní napadnutého uznesenia a obsahu spisu zistil zhodne so súdom prvého stupňa, že povinný v priebehu exekučného konania bol vymazaný z obchodného registra. Súd prvého stupňa preto exekúciu vyhlásil za neprípustnú, túto zastavil a súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie podľa § 203 Exekučného poriadku, podľa ktorého ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie.
Odvolací súd sa nestotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, že z dôvodu straty spôsobilosti povinného byť účastníkom konania, trovy exekúcie má v zmysle § 203 Exekučného poriadku zaplatiť oprávnený.
Z ustanovenia § 197 ods. 1 EP vyplýva pravidlo, že trovy exekúcie znáša alebo nahrádza povinný, pokiaľ nenastane výnimočná situácia, že ich nahrádza oprávnený. Takúto situáciu predpokladá § 203 EP, podľa ktorého ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie, prihliadne však na to, či oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. V takomto prípade oprávnený nahrádza aj trovy uvedené v ustanovení § 196 súdnemu exekútorovi. Rozsah povinnosti na náhradu je daný rozsahom procesného zavinenia oprávneného, ktoré viedlo k zastaveniu exekúcie. Nárok na náhradu trov exekúcie je nárokom, ktorý má základ v procesnom práve a nie v ustanoveniach hmotného práva. Preto o tom, či oprávnený zavinil, že konanie muselo byť zastavené, možno uvažovať iba z hľadiska procesného a posudzovať ho podľa procesného výsledku.
V prejednávanej veci súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a následne exekúciu zastavil z dôvodu straty spôsobilosti povinného byť účastníkom konania v dôsledku jeho výmazu z obchodného registra. Oprávnenému však z procesného hľadiska nemožno pričítať zavinenie za zastavenie exekúcie, keďže návrh na vykonanie exekúcie podal 20.2.2003 a povinný bol vymazaný z obchodného registra dňa 20.5.2011. Podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od podania návrhu na vykonanie exekúcie do rozhodnutia o výmaze povinného, oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o náhrade trov exekúcie zmenil v zmysle § 220 O.s.p. tak, že ich náhradu súdnemu exekútorovi nepriznal.
Pre úplnosť odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že vzhľadom na svoj právny názor nepovažoval za účelné sa zaoberať výškou trov exekúcie. Poukazuje len na to, že sa nestotožnil s tvrdením súdnej exekútorky vo vyjadrení, v ktorom uviedla dôvod, pre ktorý namiesto zisťovania účtu povinného vydáva rovno exekučný príkaz. Zo znenia § 95 Ex. poriadku vyplýva, že príkaz na začatie exekúcie má súdny exekútor doručiť banke, ktorá vedie účet povinného, teda nie všetkým bankám. Odmena za tento úkon by mohla byť priznaná len za úkon vykonaný voči peňažnému ústavu, ktorý vedie účet povinného.
Toto rozhodnutie prijal Krajský súd v Bratislave v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.