Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/68/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012899028 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1012899028.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave vo veci starostlivosti súdu o maloletého Z. Y., T.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, Vazovova 7/A, dieťa rodičov: V.. J. S., bytom H., Y. Z. XX, zast. JUDr. Andreou Císarovou, advokátkou, AK Bratislava, Kominárska 2, a I.. M. Y., bytom H., T. X, zast. JUDr. Bronislavou Pavelkovou PhD., AK Bratislava, Dobrovičova 6, o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia odovzdaním dieťaťa a zverením dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 13P 112/2011-188 zo dňa 25.01.2012, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa sa m e n í tak, že návrh otca sa z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava IV uznesením zo dňa 25.01.2012, č.k. 13P 112/2011-188 nariadil predbežné opatrenie, ktorým maloletého Z. Y.Z., nar. XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti otca, matke uložil povinnosť dieťa otcovi odovzdať. Týmto uznesením zrušil rozhodnutie Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 13P 112/2011-76 zo dňa 22.08.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.11.2011, v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 20CoP 88/2011 do dňa 02.11.2011. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 74 ods. 1, § 76 ods. 4, § 76 ods. 6 O.s.p., keď mal za to, že do ukončenia znaleckého dokazovania a rozhodnutia vo veci samej bude v záujme maloletého jeho zverenie do starostlivosti otca, ktorý v doterajšom dokazovaní spôsobom starostlivosti o dieťa prejavil, že vie maloletému poskytnúť adekvátnejšiu starostlivosť po všetkých stránkach ako matka. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podali odvolanie matka a kolízny opatrovník maloletého. Matka podaným odvolaním navrhla uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť a návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia zamietnuť. Podľa jej názoru napadnuté rozhodnutie predstavuje absolútne bezprecedentné arbitrárne predbežné opatrenie, ktorým sa dieťa odníma matke bez zhodnotenia skutočností, ktoré sú súdu známe z prebiehajúceho konania vo veci samej a bez náležitého odôvodnenia. Pokiaľ ide o odňatie dieťaťa, zdôraznila, že ide o XX mesačné dieťa, o ktoré sa stará od jeho narodenia a ktoré predmetným rozhodnutím súd zveril do starostlivosti otca, ktorý sa o maloletého nikdy sám nestaral. V doterajšom konaní pritom súd nevykonal žiadne dokazovanie, ktorým by čo i len mohlo byť preukázané, že starostlivosť otca o maloletého je po všetkých stránkach lepšia ako jej starostlivosť. Nariadením predbežného opatrenia súd spôsobil vážny zásah do života maloletého, pričom podklady ktoré by takéto mimoriadne závažné rozhodnutie odôvodňovali v konaní predložené neboli. Súd v odôvodnení tak závažného rozhodnutia akým zverenie len XX mesačného dieťaťa do starostlivosti osoby inej ako matky nepochybne je, naviac vôbec neuviedol, akým spôsobom sa mala dopustiť zanedbania starostlivosti o maloletého, ako to tvrdí otec v návrhu na vydanie predbežného opatrenia. Rovnako súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuviedol, akým spôsobom dospel k záveru, že otec je schopný postarať sa o XX mesačné dieťa, o ktoré sa nikdy predtým dlhodobejšie nestaral. S poukazom na uvedené vyslovila názor, že skutkový stav prejednávanej veci absolútne nezodpovedá napadnutému rozhodnutiu a konštatovaniam, ktoré súd uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Okrem skutočnosti, že napadnuté rozhodnutie nereflektuje skutkový stav mala za to, že ani procesná stránka napadnutého rozhodnutia nie je v súlade so zákonom a ústavnými garanciami práva na spravodlivé súdne konanie. Ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia samotnú úvahu súdu, ktorá mala viesť k výroku napadnutého rozhodnutia de facto súd zhrnul do troch viet, pritom ide o rozhodnutie, ktoré je spôsobilé spôsobiť veľmi vážny zásah do zdravého psychického a fyzického vývinu maloletého, nakoľko podľa rozhodnutia súdu má byť maloletý - XX mesačné dieťa odňatý vlastnej matke. Pokiaľ ide o starostlivosť o maloletého, konkrétne spôsob liečby, uviedla, že v tejto otázke majú s otcom rozdielne názory, otec dokonca tvrdí, že liečbu maloletého znemožňuje. Pokiaľ ide o zmarené termíny vyšetrení v K. uviedla, že o vyšetrení dňa XX.XX.XXXX ju otec 11CoP 86/2012-256 neinformoval, toto vybavil bez konzultácie s ňou, v októbri XXXX malo dieťa zdravotné problémy, pre ktoré nakoniec bolo v čase od XX. - do XX.XX. XXXX hospitalizované, v novembri XXXX maloletému pobyt v K. nebol doporučený pre sledovanie u T.. Z uvedených skutočností je zrejmé, že nijakým spôsobom liečbu maloletého svojvoľne nezdržovala, naopak uvedené skutočnosti svedčia o jej svedomitom postupe, ktorý otec svojim bezohľadným a nedomysleným prístupom neustále narúšal, až prišlo k situácii, kedy ohrozil zdravie maloletého len kvôli vlastnej ctižiadosti, pritom ona mala dohodnutý termín liečby potom, ako by boli známe všetky výsledky maloletého a jeho zdravotný stav by bol v poriadku, išlo len o rozdiel niekoľko dní ( december XXXX - január XXXX ). Z uvedených skutočností je tak zrejmé, že otec maloletého absolútne nedokáže akceptovať jej názor, či dokonca názor slovenských lekárov a svoje ego a ctižiadosť dokonca kladie pred bezpečnosť a zdravie vlastného syna. Z uvedených skutočností a dôkazov je tiež zrejmé, že ona intenzívne pracovala na všetkých spôsoboch ako maloletému s jeho stavom pomôcť, tvrdenia otca o tom, že zanedbávala jeho zdravotnú starostlivosť sú absolútne scestné, nepravdivé a zavádzajúce. Pri hodnotení jej prístupu k maloletému otec vo svojich podaniach neustále opomína skutočnosť, že maloletý v počiatočnom štádiu odmietal jesť klasickým spôsobom úplne, a bola to práve ona, ktorá svojim dlhodobým citlivým a systematickým prístupom a s asistenciou lekárov pracovala na zlepšení stavu maloletého rôznymi spôsobmi. Vzhľadom na uvedené podľa jej názoru je treba konštatovať, že jej prístup k maloletému v žiadnom prípade nie je pre maloletého menej priaznivý ako prístup otca, a už vôbec nemôže byť označený ako škodlivý pre maloletého. V konaní pred súdom, ani v podanom návrhu na vydanie predbežného opatrenia otec navyše nijakým spôsobom nepreukázal, či a ako má zabezpečenú starostlivosť o XX mesačné dieťa, o ktoré sa predtým trvalo nestaral, a nikdy mu nezabezpečoval celodennú starostlivosť. Vzhľadom na skutočnosť, že otec sa ju dlhodobo snaží označiť za nespôsobilú a psychicky chorú, podrobila sa psychologickému aj psychiatrickému vyšetreniu, pričom ako psychológ, tak ani psychiater nenašli v jej osobnosti žiadne známky nezdravého správania sa voči maloletému. O uvedených skutočnostiach bol súd informovaný, nakoľko predmetné správy z ktorých vyplýva, že ona ako matka je pre maloletého ústrednou postavou v jeho živote, predstavuje pre neho istotu a neexistuje dôvod, prečo by nebola a nemala byť schopná sa o svojho syna riadne starať, boli súdu známe. Pokiaľ otec návrh na vydanie predbežného opatrenia podložil vyjadrením Q., uviedla, že táto sa vyjadrovala nad rámec svojich odborných znalostí, z jej vyjadrenia je tiež zrejmé, že ide o subjektívne hodnotenie. Celkom zjavne neodborné a nenáležité hodnotenie situácie Q. podľa názoru matky vyplýva aj z vyjadrenia Univerzitného Profesora S.. C. G., ktorý vypracoval lekársku správu o liečbe maloletého ako osoba zodpovedná za vykonanie liečby v K., v ktorej správe sa uvádza, že maloletý je s výnimkou sondovania po ostatných stránkach zdravé a vyrovnané dieťa, v predmetnej správe je dokonca uvedené, akým spôsobom sa u maloletého vyvinul problém s prijímaním potravy. Aj expert ktorého odbornosť dokonca uznáva aj otec tak konštatoval, že príčinou stavu maloletého nie je jej nevhodné správanie, tak ako sa to snaží podsúvať otec, ale maloletý od narodenia trpel tzv. M., ktorý sa vyskytuje u novorodencov, ktorí nemajú dostatočne vyvinutú tráviacu sústavu. Vzhľadom na skutočnosť, že otec v podanom návrhu prezentuje liečbu maloletého ako výlučne jeho zásluhu, zdôraznila, že jej boli obmedzené možnosti zúčastniť sa niektorých terapeutických aktivít na základe „fundovaných“ záverov Q.. Kolízny opatrovník svojim odvolaním mal za to, že rozhodnutie súdu nie je v záujme maloletého dieťaťa, najmä v tom, že dieťaťu nie je umožnený kontakt s matkou, v ktorej starostlivosti sa doposiaľ takmer výlučne nachádzalo. Uviedol, že dňa XX.XX.XXXX bolo u matky vykonané neohlásené šetrenie pomerov, maloletý pôsobil ako zdravé, veselé dieťa, od decembra už nemá zavedenú sondu, počas ich komunikácie s matkou sa k matke túlil, dieťa nejavilo žiadne známky ohrozenia na živote, ani ujmy na zdraví. Matka bola vyzvaná, aby sa podrobila uzneseniu súdu a maloletého odovzdala do starostlivosti otca, na čo matka uviedla, že s rozhodnutím súdu nesúhlasí, dieťa dobrovoľne otcovi neodovzdá. Vzhľadom na uvedené kolízny opatrovník mal za to, že súd nesprávne zhodnotil situáciu tým, že v uznesení neupravil žiaden kontakt dieťaťa s matkou, čím závažným spôsobom porušil záujmy maloletého dieťaťa. S poukazom na uvedené navrhol, aby odvolací súd upravil primeraným spôsobom styk matky s maloletým, s poukazom na nízky vek dieťaťa, ako aj skutočnosť, že dieťa doposiaľ žilo takmer výlučne u matky, ktorá je s ním na rodičovskej dovolenke. K odvolaniu matky a kolízneho opatrovníka sa písomne vyjadril otec maloletého, ktorý navrhol uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Poukázal na to, že odvolanie matky je v zásade postavené len na negácii 11CoP 86/2012-257 tvrdení ktoré uviedol v návrhu, hoci ich podložil objektívnymi dôkazmi. Pokiaľ ide o liečbu maloletého, nech už matka obraňuje svoj postoj k chorobe maloletého akokoľvek, je nesporné, že viac ako pol roka všetkými možnými spôsobmi marila zbavenie sa sondy maloletého. Podľa jeho názoru žiaden rodič, ktorému záleží na zdraví svojho dieťaťa nebude odkladať akúkoľvek liečbu vážneho ochorenia dieťaťa z dôvodu, že chce vybaviť preplatenie liečby, že má dieťa neurologické problémy, ktoré nikto okrem matky nepozoroval, alebo, že si nepokazia Vianoce, preto nepôjdu na liečbu v decembri, ale až v januári. Poukázal na to, že maloletý prijímal potravu G. takmer XX mesiacov svojho života, pravdepodobne by tak robil doteraz, keby ho neodviedol na základe predbežného opatrenia do K. na liečenie. M. lekárom v spolupráci výlučne s ním stačilo XX dní na to, aby dieťa naučili riadne jesť a zbavili ho závislosti na G., ktorú matka umelo udržiavala takmer XX mesiacov len aby sa mohla o maloletého starať výlučne ona. Ďalším dôkazom, ktorý objektívne vyplýva z lekárskej správy je, že po hospitalizácii dieťaťa s ním bola matka hospitalizovaná len X dni, následne museli lekári matku vyzvať, aby prestala sabotovať liečbu a požiadať rodičov, aby sa vymenili. Správy psychológov a psychiatrov, ktoré matka priložila o vlastnej normálnosti nemajú pre daný spor väčšiu výpovednú hodnotu. Matka je inteligentná, vzdelaná žena, ktorá sa v prípade potreby dokáže korigovať počas celého vyšetrenia. Pokiaľ matka argumentuje tým, že nepreukázal, že by bol schopný poskytnúť starostlivosť o XX mesačné dieťa, tak toto neosvedčila ani matka, on bol pripravený nielen prevziať starostlivosť o dieťaťa, ale ísť aj na rodičovskú dovolenku. Zdôraznil, že rodiča sú si pri výkone rodičovských práv a povinností rovní, ani z hľadiska práva, ani z hľadiska bežného života nie je dôvod, aby ktorýkoľvek z rodičov bol automaticky považovaný za schopného zabezpečiť starostlivosť o dieťa a druhý za neschopného zabezpečiť starostlivosť o dieťa len na základe pohlavia. Jediným deliacim kritériom medzi rodičmi má byť skutočnosť, či je pôsobenie konkrétneho rodiča v súlade so záujmami dieťaťa, alebo nie. Podľa doterajšieho priebehu starostlivosti matky je pravdepodobné, že z týchto dvoch rodičov je to práve on, kto je viac schopný zabezpečiť riadne nielen výchovu dieťaťa, ale aj bežnú dennú starostlivosť. Súd nemôže zabúdať aj na ďalšiu vážnu skutočnosť a to, že matka toľko s dieťaťom navštevovala lekárov a rôzne vyšetrenia, že dieťa je už výrazne negativistické pri akomkoľvek kontakte s lekármi. Pokiaľ matka argumentuje tým, že sa doteraz o dieťaťa nikdy samostatne nestaral, ide o klamstvo, pretože v čase liečby v K. a následne od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX zabezpečoval dennú osobnú starostlivosť o dieťa výlučne on a nemal žiadny problém. Dňa XX.XX.XXXX odovzdal dieťa matke úplne zdravé, čisté, jediace ústami. V konaní jednoznačne preukázal, že matkin postoj v súčasnosti ohrozuje život a zdravie maloletého, prejavilo sa to aj po vydaní predbežného opatrenia, keď matka reagovala absolútne skratovo, začala sa s maloletým skrývať a nakoniec zmizla na neznáme miesto. Pokiaľ ide o odvolanie kolízneho opatrovníka, poukázal na to, že odvolanie proti výroku o zverení dieťaťa do jeho starostlivosti nepodal, podal odvolanie len voči absencii výroku o styku s matkou. Pokiaľ ide o styk maloletého s matkou, vždy prezentoval ochotu dohodnúť sa s matkou na jej podiele starostlivosti o syna, trval však na tom, že sa to bude odohrávať v jeho domácnosti, čo však matka neakceptovala. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné. Pokiaľ ide o inštitút predbežných opatrení treba uviesť, že predbežné opatrenia sú predbežnými predovšetkým v tom zmysle, že ich možno nariadiť aj pred začatím konania vo veci samej, sú prípustné aj počas konania vo veci podľa § 102 O.s.p., avšak aj vtedy majú len predbežnú povahu, pretože ich možno nariadiť len pokiaľ nie sú splnené podmienky pre konečné rozhodnutie. Predbežné opatrenia sú predbežnými aj v tom zmysle, že neprejudikujú práva účastníkov, ani tretích osôb, a svoje opodstatnenie strácajú, keď súd poskytne ohrozeným, alebo porušeným právam definitívnu ochranu. Vydanie predbežného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva, a aby nebolo vážnejších pochybností o potrebe predbežnej úpravy. V súvislosti s rozhodovaním o predbežných opatreniach v konaní starostlivosti o maloleté deti treba uviesť, že zmyslom právnej úpravy formou predbežného opatrenia v uvedených konaniach je ochrana práv detí v prípade konkrétneho ohrozenia, kedy možno nariadiť odovzdať dieťa do starostlivosti druhého rodiča, alebo inej osoby ( § 76 ods. 1 písm. b) O.s.p. ), prípadne určiť výživné v nevyhnutej miere, ak je výživa dieťaťa vážne ohrozená ( § 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p. ). Ďalej treba uviesť, že inštitút predbežného opatrenia v uvedených konaniach má slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď sú práva dieťaťa zjavne ohrozené, a to do doby, kedy o výchove dieťaťa, ktorý je inštitútom hmotného práva, nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Aj keď pri 11CoP 86/2012-258 nariaďovaní predbežného opatrenia všeobecne sa dokazovanie nevykonáva, z obsahu návrhu, priložených dokladov, či obsahu spisu musí byť zrejmé také ohrozenie života, či zdravia dieťaťa, ktoré vyžaduje okamžitý zásah súdu. V danej prejednávanej veci odvolací súd na rozdiel súdu prvého stupňa dospel k záveru, že dieťa v čase nariadenia predbežného opatrenia sa nenachádzalo pre neho v tak ohrozujúcej situácii, ktorú by bolo potrebné radikálne riešiť zmenou výchovného prostredia. Pokiaľ ide o obsah spisu treba uviesť, že na návrh otca zo dňa XX.XX.XXXX súd prvého stupňa uznesením zo 07.12.2011, č.k. 13P 112/2011-163 nariadil predbežné opatrenia, ktorými uložil matke povinnosť odovzdať maloletého otcovi od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, keď s poukazom na obsah návrhu, e-mailovú korešpondenciu otca so zdravotníckym zariadením v K. dospel k záveru, že bude v záujme maloletého podrobiť sa liečbe v špecializovanom zariadení za účelom odstránenia G., ktorú mal maloletý zavedenú pre poruchu prijímania potravy. Po úspešnom absolvovaní liečby v dňoch XX.XX. až XX.XX.XXXX, otec návrhom zo dňa XX.XX.XXXX sa domáhal nariadenia predbežného opatrenia odovzdaním maloletého do jeho starostlivosti na čas do rozhodnutia vo veci. Svoj návrh odôvodnil: odmietavým postojom matky k odstráneniu G., jej neschopnosťou kŕmiť dieťa bez G., faktom, že matka sa k maloletému správa ako k postihnutému, faktom, že matka vyrába zo zdravého dieťaťa pacienta, faktom, že prostredie v rodine matky je rovnako nepriaznivé pre zdravý vývoj maloletého a faktom, že v každej z lekárskych správ sa konštatuje, že liečba maloletého bola možná len v spolupráci s ním. V súvislosti s uvedenými dôvodmi, ktorými otec preukazoval naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov odvolací súd má za to, že ani jeden z dôvodov uvedených v návrhu otca. Treba poznamenať, že v súčasnej dobe na súde prvého stupňa prebieha konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, pričom dôvody uvádzané otcom smerujúce k spochybňovaniu osoby matky ako vhodnej osoby na výchovu a starostlivosť o maloletého sú dôvodom na dokazovanie, ktoré súd toho času vykonáva, avšak uvedené dôvody svojim obsahom nedosahujú takú intenzitu, akú má na mysli ustanovenie § 76 ods. 1 písm. b/ O.s.p., t.j. intenzitu, pre ktorú treba odňať XX mesačné dieťa zo starostlivosti matky. Tým, že ide o dieťa tak útleho veku, nebolo možné na vek dieťaťa pri rozhodovaní neprihliadať. Na ďalšiu skutočnosť, na ktorú pri rozhodovaní nebolo možné neprihliadať je otcom neosvedčené ohrozenie života a zdravia dieťaťa u matky. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že dňa XX.XX.XXXX odovzdal otec podľa jeho tvrdenia dieťa matke zdravé, H. G., pričom pri podanom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia dňa XX.XX.XXXX, t.j. po 3 týždňoch nachádzania sa maloletého v priamej starostlivosti matky otec v návrhu neuviedol, hoci hlavným ním namietaným problémom je starostlivosť matky o zdravie dieťaťa, že by došlo k zhoršeniu zdravotného stavu dieťaťa, prípadne, že by dieťa opäť prestalo prijímať potravu. Naopak svoj návrh oprel o celkovú neschopnosť matky v jej starostlivosti o dieťa, ktorá namietaná skutočnosť však nie je spôsobilou skutočnosťou na odobratie dieťaťa matke, ale skutočnosťou, ktorá po náležitom dokazovaní preukáže, ktorý z rodičov má lepšie predpoklady pre výchovu maloletého, vrátane zdravotnej starostlivosti. Pokiaľ ide o zdravotný stav maloletého, jeho liečbu v K., treba konštatovať, že nariadené predbežné opatrenie vydané za účelom liečby splnilo svoj účel, prístup otca k liečbe maloletého bol konštruktívny, treba ho hodnotiť kladne, na druhej strane však treba konštatovať, že otec dôvody uvádzané v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v súvislosti s liečbou preniesol do návrhu na nariadenie predbežného opatrenia odovzdaním maloletého do jeho starostlivosti, keď tvoria podstatnú časť jeho dôvodov, týkajú sa však najmä priebehu liečby. K vyjadreniu Q., na ktorú otec zvlášť poukazuje a zdôrazňuje, odvolací súd dodáva, že z vyjadrenia ( prepúšťacej správy ) Univerzitného Profesora Dr. C. G. z XX.XX.XXXX skutočnosti uvádzané Q. a otcom ohľadne neschopnosti matky starať sa o maloletého nevyplývajú. Okrem hodnotenia zdravotného stavu maloletého zo správy však vyplýva, na čo poukázal Profesor G. vo svojej správe, rozdielny prístup oboch rodičov vo výchove, v dôsledku čoho bolo rodičom doporučená návšteva poradne, aby rodičia neprenášali negatívne vplyvy ich nerovnovážneho vzťahu na maloletého. Pokiaľ ide o hodnotenie zdravotného stavu, konštatoval, že maloletý trpel M., liečba M. bola zastavená dlhodobým zavedeným T. G.. Z hľadiska vývoja maloletého konštatoval, že ide o rozumné dieťa, ktoré sa vyvíja normálne po stránke neurologickej, aj po stránke kognitívnych schopností. Uvedené závery po liečbe v trvaní od XX.XX. do XX.XX.XXXX konštatované v prepúšťacej správe Univerzitného Profesora Dr. C. G. podľa názoru odvolacieho súdu nevykazujú žiadne také známky nestarostlivosti matky o dieťaťa, ktoré by vyžadovali okamžité odobratie dieťaťa matke a podporne to nevykazujú ani lekárske správy detského pediatra MUDr. W., detského neurológa MUDr. O., najmä však lekárska správa MUDr. Z. R. PhD. z Metabolickej ambulancie II. Detskej kliniky LFUK, Limbova 1, Bratislava 11CoP 86/2012-259 u ktorej je dieťa sledované od XX.XX.XXXX, t. j. od X mesiacov veku. Z priebehu vyšetrení a nariadenej liečby od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, kedy bola správa vypracovaná nevyplývajú skutočnosti tvrdené otcom v návrhu. Pokiaľ ide o osobu matky, odvolací súd podporne pri rozhodovaní o predbežnom opatrení vychádzal aj z matkou predložených správ z psychologického vyšetrenia Mgr. S. X. z XX.XX.XXXX a zo psychiatrického vyšetrenia MUDr. I. Y. z XX.XX.XXXX, ktoré vyšetrenia najmä vo svojich záveroch nespochybnili schopnosť matky sa o dieťaťa postarať, naopak konštatovali, že matka je schopná vytvárať a poskytnúť pre svoje dieťa stabilné, emočne saturujúce prostredie, ktoré je nevyhnutné pre zdravý vývin dieťaťa. V súvislosti s námietkou otca, že je rovnako ako matka pripravený a schopný poskytnúť dieťaťu riadnu starostlivosť, ísť na rodičovskú dovolenku, odvolací súd dodáva, že ako súd prvostupňový ani odvolací súd nespochybňuje právo otca podieľať sa na výchove a starostlivosti o maloletého, rovnako aj jeho schopnosť sa o dieťa starať. Treba však zobrať do úvahy, že dieťa má XX mesiacov a v tomto útlom veku potrebuje predovšetkým osobu matky, ktorá sa naviac od narodenia o dieťa stará a zabezpečuje starostlivosť dieťaťa v rámci rodičovskej dovolenky. K námietke otca, že preukázal svoju riadnu starostlivosť počas liečby v K. treba uviesť, že išlo o krátke časové obdobie, naviac realizované v zdravotníckom zariadení, za účasti lekárov a zdravotníckeho personálu. Pokiaľ ide o starostlivosť matky o dieťa v súčasnej dobe, treba uviesť, že aj keď otec v návrhu z XX.XX.XXXX, t.j. po troch týždňoch pobytu dieťaťa u matky po úspešnej liečbe neudával ako dieťa prosperuje, z obsahu spisu, konkrétne z odvolania kolízneho opatrovníka vyplýva, že dieťa prosperuje dobre, keďže dňa XX.XX.XXXX bolo u matky vykonané neohlásené šetrenie, pri ktorom dieťa nejavilo žiadne známky ohrozenia na živote, ani ujmy na zdraví, dieťa nemalo zavedenú sondu, počas komunikácie sa k matke túlilo. Pokiaľ otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky poukazoval na to, že rodičia sú si pri výkone rodičovských práv a povinností rovní, ani z hľadiska práva, ani z hľadiska bežného života nie je dôvod, aby ktorýkoľvek z rodičov bol automaticky považovaný za schopného zabezpečiť starostlivosť o dieťa a druhý za neschopného zabezpečiť starostlivosť o dieťa len na základe pohlavia a jediným deliacim kritériom medzi rodičmi má byť skutočnosť, či pôsobenie konkrétneho rodiča je v súlade so záujmami dieťaťa, s týmto sa možno stotožniť, zároveň však odvolací súd dodáva, že to, či touto osobou pre dieťaťa bude matka alebo otec je potrebné preukázať v konaní vo veci samej. S poukazom na uvedené podľa názoru odvolacieho súdu otec v konaní o nariadenie predbežného opatrenia odňatím dieťaťa matke neosvedčil takú intenzitu ohrozenia života, či zdravia maloletého, ktorá by si vyžadovala zásah súdu odobratím maloletého zo starostlivosti matky, preto uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil a návrh otca zamietol. Pokiaľ ide o odôvodnenie napadnutého uznesenia odvolací súd naviac poukazuje na to, že z neho nie je zrejmé, ako súd prvého stupňa dospel k úvahe o tom, že otec je schopný poskytnúť adekvátnejšiu starostlivosť o maloletého po všetkých stránkach ako matka. Tým, že svoje rozhodnutie neodôvodnil, je jeho rozhodnutie v tomto smere nepreskúmateľné. Záverom odvolací súd dodáva, keďže z obsahu spisu vyplýva, že matka odmietla rešpektovať rozhodnutie súdu a toho času sa zdržiava na neznámom mieste, že ide zrejme o skratovú a panickú reakciu matky, ktorú odvolací súd vyhodnotil v kontexte s obsahom spisu. Matke však dáva do pozornosti, že takéto konanie nie na prospech dieťaťa a znižuje aj jej možnosti v preukazovaní predpokladov na riadnu starostlivosť o maloletého v danom prebiehajúcom o konaní. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.