KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava17. 5. 2012plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 81Cb/155/1997 z 17. 5. 2012

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 17. mája 2012, sp. zn. 81Cb/155/1997, ECLI:SK:KSBA:2012:1097898367.37

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 81Cb/155/1997
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1097898367
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1097898367.37

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek
senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Eleny Kušovej v právnej veci žalobcu: JUDr. Ladislav Kružlík,
advokát, Ďatelinová 2, 821 02 Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu Hygia spol. s r.o., Jaskový
rad 207, Bratislava IČO: 31 319 793 proti žalovanému: T.. M. W., O. XX, K., zastúpený: Consilior Iuris,
s.r.o. Miletičova 23, 821 09 Bratislava, o zaplatenie 24.231.56 Eur (730.000,-- Sk) takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 24.231,56 Eur s 19,5% úrokom z omeškania od 23.11.1995 až
do zaplatenia a trovy konania vo výške 969,26 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 81Cb 155/97-219 zo dňa 01.06.2010 bol žalovaný
zaviazaný zaplatiť žalobcovi 24 231,56 eur s 19,5% úrokom z omeškania od 23.11.1995 do zaplatenia
ako aj trovy konania vo výške 969,26 eur.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný a Najvyšší súd SR uznesením sp.zn. 4 Obo 66//2010 zo
dňa 30.09.2011 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.
V odôvodnení rozhodnutia bolo uvedené, že súd prvého stupňa pri vyhotovení rozsudku nepostupoval v
súlade s § 157 ods. 2 O.s.p.. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je možné zistiť na základe akého
skutkového stavu dospel súd k záveru, že žalovaný vybral predmetné finančné prostriedky bez dôvodu.
Postupom súdu prvého stupňa preto došlo k odňatiu možnosti žalovaného konať pred súdom, čím sa
rozumie taký procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť realizovať tie procesné
práva, ktoré mu priznáva Občiansky súdny poriadok.

Žalovaný v priebehu konania uviedol, že výberom finančných prostriedkov došlo k vysporiadaniu jeho
vkladu do spoločnosti, táto čiastka predstavovala finančný podiel jeho účasti v spoločnosti. Právny
zástupca žalovaného na ostatnom pojednávaní uviedol, že žalovaný finančné prostriedky vybral z
dôvodu svojho návratného vkladu do spoločnosti, z dôvodu nevyplatenia mzdy a náhrady mzdy za
nevyčerpanú dovolenku. Na preukázanie svojich tvrdení navrhol vykonať dokazovanie predložením
účtovníctva. Následne však žalovaný tvrdil, že tieto finančné prostriedky vybral z dôvodu poskytnutej
pôžičky úpadcovi.

Súd v novom konaní uložil žalovanému, aby doručil súdu a priamo aj žalobcovi vymedzenie, ktoré
účtovné doklady za rok 1993-1995 má predložiť k nahliadnutiu, aby preukázal svoje tvrdenie, že ide zo
strany žalovaného k poskytnutej pôžičke. Napriek časovému priestoru, ktorý mal žalovaný, špecifikáciu



dôkazov nedoručil súdu, ani žalobcovi a na pojednávaní konanom dňa 16.10.2009 uviedol, že chce k
nahliadnutiu hlavnú knihu za obdobie roku 1993-1995.

Súd v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.09.2011 postupoval tak, že zistil nasledovný
skutkový stav:

Uznesením Krajského súdu v Bratislave z 27.03.1997 č.k. 38K 177/96-92 bol vyhlásený konkurz na
majetok dlžníka Hygia spol. s r.o. a za správcu konkurznej podstaty úpadcu bol ustanovený žalobca.
Ďalej súd zistil, že žalovaný dňa 23.11.1995 vybral z účtu úpadcu čiastku 730.000,-- Sk v hotovosti.
Na tento účet v peňažnom ústave mal žalovaný podpisové právo. Napriek výzvam konateľa spoločnosti
ako aj žalobcu uvedenú čiastku žalovaný nevrátil a tvrdil, že táto čiastka predstavuje hodnotu jeho
obchodného podielu. Súd taktiež zistil, že v spoločnosti boli rozpory medzi ostatnými spoločníkmi a
žalovaným ohľadne vedenia spoločnosti a zo spoločnosti mal žalovaný úmysel odísť, s čím však ostatní
spoločníci nesúhlasili. Táto skutočnosť je zistená zo záznamu z valného zhromaždenia úpadcu zo dňa
06.10.1995.

Súd vykonal navrhnuté dôkazy účastníkmi konania a to výsluchom svedkov RNDr. Q. W., B.. M. C., A.
B., B.. B. Y., M. Q., T.. B. W., vypočul žalovaného, oboznámil sa s rozsudkom Okresného súdu Bratislava
I v Bratislave sp.zn. 6T 43/05 zo dňa 29.11.2005, s dohodou o finančnom podiele spoločnosti Hygia spol.
s r.o. Bratislava zo dňa 07.12.1993.

Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I súd zistil, že úpadca vznikol dňa 18.03.1992
zápisom do obchodného registra, z ktorého vyplýva, že spoločníkmi úpadcu sú: Ing. Jozef Gábriš, Ing.
Marga Gubáňová, RNDr. Alžbeta Gábrišová a Stanislav Jablonický. Dňa 22.11.1995 z účtu spoločnosti
úpadcu vedenom v Tatra banke vybral žalovaný čiastku 730.000,-- Sk. Na tento účet mal podpisové
právo aj žalovaný. Dňa 24.11.1995 bol spísaný záznam z pohovoru s pracovníčkou Ing. Martou
Gubáňovou vo veci porušenia pracovnej disciplíny osobitne hrubým spôsobom za účasti všetkých
spoločníkov a Ing. L. W. - zamestnankyne. Z uvedeného záznamu vyplýva, že žalovaný bol požiadaný
o vrátenie sumy 730.000,-- Sk na čo reagoval žalovaný tým, že odmietol vrátiť finančné prostriedky z
dôvodu, že pokiaľ sa so spoločnosťou nedohodne na iných sporných veciach, peniaze nevráti. Žalovaný
uviedol, že peniaze sú u neho k dispozícii. Na vrátenie tejto finančnej čiastky bol vyzvaný aj listom zo
dňa 02.02.1996, predtým ako bola podaná žaloba.

Súdu bol do spisu založený ako dôkaz záznam z valného zhromaždenia spoločnosti zo dňa 06.10.1995,
ktorého sa zúčastnili RNDr. Alžbeta Gábrišová, Ing. Jozef Gábriš, Stanislav Jablonický a JUDr. Marián
Košút ako právny zástupca žalovaného. Z uvedeného záznamu vyplýva, že prostredníctvom právneho
zástupcu žalovaný na tomto valnom zhromaždení oznámil svoje rozhodnutie, že mieni ukončiť svoju
účasť v spoločnosti. Spoločníci s týmto jeho rozhodnutím nesúhlasili. Taktiež nebol odsúhlasený návrh
Ing. M. W. na vyplatenie zisku za rok 1994. Na tomto valnom zhromaždení nebolo navrhnuté zo strany
právneho zástupcu žalovaného ani prerokované vyplatenie jeho obchodného podielu.

Súd sa ďalej oboznámil s rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 6T 43/05 zo dňa 29.11.2005,
z ktorého vyplýva, že žalovaný bol oslobodený spod obžaloby Okresného prokurátora pre Bratislava
I podľa § 226 písm. b) Tr. por. za trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr.
zák. a trestný čin zneužitia účasti na hospodárskej súťaži podľa § 149 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a)
Tr.zák. V rozsudku bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, z ktorého vyplýva, že žalovaný potvrdil tú
skutočnosť, že vybral z podnikateľského účtu úpadcu vedeného v Tatra banke sumu 730.000,-- Sk a tieto
uložil do úschovy tretej osoby JUDr. Jána Fázika. Svoje konanie zdôvodnil tým, že sa chcel vysporiadať
so svojimi spoločníkmi. Táto čiastka predstavovala podľa žalovaného jeho priamy vklad do spoločnosti
330.000,-- Sk, vyinkulovaných 210.000,-- Sk a 5.600,-- DEM v banke a v tejto čiastke bol zahrnutý aj
nájom za priestory, ktoré nemohla využívať v sume asi 47.000,-- Sk a zvyšok tvorili jeho podiely na zisku
firmy Hygia spol. s r.o., dohodnuté na poslednom valnom zhromaždení. Žalovaný uvádzal, že týmito
finančnými prostriedkami, ktoré vybral z podnikateľského účtu, platil mzdy svojim zamestnancom, ktorí
prešli do jeho novej firmy, nepoužil ich pre vlastnú potrebu, okrem toho ich použil aj na platenie prenájmu



za nebytové priestory. Toto urobil žalovaný z toho dôvodu, že sa nič nedialo v súvislosti so zrušením jeho
účasti v spoločnosti. Z uvedeného rozsudku vyplýva, že tento postup žalovaného nebol správny a bol v
rozpore s ustanoveniami Obchodného zákonníka, keď potom, čo sa nedohodol s ostatnými spoločníkmi
na ukončení jeho účasti v spoločnosti túto vec neriešil súdnou cestou podaním návrhu na zrušenie
účasti spoločníka v spoločnosti súdom a na určenie vyrovnacieho podielu. Súd taktiež konštatoval v
tomto rozsudku, že ide v tomto prípade o bezdôvodné obohatenie v zmysle príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka.

Súd na pojednávaní konanom dňa 23.02.2007 vypočul svedka RNDr. Alžbetu Gábrišovú. Z jej výpovede
vyplýva, že potom, čo sa dozvedeli o výbere finančných prostriedkov žalovaným dohodli sa ostatní
spoločníci, že oslovia žalovaného, či dobrovoľne nevráti tieto prostriedky a navštívili ho v jeho dome.
Žalovaný však pri návšteve spoločníkov odmietol tieto finančné prostriedky vrátiť a na akékoľvek výzvy
spoločnosti nereagoval. Taktiež nezdôvodnil za akým účelom vybral žalovaný tieto finančné prostriedky
z účtu spoločnosti.

Na pojednávaní konanom dňa 23.02.2007 vypovedal svedok A. ktorý uviedol, že mal vedomosť o tom,
že došlo k výberu finančných prostriedkov aj o tom, že žalovaný odmietol tieto finančné prostriedky
vrátiť a mal vedomosť aj o tom, že žalovaný chcel odísť zo spoločnosti z dôvodu nezhôd v spoločnosti.

Na pojednávaní konanom dňa 30.03.2007 bol vypočutý žalovaný, ktorý opísal svoje rozhodnutie o
vstupe do spoločnosti. Taktiež uviedol, že medzi spoločníkmi došlo v priebehu roku 1995 k nezhodám
aj o tom, že v tomto roku prebiehali rokovania medzi ním a ostatnými spoločníkmi o jeho účasti v
spoločnosti a vysporiadaní ich majetkových podielov. Na otázku súdu vypovedal žalovaný, že tieto
finančné prostriedky nepoužil na činnosť úpadcu. Z rokovaní s konateľom spoločnosti Ing. Jozefom
Gábrišom nadobudol pocit, že konateľ spoločnosti Ing. Jozef Gábriš súhlasí s tým, aby si vybral finančné
prostriedky, ktoré predstavovali jeho vklad.

Na pojednávaní konanom dňa 30.03.2007 bol vypočutý ako svedok JUDr. M. ktorý bol právnym
zástupcom žalovaného, ktorý opísal vo svojej výpovedi, že mal vedomosť o nezhodách medzi
spoločníkmi. Taktiež mal vedomosť o tom, že ostatní spoločníci si vyberali nejaké podiely zo spoločnosti,
to však neurobil žalovaný, avšak keď sa spýtal žalovaný konateľa spoločnosti Ing. Jozefa Gábriša na
túto skutočnosť ten odpovedal, že je to pravda a nech si vyberie aj on. Svedok uviedol, že odporučil
žalovanému, aby vybral túto čiastku z účtu úpadcu a navrhol žalovanému, aby finančné prostriedky zložil
u notára za predpokladu, že v nejakom krátkom čase dôjde medzi nimi k dohode.

Súd vypočul aj navrhnutého svedka B.. B. Y., ktorý uviedol, vo svojej výpovedi, že v roku 1996 alebo
1997 ho požiadal JUDr. Marián Košút, či by bol ochotný uschovať v jeho trezore finančné prostriedky
vo výške 750.000,-- Sk na dobu neurčitú. O uložení finančných prostriedkov mu vystavil pokladničný
doklad a nepamätá si kedy tieto finančné prostriedky vrátil žalovanému v prítomnosti JUDr. Mariána
Košúta. Do úschovy u svedka boli uložené finančné prostriedky z odôvodnením, že bol dôveryhodnou
osobou a bolo ich potrebné zložiť u inej nezávislej osoby ako aj z dôvodu, že mal dobrý trezor a objekt,
v ktorom mal prenajatú kanceláriu, bol strážený bezpečnostným zariadením. Na otázku súdu, či svedok
bol notárom uviedol, že vykonával funkciu súdneho exekútora.

Súd dňa 22.06.2007 na pojednávaní vypočul svedka M. Q., ktorá uviedla, že je v príbuzenskom vzťahu
so žalovaným, tiež uviedla, že má vedomosť o nezhodách v spoločnosti aj o tom, že došlo k výberu
uvedených finančných prostriedkov.

Súd v priebehu pojednávania dňa 22.06.2007 vypočul konateľa spoločnosti Ing. Jozefa Gábriša, ktorý
uviedol, že tvrdenia žalovaného sa nezakladajú na pravde. Je pravdou, že žalovaný spoločnosti požičal
určitú čiastku finančných prostriedkov, ktorá bola vedená v účtovníctve ako pôžička spoločnosti, avšak
nikdy nedal súhlas na to, aby si uvedenú čiastku žalovaný vybral.



Súdu bola predložená dohoda o finančnom podiele spoločnosti Hygia spol. s r.o. Bratislava zo
dňa 07.12.2003, ktorú podpísali pred notárom dňa 14.12.1993 Ing. Marta Gubáňová, RNDr. Alžbeta
Gábrišová a Stanislav Jablonický, Ing. Jozef Gábriš. Z tejto dohody vyplýva, že Ing. Marta Gubáňová
vloží do spoločnosti hotovosť 330.000,-- Sk, z ktorých 65.000,-- Sk je vklad do základného majetku
spoločnosti a 65.000,-- Sk je odkúpenie podielu na doterajšom obchodnom majetku spoločnosti od
Ing. Jozefa Gábriša. Ďalej na poskytnutie kontokorentného úveru pre spoločnosť bude ručiť v banke
finančnými prostriedkami v čistej výške 263.000,-- Sk (bez 20% zníženia) a zároveň odovzdáva Hygii
spol. s r.o. právo na užívanie prenajatých nebytových priestorov na Palackého 10, Bratislava, ktoré bude
spoločnosť využívať v zmysle zmluvy o nájme. Vklad v hotovosti a ručenie v banke zloží do 30.1.1994.
Z týchto prostriedkov v celkovej výške (330.000,-- , 263.000,--) 593.000,-- Sk sa trvalo zablokuje v
spoločnosti 130.000,-- Sk a ostatné prostriedky v celkovej výške 463.000,-- Sk budú zbavené záväzku
byť poskytnuté spoločnosti iba po vzájomnej dohode spoločníkov rozhodnutím valného zhromaždenia
spoločnosti.

Súd konštatuje po vykonanom dokazovaní a po vyhodnotení výpovedí svedkov a založených vyššie
uvedených dokladov, že úpadca je spoločnosťou s ručením obmedzeným a zaraďuje sa medzi kapitálové
spoločnosti. Z výpisu z obchodného registra úpadcu vyplýva, že žalovaný je spoločníkom v obchodnej
spoločnosti úpadcu od 09.03.1994. Žalobca si svoju povinnosť spoločníka, splatenie vkladu, splnil tak
ako to vyplýva z dohody o finančnom podiele spoločnosti Hygia spol. s r.o. Bratislava zo dňa 09.12.1993.

V danom prípade žalovaný nemohol postupovať spôsobom ako tvrdil, že si vybral svoj vklad a čiastka
730.000,-- Sk bola primeraná jeho vkladu.

Vklad, ktorý žalovaný previedol spoločnosti sa stáva vlastníctvom spoločnosti. Počas trvania spoločnosti
spoločník, t.j. žalovaný, nemôže disponovať so svojim vkladom a nemôže žiadať vrátenie vkladu (§123
ods. 3 Obch. zák.). Na to, aby sa žalovaný mohol dostať k svojim finančným prostriedkom vloženým
do spoločnosti, musel by postupovať podľa § 148 Obch. zák., a to zrušením účasti spoločníka v
spoločnosti, alebo podľa § 149 Obch. zák. vylúčením spoločníka, alebo spôsobom, že dôjde k uzavretiu
zmluvy o prevode obchodného podielu.

Podľa § 150 ods. 1 Obch. zák., spoločníkovi, ktorého účasť v spoločnosti súd zrušil, alebo ktorý bol
vylúčený, vzniká právo na vyrovnací podiel (§ 61 ods.2 a 3). Rovnaké právo má dedič alebo právny
nástupca spoločníka, pokiaľ naňho neprešiel obchodný podiel (§ 116).

Podľa § 150 ods. 2 Obch. zák., vyrovnací podiel sa vypočítava pomerom splateného vkladu spoločníka,
ktorého účasť zanikla, k splateným vkladom všetkých spoločníkov, ak spoločenská zmluva neurčila inak.

Súd konštatuje, že žalovaný takýmto spôsobom nepostupoval.

Následne žalovaný tvrdil, že spoločnosti poskytol pôžičku a na realizovanie výberu finančných
prostriedkov a dostal súhlas konateľa spoločnosti. Tvrdenie konateľa Ing. Jozefa Gábriša, že si žalovaný
môže vybrať peniaze však poprel Ing. Jozef Gabriš ako aj ostatní spoločníci. Z dokladov, ktoré boli
založené do spisu vyplýva, že sa spoločnosť domáhala vrátenia finančných prostriedkov, ktoré vybral
žalovaný.

Žalovaný následne tvrdil, že poskytol pôžičku spoločnosti a túto skutočnosť chce preukázať tým, že
žalobca poskytne súdu ako aj žalovanému hlavnú účtovnú knihu za rok 1993-1995, nakoľko iný dôkaz na
preukázanie svojho tvrdenia nemá. Žalobca uvádza, že hlavná účtovná kniha za rok 1993-1995 mu zo
strany úpadcu nebola daná k dispozícii, pretože konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený v roku 1997.
Súd z konkurzného spisu zistil, že súdu dňa 26.02.1997 bol odovzdaný prehľad majetku spoločnosti
HYGIA, spol. s r.o., ktorého prílohy tvorili: saldokonto odberateľa; saldokonto dodávateľa; výpis z OR,
Súvaha aktív a pasív; Účtovný výkaz ziskov a strát; žaloba na OS BA1 - 26Cb 62/96, 22Cb 143/96;
žaloba KS BA - 33Cb 12/96, 33Cb 14/96; zoznam drobného majetku; zoznam ZP.



Súd uvádza, že v tomto prípade bolo povinnosťou žalovaného preukázať poskytnutie pôžičky
spoločnosti.

V zmysle § 657 Obč. zákonníka prenechá veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a
dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Je pravdou, že pre platnosť zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje osobitná forma. Možno ju uzavrieť ústne,
konkludentným prejavom. Pojmovými znakmi zmluvy sú: ponechanie veci na voľné nakladanie, teda aj
na spotrebovanie, druhovo určené veci, dočasnosť právneho vzťahu, povinnosť vrátiť veci rovnakého
druhu a obvykle aj doba vrátenia.

Žalovanému, ktorý má dôkazné bremeno na preukázanie skutočností, že požičal spoločnosti finančné
prostriedky, sa to v priebehu konania nepodarilo preukázať. Doklad, ktorý bol založený do spisu
označený ako Dohoda o finančnom podiele spoločnosti Hygia spol. s r.o., Bratislava zo dňa 07.12.1993
v bode 2 nie je možné považovať za zmluvu o pôžičke.

Na pojednávaní konanom dňa 18.05.2012 právny zástupca žalovaného uviedol, že žalovanému neboli
vyplatené mzdové nároky a to je potrebné zistiť z mzdových listov a účtovných dokladov z rokov 1993
- 1995.

Súd konštatuje, že žalovaný v priebehu výpovede na súde neuviedol, že mu spoločnosť neuhradila
mzdové nároky.

Súd uvádza, že v priebehu celého súdneho konania žalovaný menil dôvody, pre ktoré vybral z účtu
spoločnosti uvedenú čiastku, avšak nevedel preukázať ani jeden z dôvodov, stále sa odvolával iba na
účtovné doklady spoločnosti, z ktorých by to malo vyplývať.

Podľa § 451 ods. 1 Obč. zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Obč. zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plneným z neplatného právneho úkonu, alebo plneným z právneho dôvodu, ktorý
odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Súd konštatuje, že v danom prípade zo strany žalovaného nebolo preukázané, že došlo z jeho strany k
uzavretiu zmluvy o pôžičke s úpadcom a toto tvrdenie musí preukázať žalovaný, keďže úpadca popiera,
že by zo strany žalovaného došlo k poskytnutiu pôžičky, preto súd nepovažoval za potrebné, aby žalobca
zakladal do spisu hlavnú knihu úpadcu za rok 1993-1995.

Súd ďalej konštatuje, že nakoľko zo strany žalovaného nedošlo k ukončeniu jeho činnosti v spoločnosti
spôsobom podľa § 115, § 148 a § 149 Obch. zákonníka, nemohol žalovaný za trvania jeho účasti v
spoločnosti vybrať finančné prostriedky vo výške 24.231,56 eur (730.000,-- Sk).

Žalobca si uplatnil na pojednávaní konanom dňa 13.07.2001 úrok z omeškania , ktorý predstavuje 2-
násobok diskontnej sadzby Národnej banky SR, čo v tom čase bolo 9,75%, t.j. 19,5 % p.a. od 22.11.1995.

Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že žalobe bolo potrebné vyhovieť tak ako je to uvedené vo
výroku rozsudku.



O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi súd priznal
náhradu trov konania, ktoré predstavujú zaplatený súdny poplatok 969,26 Eur (29.200,-- Sk).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia na tunajší súd. V odvolaní, z ktorého má byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a ktoré musí byť podpísané a datované a ktoré musí byť predložené
spolu s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné, sa má uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie
na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie.

Podobné rozhodnutia (zhoda citovaných ustanovení)