Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/252/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1104123245 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Michalková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1104123245.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: SR - Finančné riaditeľstvo SR, Ševčenkova č. 32, Bratislava, proti odporcovi: Sociálna poisťovňa, ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, IČO: 30807484, o zaplatenie 4.067,05 Eur ist. a prísl., o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 17. 01. 2011 č. k. 26Cb/186/2004-85 jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 17. 01. 2011 č. k. 26Cb/186/2004-85 z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom vyhovel návrhu navrhovateľa a zaviazal odporcu na zaplatenie 4.067,05 Eur istiny titulom neoprávnene uskutočnených odvodov za zamestnanca navrhovateľa P. M., ktorému vyplatil náhradu mzdy za neplatne rozviazaný pracovný pomer. V odôvodnení rozsudku konštatoval, že navrhovateľ bol rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 12Co 1725/01 zo dňa 04. 10. 2001 zaviazaný na náhradu mzdy svojmu zamestnancovi vo výške 337.488,- Sk s prísl. a uskutočnil svoju odvodovú povinnosť v prospech pobočky odporcu v Lučenci vo výške 122.524,- Sk. Následne v exekučnom konaní na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 19Er/2187/2002 tú istú čiastku ako povinný uhradil P. M. ako oprávnenému, keď mu vyplatil hrubú mzdu podľa vykonateľného rozsudku a nie mzdu čistú. Na jeho výzvu oprávnený mu ním uskutočnené odvody nevrátil. Až vyplatením hrubej mzdy vznikol odporcovi zákonný nárok na odvody z vyplatenej náhrady mzdy voči P. M. a teda predchádzajúce plnenie navrhovateľa bez právneho dôvodu sa bezdôvodným obohatením na strane odporcu. O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že ich náhradu účastníkom nepriznal, keďže im žiadne nevznikli. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca a žiadal rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrh zamietnuť. V odôvodnení uviedol, že čiastka 4.067,05 Eur predstavuje poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie a príspevok na poistenie v nezamestnanosti uhradené navrhovateľom ako zamestnávateľom z náhrady mzdy z dôvodu neplatného rozviazania pracovného pomeru. Poukázal na to, že súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozhodol v rozpore so zák. č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej povinnosti a so zákonom č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti tak, že na vykonanie odvodovej povinnosti je povinný zamestnanec p. M.. Pritom priamo z uvedených zákonov (v ich znení účinnom do 31. 12. 2003) vyplýva povinnosť navrhovateľa ako zamestnávateľa vykazovať a odvádzať poistné a príspevok na poistenie v nezamestnanosti za seba i za zamestnanca. Na vymáhanie uvedených odvodov od zamestnanca nie je odporca podľa týchto zákonov oprávnený. Preto poistné a príspevok na poistenie v nezamestnanosti zaplatené navrhovateľom ako zamestnávateľom z náhrady mzdy vyplatenej zamestnancovi z neplatného rozviazania pracovného pomeru nie je možné považovať za odvody zaplatené bez právneho dôvodu a odporca sa preto bezdôvodne neobohatil. K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ a navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Zdôraznil, že na odvodovú povinnosť z náhrady mzdy z neplatne rozviazaného pracovného pomeru za obdobie od 01. 08. 1996 do 31. 07. 2000 sa vzťahuje zák. č. 274//1994 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2000 a náhrada mzdy z titulu neplatne rozviazaného pracovného pomeru podľa ust. § 16 ods. 1, písm. c) tohto zákona nebola vymeriavacím základom. V súvislosti s výškou príspevku na poistenie v nezamestnanosti uviedol, že podľa ust. § 59 ods. 1, písm. b) zák. č. 387/1996 Z. z. nie je tiež náhrada mzdy vymeriavacím základom. Poukázal na to, že povinnosť plniť P. M. mu bola uložená právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co 1725/01 a plnil na základe rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici 16CoE 117/03 v exekučnom konaní. Nepochybne navrhovateľ odvodovú povinnosť plnil dvakrát a jeho nárok na vrátenie týchto plnení od odporcu je dôvodný. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal vec v zmysle ust. § 214 ods. 1 O.s.p. na odvolacom pojednávaní a po oboznámení sa so spisovým materiálom a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné. Skutkový stav, tak ako bol zistený súdom prvého stupňa, nebol medzi účastníkmi sporný a vyplýva z vykonaného dokazovania. Nárok navrhovateľa súd prvého stupňa posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 ods. 2 Obč. zákonníka ako plnenie odporcovi bez právneho dôvodu. Nesporne navrhovateľ so svojím zamestnancom P. M. neplatne rozviazal pracovný pomer a bol zaviazaný na zaplatenie náhrady mzdy za obdobie od 01. 08. 1996 do 31. 07. 2000 vo výške 337.488,- Sk brutto (11.202,55 Eur), ktorá bola vymožená v exekučnom konaní v celom rozsahu vrátane príslušenstva a vyplatená navrhovateľom dňa 04. 02. 2002. Z tejto náhrady mzdy navrhovateľ uhradil na účet odporcu dňa 15. 02. 2002 sumu 109.021,- Sk (3.618,83 Eur) titulom odvodov na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie a tiež dňa 15. 02. 2002 čiastku 13.503,- Sk (448,21 Eur) titulom príspevku na poistenie v nezamestnanosti. V čase vyplatenia týchto odvodov P. M. už nebol zamestnancom navrhovateľa. Je nepochybné, že navrhovateľ uvedené odvody zaplatil v brutto mzde bývalému zamestnancovi a aj ich odviedol na účet odporcu. Podľa ust. § 19 ods. 1 zák. č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení účinnom do 31. 03. 2002 za zamestnanca a za zamestnávateľa vykazuje a odvádza poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie zamestnávateľ. Zamestnávateľ vykoná zrážku poistného, ktoré je povinný platiť zamestnanec, z vymeriavacieho základu zamestnanca. Podľa ust. § 16 ods. 1, písm. c) tohto zákona vymeriavacím základom na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie zamestnancov je náhrada mzdy za dovolenku na zotavenie, náhrada mzdy za sviatok a náhrada mzdy pri prekážkach v práci podľa osobitných predpisov, náhrada mzdy plynúca z neplatného rozviazania pracovného pomeru. Podľa ust. § 67 ods. 1 zák. č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení účinnom 31. 12. 2002 zamestnávateľ odvádza príspevky na poistenie v nezamestnanosti za seba i za všetkých svojich zamestnancov. Zamestnávateľ vykoná zrážku príspevku na poistenie v nezamestnanosti, ktorý je povinný platiť zamestnanec. Podstata zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie (§ 451 a nasl. OZ) spočíva v tom, že toho, kto poruší povinnosť neobohacovať sa na úkor iného, stíha nepriaznivý právny následok v podobe sankcie spočívajúcej v povinnosti bezdôvodné obohatenie vydať. K vzniku zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie je vždy potrebné splnenie všetkých predpokladov, a to získanie bezdôvodného obohatenia jedným subjektom, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma iného subjektu a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia jedným subjektom a majetkovou ujmou druhého subjektu. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané, teda navrhovateľ. Súd prvého stupňa sa v odôvodnení rozsudku nevysporiadal so základnou otázkou a to, či bol alebo nebol navrhovateľ povinný vykonať odvody za P. M. z poskytnutej náhrady mzdy podľa vtedy platných a účinných prepisov zákona č. 274/1994 Z. z. a zák. č. 387/1996 Z. z. Súd prvého stupňa len konštatoval, že na strane odporcu vzniklo podľa ust. § 451 Obč. zákonníka bezdôvodné obohatenie titulom plnenia bez právneho dôvodu. O plnenie bez právneho dôvodu ide vtedy, ak právny dôvod od začiatku neexistoval alebo dodatočne odpadol. Keďže súd prvého stupňa nevyriešil ako základnú otázku, či bol alebo nebol navrhovateľ povinný podľa zákona odvody vykonať, nie je preto možné bez vyriešenia tejto otázky posúdiť nárok navrhovateľa ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Z tohto dôvodu odvolací súd rozhodnutie podľa ust. § 221 ods. 1, písm. h) O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V súlade s ust. § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí aj o náhrade trov odvolacieho konania. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.