Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/156/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1104124770 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Praženková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1104124770.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Praženkovej, členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Zity Ilčíkovej v právnej veci žalobcu: MONO spol. s r.o., Wolkrova 2, Bratislava, IČO: 35 955 953, zast.: Dr. Pavol Erben, advokát, Nám. SNP 22, Bratislava, proti žalovanému: F.. L. F. - T. STW., Q. 6, B., D.: XX XXX XXX, zast.: JUDr. Stanislav Schubert, CSc., advokát, Vansovej 2, Bratislava, o zaplatenie 1.679,82 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 27Cb/10/2005-242 zo dňa 02.11.2010 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 27Cb/10/2005-242 zo dňa 02.11.2010 vo výroku, ktorým bol návrh vo zvyšnej časti zamietnutý potvrdzuje a vo zvyšku rozsudok súdu prvého stupňa mení tak, že žalobu zamieta. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov prvostupňového ako aj odvolacieho konania vo výške 1.027,87 eura, z čoho suma 927, 37 eura je na náhradu trov právneho zastúpenia a suma 100,50 eura na náhradu iných trov konania, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právneho zástupcu žalobcu. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 948,47 eura s 16,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 246,50 eura od 16.08.2003 do zaplatenia, so 16% ročným úrokom z omeškania zo sumy 242,45 eura od 28.02.2004 do zaplatenia, s 14,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 246,18 eura od 21.08.2004 do zaplatenia, s 14,25% ročným úrokom z omeškania zo sumy 213,34 eura od 08.12.2007 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti návrh zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu sa návrhom doručeným súdu dňa 09.06.2004 domáhal zaplatenia istiny vo výške 488,95 eura s príslušenstvom z titulu neuhradenia faktúr za náklady spojené s výkonom služieb za správu nehnuteľnosti. Súd uznesením zo dňa 26.05.2009 pripustil zámenu účastníkov konania tak, že z konania na strane žalobcu vystúpila spoločnosť STEAMEX, s.r.o., a na jej miesto vstúpila spoločnosť MONO, s. r. o. Uznesením zo dňa 14.06.2010 súd pripustil rozšírenie návrhu na celkovú žalovanú sumu 1.678,82 eura. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobca si v konaní uplatnil fakturované nároky, ktoré mu vyplynuli z funkcie správcu nebytového domu na ul. Ľ. Fullu 2 v Bratislave voči žalovanému, ktorý v uvedenom objekte vlastní tri garáže. Žalobca svoj nárok preukázal doložením faktúr, ktoré obsahovali náklady poistného, odvozu odpadu, vlastnej spotreby elektrickej energie, spoločnej spotreby elektrickej energie, drobného nákupu, poštovného, správy objektu a fondu opráv. Právna povinnosť uhradiť náklady a aj pasívna legitimácia v spore vyplýva žalovanému z vlastníctva nebytových priestorov ako aj z vlastníctva podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu. Súd priznal žalobcovi len nároky vyčíslené a uplatňované u žalovaného pred 01.01.2008 a nároky vyčíslené a uplatnené po tomto dátume zamietol z dôvodu, že žalobca mal zákonné splnomocnenie vystupovať za vlastníkov nebytových priestorov vo svojom mene na svoj alebo ich účet len do 01.01.2008, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 268/2007 Z.z., ktorým bol novelizovaný zákon č. 182/1993 Z.z.. Čo sa týka možnosti ostatných vlastníkov vymáhať nedoplatky od neplatičov súd uviedol, že po 01.01.2008 sa zmenil len subjekt na to oprávnený, a tým môže byť len združenie vlastníkov nehnuteľností, prípadne ich zvolený zástupca, ktorý ich musí vymáhať v mene vlastníkov. Aj napriek právnym nedostatkom spôsobu, akým došlo k zmene správcu v objekte garážového domu súd konštatoval, že väčšina vlastníkov a žalobca ďalšími krokmi konvalidovali tieto nedostatky. Žalobca v konaní preukázal konečný prechod správy na neho a aj prechod pohľadávky voči žalovanému za predchádzajúce obdobie na žalobcu a tiež jednoznačný úmysel drvivej väčšiny vlastníkov garáží konať so žalobcom ako novým správcom. Súd s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka žalobcovi nepriznal poplatok z omeškania vo výške 0,5% denne z dlžnej sumy z dôvodu, že poplatok z omeškania nie je možné dohodnúť účastníkmi zmluvy tak, ako to preukázal žalobca, a preto priznal žalobcovi v priznanej časti nárokov len zákonný úrok z omeškania a vo zvyšných častiach nárokov a na príslušenstvo súd návrh zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvého stupňa sa vôbec nevysporiadal s otázkou, či žalobca bol správcom v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Predmetný objekt má štyri poschodia, pričom štvrté poschodie využíva podnikateľský subjekt, ktorý si zabezpečoval všetky služby spojené užívaním vlastníctva samostatne, nikdy neuzavrel zmluvu so žiadny správcom, ani nebol pozývaný na žiadne rokovania zvolávané ostatnými vlastníkmi. Tretie a druhé poschodie objektu tvoria garáže a prvé poschodie garáže a podnikateľské priestory, pričom podnikateľ nemal nikdy uzavretú žiadnu zmluvu so správcom a zabezpečoval si všetky služby spojené s užívaním vlastníctva samostatne. Uvedené má podstatný vplyv na posúdenie, či bolo možné podriadiť správu budovy pod režim zákona č. 182/1993 Z.z.. Z celého znenia zákona vyplýva, že dom alebo budova môžu mať len jedného správcu. V prípade, že sa v budove len časť vlastníkov rozhodne, že bude mať správcu a ostatní si spravujú svoj majetok iným spôsobom alebo majú iného správcu, nemôže ísť o správu budovy podľa zákona č. 182/1993 Z.z., ale ide o inominátnu zmluvu o správe, ktorú niektorí vlastníci uzavreli podľa Občianskeho zákonníka. Preto v zmysle uvedeného žalobca, jeho právny predchodca, ale ani žiadny doterajší správca nebol oprávnený vykonávať správu predmetnej budovy v zmysle vlastníctva bytov a nebytových priestorov. Ďalším dôvodom, prečo budova nikdy nemala správcu v zmysle uvedeného zákona je, že sa nikdy neuskutočnila schôdza alebo iné zhromaždenie všetkých vlastníkov nehnuteľností v budove, ktoré by regulárnym spôsobom ustanovilo správcu. Všetky schôdze, ktoré boli zvolané, oslovovali len vlastníkov garáží, ktorí tvorili 73% z celej budovy, pričom ostatní vlastníci neboli na takúto schôdzu pozvaní a boli uznaní za samostatných. Uviedol, že do roku 2006 neexistoval jednotný právny režim správy predmetnej budovy a najskôr by sa museli rozhodnúť vlastníci nehnuteľností v budove o zmene z nejednotného systému správy na jednotný, ktorým by mohol byť systém správy podľa zákona č. 182/1993 Z.z. formou spoločenstva alebo správcu. Pri tejto zmene spôsobu správy je 2/3 väčšina hlasov všetkých vlastníkov zákonnou podmienkou. Súd prvého stupňa sa vôbec nezaoberal dodržaním zákonných podmienok pri prechode správy zo spoločnosti STEAMEX na žalobcu. Spôsob výmeny správcu uznesením zo schôdze vlastníkov garáží konanej dňa 23.01.2006 bol nezákonný, nakoľko okamžité zrušenie zmluvy nie je prípustné. Uzavretie nových zmlúv o výkone správy s novou správcovskou spoločnosťou pred ukončením pôvodných zmlúv tak, že sa navzájom prekrývajú, taktiež nie je prípustné. Uviedol, že schválenie nového správcu je potrebné odlišovať od schválenia zmluvy o výkone správy. Nepostačuje, aby vlastníci na zhromaždení vlastníkov odhlasovali ukončenie zmluvy o správe, ale je nevyhnutné, aby táto výpoveď vlastníkov bola zaslaná doterajšiemu správcovi. Z uznesenia z ďalšej schôdze vlastníkov garáží dňa 30.05.2006 vyplýva, že zmluvný vzťah so spoločnosťou STEAMEX, s.r.o. trvá, preto bolo odsúhlasené predloženie návrhu dohody o ukončení zmlúv o výkone správy ku dňu 31.05.2006 uzavretej medzi STEAMEX, s.r.o. a vlastníkmi garážových boxov v predmetnom objekte a spoločnosť MONO, s.r.o. (žalobca) mala spracovať návrh nových zmlúv o správe pre vlastníkov garáží s platnosťou od 01.06.2006 s mesačnou výpovednou lehotou. Z ďalšej schôdze vlastníkov garáží konanej dňa 28.11.2006 vyplynulo, že nedošlo k ukončeniu správy firmou STEAMEX, s.r.o., pre finančné a iné nezrovnalosti medzi firmou STEAMEX, s.r.o. a spoločnosťou MONO, s.r.o. Zúčastnení sa pokúsili zvoliť nového správcu s tým, že verili, že správa firmou STEAMEX, s.r.o. je ukončená ku dňu 01.08.2006. Pri hlasovaní za možnú správu firmou MONO, s.r.o. došlo k nezrovnalostiam v počte hlasov. Schôdza uložila konateľovi spoločnosti MONO, s.r.o. pripraviť na pripomienkovanie nový text zmluvy o výkone správy s účinnosťou od 01.01.2007. Uviedol, že návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava V dňa 12.12.2006 (č.k. 7C/125/07) sa domáhal určenia, že schôdza vlastníkov garáží zo dňa 28.06.2011 nebola právoplatne zvolaná, uznášaniaschopná a jej uznesenia nie sú platné. Súd tento návrh zamietol, pričom jedným z dôvodov bola skutočnosť, že žalovaný (spoločnosť MONO, s.r.o.) sa jednoznačne vyjadril, že zápisnica zo schôdze vlastníkov, ktorá sa mala konať dňa 28.11.2006, nemá zákonné náležitosti, a preto ani neboli vydané žiadne právne relevantné uznesenia z tejto schôdze, preto súd nemohol rozhodovať o platnosti uznesení, ktoré neboli vydané. Nie je mu preto jasné, prečo žalobca pred súdom tvrdí, že je správcom predmetného objektu od schôdze vlastníkov garáží z 23.01.2006, a tiež akým spôsobom je možné konvalidovať fakt, že celý rok 2006 nebol žalobca (MONO, s.r.o.) regulárnym spôsobom zvolený za správcu a doterajšia správa výpoveďou nezanikla. Ďalej uviedol, že jediným dôkazom, ktorý súd vyhodnotil je odovzdávajúci protokol zo dňa 10.10.2007, z ktorého súd zistil, že pôvodný správca STEAMEX, s.r.o. odovzdal novému správcovi MONO, s.r.o. správu objektu garážového domu vrátane pohľadávok voči žalovanému za roky 2002 - 2005. Takýto prechod a konvalidácia je v rozpore so zákonom a preto je absolútne neplatná. Novela zákona č. 182/1993 Z.z. schválená pod číslom 268/2007 Z.z., účinná od 01.07.2007 a nie ako súd uviedol 01.01.2008, vylúčila možnosť výkonu správy podľa tohto zákona v iných ako bytových domoch. Po dátume 01.07.2007 nebolo možné vykonávať správu podľa zákona v iných ako bytových domoch a teda nebolo možné ani správu prevádzať na iného správcu. Namieta aktívnu legitimáciu žalobcu z dôvodu, že žalobca si ju odvodzuje od § 8a zákona, pričom toto ustanovenie sa týka len správcov v bytových domoch. Platnosť tohto ustanovenia bola pre budovy, ktoré nemajú charakter bytových domov vylúčená ustanovením § 24 ods. 1 zákona, preto žalobca nemá zákonné splnomocnenie na to, aby vymáhal vo vlastnom mene v prospech vlastníkov akúkoľvek pohľadávku, škodu, prípadne iný nárok pred súdom. Je názoru, že sa to týka aj sporov, ktoré boli začaté v období, keď žalobca aktívnu legitimáciu mal. Žalobca môže mať hmotnoprávnu subjektivitu na vedenie tohto sporu len podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, pretože hmotnoprávnu subjektivitu ako správca podľa zák. č. 182/1993 Z.z. stratil. Žalobca môže byť účastníkom konania len na základe splnomocnenia podľa § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka, čo ho oprávňuje na konanie v mene a na účet vlastníkov, ale nikdy nie na konanie vo vlastnom mene na účet vlastníkov. Súd vo svojom rozhodnutí sám uviedol, že žalobca nie je oprávnený uplatňovať nároky vo vlastnom mene na cudzí účet po účinnosti novely (268/2007 Z.z.). Novela bola účinná od 01.07.2007 a žalobca si uplatnil sumu 213,34 eura spolu s úrokom z omeškania faktúrou zo dňa 27.11.2007 splatnou 07.12.2007, preto považuje výrokovú časť rozsudku v rozpore s tvrdením súdu. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil súdu na nové konanie alebo aby rozhodnutie zrušil a žalobu zamietol. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že tvrdenia žalovaného nepovažuje za relevantné. Spoločenstvo vlastníkov v predmetnej budove nebolo nikdy zriadené, budova bola vždy spravovaná len jednou formou správy, a to správcom. K tvrdeniu žalovaného, že sa nikdy neuskutočnila schôdza, ktorá by riadnym spôsobom ustanovila správcu uviedol, že na schôdzi konanej dňa 23.01.2006 vlastníci rozhodli o ukončení zmluvného vzťahu s predchádzajúcim správcom a o zmene osoby správcu na žalobcu, pričom ukončenie bolo riadne oznámené pôvodnému správcovi (pôvodnému žalobcovi v tomto konaní), následne na čo pôvodný správca začal s postupným ukončovaním výkonu správy. Žiadne z uznesení, na ktoré žalovaný odkazuje, neboli nikdy platne napadnuté na súde, a to ani vlastníkmi garáží ani predchádzajúcim správcom. Je zrejmé, že žalobca sa stal správcom na základe rozhodnutia zo dňa 23.01.2006 na schôdzi vlastníkov garáží a následným podpisom zmluvy o výkone správy zákonom požadovanou väčšinou vlastníkov. Uviedol, že v prípade žalobcom spravovanej budovy nikdy neexistoval duálny spôsobom výkonu správy a zmenu v osobe správcu riadne preukázal listinnými dôkazmi, ktoré tvoria súčasť súdneho spisu. S tvrdením žalovaného, že súd sa vôbec nezaoberal dodržaním zákonných podmienok pri prechode správy z pôvodného správcu na žalobcu nesúhlasí, nakoľko pôvodný správca nikdy platne nenapadol uznesenie, ktorý bola zmluva o výkone správy uzavretá medzi ním a vlastníkmi zrušená, naopak, vykonal všetky úkony potrebné na ukončenie a odovzdanie správy žalobcovi. Správa bola odovzdaná už v roku 2006, formálne bol odovzdávací protokol odpísaný až v roku 2007, novú zmluvu podpísala nadpolovičná väčšina vlastníkov v budove, výpoveď správy bola preukázateľne doručená pôvodnému správcovi, prechod správy a jeho platnosť nebola úspešne napadnutá na súde, svojím následným správaním vlastníci deklarovali svoju vôľu konať so žalobcom ako správcom. Má za to, že aktívna legitimácia daná na začiatku konania vo veci trvala v nezmenenej podobe počas celého konania a je daná aj v súčasnosti. Opak by bol upieraním práva na súdnu ochranu pre subjekty, na účet vlastníkov nebytových priestorov v budove. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný od počiatku jeho vlastníctva nebytových priestorov v budove neuhrádzal žiadne platby spojené s výkonom správy a ani dobrovoľne neprispieval na údržbu, opravu a iné náklady na zachovanie spoločného vlastníctva, pričom využíva a užíva všetky výhody a svoje povinnosti si vôbec neplní. Žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie a prizná mu trovy konania pred súdom prvého stupňa ako aj pred odvolacím súdom. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie aj žalobca, a to v časti, ktorou súd prvého stupňa zamietol žalobu, ako aj proti výroku o trovách konania. S názorom súdu prvého stupňa sa nestotožňuje, a uviedol, že správu možno vykonávať na základe zákona č. 182/1993 Z.z. aj v budovách, ktoré nemajú charakter bytového domu, a to aj po prijatí zákona č. 268/2007 Z.z., pričom v súlade s ustanovením § 32c zákona č. 182/1993 Z.z. bolo vypracované nové znenie zmluvy o výkone správy. Poukázal na skutočnosť, že žaloba bola podaná ešte v roku 2004, t.j. v čase, keď o aktívnej legitimácii správcu neboli žiadne pochybnosti. Výklad zákona súdom by znamenal, že v konečnom dôsledku by museli všetci vlastníci garáží ako žalobcovia podať jeden spoločný návrh, preto splnomocnili žalobcu aj osobitným dokumentom nad rámec zmluvy o výkone správy. Nakoľko zákon nerozlišuje medzi správcom bytových domov a správcom nebytových domov má za to, že zastupovanie vlastníkov správcom na základe plnej moci je možné aj po účinnosti novely zákona č. 182/1993 Z.z. a v súlade s Občianskym zákonníkom. Poukázal aj na rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Karlova Ves zo dňa 31.07.5010, ktorým sa povolilo užívanie stavby ako ubytovacieho zariadenia, a ktoré má za následok zmenu určenia budovy spravovanej žalobcom. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.08.2007 a zmenilo charakter budovy tak, že 4 podlažie sa v dôsledku stavebných úprav zmenilo z nebytových priestorov na ubytovacie zariadenie, a toto tvorí viac ako 50% podlahovej plochy domu určenej na bývanie. Budova, v ktorej sa nachádza aj garáž žalovaného tak spĺňa predpoklad stanovený v § 2 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. Uvedená zmena nebola premietnutá v katastri nehnuteľností. Súd tiež konštatoval porušenie povinnosti žalovaného uhrádzať fakturované nároky vyplývajúce zo správy nebytového domu, pričom toto konštatovanie je podľa žalobcu v rozpore so samotným rozhodnutím súdu aj jeho odôvodnením, z ktorého v konečnom dôsledku vyplýva, že túto povinnosť mal žalovaný len do času účinnosti novely zákona č. 182/1993 Z.z.. K poplatku z omeškania uvedeného v rozsudku žalobca uviedol, že v zmluve o výkone správy došlo len k nesprávnemu terminologickému označeniu zmluvnej pokuty, úmyslom zmluvných strán bolo stanoviť sankčný postih - zmluvnú pokutu pre vlastníkov, ktorí si dobrovoľne neplnia svoje povinnosti podľa uzavretej zmluvy. Z celkového obsahu dohody bolo zrejmé, že ide o zmluvnú pokutu. Žalobca má za to, že nároky vyplývajúce zo správy nebytového domu mu mali byť priznané rozsudkom súdu celkom, tak, ako boli uplatnené v návrhu, a tiež zotrváva na názore, že žalovaný je povinný okrem úrokov z omeškania zaplatiť aj zmluvnú pokutu, ktorá bola riadne dohodnutá v zmluve o výkone správy. Výrok súdu o trovách konania žalobca nepovažuje za správny ani spravodlivý, nakoľko žalovaný sa opakovane obohacoval na úkor ostatných vlastníkov, čo viedlo k uplatneniu žaloby na súde. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie a prizná mu trovy konania pred súdom prvého stupňa ako aj pred odvolacím súdom. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Tvrdenie žalobcu ohľadom ex lege zániku správy budov, ktoré nemajú charakter bytového domu, ako aj existujúcich zmlúv o výkone správy prijatím novely - zák.č. 268/2007 Z.z. je zavádzajúce, nakoľko žalovaný zhodne so súdom tvrdili, že prijatím novely zanikla nútená správa týchto budov. Zároveň poukázal na § 32c ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. a uviedol, že uzavretie zmluvy so správcom po novele cit. zákona je dobrovoľné. Čo sa týka aktívnej legitimácie žalobcu uvádza, že žalobca si ju nemôže odvodzovať od § 8b zákona, nakoľko platnosť tohto splnomocnenia bola § 24 ods. 1 zákona vylúčená, žalobca preto nemá zákonné splnomocnenie na to, aby vymáhal vo vlastnom mene v prospech vlastníkov akúkoľvek pohľadávku, škodu, prípadne iný nárok pre súdom. Žalovaný nie je aktívne legitimovaný na podanie návrhu a vedenie sporu ani v zmysle ustanovení O.s.p. aj napriek tomu, že v dokumente „Splnomocnenie a poverenie“ ho týmito právami niektorí vlastníci poverili. Uviedol, že vlastníci nestrácajú možnosť domôcť sa svojich práv tým, že správca stratil aktívnu legitimáciu v spore, pretože túto legitimáciu majú zo zákona oni samotní. Ďalej uviedol, že všetky 4 poschodia budovy sú identické, a ak podnikateľ jedno poschodie zmení v užívaní na ubytovňu, tvorí táto plocha 1 z budovy, čo je 25% a nie 52%. Zároveň predložil dôkazy, ktoré podľa neho osvedčujú, že žalobcom predložené dôkazy boli pozmenené (falšované). Má za to, že žalobcovi je zrejmé, že úrok z omeškania vo výške 0,5% denne nie je úrokom ale úžerou, a preto trvá na konštrukcii, že ide o zmluvnú pokutu. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. s nariadením pojednávania podľa § 214 ods. 1 O.s.p., pričom vec prejednal v rozsahu podaných odvolaní , podľa § 213 ods. 3 O.s.p. zopakoval dokazovanie listinnými dôkazmi založenými na č.l. 9-15, č.l. 17-19, č.l. 18-19, č.l. 58, č.l. 76, č.l. 186, č.l. 188 a č.l. 189 a dospel k záveru , že odvolanie žalovaného je dôvodné, avšak odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. Zo zopakovaného dokazovania odvolací súd zistil, že žalobca si uplatnil voči žalovanému nárok na úhradu nákladov na náklady poistného, odvozu odpadu, vlastnej spotreby elektrickej energie, spoločnej spotreby elektrickej energie, drobného nákupu, poštovného, správy objektu a fondu opráv, pretože žalovaný v objekte Ľ. Fullu 2 v Bratislave vlastní 3 garáže a spoluvlastnícky podiel vo výške 1/123 ku každej garáži. Fixné mesačné náklady na správu objektu boli vo fakturácii vo výške 98,10 eura /garáž. Podľa Zmlúv o výkone správy č. 121/2, č. 122/2 a č. 123/2 zo dňa 17.01.2002 bol správcom predmetného objektu, v ktorom sa nachádzajú garáže žalovaného spoločnosť STEAMEX, s.r.o.. Žalovaný však tieto zmluvy o výkone správy nepodpísal. Faktúry č. 920019/03, č. 920020/03, č. 920021/03, č. 920109/03, č. 920110/03 a č. 920111/03, ktorých úhrady sa žalobca domáha žalobou, a ktorými boli žalovanému vyfakturované náklady spojené s výkonom služieb za prvý a druhý polrok 2003 pre jednotlivé garáže vystavila spoločnosť STEAMEX spol. s r.o.. V Zmluve o výkone správy č. 121/2 zo dňa 26.01.2006 je ako správca predmetného objektu, v ktorom sa nachádzajú garáže žalovaného uvedená spoločnosť MONO spol. s r.o.. Žalovaný však túto zmluvu o výkone správy taktiež nepodpísal. Spoločnosť MONO spol. s r.o. sa listom obrátila na majiteľov garáže s oznámením, že bola odhlasovaná ako nová správcovská spoločnosť, pričom čím skôr získa akceptáciu zmluvy nadpolovičnou väčšinou, tým skôr pristúpi k vysporiadaniu pohľadávok a záväzkov s predchádzajúcim správcom. Na schôdzi vlastníkov garáži konanej dňa 23.01.2006 bolo odhlasované ukončenie zmluvných vzťahov so spoločnosťou STEAMEX spol. s r.o. a poverenie nového správcu - spoločnosti MONO spol. s r.o., aby pokračovala vo vymáhaní pohľadávky voči žalovanému ako vlastníkovi garážových boxov č. 121, 122, 123. Podľa odovzdávacieho protokolu zo dňa 10.10.2007 boli spoločnosťou STEAMES spol. s r.o. odovzdané a spoločnosťou MONO spol s r.o. prevzaté pohľadávky vyfakturované fa.č. 920019/03, 920020/03, 920021/03, 920109/03, 920110/03 a 920111/03, spolu vo výške 14.730,20 Sk, čo je prepočtom cez konverzný kurz 488, 95 eura, a to z dôvodu, že došlo k prevzatiu správy objektu podľa § 8 a ods. 2 zák.č. 182/19936 Z.z.. Po vstupe do konania spoločnosť MONO spol. s r.o. rozšírila žalobu o ďalšie pohľadávky na náklady spojené s výkonom služieb za prvý polrok 2004 o všetkých troch garážových boxov - fa.č. 920026/04 vystavená spol. STEAMEX spol. s r.o., fa.č. 920025/04 vystavená spol. STEAMEX spol. s r.o., fa.č. 920024/04 vystavená spol. STEAMEX spol. s r.o., ako aj o pohľadávku vyfakturovanú spoločnosťou MONO spol. s r.o. fa.č. 92001307 za náklady spojené so správou garážového domu na ul. Fullu č. 2 v Bratislave za rok 2005, a pohľadávky vyfakturované spoločnosťou MONO spol. s r.o. fa.č. 920034/07, fa.č. 920033/07, fa.č. 920032/07 ako náklady spojené s výkonom služieb za rok 2007. Do účinnosti novely zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov č. 182/1993 Z.z., a to do účinnosti zák.č. 367/2004 Z.z., t.j. do 30.6.2004, mohol správca v zastúpení vlastníkov bytov a nebytových priestorov uplatniť ich práva na súde len vtedy, ak mu takéto právo vyplynulo zo zmluvy o výkone správy. Nemohol však sám seba označiť za žalobcu bez toho, aby tomu predchádzal nejaký hmotnoprávny úkon - napr. postúpenie pohľadávky. V predmetnej veci, ako správne poukazuje žalovaný vo svojom odvolaní, bola žaloba podaná ešte pred účinnosťou tejto novely zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov pričom žalobca nepreukázal, že by mal na podanie takejto žaloby splnomocnenie od vlastníkov. Až po novele zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov účinnej od 01.07.2004 (zák.č 367/2004 Z.z.) bol správca oprávnený vo svojom mene a na účet vlastníkov vymáhať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu údržby a opráv. Podľa § 8b ods. 1 zák.č. 182/1993 Z.z. v znení účinnom od 01.07.2007, je správca povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet, pričom je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom. Toto ustanovenie bolo zavedené do zák.č. 182/1993 Z.z. novelou - zák.č. 268/2007 Z.z. účinnou od 01.07.2007. Od účinnosti tejto novely je správca oprávnený pri výkone správy majetku vlastníkov bytov a nebytových priestorov vo svojom mene, na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov vymáhať úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru a úhrady preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorého správu vykonáva, teda môže sám byť účastníkom konania na strane žalobcu. Právna úprava účinná od 01.07.2007 oprávnenie správcu neviazala iba na práva, ktoré vzniknú v budúcnosti, preto toto oprávnenie správcu sa týka aj práv nadobudnutých vlastníkmi bytov pred účinnosťou novely. Zákonné zmocnenie správcu zastupovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov pred súdom sa týka len správcov v bytových domoch. Pre budovy, ktoré nemajú charakter bytových domov, bola platnosť tohto ustanovenia vylúčená § 24 ods. 1 zák.č. 182/1993 Z.z.. Podľa § 24 ods. 1 zák.č. 182/1993 Z.z. v znení účinnom od 01.07.2007 ustanovenia tohto zákona, s výnimkou § 6 až 8b a § 29, sa primerane vzťahujú aj na budovy, ktoré nemajú charakter bytového domu. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že žalobca - spoločnosť MONO spol. s r.o. nemôže v mene vlastníkov garáží a na ich účet vymáhať úhrady za plnenia a úhrady do fondu údržby a opráv. Správa môže byť podľa § 6 ods. 1 zák.č. 182/1993 Z.z. vykonávaná buď spoločenstvom vlastníkov alebo správcom. Odvolací súd sa tiež stotožňuje s námietkou žalovaného, že žalobca nepreukázal, že by sa stal správcom predmetného objektu, a ani to, že predchádzajúcim správcom objektu bola spoločnosť STEAMEX spol. s r.o., s ktorou by bola zmluva o výkone správy riadne ukončená. Uzavretie zmluvy o výkone správy so spoločnosťou MONO spol. s r.o. nebolo v konaní preukázané a nebolo preukázané ani, že by došlo k platnej zmene správcu predmetného objektu. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobca nie je v spore aktívne legitimovaný, pričom sa stotožnil s argumentáciou žalovaného uvedenou v odvolaní. Vzhľadom na konštatáciu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu, bolo potrebné žalobu v celom rozsahu zamietnuť, teda v danom prípade napadnutý rozsudok v zamietajúcej časti ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť a vo vyhovujúcej časti bol rozsudok súdu prvého stupňa zmenený podľa § 220 O.s.p. tak, že aj v tejto časti bola žaloba žalobcu pre nedostatok jeho aktívnej legitimácie zamietnutá. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, rozhodoval tak o trovách odvolacieho konania, ako aj prvostupňového konania podľa § 224 ods. 2 O.s.p.. Žalovaný bol tak v prvostupňovom, ako aj v odvolacom konaní plne úspešný, a preto mu patrí náhrada trov konania v celom rozsahu (podľa § 224 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.). Odvolací súd priznal úspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania spolu vo výške 1.027,87 eura, z čoho je 927,37 eura náhrada trov právneho zastúpenia žalovaného a suma 100,50 eura ako náhrada iných trov konania (súdny poplatok za odvolanie podľa č.l. 263). Výška priznanej náhrady trov právneho zastúpenia spolu 927,37 eura (772,81 eura + 20% DPH) pozostáva z náhrady trov právneho zastúpenia žalovaného pred súdom prvého stupňa a z náhrady trov právneho zastúpenia žalovaného pred odvolacím súdom za nasledovné úkony právnej služby: - prevzatie a príprava zastúpenia dňa 02.09.2010 (81,33 eura + 7,21 eura+ 16,82 eura) - 105,36 eura, - písomné vyjadrenie zo dňa 02.09.2010 2010 (81,33 eura + 7,21 eura+ 16,82 eura) - 105,36 eura, - účasť na pojednávaní dňa 06.09.2010, odročené bez prejednania veci (20,33 + 7,21 + 5,23) - 32,77 eura, - účasť na pojednávaní dňa 11.10.2010 (81,33 eura + 7,21 eura+ 16,82 eura) - 105,36 eura, - účasť na pojednávaní dňa 02.11.2010 (81,33 eura + 7,21 eura+ 16,82 eura) - 105,36 eura, - odvolanie zo dňa 17.12.2010 (81,33 eura + 7,21 eura+ 16,82 eura) - 105,36 eura, - písomné vyjadrenie na odvolanie zo dňa 05.04.2011 (81,33 eura + 7,41 eura+ 16,82 eura) - 106,49 eura, - účasť na pojednávaní dňa 30.10.2012 (81,33 eura + 7,63 eura+ 16,82 eura) - 106,75 eura. Právny zástupca žalobcu je platiteľom DPH podľa Osvedčenia o registrácii platiteľa DPH od 01.12.2004, preto mu patrí aj náhrada DPH podľa § 18 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z. celkom vo výške 154, 56 eura. Priznanú náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania je žalovaný povinný uhradiť podľa § 149 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p. k rukám právneho zástupcu žalobcu. Toto rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov: za 3:0 proti. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.