KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava21. 2. 2012plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/260/2011 z 21. 2. 2012

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 21. februára 2012, sp. zn. 3Cob/260/2011, ECLI:SK:KSBA:2012:1104128905.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/260/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1104128905
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Škrinárová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1104128905.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Heleny Škrinárovej a sudkýň
JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu Oľga Detaryová, Trnavská
83, Bernolákovo, IČO: 33 511 519, práv. zást. JUDr. Tatiana Vongrejová, advokátka, Pri Kríži 16, 841
02 Bratislava proti žalovanému FILM FACTORY, s. r. o., Mudroňova 59, Bratislava, IČO: 35 760 753
o zaplatenie 7.634,60 eur (230.000,-Sk) s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava I v Bratislave, č. k. 30Cb 317/2004-232 zo dňa 12.10.2010 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave, č. k. 30Cb 317/2004-232
zo dňa 12.10.2010 v napadnutej vyhovujúcej časti a súvisiacom výroku o náhrade trov konania p o
t v r d z u j e .

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni na náhradu trov odvolacieho konania sumu 244,97 eur do troch
dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právnej zástupkyne žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu 6.306,84 eur s
ročným úrokom z omeškania vo výške 6% zo súm a v lehotách uvedených vo výroku rozhodnutia a
na náhradu trov konania sumu 381,73 eur a 2.556,37 eur. Vo zvyšku žalobu zamietol. Na odôvodnenie
rozhodnutia uviedol, že po vykonanom dokazovaní zistil, že jediný rozpor medzi účastníkmi konania je
dohoda o cene za výkon funkcie vedúceho produkcie. Žalobkyňa tvrdila, že odmena za celovečerný film
„Zostane to medzi nami“ bola dohodnutá na 250.000,-Sk a za spot Prešovské mraziarne na 30.000,-
SK, pričom žalovaný tvrdil, že odmena za film bola dohodnutá na 50.000,-SK a za spot na 5.000,-SK,
pričom odmenu za film aj bezodkladne vyplatil. Súd preto pristúpil k dokazovaniu vo veci výšky obvyklej
odmeny v zmysle § 571 Obch. zákonníka.

Súd konštatoval, že v záujme preukázania žalobkyňa v konaní predložila okrem písomného dôkazu
preukazujúceho výšku dohodnutej odmeny za film „Zostane to medzi nami“ rozpočet na tento film,
čím preukazovala obvyklú odmenu 250.000,-SK (pomer medzi odmenou kameramana a vedúceho
produkcie) prostredníctvom predloženia časti publikácie Rukoväť filmára, ktorá sa prednáša na VŠMU,
a kde pomer medzi honorárom kameramana a vedúceho produkcie je 300.000,-SK ku 250.000,-SK, čo
je totožné s tvrdením žalobkyne o dohodnutých odmenách.

Žalovaný v konaní nepredložil žiadny písomný dôkaz preukazujúci jednak výšku dohodnutej odmeny,
ani výšku obvyklej odmeny vedúceho produkcie za natočenie celovečerného filmu.



Súd vykonal dokazovanie i výsluchom svedkov a po zhodnotení dokazovania mal za preukázané,
že obvyklá odmena vedúceho produkcie za celovečerný film v danom období predstavovala sumu
300.000,-Sk. Uvedená obvyklá odmena zahŕňa všetky tri fázy výroby filmu, a síce prípravu, natáčanie
a postprodukciu. Súd po vykonanom dokazovaní účasti žalobkyne na jednotlivých fázach výroby filmu
rozdelil voľnou úvahou odmenu na jednotlivé fázy výroby podľa ich preukázanej náročnosti nasledovne:
príprava 40%, natáčanie 50% a postprodukcia 10%, a preto súd určil odmenu žalobkyne na 70% ceny
obvyklej, t. j. 210.000,-SK. Z tejto sumy žalovaný zaplatil žalobkyni 50.000,-SK, a preto jej súd v časti
odmeny za film priznal sumu 160.000,-SK.

V časti žalovaného nároku vo výške 30.000,-SK ako odmeny za organizačné zabezpečenie výroby TV a
rozhlasového spotu Prešovské mraziarne žalobkyňa preukázala, že za zabezpečenie výroby obdobného
TV spotu je odmena 25.000,-SK, a keďže spot Prešovské mraziarne bol navýšený o rozhlasové
stvárnenie, súd považoval za preukázanú obvyklú cenu 30.000,-SK, a preto priznal žalobkyni odmenu
v plnej výške, t. j. priznal žalobkyni 190.000,-SK (6.306,84 eur) a vo zvyšnej časti istiny návrh zamietol.

Úrok z omeškania za nesplnenie peňažného záväzku priznal od 26.06.2003 do zaplatenia, t. j. odo dňa
doručenia žaloby žalovanému.

Právne vec posúdil podľa § 566 a nasl. Obch. zák. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p.

S týmto rozhodnutím vo vyhovujúcej časti a súvisiacom výroku o náhrade trov konania sa neuspokojil
žalovaný a v odvolaní, ktoré podal v zákonnej lehote, navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že uzavrie
so žalobkyňou súdny zmier, pokiaľ sa týka záväzku zaplatiť za spot Prešovské mraziarne a vo zvyšnej
časti rozsudok zmeniť tak, že súd návrh zamietne, resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. V úvode svojho obsiahleho odvolania poukazoval na priebeh konania pred súdom prvého
stupňa a skutkový stav vo veci. V ďalšej časti poukázal na to, že súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a tvrdil, že dohodnutá odmena za film bola
50.000,-SK, ako i na to, že súd prvého stupňa nesprávne aplikoval § 571 Obch. zák. Zdôraznil svedecké
výpovede kapacít z oblasti výroby filmu E. Ď. a H.. S. a namietal, že súd prvého stupňa nad ich výpovede
povýšil svedecké výpovede H.. O. C. H.. Taktiež nepovažoval za správne hodnotenie rozsahu pomerov
jednotlivých častí výroby filmu na celkovej odmene voľnou úvahou súdu, čo mal súd na návrh žalovaného
vykonať aspoň odborným vyjadrením Slovenskej asociácie producentov v audiovízii - SAPA. Zaoberal sa
otázkou odmeny produkčnej a okolnosťami, s ktorými súvisí. Namietal, že súd na jeho návrh nevypočul
členov Filmového štábu. Rozpočet filmu nie je relevantný pre súdne konanie, pretože financovanie filmu
je založené na viaczdrojovom financovaní a rozpočet vychádza z ideálneho stavu.

Členovia filmového štábu, ktorých vypočutie navrhol žalovaný, mali preukázať, že žalobkyňa
nepracovala ani v časti prípravy a ani postprodukcie na filme. Namietal i nesprávne právne posúdenie
veci podľa § 571 Obch. zák., pretože odmena medzi účastníkmi bola pevne dohodnutá.

Krajský súd v Bratislave prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 nariadením pojednávania a
dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto sa v
odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§219 ods.
2 O. s. p.) a v podrobnostiach poukazuje na precízny a jasný výklad súdu prvého stupňa v odôvodnení
rozsudku, ktoré skutočnosti súd považoval za preukázané a ktoré nie, o aké dôkazy oprel svoje skutkové
zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, aký záver urobil zo zisteného skutkového
stavu a ako vec právne posúdil.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku s prihliadnutím na tvrdenia žalovaného v odvolaní
o nevykonaní navrhovaných dôkazov súdom prvého stupňa, odvolací súd uvádza, že žalovaný ako
vyplýva zo zápisnice z pojednávania zo dňa 12.10.2010 po riadnom poučení uviedol, že nemá návrhy



na ďalšie vykonanie dokazovania, a preto súd vyhlásil uznesenie o skončení dokazovania. S poukazom
na ustanovenie § 120 ods. 4 O. s. p. odvolací súd preto na jeho návrhy vznesené v odvolaní neprihliadol.

Žalovaný v konaní nepreukázal ani tvrdenie, že medzi účastníkmi bola dohodnutá pevná odmena, a to
žiadnym dôkazom a toto nevyplynulo ani z výpovedí svedkov pred súdom prvého stupňa. Súd prvého
stupňa preto správne postupoval, keď výšku odmeny priznal podľa § 571 Obch. zákonníka.

K námietkam žalovaného voči výške priznaných trov konania (právneho zastúpenia) odvolací súd
považuje za potrebné uviesť, že súd prvého stupňa správne postupoval, keď žalobkyni priznal náhradu
trov právneho zastúpenia v plnej výške vypočítanej z priznanej sumy, pretože rozhodnutie záviselo od
úvahy súdu. Naviac potreba náročného dokazovania bola vyvolaná najmä tým, že žalovaný nepredložil
v konaní prehľad vyplatených odmien členom štábu, ktoré označil za obchodné tajomstvo.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle § 219 ods. 1 O.
s. p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p.
tak, že boli priznané úspešnej žalobkyni. Žalobkyni v odvolacom konaní vznikli trovy z titulu právneho
zastúpenia za jeden úkon právnej pomoci - 237,34 eur + režijný paušál 7,63 eur, t. j. spolu 244,97 eur
v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z.

Toto rozhodnutie prijal Krajský súd v Bratislave v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 30Cb/317/2004

    potvrdené

Podobné rozhodnutia (zhoda citovaných ustanovení)