Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/393/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1104139950 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Szabová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1104139950.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: W.. W. C., J. C. L.. Č.. XX, XXX XX P., zastúpený právnym zástupcom HAGYARI, KUBOVIČ & PARTNERS, s.r.o., Vlčkova č. 8/A, 811 05 Bratislava, IČO: 36 727 334, zast. Mgr. Petrom Kubovičom, konateľom a advokátom, proti odporcom v 1. rade: E. N., J. K. Č.. X, XXX XX J., v 2. rade: W.. C. N., J. K. Č.. X, XXX XX J. a v 3. rade: W.. C. N., J. K. Č.. X, XXX XX J., všetci traja zastúpení právnou zástupkyňou Mgr. Annou Orthovou, advokátkou, Lermontovova č. 3, 811 05 Bratislava, v 4. rade: W.. E. G., J. K. Č.. X, XXX XX J., v 5. rade: P. G., J. K. Č.. X, XXX XX J. a v 6. rade: T. Q., J. K. Č.. X, XXX XX J., zastúpená právnou zástupkyňou Mgr. Annou Orthovou, advokátkou, Lermontovova č. 3, 811 05 Bratislava, o určenie, že odporcovia nemajú právo urobiť nadstavbu bytového domu súp. č. 102286 na Dunajskej ulici č. 5 v Bratislave, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave, zo dňa 14.12.2009, č.k. 8 C 660/2004 - 291 r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave, zo dňa 14.12.2009, č.k. 8 C 660/2004 - 291 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa a uložil mu povinnosť zaplatiť odporcom v 1., 2., 3. a v 6. rade trovy právneho zastúpenia vo výške 2.406,39 eur a odporcom v 4. a v 5. rade náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že pôvodná navrhovateľka W.. S. Š. sa návrhom na začatie konania domáhala proti odporcom W.. C. N., E. G., P. G. a T. Q. (v záhlaví rozsudku označeným ako odporcovia v 2., 4., 5. a v 6. rade) určenia, že odporcovia nemajú právo urobiť nadstavbu bytového domu na Dunajskej ulici č. 5 v Bratislave. Argumentovala tým, že je výlučnou vlastníčkou nebytového priestoru č. 103 na prízemí bytového domu na Dunajskej ulici č. 5 v Bratislave, vrátane spoluvlastníckeho podielu 385/10000 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, príslušenstva domu a spoluvlastníckeho podielu na pozemku, čo je zrejmé z LV č. 5461, k. ú. Staré Mesto. Pôvodný odporca v 1. rade Ing. C. N. je výlučným vlastníkom bytu č. 5, odporcovia E. G. a P. G. sú bezpodieloví spoluvlastníci bytu č. 8 a odporkyňa T. Q. je vlastníčkou bytu č. 10. Dňa 6.10.2004 sa uskutočnila schôdza vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu na Dunajskej ulici č. 5 v Bratislave, na ktorej bola navrhovateľka zastúpená na základe písomného splnomocnenia zo dňa 3.10.2004 W.. W. C.. Predmetom schôdze bolo odsúhlasenie plánovanej nadstavby bytov v prospech odporcov. Celkový počet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome je 15. Na schôdzi sa zúčastnilo 15 vlastníkov, z ktorých 11 vyslovilo súhlas s plánovanou nadstavbou v prospech W.. C.na N. a 4 vlastníci, vrátane navrhovateľky boli proti. Prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu vzniesla pripomienky, t.j. nesúhlas so znížením jej spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, príslušenstve domu a spoluvlastníckeho podielu na pozemku a žiadala, aby sa mohla podieľať na budovaní plánovanej nadstavby v rozsahu jedného dvojizbového bytu. Zdôraznila, že rozhodnutím 11 vlastníkov o schválení nadstavby bytov na tejto schôdzi jej bolo znemožnené participovať na nadstavbe bytového domu a že realizáciou tejto nadstavby by bolo výraznou mierou zasiahnuté do jej vlastníckeho práva, došlo by k zníženiu jej spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a jej podielu na pozemku, a to bez akejkoľvek finančnej alebo inej náhrady. Svoje právo domáhať sa určenia, že odporcovia nemajú právo urobiť nadstavbu odvodzuje ako prehlasovaná vlastníčka z ust. § 14 ods. 3 veta prvá zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej už len podľa zák. č. 182/1993 Z.z.) a ust. § 139 Občianskeho zákonníka (ďalej už len OZ). Uznesením č.k. 8 C 660/2004, zo dňa 20.2.2007 okresný súd pripustil, aby namiesto pôvodnej navrhovateľky vstúpil do konania ako navrhovateľ W.. W. C., ktorý sa dňa 16.10.2006 stal novým vlastníkom nebytového priestoru č. 103. Počas konania dňa 8.8.2007 zomrel pôvodný odporca v 1. rade W.. C. N. a podľa Osvedčenia o dedičstve, č.k. 2D 504/2007, D not 37/2007 zo dňa 7.1.2008 sa na základe dedičskej dohody dedičov (manželky a dvoch synov) stala dedičkou po nebohom W.. C. N. jeho manželka E. N.. Súčasťou pozostalosti na základe tohto osvedčenia o dedičstve však nie je právo Ing. C. N. vykonať nadstavbu bytového domu na Dunajskej č. 5 v Bratislave tak, ako bolo rozhodnuté vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového domu na Dunajskej č. 5 v Bratislave na ich schôdzi dňa 6.10.2004. Pretože súčasťou predmetného konania je majetkové právo, ktoré nebolo súčasťou dedičskej dohody, súd pokračoval ďalej v konaní so všetkými zákonnými dedičmi zomrelého účastníka konania, a to s E. N. ako odporkyňou v 1. rade, W.. C. N. ako odporcom v 2. rade a W.. C. N. ako odporcom v 3. rade. V priebehu konania pôvodná navrhovateľka, neskôr súčasný navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu argumentovali tým, že rozhodnutie vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu na Dunajskej č. 5 v Bratislave, prijaté na schôdzi dňa 6.10.2004, považujú za rozhodnutie prijaté v rozpore s ust. § 14 ods. 3 a § 21 zák. č. 182/1993 Z.z., nakoľko pri hlasovaní o nadstavbe a o tom, kto bude stavebníkom nadstavby nebola dosiahnutá kvalifikovaná väčšina hlasov, pretože pôvodný odporca v 1. rade nebol oprávnený na základe písomných splnomocnení zastupovať pri hlasovaní 7 vlastníkov, ale len 6 vlastníkov, pretože písomné splnomocnenie C. Y. zo dňa 16.8.2004 nemá náležitosti (neobsahuje tzv. apostillu) požadované v ust. § 14 ods. 5 zák. č. 182/1993 Z.z.. Splnomocnený zástupca navrhovateľky Ing. W. C. na schôdzi hlasoval slovne proti predloženému návrhu realizácie nadstavby. Navrhovateľ považuje napadnuté hlasovanie za absolútne neplatné podľa ust. § 39 OZ, nakoľko je v rozpore s dobrými mravmi, aby niektorí vlastníci sa mohli stať stavebníkmi i dvoch bytových jednotiek, ktoré sa majú postaviť v rámci realizácie nadstavby, a niektorí vlastníci (napr. navrhovateľ) sa nemôže stať vlastníkom ani jedného bytu. Pôvodný odporca v 1. rade W.. C. N. namietal aktívnu vecnú legitimáciu pôvodnej navrhovateľky, nakoľko podľa ust. § 14 ods. 4 zák. č. 182/1993 Z.z. sa môže obrátiť na súd vo veci hlasovania iba prehlasovaný vlastník, ktorým však navrhovateľka nebola, pretože jej splnomocnený zástupca na schôdzi dňa 6.10.2004 nehlasoval. Odporcovia v 4. a v 5. rade (manželia G.) navrhli voči nim návrh zamietnuť, keďže nie sú pasívne vecne legitimovaní, nakoľko nie sú stavebníkmi schválenej nadstavby. Stavebníkom je ich syn Daniel Paľko. Odporkyňa v 6. rade rovnako navrhla návrh zamietnuť, pretože je toho názoru, že pri schvaľovaní nadstavby bol dodržaný postup podľa zák. č. 182/1993 Z.z.. Aj ona namietala aktívnu vecnú legitimáciu pôvodnej navrhovateľky, a to z rovnakých dôvodov, ako pôvodný odporca v 1. rade. Títo odporcovia argumentovali tým, že na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov sa hlasovalo zdvihnutím ruky a splnomocnený zástupca navrhovateľky ruku ani v jednom prípade nezodvihol. Právna zástupkyňa odporcov v 1., 2., 3. a v 6. rade namietala pred súdom prvého stupňa aj nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane odporcov, nakoľko z dôvodu nerozlučného spoločenstva mali byť žalovaní všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov, ktorí za nadstavbu hlasovali. Po vykonanom dokazovaní súd ustálil, že dňa 6.10.2004 sa uskutočnila schôdza vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na Dunajskej č. 5 v Bratislave. Schôdza bola zvolaná na základe žiadosti pôvodného odporcu W.. C. N. a odporkyne v 6. rade T. Q. tradičným, zaužívaným spôsobom (písomnou pozvánkou s programom schôdze, doručenou jej vhodením do schránky každého vlastníka) správcom domu pánom Q.. Súčasťou programu schôdze pod bodom 4 bola informácia o zámere vybudovať nadstavbu domu, a pod bodom 6, hlasovanie o tejto nadstavbe. O priebehu schôdze bola niekoľko dní po jej uskutočnení spísaná odporkyňou v 6. rade zápisnica, ktorú svojim podpisom overil správca domu pán Q., odporkyňa v 6. rade T. Q. a odporca v 4. rade Ing. Vladimír Paľko. Zo zápisnice nevyplýva, akým spôsobom sa vlastníci dohodli na hlasovaní, či slovne, zodvihnutím ruky alebo akýmkoľvek iným dohodnutým spôsobom. Navrhovateľ a svedkovia R. P. a Andrej Kolár uviedli, že sa hlasovalo slovne, ostatní účastníci konania prítomní na schôdzi (pôvodný odporca v 1. rade, súčasná odporkyňa v 1. rade a odporcovia v 4. a v 6. rade uviedli, že sa hlasovalo zodvihnutím ruky. Iný spôsob hlasovania vzhľadom na nejasnosť výpovede svedkov R. P. a Andreja Kolára, navrhovateľ dostatočne nepreukázal. Preto súd ustálil, že sa na schôdzi hlasovalo zdvihnutím ruky. Vyslovil názor, že i prípadný rôzny spôsob hlasovania je v tejto veci irelevantný, podstatné je, aby ktorýkoľvek z hlasujúcich vlastníkov dostatočne jasne a zrozumiteľne prejavil svoju vôľu hlasovať a za čo hlasuje (za, proti, zdržal sa). Zo zápisnice vyplýva, že na schôdzi bolo prítomných 16 vlastníkov. Na schôdzi vlastníkov pôvodný odporca v 1. rade, odporkyňa v 6. rade a Daniel Paľko (bodom 4 programu) ako stavebníci, ktorí mali záujem o nadstavbu, informovali prítomných vlastníkov o zámere vybudovať nadstavbu domu na ich náklady a v rozsahu rovnakého projektu, ktorý sa riešil v roku 2003. V bode 5 programu schôdze, v diskusii k tejto otázke vystúpili správca domu pán Q., so svojimi námietkami a pripomienkami vlastníčky C. Y., R. P., S. T. a samotný navrhovateľ, ktorý vzniesol námietky a svoje požiadavky k tomuto zámeru. Hlasovanie o nadstavbe prebehlo po diskusii. Za vybudovanie nadstavby hlasovalo 11 vlastníkov, a to pôvodný odporca v 1. rade W.. C. N. (byt č. 5 a 6), odporcovia v 4. (byt č. 8) a 6. rade (byt č. 10), a pôvodný odporca v 1. rade hlasoval na základe splnomocnení i za vlastníkov T. P., s.r.o. (nebytový priestor č. 105 a 102), W.. O. a W.. Q. (nebytový priestor č. 104), pána G. (byt č. 12), manželov C. (byt č. 1), za pána Y. (byt č. 11) a pána Gregora (byt č. 3). Súd vyhodnotil 6 splnomocnení, na základe ktorých pôvodný odporca v 1. rade W.. C. N. zastupoval 7 vlastníkov, za platné. Proti vybudovaniu nadstavby hlasovali 3 vlastníci, a to R. P. (byt č. 4), C. Y. (byt č. 7), C. J. (byt č. 9). Hlasovania sa zdržal S. T. (byt č. 3) a nezúčastnil sa hlasovania splnomocnený zástupca vlastníčky nebytových priestorov č. 103 W.. S. Š., W.. W. C.. Na základe uvedeného bolo skonštatované, že na schôdzi viac ako 2/3 vlastníkov bytov a nebytových priestorov hlasovaním vyjadrilo súhlas s vybudovaním nadstavby budúcimi stavebníkmi. Z dôvodu prebiehajúceho súdneho konania sa nadstavba nerealizuje. Na základe rozsiahleho dokazovania súd ustálil, že navrhovateľ na schôdzi vlastníkov dňa 6.10.2004 nehlasoval, nakoľko sa mu nepodarilo dostatočne preukázať opak (výsluch R. P., písomné vyjadrenia C. Y. a C. J.). Súd zistil, že pôvodná navrhovateľka W.. S. Š. po doručení zápisnice zo schôdze jej obsah žiadnym spôsobom nenamietala, nepripomienkovala. Následne dňa 18.10.2004, v zákonnej 15 dňovej prekluzívnej lehote podľa ust. § 14 ods. 4 zák. č. 182/1993 Z.z., ako prehlasovaná vlastníčka podala predmetný návrh na začatie konania. Súd posúdil vec podľa ust. § 14 ods. 1 až 6 zák. č. 182/1993 Z.z.. Uviedol, že počas celého konania odporcovia opakovane namietali nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľa (i pôvodnej navrhovateľky) domáhať sa v tomto konaní určenia, že odporcovia nadstavbu nemôžu urobiť, a to s poukazom na ust. § 14 ods. 4 zák. č. 182/1993 Z.z.. Preto sa súd prvého stupňa najprv zaoberal touto namietanou skutočnosťou. Podľa uvedeného ustanovenia je aktívne legitimovaným na podanie takéhoto návrhu iba prehlasovaný vlastník, čo pôvodná navrhovateľka nebola, ako to vyplýva zo zápisnice zo schôdze vlastníkov zo dňa 6.10.2004. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že splnomocnený zástupca pôvodnej navrhovateľky Ing. Ivan Mikuš vôbec nehlasoval (nehlasoval za, ani proti a ani sa nezdržal hlasovania), a preto je námietka odporcov o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa dôvodná. Preto sa súd ďalej nezaoberal dôvodnosťou návrhu vo veci samej. Pokiaľ ide o vznesenú námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporcov v 4. a v 5. rade, ktorú uplatnili z dôvodu, že nie sú schválenými stavebníkmi nadstavby, túto považoval súd za dôvodnú, nakoľko schváleným stavebníkom je ich syn Daniel Paľko. Preto súd návrh vo vzťahu k uvedeným odporcom zamietol i z dôvodu nedostatku ich pasívnej vecnej legitimácie v tomto súdnom spore. Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal v ňom, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Poukázal na rozporuplné konštatovania súdu o celkovom počte vlastníkov bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome, ako aj o počte prítomných vlastníkov na schôdzi (prvý odsek na strane 2 a štvrtý odsek na strane 5 napadnutého rozsudku). Zdôraznil, že z prezenčnej listiny zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na Dunajskej ul. č. 5 v Bratislave, konanej dňa 6.10.2004 je zrejmé, že v tomto dome sa nachádzajú 4 nebytové priestory a 12 bytov. Uvedená skutočnosť je relevantná vo vzťahu k určeniu minimálneho počtu hlasov potrebných na prijatie rozhodnutia o nadstavbe bytového domu. Podľa § 14 ods. 5 veta prvá zák. č. 182/1993 Z.z., v znení platnom a účinnom v deň konania schôdze vlastníkov, za každý byt a nebytový priestor v dome má vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome jeden hlas. Celkový počet hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome je 16. Na prijatie platného uznesenia o nadstavbe bytového domu bol podľa ust. § 14 ods. 3 veta prvá vyššie uvedeného zákona potrebný minimálny počet 11 hlasov. Ďalej poukázal na konštatovanie súdu v rozsudku (str. 5 ods. 4 a str. 6 ods. 1), že súd vyhodnotil splnomocnenia (6 splnomocnení), na základe ktorých pôvodný odporca v 1. rade Ing. C. N. zastupoval 7 vlastníkov za platné. Skutočnosť, že nebohý W.. N. zastupoval na schôdzi 7 vlastníkov, potvrdil aj sám na pojednávaní konanom dňa 10.10.2006. Prílohou zápisnice zo schôdze vlastníkov je však 5 kópií splnomocnení. V druhom odseku na štvrtej strane zápisnice zo schôdze je uvedené, že právny predchodca navrhovateľa bol zastúpený Ing. W. C. na základe splnomocnenia. V treťom odseku na šiestej strane napadnutého rozsudku sa uvádza, že súd na základe vykonaného dokazovania ustálil, že navrhovateľ na schôdzi vlastníkov dňa 6.1.2004 nehlasoval, pričom dôkazy, ktorými navrhovateľ svoje hlasovanie preukazoval (výsluch R. P., písomné vyjadrenie C. Y. a C.O. J.), súd nepovažuje za dostatočne preukazujúce jeho akékoľvek hlasovanie. V odôvodnení rozsudku však nie sú uvedené dôvody, pre ktoré súd nepovažoval výsluchy svedkyne R. P. a svedka Andreja Kolára za dostatočne preukazujúce hlasovanie navrhovateľa na chôdzi, hoci na pojednávaní dňa 18.11.2008 svedkyňa jednoznačne uviedla, že navrhovateľ hlasoval proti nadstavbe tak, ako ona. Aj z výpovede svedka Andreja Kolára na uvedenom pojednávaní vyplýva, že navrhovateľ hlasoval proti nadstavbe bytového domu. Rovnaká skutočnosť vyplýva aj z čestných prehlásení C. Y. a C. J., ktoré boli opakovane prítomné na súde pred pojednávacou miestnosťou v čase konania jednotlivých pojednávaní, avšak ani raz neboli vypočuté, hoci vykonanie takéhoto dôkazu navrhovateľ navrhoval. Následne došlo k zhoršeniu ich zdravotnému stavu, čo im znemožňovalo dostaviť sa na pojednávanie a preto navrhovateľ už netrval na ich výsluchoch. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku však nevyplýva a nie je možné ani zistiť dôvody a úvahy súdu, ktorými sa riadil pri hodnotení výpovedí uvedených svedkov. Takto odôvodnený rozsudok nemá oporu v ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Vyslovil názor, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko svedecké výpovede a čestné prehlásenia vyššie uvedených vlastníkov bytov nepochybne potvrdzujú a preukazujú hlasovanie navrhovateľa proti nadstavbe bytového domu. Počet a náležitosti splnomocnení na zastupovanie na schôdzi preukazujú nedostatočný počet hlasov hlasujúcich za sporné rozhodnutie o nadstavbe, čo znemožnilo platné prijatie tohto rozhodnutia. Okrem toho odvolateľ uviedol, že hoci súd na danú vec aplikoval správny právny predpis, tento nesprávne vyložil, keď za prehlasovaného vlastníka nebytového priestoru považoval len vlastníka, ktorý hlasoval proti rozhodnutiu, ktoré návrhom na začatie konania napadol na súde. Oprávnenia vlastníkov vyplývajúcich z právnych predpisov je potrebné vykladať extenzívne, nie reštriktívne, pretože takýmto výkladom sa odníme možnosť poskytnutia spravodlivosti ohrozenému, resp. porušenému právu. Navrhovateľ v odvolaní namietol aj nepreskúmateľnosť výroku o náhrade trov konania, keďže z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, na základe akých skutočností dospel súd k priznanej výške náhrady trov konania (za aké úkony právnej služby boli priznané). Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že návrhu na začatie konania vyhovie v celom rozsahu a navrhovateľovi prizná náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania. K odvolaniu sa písomne vyjadrili prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odporcovia v 1., 2., 3. a v 6. rade podaním zo dňa 11.10.2010. Navrhli rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Zdôraznili, že navrhovateľ ako splnomocnený zástupca bývalej vlastníčky nebytových priestorov Ing. Š., sa samotného hlasovania o nadstavbe bytového domu nezúčastnil a o tomto bode programu nehlasoval. Na schôdzi sa hlasovalo zdvihnutím ruky, čo bolo preukázané a skrutátorka hlasovania o nadstavbe sa pri spočítaní hlasov viackrát pýtala navrhovateľa, ako hlasuje, na čo jej navrhovateľ povedal, že nehlasuje. Je síce pravdou, že navrhovateľ sa počas schôdze ešte pred hlasovaním k tejto otázke slovne vyjadroval proti nadstavbe, pri hlasovaní však svoju vôľu žiadnym spôsobom nevyjadril. Svedeckú výpoveď svedkyne P. k otázke hlasovania navrhovateľa o nadstavbe domu na schôdzi považujú za nedôveryhodnú a účelovú, nakoľko sama podala na súde návrh o určenie, že nadstavba bytového domu sa neuskutoční. Toto konanie bolo právoplatne skončené zamietnutím jej žaloby. Z týchto dôvodov považujú za správny názor súdu, že navrhovateľ nebol aktívne legitimovaný k podaniu predmetného návrhu a správne rozhodol, keď návrh v celom rozsahu zamietol a zaviazal navrhovateľa k náhrade trov konania. Ďalej uviedli, že návrh mal smerovať voči všetkým vlastníkom bytov a nebytových priestorov, ktorí hlasovali za prijatie rozhodnutia o nadstavbe a nie len proti niektorým z nich, pretože na strane týchto vlastníkov podľa ust. § 14 zák. č. 182/1993 Z.z. vzniká nerozlučné spoločenstvo a rozhodnutie súdu sa preto musí vzťahovať na všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorí za vybudovanie nadstavby hlasovali. Preto mali byť žalovaní všetci tí vlastníci bytov a nebytových priestorov, ktorí hlasovali za prijatie rozhodnutia o nadstavbe a nie len niektorí z nich. Poukázali tiež na to, že odporcovia v 4. a v 5. rade (manželia G.), neboli schôdzou vlastníkov odsúhlasení za stavebníkov. Za stavebníka bol odsúhlasený ich syn Daniel Paľko. Aj to je dôvod na zamietnutie žaloby pre nedostatok pasívnej legitimácie odporcov. Namietli tiež znenie petitu návrhu, ktorý nemá oporu v ust. § 14 zák. č. 182/1993 Z.z., podľa ktorého súd môže rozhodnúť iba o platnosti alebo neplatnosti konkrétneho rozhodnutia prijatého 2/3 väčšinou vlastníkov, resp. môže konkrétne prijaté rozhodnutie vlastníkov zrušiť. Navrhovateľom navrhované znenie petitu by však malo v prípade, ak by súd jeho návrhu vyhovel, účinok aj na prípadné všetky budúce rozhodnutia schôdze vlastníkov. Odporcovia by nikdy nemohli realizovať nadstavbu bytového domu na základe takto navrhovaného znenia petitu. Zaujali aj stanovisko k otázke oprávnenosti hlasovania nebohého W.. C. N. na predmetnej schôdzi na základe 6 alebo 5 plných mocí. Vyslovili názor, že navrhovateľom namietaný nedostatok „Apostille“ na plnej moci od p. Y. je formálnym nedostatkom, ktorý je možné dodatočne konvalidovať a nespôsobuje absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu - udelenia plnej moci. Ďalej uviedli, že výpovede svedkov p. P. a G.. T. sú rozporuplné, zmätené, nedôveryhodné a zaujaté. Navrhli, aby odvolací súd odvolanie navrhovateľa v celom rozsahu zamietol, rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a priznal odporcom v 1., 2., 3. a v 6. rade trovy odvolacieho konania. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v rozsahu podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné. Podľa § l57 ods.2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé . Rozhodnutie, ktoré nerešpektuje zásady uvedené v ustanovení § 157 O.s.p. je nepreskúmateľné. Výrok rozhodnutia musí zodpovedať výsledkom dokazovania a vyhodnoteniu dôkazov. To sa musí prejaviť v odôvodnení rozhodnutia a dôvody preto musia byť jasné a presvedčivé. Výrok, ktorý nemá svoj obsah v odôvodnení, za takýto nemožno považovať. Nedostatok tohto obsahu sa môže prejaviť v nezrozumiteľnosti a tým aj nepreskúmateľnosti dôvodov, prípadne nedostatku dôvodov, čo nedáva podklad pre výrok. Pritom nie je rozhodujúce ani to, že výrok by bol správny pri správnom odôvodnení. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9.12.1994, séria A č. 303-A, Ústavného súdu Slovenskej republiky - nález z 12.5 2004 sp.zn. I ÚS 226/O3 ako aj Najvyššieho súdu SR - rozsudok sp. zn. 4 Cdo 171/2005) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky ustanovuje vyššie citované zákonné ustanovenie § l57 ods.2 O.s.p.. Korektným a i ústavne konformným výkladom tohto citovaného ustanovenia O.s.p. pritom treba dospieť k záveru, že s požiadavkami v ňom uvedenými je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane, sa účastníkovi konania odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadných riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. V danom prípade z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplývajú a nie je z neho možné zistiť dôvody a úvahy súdu, ktorými sa riadil pri hodnotení výpovedí vypočutých svedkov, vrátane listinných dôkazov (čestné prehlásenia) o otázke hlasovania navrhovateľa na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na Dunajskej ul. č. 5 v Bratislave, hoci práve na základe týchto svedeckých dôkazov dospel k záveru, že navrhovateľ (aj pôvodná navrhovateľka) nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie predmetného návrhu. Rozhodnutie neobsahuje ani zdôvodnenie ďalších záverov súdu, o ktoré oprel svoje rozhodnutie (absencia apostilly v prípade p. Horineka) a rovnako je nepreskúmateľný výrok rozsudku o trovách konania, pre absenciu základného zdôvodnenia, z čoho priznané trovy pozostávajú a v akej výške bola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia za jednotlivé úkony právnej služby. V predmetnom konaní nejde o návrh na určenie neplatnosti rozhodnutia vlastníkov bytov (neplatnosť uznesenia) a nebytových priestorov, ale o návrh, ktorým sa pôvodná navrhovateľka a t.č. navrhovateľ domáha, aby súd určil, že v návrhu označení odporcovia nemajú právo urobiť nadstavbu bytového domu špecifikovaného v návrhu. Napriek tomu, že právna zástupkyňa odporcov v priebehu konania namietala, že navrhovateľ za predpokladu, že by bol prehlasovaným vlastníkom, sa mohol domáhať iba vyslovenia neplatnosti rozhodnutia (hlasovania) o nadstavbe bytového domu, súd sa ani s touto námietkou nevysporiadal, iba konštatoval, že má za to, že vecne aktívne legitimovaný účastník sa môže domáhať svojho práva, týkajúceho sa akejkoľvek skutočnosti vyplývajúcej zo samotného hlasovania alebo výsledkov hlasovania. Aj tento záver súdu zostal bez akejkoľvek právnej argumentácie, resp. vyvrátenia právneho názoru vysloveného odporcami. Pokiaľ ide o otázku aktívnej legitimácie navrhovateľa, odvolací súd zastáva názor, že celé znenie ust. § 14 ods. 4 zák. č. 182/1993 Z.z. je formulované tak, že pripúšťa rozdielny výklad. Záver súdu prvého stupňa k tejto otázke vychádza z reštriktívneho výkladu uvedeného ustanovenia, pričom odvolací súd takýto výklad nepovažuje za súladný s Ústavou SR a základnými právnymi princípmi ochrany vlastníckych práv zakotvených v našom právnom poriadku. Takýmto výkladom sa odníma možnosť poskytnutia spravodlivosti ohrozenému, resp. porušenému právu, pričom by mohlo ísť aj o ohrozenie a porušenie práv takých vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorí reálne nemali možnosť ovplyvniť výsledok hlasovania na členskej schôdzi vlastníkov, keďže sa o jej konaní nemohli dozvedieť. Napr. by o takúto situáciu mohlo ísť v prípade dlhodobejšej neprítomnosti vlastníka v mieste bydliska alebo v prípade jeho vážneho zdravotného stavu a pod.. V takom prípade by sa títo vlastníci nemali možnosť dozvedieť o výsledku hlasovania na členskej schôdzi v čase jeho oznámenia a nemohli by sa už obrátiť na súd, hoci ich vôľa by bola v rozpore s prijatým rozhodnutím. Podľa názoru odvolacieho súdu je práve z týchto dôvodov potrebné vykladať znenie ust. § 14 ods. 4 citovaného zákona extenzívne, čomu nasvedčuje aj tá skutočnosť, že v druhej vete tohto ustanovenia je určená lehota na podanie návrhu na súd až tri mesiace. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako nepreskúmateľný zrušil (odňatie práva konať pred súdom) a podľa odseku 2 tohto ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V danej situácii, keď navrhovateľ bol na schôdzi vlastníkov ako splnomocnený zástupca pôvodnej navrhovateľky a z vykonaného dokazovania vyplýva, že slovne vyjadril nesúhlas s plánovanou nadstavbou bytového domu a nie je ani najmenšia pochybnosť o tom, že za nadstavbu nehlasoval, je pre posúdenie jeho aktívnej vecnej legitimácie, a to aj s poukazom na vyslovený právny názor odvolacieho súdu k tejto otázke bezvýznamné dokazovať, či sa vôbec zapojil do hlasovania. Takéto dokazovanie bude mať význam len pre zisťovanie splnenia podmienky pre prijatie rozhodnutia dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Po vrátení veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie bude jeho úlohou vysporiadať sa predovšetkým s námietkou odporcov, že navrhovateľ sa mal namiesto podaného návrhu domáhať na súde vyslovenia neplatnosti rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov a svoj právny názor k tejto otázke dostatočným spôsobom odôvodniť. Ďalej bude potrebné vyzvať navrhovateľa na odstránenie vád návrhu v časti jeho petitu tak, aby tento bol konkrétny a vykonateľný, aby z neho bolo zrejmé, že ide o nadstavbu na základe rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov prijatého na schôdzi vlastníkov dňa 6.10.2004, aby sa prípadným rozhodnutím súdu nezabránilo vlastníkom bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome v budúcnosti realizovať nadstavbu bytového domu V závislosti na ďalšom posúdení veci súdom prvého stupňa bude potrebné, aby sa vysporiadal s námietkou navrhovateľa, že rozhodnutie vlastníkov bytov a nebytových priestorov o nadstavbe bytového domu, prijaté na schôdzi vlastníkov dňa 6.10.2004 nebolo prijaté platne, keďže nebolo prijaté dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov (spochybnenie počtu hlasov, ktoré mal mať pôvodný odporca v prvom rade W.. C. N. na základe plných mocí; neplatné plné moci). Nové rozhodnutie vo veci súd vyhotoví tak, aby spĺňalo všetky náležitosti určené v ust. § 157 O.s.p., a to hlavne vo vzťahu k vyhodnoteniu dôkazov a dostatočnému zdôvodneniu právneho názoru súdu. Bude potrebné, aby súd prvého stupňa v novom rozhodnutí reagoval na všetky námietky účastníkov konania a riadne sa s nimi vysporiadal. Podľa § 226 O.s.p. je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Podľa § 224 ods. 3 O.s.p., súd prvého stupňa v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.