KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava15. 10. 2012plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/417/2011 z 15. 10. 2012

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 15. októbra 2012, sp. zn. 14Co/417/2011, ECLI:SK:KSBA:2012:1105201599.3

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/417/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1105201599
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1105201599.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek
senátu Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Aleny Svetlovskej v právnej veci navrhovateľa: I.. W. I., L.. XX.
X. XXXX, J. I.Y. X, J. (G. Y. Y., J. T. XX), zastúpený JUDr. Margitou Čulenovou, advokátkou, Benediktiho
4, Bratislava, proti odporcovi: W.. S.. B. I., L.. XX. X. XXXX, J. Y. Ú. X, J., o zaplatenie 5.808,90 eura s
prísl., o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 23. 6. 2011,
č.k. 22C/11/2005-110

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 23. 6. 2011, č.k.
22C/11/2005-110 p o t v r d z u j e .

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 416,46 eura k
rukám jeho právnej zástupkyne, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu
5.808,90 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 12% ročne od 23. 1. 2004 do zaplatenia a nahradiť
jej trovy konania v celkovej výške 1.797,17 eura, z toho sumu 1.390,61 eura na účet navrhovateľky
č. XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX a sumu 406,56 eura na účet právnej zástupkyne navrhovateľky č.
XXXXXXXXX/XXXX, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd tak vyhovel návrhu navrhovateľky s poukazom na ust. § 657, § 460 a § 470 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka, keď po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný. Súd
mal za preukázané, že navrhovateľka uzatvorila s I.. B. I. dňa 10. 5. 2003 zmluvu o pôžičke, na základe
ktorej mu dňa 10. 5. 2003 poskytla v hotovosti sumu 700.000,- Sk s tým, že túto sumu jej vráti do 31.
12. 2003. Dňa 10.

5. 2003 bola vyhotovená písomná listina označená ako pôžička, v ktorej navrhovateľka, I.. B. I. a
svedkovia G. J. a S.S. J. potvrdili uvedené skutočnosti. K odovzdaniu peňazí došlo v byte a v prítomnosti
G. J. a S. J.T., ktorých súd vypočul v konaní ako svedkov a ktorí toto zhodne potvrdili. Súd poukázal
na to, že pri vyhodnocovaní výpovedí svedkov a navrhovateľky nedošlo k žiadnym nezrovnalostiam,
výpovede boli presvedčivé.

Z uznesenia Okresného súdu Bratislava II zo dňa 3. 4. 2008, č.k. D 1184/03-169, Dnot 133/03 súd tiež
zistil, že I.. B. I. zomrel dňa 28. 9. 2003. Podľa zákona boli povolaní dediť W. I., P. I., W.. S.. B. I. a
R. I., každý v 1, dedičstvo neodmietli. Odporca ako dedič v 1 tak zodpovedá za dlhy poručiteľa, a teda



pri sume 700.000,- Sk je jeho podiel 175.000,- Sk (5.808,90 eura). Všetci dedičia okrem odporcu dlh
uznali a uhradili.

K obrane odporcu súd prvého stupňa uviedol, že odporca nepreukázal svoje tvrdenia o fiktívnosti
pôžičky, jeho argument o disponovaní dostatočnými finančnými prostriedkami a o nepotrebnosti pôžičky
vyhodnotil ako neodôvodnené, pretože aj záver o dostatočnom množstve prostriedkov neodôvodňuje
záver o nemožnosti uzavrieť zmluvu o pôžičke alebo že zmluva je fiktívna. Z tohto dôvodu súd zamietol
návrh na dokazovanie pohybov na účtoch ako nadbytočný. Argumentáciu odporcu ohľadne nevyplatenia
jeho dedičského podielu mal súd tiež za irelevantnú a predložené dôkazy (výzvy na vydanie dedičstva zo
dňa 13. 11. 2009, žiadosť o prejednanie novoobjaveného majetku zo dňa 16. 11. 2009, ako aj návrh na
mimosúdne usporiadanie vecí a odpoveď naň) za nedôvodné, nakoľko nie sú predmetom tohto konania,
navrhovateľka nebola účastníkom dedičského konania a nijakým spôsobom nezodpovedá za konanie
dedičov.

Keďže odporca sa s peňažným plnením dostal do omeškania, súd ho zaviazal na zaplatenie úroku z
omeškania podľa ust. § 517 Občianskeho zákonníka, v spojení s ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1997
Z.z. vo výške 12% ročne odo dňa nasledujúceho po tom, čo sa na dedičskom pojednávaní dozvedel o
dlhu, ktorý zanechal poručiteľ.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., a v konaní úspešnému navrhovateľovi
priznal náhradu trov konania - trov právneho zastupovania v celkovej výške 1.797,17 eura.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca. Namietol, že rozhodnutie
súdu je nesprávne, nakoľko súd dospel z vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam
a vec nesprávne právne posúdil. Podľa odporcu

nebolo bez pochýb preukázané, že došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, nie je dôvod, aby to nebohý
poručiteľ robil. Súd nevykonal navrhované dôkazy, a preto nebolo možné zistiť pohyb na účtoch
nebohého. Podľa odporcu, ak aj mal súd za preukázané poskytnutie pôžičky vo výške 700.000,- Sk, táto
skutočnosť ešte neznamená, že pôžička nebola počas života I.. I. splatená. Rozhodnutie je predčasné,
nakoľko dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa je nedostatočné.

Navrhovateľka sa k odvolaniu písomne vyjadrila s tým, že neexistuje dôvod, prečo by mal odporca
napádať zmluvu o pôžičke, ktorej nebol účastníkom. V priebehu konania pred súdom prvého stupňa
nikdy nespochybnil pravosť a existenciu zmluvy o pôžičke, nenamietal ani pravosť podpisov na pôžičke,
ani výpovede svedkov, ktorým mal možnosť klásť na pojednávaní otázky. Svoje tvrdenia o fiktívnosti
pôžičky nepreukázal. Súd aj riadne odôvodnil, prečo sa odporca dostal do omeškania dňom 23. 1. 2004,
ako aj výšku úroku z omeškania. Podľa navrhovateľa podal odporca odvolanie oneskorene, a preto ho
žiadal odmietnuť.

Uznesením zo16. 8. 2012, č.k. 14Co/417/2011-173 odvolací súd podľa § 92 ods. 2, 3 O.s.p., pripustil,
aby na miesto doterajšej navrhovateľky vstúpil do konania ako navrhovateľ I.. W. I.T., L.. XX. X. XXXX,
J. I. X, XXX XX J., keďže boli splnené zákonné podmienky pripustenia zmeny účastníka konania na
strane navrhovateľa.

Na pojednávaní pred odvolacím súdom odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu zotrval na
odvolacích námietkach, a navyše uviedol, že podľa ich názoru nie je dedičské rozhodnutie správne,
pretože v skutočnosti je výška dlhu, za ktorú odporca zodpovedá, je len 1/8 z poskytnutej pôžičky, a nie 1.

Právny zástupca navrhovateľa poukázal na to, že odporca bol po celý čas pasívny, nechodil na
pojednávania. Prvostupňový súd vykonal dostatočné dokazovanie a jeho rozhodnutie je zákonné.
Odporca nemal žiaden dôvod poprieť svoj záväzok z pohľadávky uplatnenej v dedičskom konaní, ktorú
všetci ostatní dediči uznali a uhradili, a preto podané odvolanie považujú len za jeho obštrukciu.



Navrhovateľ pred odvolacím súdom uviedol, že dedičské konanie po jeho otcovi bolo právoplatne
ukončené v roku 2009. Z dedičského konania boli vylúčení dvaja synovia poručiteľa - on a brat P. I.
z dôvodu, že v prospech odporcu bol v dedičstve započítaný dar, ktorí títo synovia dostali, a to byt
na I. A. E. J.. Účastníkmi dedičského konania tak zostala manželka poručiteľa a odporca, ktorí dedili
každý jeden polovicu. Vyplýva to aj z právoplatného uznesenia o vyporiadaní dedičstva, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 24. 8. 2009 (č.l.29). Preto námietka, ktorá bola vznesená na dnešnom pojednávaní
neobstojí. Odporca v odvolaní nenamietol voči rozsudku konkrétne právne alebo skutkové pochybenia.
Žiadal preto rozsudok potvrdiť.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, po oboznámení sa s výsledkami dokazovania na
súde prvého stupňa a s odvolacími námietkami odporcu, dospel k záveru, že nie je dôvod ani na zmenu,
ani na zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa. Čo sa týka merita sporu, podľa názoru odvolacieho
súdu, súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav veci (§ 120 O.s.p.), vec posúdil správne po právnej
stránke a svoje rozhodnutie i patričným spôsobom odôvodnil (§ 157 O.s.p.), a s uvedeným odôvodnením
sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Odvolanie odporcu nie je dôvodné,
nakoľko dôkazné bremeno svojich tvrdení o fiktívnosti pôžičky neuniesol a nijako nepreukázal. Odporca
svoje námietky uvedené v odvolaní vznášal už v priebehu prvostupňového konania, a s týmito sa náležite
vysporiadal súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí. Po uplynutí odvolacej lehoty podal odporca ešte
ďalšie dve podania, ktorými dopĺňal svoje odvolanie, na ktoré však odvolací súd už neprihliadal (§205a
O.s.p.).

Odvolací súd preto rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v nadväznosti na
§ 142 ods. 1 O.s.p.. Právna zástupkyňa navrhovateľa predložila v zákonnej lehote špecifikáciu trov
právneho zastúpenia s tým, že celkové trovy právneho zastúpenia v tomto konaní sú 2.240,84 eura,
z toho trovy právneho zastúpenia vyúčtované pôvodnou právnou zástupkyňou navrhovateľky JUDr.
Adrianou Grendovou, advokátkou, vo výške 1.407,92 eura a trovy právneho zastúpenia za zastupovanie
navrhovateľa JUDr. Margitou Čulenovou, advokátkou, predstavujú sumu 832,92 eura. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že o náhrade trov prvostupňového konania rozhodol okresný súd
už v napadnutom rozsudku, proti ktorému pôvodná navrhovateľka nepodala odvolanie v časti náhrady
trov konania. Napadnutý rozsudok bol potvrdený v celom rozsahu týmto rozsudkom odvolacieho súdu.
Preto odvolací súd priznal navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 416,46 eura za 2
úkony právnej pomoci (vyjadrenie k odvolaniu odporcu dňa 26. 1. 2012, účasť na odvolacom pojednávaní
dňa 16. 10. 2012) po 200,82 eura + 2x režijný paušál po 7,41 eura tak, ako si ich uplatnila právna
zástupkyňa navrhovateľa.

Odvolací súd pre úplnosť uvádza, že dňa 22. 11. 2012 mu bol doručený návrh navrhovateľa - späťvzatie
návrhu v tejto právnej veci z dôvodu uzavretia dohody o urovnaní medzi účastníkmi konania. Na toto
späťvzatie návrhu navrhovateľa odvolací súd nemohol prihliadať, nakoľko už bol vo veci vyhlásený
rozsudok. O späťvzatí návrhu môže odvolací súd rozhodnúť, len ak bol tento procesný úkon doručený
súdu pred rozhodnutím o odvolaní (R 25/84). Je preto na účastníkoch konania, aby sa po doručení tohto
rozsudku riadili uzavretou dohodou o urovnaní zo dňa 22. 11. 2012.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 22C/11/2005

    potvrdené

Podobné rozhodnutia (zhoda citovaných ustanovení)