Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/457/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1105203661 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1105203661.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členov senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Jany Vlčkovej v právnej veci navrhovateľov: X/ W.. R. K., Z. B. XX, Z., X/ M. K., Z. B. XX, Z., X/ W.. W. K., Z. B. XX, Z., E. W.. R. K., Z. B. XX, Z., X/ W.. N. Š., Z. L. X. XX, Z., proti odporcom: X/ B. B., F. XXX/XX, Z., X/ L.. S. B. H.., Z.A. N. XXXX/XX, Z., X/ K. B., Z. O. XXXX/X, Z., T. E. X.XXX,XX €. (XX.XXX,- Sk), na odvolanie navrhovateľky 4/ proti rozsudku OkresnéK. M. Z. R., E. X. XX.XX.XXXX, Č..N.. XXC XXX/XXXX-XXX, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcom 1/ až 3/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa právna predchodkyňa navrhovateľov X/ X/ F. X/ a navrhovateľka X/ domáhali proti odporcovi 1/ S. B. a odporkyni X/ zaplatenia sumy X.XXX,XX €. (XX.XXX,- Sk) titulom vydania bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že odporcovia ako užívatelia bytu na N. U.. Č.. X O. Z., nachádzajúcom sa v obytnom dome reštituovanom navrhovateľmi, aj po ukončení nájomného pomeru platia navrhovateľom za užívanie predmetného bytu len sumu X.XXX,- Sk, zodpovedajúcu výške nájomného plateného počas trvania ich nájmu k predmetnému bytu, avšak obvyklé nájomné z predmetného bytu podľa znaleckého posudku vypracovaného dňa XX.XX.XXXX R.. T. W.F., znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, oceňovanie nehnuteľností, stavebný materiál, bolo stanovené v sume XX.XXX,- Sk a rozdiel medzi výškou obvyklého nájomného a sumou, ktorú platili odporcovia za užívanie predmetného bytu navrhovateľom, predstavuje bezdôvodné obohatenie získané odporcami na úkor navrhovateľov za obdobie F. XXXX F. X. XXXX O. H. M. XX.XXX,- Sk. Rozhodol tak podľa § 451 ods. 1,2 Obč. zákonníka, keď vykonaným dokazovaním zistil, že rozsudkom T. M. Z. R. M..E.. XC XXX/XXXX E. X. XX.XX.XXXX súd privolil k výpovedi z nájmu bytu O. Z. na N. U.. Č.. X pozostávajúceho z troch izieb a príslušenstva pôvodnému odporcovi 1/ S. B. F. T. X/ podľa § 711 ods. 1 písm. a/ Obč.zákonníka a podľa rozsudku výpovedná lehota začala plynúť dňom 1.dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku a nájomný pomer skončil uplynutím posledného dňa 3. kalendárneho mesiaca. Odporcom bola uložená povinnosť z bytu sa vysťahovať do 15 dní po tom, ako im bude navrhovateľkami alebo obcou zabezpečený primeraný náhradný byt. Uvedený rozsudok potvrdil W. súd O. Z. L. M..E.. XCo XXX/XXXX E. X. XX.XX.XXXX v napadnutej časti vo veci samej s tým, že odporcovia sú povinní z bytov sa vysťahovať do 15 dní po tom, ako im budú navrhovateľkami alebo príslušnou obcou zabezpečené zásadne rovnocenné byty. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom XX.XX.XXXX. Uviedol, že užívanie bytu v čase medzi skončením nájomného pomeru a uplynutím posledného dňa lehoty na vypratanie bytu po zabezpečení zodpovedajúcej bytovej náhrady je charakterizované ako právo na bývanie, keď nájomný vzťah založený nájomnou zmluvou zanikol a práva a povinnosti niekdajších zmluvných strán v uvedenom čase už nereguluje nájomná zmluva, avšak právo na bývanie je chránené, pričom pri práve bývania ide o právny vzťah, ktorý je časovo ohraničený; dĺžku jeho trvania ovplyvňuje predovšetkým prenajímateľ, ktorý má zabezpečiť pre nájomcu náhradné bývanie. Bývalý nájomca má povinnosť platiť náhradu za užívanie bytu (analogicky ako nájomca); výška tohto plnenia zodpovedá nájomnému, ako bolo dohodnuté počas trvania nájomného vzťahu. Analógia (§ 853 ods. 1 Obč. zákonníka) pri existencii práva bývania (nadväzujúceho na nájom bytu) dopadá na vzťah medzi bývalým nájomcom a bývalým prenajímateľom, pokiaľ ide o výšku úhrady za užívanie bytu tak, že úhrada za užívanie bytu, ktorou do zániku nájmu bolo nájomné, sa odvodzuje od tohto nájomného. Ďalej uviedol, že pokiaľ by však osobitný právny predpis vydaný podľa § 696 ods. 1 Obč. zákonníka umožnil prenajímateľovi jednostranne zvýšiť nájomné za prenajatý byt, bolo by možné zvýšiť aj úhradu za právo bývania. Nie je teda dôvod činiť rozdiel medzi výškou úhrady za užívanie bytu pri tzv. práve bývania (ohraničenom do zabezpečenia náhradného bytu) a výškou doterajšieho nájomného a od bývalého nájomcu požadovať úhradu za užívanie bytu vo výške trhového nájomného. Poukázal aj na rozhodnutie I. M.X. M. M..E.. XCdo XX/XXXX E. X. XX.XX.XXXX a návrh navrhovateľov ako nedôvodný zamietol, keď vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že v čase od F. XXXX X. X. XXXX odporcovia užívali predmetný byt a riadne platili výdavky spojené s užívaním bytu. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľom X/,X/,X/ F. X/ uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne pôvodnému odporcovi X/ S. B. F. T. X/ K. B.Y. náhradu trov konania v sume XXX,XX €.. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka X/ z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. S poukazom na čl. 20 ods. 1 Ústavy SR a čl. 1 dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských opráv a základných slobôd namietala, že súd prvého stupňa neprimerane uprednostnil odvodené právo - právo bývania - pred základným ľudským právom garantovaným Ústavou SR a medzinárodnými Dohovormi - právom jednotlivca vlastniť a slobodne užívať svoj majetok. Napadnutý rozsudok považuje za protiprávny a a protiústavný, pretože poškodzuje základné ľudské práva majiteľa nehnuteľnosti. Uviedla, že rozhodnutie súdu, ktoré popiera majiteľovi obvyklé nájomné, vlastne popiera reálny výkon užívacieho práva majiteľa nehnuteľnosti. Poukázala aj na historický vývoj regulovaného nájomného a namietala neústavnosť takejto regulácie, ktorú už v minulosti konštatovala väčšina ústavných súdov stredoeurópskych štátov. Poukázala na nález Ú. M. Č. E. X. XX.XX.XXXX M.. E.. R..Ú. XXX/XX F. uviedla, že v súčasnosti v ČR od roku 2000 existuje už 44 nálezov, usmernení a rozhodnutí o tom, že regulácia nájomného na úkor majiteľov bytov je protiústavná. Taktiež Európsky súd pre ľudské práva v spore K.-H. proti B. konštatoval porušenie ústavných práv žalobkyne spôsobené protiústavnosťou existujúcej úpravy regulácie nájomného, pričom rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva sú záväznými aj pri rozhodovaní slovenských súdov. Z toho dôvodu považuje za protiprávne napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa ako aj rozhodnutie I. M. M., na ktorý sa odvoláva. Uviedla, že podľa § 712a Obč. zákonníka ak sa nájomný pomer skončil z dôvodov podľa § 711 ods. 1 písm. a/, e/ alebo písm. f/, nájomca má právo na náhradný byt, ktorý je veľkosťou obytnej plochy, vybavením, umiestnením a výškou nájomného primeraný bytu, ktorý sa má vypratať, a to s prihliadnutím na životné a pracovné potreby. Namietala, že v reálnom živote nie je možné zabezpečiť rovnocenný náhradný byt, ktorý navyše bude mať rovnaké nájomné. Podľa jej názoru k protiústavnosti a protiprávnosti pri rozhodovaní súdov by nedochádzalo, ak by správne interpretovali pojem „náhradný byt, ktorý je veľkosťou obytnej plochy, vybavením, umiestnením a výškou nájomného primeraný bytu, ktorý má vypratať a to s prihliadnutím na jeho životné a pracovné potreby“. Namietala, že cenová regulácia podľa výnosov MF a MVRR SR o regulácii cien nájomného sa nevzťahuje na predmetný byt, pretože po skončení výpovednej lehoty sa tento stal „voľným bytom“. Odporcovia v ňom zostali bývať na základe toho, že nebola súdne potvrdená ich povinnosť z bytu sa vysťahovať. Užívateľ je však povinný platiť odplatu za užívanie bytu a keďže zanikla nájomná zmluva a nie je platný ani žiadny z výnosov na reguláciu nájomného, výšku tejto odplaty je potrebné stanoviť v zmysle § 671 ods. 2 Obč. zákonníka ako obvyklé nájomné v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania. Predmetný byt je obývaný dovtedajšími užívateľmi, ktorí sa nechcú dohodnúť na novej cene, a preto je potrebné pri určovaní výšky úhrady za užívanie bytu riadiť sa zákonom č. 18/1996 Z.z. o cenách a vykonávacou vyhláškou Ministerstva financií SR č. 87/1996 Z.z. v platnom znení, ako aj Ústavou SR. Akákoľvek cena tovaru (aj nájmu) musí zohľadňovať ekonomicky oprávnené náklady vlastníka a primeraný zisk. Podľa jej názoru prenajímateľ je oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné aj v prípade, ak byt do určitého času patril pod osobitný právny predpis upravujúci maximálnu výšku nájomného a zmenou právneho stavu, z okruhu bytov s regulovaným nájomným vypadol. Prenajímateľ je potom oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné na cenu obvyklého nájomného, ktorá je v súlade so zákonom o cenách. Uviedla, že odporcom stanovili odplatu za užívanie bytu na hodnotu obvyklého nájomného už v roku XXXX a opätovne im to oznámili v V. XXXX, keď zákon o cenách a jeho vykonávacia vyhláška pripúšťajú zavedenie cenovej regulácie v určitých presne definovaných podmienkach a určujú spôsob cenovej regulácie, ktorého základným princípom je skutočnosť, že regulovaná cena nájmu musí zohľadňovať ekonomicky oprávnené nálady vlastníka a primeraný zisk. Regulácia nájomného sa v súčasnej podobe realizuje Výnosom Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja M. Č.. O.-X/XXXX E. XX.XX.XXXX avšak bez toho, aby sa v cenách nájomného stanovených regulátorom uplatnili tzv. ekonomicky oprávnené náklady a primeraný zisk. Za absurdnú považuje požiadavku rovnakého nájomného počas celej doby pokiaľ nájomníkom nebude zabezpečený rovnocenný byt, keď v danom prípade odporcovia 13 rokov úspešne odolávali rozhodnutiu súdu o primeranosti bytovej náhrady a ak by to takto išlo ďalej, odvodené právo na bývanie im zabezpečí lacné bývanie do konca života bez toho, aby sa sami aktívne pričinili o vyriešenie svojho „bytového problému“. Uviedla, že syn odporcov kúpil v roku XXXX Z. o rozlohe približujúcej sa bytu na N. U.., v tej istej lokalite, a tento byt až do V. XXXX prenajímal za komerčnú cenu a išlo teda z jeho strany o využívanie nedokonalosti zákona a konanie v rozpore s dobrými mravmi. Poukázala aj na to, že odporcovia si zabezpečili nové bývanie v rodinnom dome, ktorý v roku XXXX kolaudovali ako „záhradnú chatku“. V danom prípade za požadované obdobie F. F. X. XXXX neexistuje preto žiadny dôvod aplikácie ochrany nájomníkov na základe protiústavného odvodeného práva na bývanie za nezmenených podmienok. Nepovažovala tiež za správny postup súdu prvého stupňa, keď po päť a pol roku vytýčil súdne pojednávanie na deň XX.XX.XXXX a neuznal jej riadne písomné ospravedlnenie zo dňa XX.XX.XXXX z dôvodu dlhodobo plánovanej dovolenky v zahraničí a to bez vyžiadania si dokladov o tejto dovolenke. Odporcovia vo svojom vyjadrení uviedli, že sa stotožňujú s napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa, ako aj s rozsudkami Okresného M. O. X. M., N. M. O. G. F. I. M. O. Z., ktorými bol zamietnutý návrh navrhovateľov, ktorým sa domáhali vydania bezdôvodného obohatenia za rok XXXX. Poukázali na to, že rozsudkom T. M. Z. R. E. X. XX.XX.XXXX v spojení s rozsudkom W. M.X. Z. E. X. XX.XX.XXXX, Č..N.. XCo XXX/XX, im bola uložená povinnosť vysťahovať sa z predmetného bytu do 15 dní po tom, ako im bude zabezpečený rovnocenný náhradný byt. V období F. F. X. XXXX mali teda platnými rozsudkami chránené právo bývania, pretože nájomný vzťah im zanikol bez vlastného pričinenia. Ich ochrana je však len dočasná, vzťahuje sa však aj na ochranu odplaty za užívanie bytu, trvá až do zabezpečenia rovnocennej bytovej náhrady, a preto len od navrhovateľov závisí dokedy budú v byte bývať. Uviedli, že do predmetného bytu investovali nemalé finančné čiastky, pretože bytový podnik im prisľúbil byt predať avšak nestalo sa tak, ale počas celého manželstva sa usilovali kúpiť iný byt. Obecný úrad Z. M. W. odmietol s nimi riešiť kúpu nového bytu s tým, že zabezpečiť im náhradný byt reštituční vlastníci domu sú povinní. Uviedli tiež, že syn s manželkou si zrekonštruovali starší byt a založili vlastné bývanie a pokiaľ ide o rekreačnú chatku, pozemok v osade Z. kúpili ešte v roku XXXX a svojpomocne si postavili rekreačnú stavbu. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Odvolací súd zistil, že navrhovateľ X/ S. B. E. X. XX.XX.XXXX, t.j. v priebehu odvolacieho konania, a preto v konaní pokračoval s dedičmi pôvodného navrhovateľa X/, ktorými podľa osvedčenia o dedičstve M..E.. XD/XXX/XXXX, X.G. XX/XXXX E. dňa XX.XX.XXXX, B. X. XX.XX.XXXX, sú B. B., Z. F. XXX/XX, Z., L.. S. B., H.., Z. N. XXXX/XX, Z. F. K. B., Z. O.S. XXXX/X, Z., v súlade s ust. § 107 ods. 1 a 3 O.s.p.. V prejednávanej veci súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľov na zaplatenie žalovanej istiny titulom vydania bezdôvodného obohatenia, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p. a správne dospel k záveru, že navrhovatelia nepreukázali vznik bezdôvodného obohatenia odporcov na ich úkor tým, že za užívanie ich reštituovaného bytu, po skončení nájmu tohto bytu na základe výpovede navrhovateľov ako prenajímateľov s privolením súdu, odporcovia neplatili obvyklé nájomné, ktoré podľa predloženého znaleckého posudku R.. T. W. predstavovalo sumu XX.XXX,- Sk, ale za užívanie bytu platili sumu XXXX,- Sk W.. Je nesporné, že nájom odporcov k predmetnému bytu zanikol písomnou výpoveďou navrhovateľov ako prenajímateľov s privolením súdu podľa § 711 ods. 1 písm. a/ Obč. zákonníka a to rozsudkom T. M. Z. R. E. X. XX.XX.XXXX, Č..N.. XC XXX/XX, v spojení s rozsudkom W. M. O. Z. E. X. XX. XX.XXXX, Č..N.. XCo XXX/XX, právoplatným dňa XX.XX.XXXX, pričom výpovedná lehota z nájmu bytu začala plynúť 1.dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku a nájomný pomer skončil uplynutím posledného dňa 3.kalendárneho mesiaca. Odporcom bola uložená povinnosť vysťahovať sa z bytu do 15 dní po tom, ako im bude zabezpečený navrhovateľkami alebo príslušnou obcou zásadne rovnocenný náhradný byt. Z ust. § 712 ods. 6 Obč. zákonníka; platného a účinného v čase rozhodovania o privolení k výpovedi z nájmu bytu; vyplýva, že ak Obč. zákonník neustanovuje inak, nájomca nie je povinný sa z bytu vysťahovať a byt vypratať, kým nie je pre neho zabezpečená zodpovedajúca bytová náhrada; spoloční nájomcovia majú právo len na jednu bytovú náhradu. Uvedené ust. zabezpečuje užívanie bytu bývalému nájomcovi v dobe medzi zrušením nájmu a zabezpečením náhradného bytu, ktoré je charakterizované ako právo na bývanie, ktoré priamo nadväzuje nielen svojím vznikom, ale aj obsahom, t.j. v právach a povinnostiach, na zaniknutý nájomný vzťah k bytu a bezprostredne s ním súvisí. Správne súd prvého stupňa poukázal na to, že ide o právny vzťah, ktorý je časovo ohraničený, pričom dĺžku jeho trvania ovplyvňuje predovšetkým prenajímateľ, ktorý má zabezpečiť pre nájomcu náhradné bývanie. Správne tiež súd prvého stupňa dospel k záveru, že bývalý nájomca má povinnosť platiť náhradu za užívanie bytu a výška tohto plnenia zodpovedá nájomnému, aké bolo dohodnuté počas trvania nájomného vzťahu, keď analógia v zmysle § 853 ods. 1 Obč. zákonníka sa vzťahuje na vzťah medzi bývalým nájomcom a bývalým prenajímateľom pokiaľ ide o výšku úhrady za užívanie bytu tak, že úhrada za užívanie bytu, ktorou do zániku nájmu bolo nájomné, sa odvodzuje od tohto nájomného. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s právnym posúdením veci a uvedeným právnym záverom súdu prvého stupňa, ktorý je v súlade aj s právnym názorom I. M. M., U.W. O. L. I. M. M. M..E.. XCdo XX/XXXX E. X. XX.V. XXXX, vydaným v právnej veci tých istých účastníkov, v ktorej sa navrhovatelia domáhali proti odporcom zaplatenia sumy X.XXX,XX €. titulom vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie od januára do I. XXXX, ktoré taktiež vyčíslili ako rozdiel medzi obvyklým nájomným vo výške XX.XXX,- Sk mesačne a odporcami platenou sumou X.XXX,- Sk mesačne, rovnajúcou sa nájomnému podľa nájomnej zmluvy. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktorý vo veci rozhodoval ako súd dovolací, vyplýva, že ani po skončení nájomného vzťahu medzi navrhovateľmi a odporcami nebolo užívanie predmetného bytu v dome na N. U.. Č.. X O. Z. zo strany odporcov bez právneho základu a úhradu, ktorú mali odporcovia ako bývalí nájomcovia s právom bývania platiť, nestanovuje prenajímateľ; jej výška sa rovná výške dovtedajšieho nájomného za použitie analógie zákona a Výnos Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja M. E. XX.XX.XXXX Č.. O.-X/XXXX o regulácii cien nájmu bytov nepredstavuje taký predpis, ktorý by v zmysle § 696 ods. 1 Obč. zákonníka umožnil prenajímateľovi jednostranne zvýšiť nájomné, resp. úhradu za užívanie bytu počas trvania práva bývania. Ďalej dovolací súd dospel k záveru, že navrhovatelia neboli oprávnení v spojitosti s týmto výnosom, ale ani v spojitosti s inou právnou úpravou požadovať od odporcov za užívanie bytu v čase, kedy odporcovia byt užívali na základe práva bývania, vyššie finančné plnenie než zodpovedalo dovtedajšiemu nájomnému za tento byt. Odvolací súd posúdil ako nedôvodné námietky navrhovateľky 4/ uvedené v jej odvolaní, týkajúce sa protiprávnosti a protiústavnosti regulácie nájomného, keď z obsahu jej odvolania vyplýva, že aj podľa jej názoru sa na predmetný byt regulačné opatrenia štátu nevzťahujú a podľa názoru odvolacieho súdu tieto námietky sú irelevantné aj z toho dôvodu, že v danom prípade nie je predmetom konania posúdenie výšky nájomného, keďže nájomný pomer odporcov k predmetnému bytu skončil výpoveďou a pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku navrhovateľov na vydanie bezdôvodného obohatenia je rozhodujúce posúdenie výšky úhrady za užívanie bytu po skončení nájomného pomeru až do zabezpečenia bytovej náhrady, t.j. počas práva bývania. Pokiaľ navrhovateľka X/ vo svojom odvolaní namietala nesprávnu interpretáciu ust. § 712a Obč. zákonníka, upravujúceho pojem „náhradný byt“, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že zabezpečenie bytovej náhrady odporcom bolo priznané právoplatnými súdnymi rozhodnutiami, pričom posúdenie práva odporcov na náhradný byt a ani posúdenie rovnocennosti prípadného zabezpečeného náhradného bytu, nie je predmetom tohto konania, v ktorom sa navrhovatelia domáhajú proti odporcom vydania bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že odporcovia za užívanie bytu počas ich práva bývania neplatia úhradu za užívanie bytu vo výške obvyklého nájomného a v tomto konaní odvolací súd nemôže ani posudzovať vecnú správnosť súdnych rozhodnutí vydaných v exekučnom, príp. inom konaní. Pri posudzovaní dôvodnosti návrhu navrhovateľov nemožno prihliadať ani na ich námietku, že v skutočnosti nie je možné zabezpečiť rovnocenný náhradný byt s rovnakým nájomným, že právo bývania odporcom trvá už 13 rokov vzhľadom na súdne rozhodnutia vo veci posúdenia primeranosti bytovej náhrady a týkajúce sa kúpy iného bytu synom odporcov, keď tieto skutočnosti nie sú zákonným dôvodom oprávňujúcim prenajímateľa jednostranne zvýšiť náhradu za užívanie bytu bývalým nájomcom, počas trvania ich práva bývania v byte. Nedôvodne tiež navrhovateľka 4/ namietala, že súd prvého stupňa neuznal jej ospravedlnenie z pojednávania vytýčeného na deň XX.XX.XXXX z dôvodu dlhodobo plánovanej dovolenky v zahraničí. Z ust. § 101 ods. 2 vety druhej O.s.p. totiž vyplýva, že ak sa riadne predvolaný účastník na pojednávanie nedostaví, ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka; pričom prihliadne na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľka písomným ospravedlnením zo dňa XX.XX.XXXX žiadala o ospravedlnenie jej neúčasti na pojednávaní nariadenom na deň XX.XX.XXXX z dôvodu dlhodobo plánovanej dovolenky v zahraničí, avšak o odročenie pojednávania nepožiadala a k ospravedlneniu nepriložila ani žiaden doklad o existencii dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania. Súd prvého stupňa preto postupoval v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p., keď vec prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX v neprítomnosti navrhovateľky X/. Odvolací súd sa vzhľadom na uvedené v celom rozsahu stotožnil s právnym posúdením veci súdom prvého stupňa, ako aj s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa, majúcim všetky zákonom stanovené náležitosti podľa § 157 ods. 2 O.s.p., a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcom, ktorí mali v odvolacom konaní plný úspech, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si tento nárok neuplatnili riadnym návrhom v zmysle ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. a trovy im v odvolacom konaní ani nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.