Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/353/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1105204304 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1105204304.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek senátu JUDr. Edity Szabovej a Barbory Bartekovej v právnej veci navrhovateľky: W. R., E.. M., V. U.ß.O. X/X/XX, XXXX S., E., zastúpená: JUDr. Katarína Juričková, advokátka, Drieňová č. 14, Bratislava proti odporcovi: Mestská časť Bratislava - Staré mesto, Vajanského nábr. 3, Bratislava, o určenie nájomcu bytu, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 18C/51/2005-267 zo dňa 20.4.2012 r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 18C/51/2005-267 zo dňa 20.4.2012 p o t v r d z u j e . Odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd návrh navrhovateľky zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Súčasne navrhovateľku zaviazal zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške 56,04 eur na účet súdu. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľka sa návrhom zo dňa 14.02.2005 domáhala, aby súd určil, že je nájomníčkou bytu č. 26 s príslušenstvom o výmere podlahovej plochy 61,87 m2, pozostávajúci z dvoch obytných miestností, predsiene, komory a WC, nachádzajúci sa na Vazovovej ulici č. 7 v Bratislave, na IV. poschodí bytového domu so súpisným číslom 2758, postavený na KN parc. č. 7995 o výmere 1211 m2 zapísaného na LV č. 5907 k.ú. Staré Mesto. Návrh odôvodnila tým, že rozhodnutím bytového podniku Bratislava I. bol jej otcovi S. M., nar. 22.02.1941, ako nájomníkovi pridelený byt č. 26 s príslušenstvom o výmere podlahovej plochy 61,87 m2, pozostávajúci z dvoch obytných miestností, predsiene, komory a WC, nachádzajúci sa na Vazovovej ulici č. 7 v Bratislave na IV. poschodí bytového domu so súpisným číslom 2758, postavený na KN parc. č. 7995 o výmere 1211 m2 zapísaného na LV č. 5907 k.ú. Staré Mesto. Byt mu bol pridelený po pánovi V.. Pôvodné číslo bytu bolo 22. K trvalému pobytu v uvedenom byte bola prihlásená aj navrhovateľka. Skutočnosť, že navrhovateľka bola prihlásená k pobytu v byte so súhlasom právneho predchodcu odporcu vyplýva podľa navrhovateľky z jej zápisu v evidenčnom liste vydaným Bytovým podnikom Bratislava I. Odo dňa pridelenia predmetného bytu sa S. M. spolu s navrhovateľkou prihlásili k trvalému pobytu na adresu bytu a stali sa spoločnými nájomcami bytu. Od uvedeného obdobia spoločne užívali predmetný byt a riadne platili nájomné a za úhrady spojené užívaním predmetného bytu. Vo februári 2004 otec navrhovateľky odišiel do Viedne, kde ťažko ochorel a dňa 19.03.2004 zomrel. Navrhovateľka sa starala o spoločnú domácnosť a zabezpečovala chod domácnosti splnila podľa jej názoru prvoradú podmienku na to, aby na ňu prešlo právo nájmu po zomrelom nájomcovi. Odporca však neuznáva navrhovateľkine právo nájmu bytu, ktoré odôvodňuje tým, že navrhovateľka nepreukázala, že jej otec užíval predmetný byt bez právneho dôvodu teda, že sa nikdy nestal jeho oprávneným nájomcom. K predmetnému bytu bol vydaný evidenčný list, ktorý podľa navrhovateľky deklaruje skutočnosť, že tak ako jej otec tak aj ona boli prihlásení k uvedenému bytu, teda boli oprávnenými nájomcami bytu. Navrhovateľka spĺňa aj ďalšiu zákonnú podmienku, že nevlastní iný byt. Naliehavý právny záujem na vydaní súdneho rozhodnutia o určenie odôvodnila tým, že jej vzniklo právo prechodu nájmu sporného bytu a rozhodnutím súdu bude odstránená neistota jej právneho postavenia vo vzťahu k odporcovi, ktorý jej právo bytu neuznáva. Odporca k návrhu uviedol, že v bytovom dome sa na 4. poschodí nachádza byt. č. 27, byt č. 26 a byt. č. 30. Byt č. 27 pozostávajúci z jednej izby a kuchyne o výmere 45 m2 bol pridelený rozhodnutím Obvodného národného výboru Bratislava I zo dňa 18.08.1975 S. M. s manželkou. V byte bývala aj navrhovateľka spolu so svojím bratom C. X. a výlučne tento byt bol manželom M. riadne pridelený. Z rozhodnutia Národného výboru hlavného mesta SR Bratislavy bolo podľa odporcu preukázané, že manželia M.R.W. sa do bytu č. 26 pozostávajúceho z dvoch izieb o výmere 46 m2 (ktorý je predmetom sporu) nasťahovali v roku 1982 svojvoľne. Tento si otvorili a následne požiadali národný výbor o jeho pridelenie, čo im bolo zamietnuté a bol vydaný príkaz na vysťahovanie. K tomuto bytu im tak nikdy nevznikol nájomný vzťah. Byt č. 30 bol predmetom súdneho sporu rozhodnutého rozsudkom č.k. 16C/58/2005-177 zo dňa 30.04.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.06.2008. Okrem týchto skutočností má odporca vedomosť, že S. M. v byte býval sám, neskôr jednu izbu prenajímal. Navrhovateľka sa odsťahovala v 90-tych rokoch do Rakúska, kde sa i vydala. Vo februári 2004 S. M. odišiel do Viedne, kde 19.03.2004 zomrel. Žaloba navrhovateľky nájmu je právne irelevantná, nakoľko z neprávneho stavu nemôže vzniknúť stav právny. Žiada, aby súd návrh navrhovateľky ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. Po vykonanom dokazovaní prvostupňový súd ustálil tento skutkový stav: Podľa výpisu listu vlastníctva č. 5907 pre obec Bratislava- Mestská časť Staré mesto, katastrálne územie Staré mesto, byt č. 26 nachádzajúci sa v dome na Vazovovej ulici č. 7 v Bratislave, súp. č. 2758 na 4. poschodí je vo vlastníctve Hlavného mesta SR Bratislava - mestská časť Staré mesto. Dňa 21.04.1993 bol Správou a údržbou domov Staré mesto vystavený výpočtový list pre výpočet nájomného a služieb na meno užívateľa bytu M. Elena, č. bytu 1, štvrtej kategórie v dome na Vazovovej ulici č. 7 s obytnou plochou miestnosti celkom 19 m2 a vedľajších miestnosti celkom 8 m2. Podľa tohto výpočtového listu je ďalšou osobou bývajúco v byte syn užívateľky Ivan Vitek. Bytovým podnikom Bratislava I, Domová správa č. 4 bol vydaný evidenčný list pre výpočet úhrady za užívanie bytu zo dňa 17.01.1983 z ktorého vyplýva, že tento bol vystavený na meno S. M., bytom Vazovova 7, č. bytu 22, 3. kategórie nachádzajúci sa 4. poschodí s celkovou obytnou plochou 31 m2, a s uvedením osoby bývajúcej v byte - dcéry užívateľa Eleonóry, nar. 9.12.1963. Zo zápisu o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dna 17.01.1983 spísaným medzi Bytovým podnikom Bratislava I, Domová správa IV ako vlastníkom domu a S. M. ako užívateľom bytu, na základe ktorého došlo k dohode o odovzdaní a prevzatí bytu v Bratislave na ulici Vazovova 7, pričom z uvedeného zápisu vyplýva, že byt pozostáva z 2 izieb a bližšia špecifikácia bytu nie je uvedená. Podľa uvedeného zápisu špecifikácia zariadenia bytu odkazuje na evidenčný list. Obvodným národným výborom Bratislava I, bytový odbor bol dňa 23.10.1987 vydaný príkaz na vysťahovanie z bytu zn. 254-7/1189-87-Buch, ktorým uložil W. a S. M. povinnosť vysťahovať sa z bytu nachádzajúcom sa v Bratislave na Vazovovej ulici č. 7 (byt po V.) spolu s príslušníkmi ich domácnosti, ako aj inými osobami bývajúcimi s nimi v byte v lehote 15 dni od doručenia príkazu, bez pridelenia náhradného bytu alebo ubytovania. Príkaz na vysťahovanie z bytu bol odôvodnený tým, že rodina M. sa do predmetného bytu nasťahovala bez rozhodnutia národného výboru. V predmetnom príkaze absentuje bližšia špecifikácia predmetného bytu. Súd ďalej zistil, že dňa 29.09.2006 bola uzavretá Zmluva č. 0100069/06/33 o prevode vlastníctva bytu medzi predávajúcim Hlavným SR Bratislava a kupujúcou W. M., nar. 17.08.1931, predmetom ktorej bol prevod vlastníctva bytu č. 27 na 4. poschodí bytového domu v Bratislave na ulici Vazovova 7, ako aj príslušného spoluvlastníckeho podielu na pozemku a spoločných častiach a zariadeniach domu. Byt pozostával z jednej obytnej miestnosti a príslušenstva s obytnou plochou 33 m2 a plochou príslušenstva 17 m2. Dňa 24.05.2006 bola uzavretá nájomná zmluva č. 3643/2006/321 medzi Mestskou častou Bratislava - Staré mesto ako prenajímateľom a W. M., nar. 17.08.1931, bytom Vazovova 7, Bratislava ako nájomcom, na základe ktorej prenajímateľ prenechal nájomcovi do užívania byt č. 27, 4-poschodie v bytovom dome na Vazovovej ulici 7 v Bratislave, sup. č. 2758 parcelne číslo 7995 pozostávajúci z jednej izby, kuchyne a základného príslušenstva, pričom opis bytu je bližšie uvedený vo výpočtovom liste ktorý je súčasťou nájomnej zmluvy. Súd zo spisu Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 8C/36/1996 zistil, že dňa 10.03.1988 nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie Obvodného národného výboru Bratislava I, bytový odbor zn. 254/7/1189-87- Buch zo dňa 23.10.1987 v spojení s rozhodnutím Národného výboru hlavného mesta SSR Bratislavy, odbor bytový zn. 254-7-4548/87-486/88-Gd zo dňa 24.02.1988, ktorým bolo prikázané Elene a S. M. vysťahovať sa z bytu po V. do 15 dní od doručenia príkazu na vysťahovanie. Z odvolania S. M. v tejto veci proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 8C/36/1996-23 súd zistil, že nakoľko mu Bytový odbor nebol ochotný prideliť iný byt neostalo mu nič iné ako nasťahovať sa do bytu po V.. Jeho dcéra zostala bývať v jednoizbovom byte, ktorý im bol pridelený v r. 1975. Od r. 1982 mal podanú žiadosť o riadny byt na Bytovom odbore Bratislave 1, ktorú opätovne zapísali do miestneho zoznamu a priznali v r. 1988 pod číslom MZ 10643. To už šesť rokov býval v byte po V.. Podľa neho mu týmto Bytový odbor dal tichý súhlas s bývaním v byte po V.. W. M. v odvolaní v tejto veci uviedla, že ona s bytom po V. nič nemá a býva so svojou dcérou v jednoizbovom byte, ktorý im bol úradne pridelený v r. 1975. Obvodným národným výborom Bratislava I, bytový odbor bol dna 17.04.1985 vydaný príkaz na vysťahovanie z bytu zn. 254-7/1889-85-Št, ktorým uložil W. M. povinnosť vysťahovať sa z bytu nachádzajúcom sa v Bratislave na Vazovovej ulici č. 7 spolu s príslušníkmi ich domácnosti, ako aj inými osobami bývajúcimi s nimi v byte v lehote 15 dní od doručenia príkazu, bez pridelenia náhradného bytu alebo ubytovania. Príkaz na vysťahovanie z bytu bol odôvodnený tým, že rodina W. M. sa do predmetného bytu nasťahovala bez rozhodnutia národného výboru. V príkaze absentuje bližšia špecifikácia predmetného bytu. Z podania S. M. zo dňa 13.12.1982 vyplýva, že si podal na Obvodný národný výbor Bratislava I, Bytový odbor žiadosť o pridelenie bytu na Vazovovej ulici 7 po nájomníkovi p. V. z dôvodu, že doposiaľ býva z celou rodinou vo veľmi malom byte. Prvostupňový súd poukázal na ustanovenia ust. § 685 ods. 1, 686 ods. 1, 706 ods. 1, 708 a 115 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že navrhovateľka sa v konaní domáhala určenia, že je nájomníčkou bytu č. 26, keď na ňu prešiel nájom bytu s poukazom na ustanovenie § 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko otec navrhovateľky ako nájomník bytu v roku 2004 zomrel. Navrhovateľka v konaní nepreukázala, že jej otec S. M. bol niekedy nájomníkom bytu č. 26 teda, že byt č. 26 mu bol riadne oprávneným orgánom pridelený. Nepredložila rozhodnutie o pridelení bytu, nepredložila ani dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu a ani nájomnú zmluvu. Neuviedla kedy malo byť rozhodnutie o pridelení bytu vydané resp. kedy by mala byť nájomná zmluva uzavretá a nijakým spôsobom neosvedčila, že S. M. užíval byt oprávnene t.j. že mu vznikol nájom k bytu. Súd sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľky, že vydaný evidenčný list na predmetný byt pre navrhovateľku, deklaruje skutočnosť, že navrhovateľka ako aj jej otec boli oprávnenými nájomcami bytu. Evidenčný list má evidenčný charakter a je vydávaný pre účely výpočtu úhrady za užívanie bytu. V žiadnom prípade nemôže nahradiť nájomnú zmluvu resp. zápisnicu o nej. Otec navrhovateľky a navrhovateľka podľa uvedeného evidenčného listu užívali byt č. 22. Súd sa nestotožnil ani s tvrdením navrhovateľky, že skutočnosť, že bola prihlásená k trvalému pobytu na adresu Vazovova 7 v Bratislave preukazuje oprávnenosť užívania bytu. Prihlásenie k trvalému pobytu má evidenčný charakter a nemá za následok vznik nájmu bytu a ani nie je dôkazom o oprávnenom užívaní bytu. Súd sa nestotožnil ani s tvrdením navrhovateľky, že nájom otcovi navrhovateľky vznikol na základe dohody o prevzatí bytu, pretože dohoda o prevzatí bytu nenahrádza zákonný predpoklad vzniku nájmu bytu a to nájomnú zmluvu resp. zápisnicu o nej. Podľa ustanovení Občianskeho zákonníka účinného pred 1.1.1992 právo, aby s ním organizácia uzavrela dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu vznikne občanovi rozhodnutím o pridelení bytu vydaným miestnym národným výborom alebo iným orgánom príslušným podľa predpisov o hospodárení s bytmi alebo inými skutočnosťami ustanovenými Občianskym zákonom (§ 154 ods. 1 a právo užívať byt vznikne dohodou o odovzdaní a prevzatí bytu dojednanou medzi organizáciou a občanom (§155 ods. 1). Podľa ustanovení Občianskeho zákonníka účinného po 1.1.1992 nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou uzavretou medzi prenajímateľom a nájomcom. Odporca počas celého konania tvrdil, že byt bol otcom navrhovateľky neoprávnene obsadený, nájomný vzťah nikdy nevznikol a už v roku 1985 bol vydaný príkaz na vysťahovanie sa z bytu matke navrhovateľky. V roku 1987 bol vydaný príkaz na vysťahovanie z bytu rodine M. - matke a otcovi navrhovateľky. Súdu predložené listinné doklady zo strany odporcu potvrdzujú jeho tvrdenia, že byty na Vazovovej ulici č. 7, ktoré užíval otec a matka navrhovateľky, boli nimi užívané neoprávnene. Súd zistil aj rozpor v tvrdení navrhovateľky o rozlohe sporného bytu. Podľa tvrdení navrhovateľky je výmera podlahovej plochy bytu č. 26 o rozlohe celkom 61,87 m2. Podľa evidenčného listu ako listinného dôkazu, na ktorý sa navrhovateľka počas celého konania odvoláva, v ktorom bol byt označený ako byt č. 22, má tento byt podlahovú plochu o výmere celkom 39 m2. Navrhovateľka teda sni týmto dôkazom nepreukázala skutočnosť, aký byt otec navrhovateľky užíval ako nájomca bytu. Súd preto návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, avšak úspešnému odporcovi v konaní nepriznal náhradu trov konania, nakoľko odporca si náhradu trov konania neuplatnil. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku štát zaviazal navrhovateľku nahradiť trovy štátu za preklad z jazyka nemeckého v súvislostí so zisťovaním pobytu navrhovateľky. Rozsudok napadla v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľka, podaním doručeným súdu dňa 18.6.2012. Zdôraznila, že svoj nárok preukázala na základe Zápisu o dohode a prevzatí bytu zo dňa 17.1.1983 a zároveň bol jej právnemu predchodcovi vydaný evidenčný list zo dňa 17.1.1983. Z evidenčného listu vyplýva, že navrhovateľka žila s otcom už od roku 1983, potom sa vydala a osamostatnila, avšak od januára 2000 žila v spoločnej domácnosti opäť so svojim otcom. Súd pri rozhodnutí pochybil, ak nezobral do úvahy uvedenú dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu. Navrhovateľka súčasne predložila Zápis o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 20.4.1977 pre L. V. a Zápis o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 17.10.1978 pre Y. L.. Týmito dôkazmi preukázala, že byty na Vazovovej č. 7 boli odovzdávané výlučne takýmto spôsobom. Ani k týmto dohodám neexistuje žiadne rozhodnutie o pridelení bytu. Ďalej poukázala na to, že byty na Vazovovej 7 boli zapísané do katastra nehnuteľnosti až v roku 2000 a dovtedy nemali žiadne určité výmery a očíslovania. Sporný byt bol predtým označovaný ako byt č. 22 a z evidenčného listu vyplýva, že pre tento byt je zrejmé, že šlo o byt teraz označovaný ako byt č. 26. Jej otec požiadal o pridelenie bytu listom z 10.12.1982. Pritom z Dohody o odovzdaní a prevzatí bytu zo 17.1.1983 vyplýva, že jeho žiadosti bolo vyhovené a bol mu pridelený byt po V.. V ten istý deň mu bol odovzdaný aj evidenčný list. Z týchto dokumentov vyplýva aj výmera bytu a cena služieb spojených s jeho užívaním. Príkazy o vysťahovaní, na ktoré sa odvoláva odporca, navrhovateľka považuje za zmätočné. Bolo ich vydaných niekoľko a nikdy neboli realizované. Posledný bol z roku 1911 a bol odvolacím orgánom zrušený ako nezákonný. Ak by boli skutočne vykonateľné, došlo by aj k ich výkonu. Súd nesprávne bral do úvahy výpovede rodičov navrhovateľky z iných súdnych konaní, ktoré neboli právoplatne skončené. Tieto výpovede nemožno ani overiť, keďže obaja nežijú. Navrhovateľka napadla aj výrok o náhrade trov konania vo výške 56,04 Eur, pretože súd nebol nútený zisťovať pobyt odporkyne v zahraničí, pretože mala právneho zástupcu. Navyše býva v rakúsku ako sociálny prípad v sociálnom byte a nebude môcť zaplatiť trovy konania. Žida napadnutý rozsudok zmeniť a jej žalobe vyhovieť. Alternatívne rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu. K odvolaniu navrhovateľky sa písomne vyjadril odporca podaním doručeným súdu 3.8.2012. Poukázal na to, že v Dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo 17.1.1983 nie je špecifikovaný byt, ktorý mal byť otcovi navrhovateľky pridelený. Nevyplýva preto, že mu bol pridelený byt č. 26. Z evidenčného listu zo 17.1.1983 vyplýva, že bol vydaný na účel výpočtu úhrady za užívanie bytu č. 22. Ani z neho teda nevyplýva, že otcovi navrhovateľky bol pridelený byt č. 26. Odporca nikdy netvrdil, že byt č. 26 bol niekedy bytom č. 22, ako to tvrdí navrhovateľka. Na pojednávaní pred odvolacím súdu zástupkyňa navrhovateľky žiadala, aby odporca preukázala spôsob, akým odporca prideľoval byty pred rokom 2000. Tieto sa označovali iba po predchádzajúcich nájomníkoch. Aj sporný byt bol identifikovaný ako byt po pánovi V.D.. Pokiaľ ide o zmenu výmer sporného bytu, na ktorú poukázal prvostupňový súd, uviedla, že v žalobe je aktuálna výmera podľa listu vlastníctva, pričom k zmene výmery muselo dôjsť pri zápise do katastra v roku 2000, čo by mal preukázať odporca. Odvolací súd oboznámil výpovede rodičov navrhovateľky - W. M. a jej otca S. M. pred prvostupňovým súdom vo veci vedenej pod sp. zn. 8C 36/96 a súčasne obsah úradného záznamu zo dňa 23.10.1987 založeného v spise v prejednávanej veci. Z výpovedí rodičov navrhovateľky vyplýva, že do bytu po pánovi V. sa svojvoľne nasťahovala matka navrhovateľky, pretože mala nezhody s manželom a tento byt bol prázdny. Zo súdneho spisu, ktorého predmetom bolo vypratanie tohto bytu, vyplýva, že sporný byt už bol vyprataný. K tomu zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že to bolo v neprítomnosti navrhovateľky, ktorá o tom nevedela a nesúhlasila s tým. Odporca zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Krajský súd ako odvolací súd prejednal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 212 O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na zmenu a ani na zrušenie napadnutého rozsudku. Súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav veci (§ 120 O.s.p.), vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i patričným spôsobom odôvodnil (§ 157 O.s.p.). S odôvodnením napadnutého rozsudku sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). K záverom prvostupňového súdu odvolací súd len zdôrazňuje, že v súvislosti s príkazmi odporcu na vysťahovanie navrhovateľky a jej otca zo sporného bytu vo veci vedenej pod sp. zn. 8C/36/1996, nebola žaloba odporcu o vypratanie sporného bytu zamietnutá odvolacím súdom pre nezákonnosť príkazov, ale z dôvodu, že príkaz bývalého národného výboru bol záväzným autoritatívnym aktom - verejnou listinou, ktorým sú účastníci vzťahu viazaní. O vysťahovaní z bytu tak bolo s konečnou platnosťou rozhodnuté a na tejto skutočnosti nič nemení ani to, že predmetné byty zo zákona prešli do vlastníctva odporcu. V odvolacom konaní nebolo medzi účastníkmi sporné, že byt je už vyprataný. Navyše samotná navrhovateľka vo svojich podaniach potvrdila, že jej bol v Rakúsku pridelený sociálny byt, v ktorom dlhodobo býva. Za nedôvodné považoval odvolací súd aj odvolanie navrhovateľky do výroku, ktorým jej bola uložená povinnosť podľa § 148 O.s.p. nahradiť trovy štátu v sume 56,04 Eur. Je pravdou, že navrhovateľka bola spočiatku právne zastúpená advokátom JUDr. Jozefom Polákom, ktorému však k 12.1.2007 vypovedala plnú moc. V žalobe pritom uviedla svoju jedinú adresu - Vazovova 7, Bratislava. Súd sa pokúsil doručovať jej na túto adresu listové zásielky, ktoré však boli vrátené s údajom pošty, že adresát je neznámy. Súd následne musel vykonať obsiahle šetrenie na zistenie adresy jej pobytu. Výsledkom bola informácia, že sa zdržiava v Rakúsku. Preto požiadal príslušný rakúsky orgán, aby oznámil adresu navrhovateľky na území Rakúska. Žiadosť a aj odpoveď bolo potrebné preložiť z jazyka nemeckého, v súvislosti s čím vznikli štátu vecné trovy za vyplatenie odmeny prekladateľke z tohto jazyka. JUDr. Katarína Juríčková prevzala plnú moc na zastupovanie navrhovateľky až v roku 2010. Odporca bol voči navrhovateľke plne úspešný aj v odvolacom konaní. Keďže si nárok na náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, resp. mu žiadne nevznikli, súd mu takýto nárok nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.