KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava27. 2. 2012plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/68/2011 z 27. 2. 2012

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. februára 2012, sp. zn. 2Cob/68/2011, ECLI:SK:KSBA:2012:1105208243.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/68/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1105208243
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1105208243.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a členiek
senátu JUDr. Zity Ilčíkovej a JUDr. Lenky Praženkovej v právnej veci žalobcu: SATUR TRAVEL, a.
s., Miletičova 1, 824 72 Bratislava, IČO: 35 787 201, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Melničák
a Semančíková, s. r. o., Miletičova 1, Bratislava proti žalovanému: UniCredit Leasing Slovakia, a. s.,
Plynárenská 7/A, 814 16 Bratislava, IČO: 35 730 978, zastúpenému Ružička Csekes s. r. o., Vysoká
2B, Bratislava, o zaplatenie 15.036,85 EUR s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava I č. k. 30Cb 21/2005-179 zo dňa 23.11.2010 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 30Cb 21/2005-179 zo dňa
23.11.2010 v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 627,76 EUR na náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom
konaní a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právneho zástupcu žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava I napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
9.433,71 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 16 % ročne zo sumy 15.036,85 EUR od 16.06.2004
do 30.06.2004, vo výške 14,5 % ročne zo sumy 15.036,85 EUR od 01.07.2004 do 31.12.2004, vo výške
14 % ročne zo sumy 15.036,85 EUR od 01.01.2005 do 11.09.2005 a vo výške 14 % ročne zo sumy
9.433,71 EUR od 12.09.2005 do zaplatenia, ako aj trovy konania vo výške 556,- EUR titulom súdneho
poplatku a trovy právneho zastúpenia vo výške 2.715,23 EUR. V časti 5.603,13 EUR súd konanie
zastavil.

V odôvodnení súd uviedol, že návrhom zo dňa 04.03.2005 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy
15.036,85 EUR s príslušenstvom titulom neuhradených faktúr za poskytnuté služby.

Podaním zo dňa 22.12.2005 zobral žalobca návrh späť v časti istiny 168.800,- Sk z dôvodu, že žalovaný
dňa 12.09.2005 uvedenú sumu zaplatil.

Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že predstavuje bezdôvodne neuhradené faktúry za cenu vstupeniek,
ktoré poskytol žalovanému na semifinálové a finálové zápasy MS v ľadovom hokeji 2004 v Prahe
v dohodnutom rozsahu a na základe vzájomne písomne odsúhlasenej ceny, ktoré žalovaný v celom
rozsahu skonzumoval a napriek tomu neuhradil.



Súd zo záznamu z emailovej komunikácie zo dňa 22.10.2003 zistil, že žalobca zaslal žalovanému
ponuku na zabezpečenie účasti na MS v ľadovom hokeji v Prahe v termíne 08. - 09.05.2004, pričom z
orientačného rozpočtu priloženého k ponuke súd zistil, že súčasťou ponúkaného zájazdu malo byť 17
vstupeniek na 2 zápasy - finále v cene 260,- EUR/kus. Žalovaný 25.11.2003 potvrdil orientačný rozpočet.

Z listu zo dňa 05.05.2004 súd zistil, že žalobca oznámil žalovanému, že mu nemôže zabezpečiť
požadované finálové lístky a ako náhradný program ponúkol vstupenky na 2 zápasy na 08.05.2004 v
cene 19.600,- Sk/kus. Žalovaný listom zo dňa 05.05.2004 potvrdil, že ponúknuté semifinálové vstupenky
prijíma za cenu 19.600,- Sk/kus, a súčasne žalovaný oznámil žalobcovi, že by rád uvítal návrh, ako by
mohol vykompenzovať stratu - zvýšené náklady na vstupenky a poškodenie mena spoločnosti.

Zo záznamu z emailovej komunikácie zo dňa 07.05.2005 súd zistil, že žalobca žalovanému oznámil,
že vie zabezpečiť aj vstupenky na finálové zápasy dňa 09.05.2004 v cene 18.800,- Sk/kus, ak mu
najneskôr do 13. 00 hod. toho dňa zašle záväznú písomnú objednávku a súhlas s cenou. Z listu zo dňa
07.05.2004 súd zistil, že žalovaný opätovne potvrdil akceptáciu zmeny pôvodnej objednávky z finálových
na semifinálové zápasy vrátane zvýšenej ceny každej vstupenky a potvrdil akceptáciu aj semifinálových
aj finálových vstupeniek. Zároveň potvrdil, že akceptuje cenu finálových vstupeniek a tým aj navýšenie
pôvodných nákladov o cca 453.800,- Sk s podmienkou, že do 7 dní od skončenia zájazdu očakáva
písomný návrh kompenzácie.

Zo záznamu zo dňa 07.05.2004 súd zistil, že žalobca zaslal žalovanému definitívny rozpočet akcie.
Z orientačného rozpočtu, ktorý bol prílohou emailu súd zistil, že súčasťou rozpočtu bol príplatok za
vstupenky (17 ks) na semifinálové zápasy 08.05.2004 v sume 9.000,- Sk/kus, celkom 153.000,- Sk a
cena vstupeniek na finálové zápasy (16 ks) dňa 09.05.2004 v sume 18.800 Sk/kus, celkom 300.800,-
Sk.

Z fa. č. 732440152 zo dňa 28.05.2004 súd zistil, že žalobca vyfakturoval žalovanému doplatok ceny
semifinálových lístkov vo výške 153.000,- Sk so splatnosťou 31.05.2004.

Z fa. č. 732440153 zo dňa 26.05.2004 zistil, že žalobca vyfakturoval cenu finálových lístkov vo výške
300.800,- Sk so splatnosťou 31.05.2004.

Súd z vykonaného dokazovania mal preukázané, že na základe písomnej dohody prišlo k
bezpodmienečnej novácii záväzkov oboch zmluvných strán vo veci nahradenia záväzku v časti
finálových lístkov za cenu 10.660,- Sk záväzkom dodať a zaplatiť semifinálové lístky v cene 19.600,-
Sk/kus. Znaky perfektnej novácie boli naplnené, pretože pôvodný písomný záväzok sporových strán bol
nahradený novým písomným záväzkom jasne, zrozumiteľne a v presne určenom rozsahu. Následná
ponuka žalobcu na finálové lístky zo dňa 07.05.2004 v cene 18.800,- Sk/kus bola už z hľadiska
pôvodného rozpočtu úplne novým zmluvným vzťahom sporových strán, bez právneho vzťahu na
pôvodné záväzky.

Súd mal v konaní preukázané, že žalovaný v čase akceptácie nových cien lístkov tieto plánoval uhradiť,
čo potvrdil priamo v akceptácii zo dňa 07.05.2004 a až následne po konzumácii celého zájazdu zmenil
svoj názor a neakceptoval žiadnu zo žalobcom navrhnutých kompenzácií.

Súd poukázal na ustanovenia § 36 ods. 1, 2 Obch. zák., § 37 ods. 1, 2, § 570 ods. 1, 2 Obč. zák., § 571,
§ 269 ods. 2 Obchod. zák., § 384 ods. 1, 2 Obchod. zák., a konštatoval, že konanie žalovaného, ktorý
uhradil žalobcovi (vrátane čiastočného plnenia po podaní žaloby) za obe sady lístkov len sumu 10.660,-
Sk/kus, je jednostranné a nezákonné a preto priznal žalobcovi žalovanú sumu vrátane príslušenstva. O
trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, § 146 ods. 2 a § 151 ods. 1, 5 O.s.p..

Proti výroku rozsudku, ktorým súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 9.433,71 EUR s úrokom z
omeškania a trovami konania, podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že rozhodnutie



vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, prvostupňový súd na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a prvostupňový súd neúplne zistil skutkový stav veci.
Žalovaný poukázal na to, že v novembri 2003 si u žalobcu objednal organizáciu a zabezpečenie zájazdu
podľa jeho individuálnych požiadaviek, ktorého súčasťou bolo zabezpečenie účasti na finálových
zápasoch MS v hokeji pre účastníkov zájazdu. Žalobca pripravil návrh so špecifikáciou podmienok
(ubytovanie, doprava, program, strava), ktorý ako „orientačný rozpočet“ ponúkol žalovanému, ktorý ho po
doplnení dňa 25.11.2003 odsúhlasil. Tým došlo k uzavretiu platného záväzku strán, obsahom ktorého je
jasná a zrozumiteľná dohoda o termíne, obsahu zájazdu a jeho cene. Žalovaný sa až 3 dni pred konaním
zájazdu dozvedel, že žalobca nezabezpečil lístky na finálové zápasy a ponúkol mu náhradné riešenie -
lístky na semifinálové, zápasy v cene 19.600,- Sk/kus namiesto pôvodných finálových v cene 10.600,-
Sk/kus. Žalovaný s tým, že súhlasil iba preto, že žalobca ho ubezpečil, že nie je možné zabezpečiť
lístky na finálové zápasy a tiež preto, že zrušenie zájazdu by vážne poškodilo dobré meno a spoluprácu
žalovaného s jeho klientmi, ktorí mali byť účastníkmi zájazdu. Žalovaný teda prijal uvedené riešenie
s výhradou nemožnosti splnenia vopred dohodnutej podmienky zájazdu. Žalobca však lístky na finále
bezprostredne potom zabezpečil ako „novú ponuku“ pričom absolútne odmietol výmenu semifinálových
lístkov za finálové. Skutočnosť, že žalobca následne lístky na finále zabezpečil však mala za následok,
že uvedená výhrada odpadla a že splnenie podmienky zabezpečenia lístkov na finále bolo možné.
Súd sa uvedenou skutočnosťou nezaoberal, tiež nezistil, kedy a za akých okolností a cenu žalobca
zabezpečil lístky na finále. Žalovaný má preto za to, že nedošlo k perfektnej novácii záväzku, ako to
uviedol v odôvodnení rozsudku súd, ale že akceptácia náhradného riešenia bola podmienená výhradou,
ktorá odpadla. Žalobca preto nemôže požadovať inú cenu za účasť na finále ako dohodnutú vo výške
10.600,- Sk/lístok.

Žalovaný ďalej poukázal na § 741 i/ Obč. zák., a považuje za nespravodlivé a prinajmenšom v rozpore s
dobrými mravmi, keď súd pripisuje negatívne dôsledky problémov žalobcu zo zabezpečovaním lístkov
výlučne na ťarchu žalovanému. Žalovaný má za to, že žalobca by mal formou kompenzácie - náhrady
škody participovať na nákladoch žalovaného, ktorých sa v konaní domáha. Súd nezohľadnil škody na
strane žalovaného a preto jeho rozhodnutie nemožno považovať za spravodlivé. Žalovaný preto navrhol,
aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie,
alebo ho zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná mu náhradu trov konania.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok potvrdil. Vo vzťahu k dojednanému
náhradnému plneniu (zo dňa 05.05.2004) žalobca uviedol, že žalovaný navrhnuté náhradné riešenie
(jeho akceptáciu) nijako nepodmienil a vo veci došlo k riadnej bezpodmienenej novácii so zákonným
následkom plniť nové povinnosti. Žalobca považuje použitie § 741 i/ Obč. zák. za právne irelevantné,
pretože predmetné ustanovenie sa vzťahuje na Zmluvu o obstaraní zájazdu, ktorá v predmetnej veci
nebola uzatvorená. Zároveň obstaranie služieb žalobcom pre žalovaného nie je obstaraním zájazdu v
zmysle § 2 zák. č. 281/2001 Z. z..

To, že sa žalobcovi podarilo zohnať vstupenky aj na finálové zápasy a žalovaný ponuku akceptoval,
predstavuje odlišný záväzok od záväzku na vstupenky na semifinálové zápasy. Žalobca teda poskytol
dohodnuté vstupenky, žalovaný ich prevzal, tieto skonzumoval, ale ich cenu v plnej výške neuhradil.
Jedná sa teda o neakceptovateľný postup žalovaného a žalovaný svoje tvrdenia žiadnym spôsobom
nepreukázal.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. s nariadením
pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a po preskúmaní obsahu spisu, oboznámení sa s dôvodmi
odvolania a s vyjadrením k odvolaniu dospel k záveru, že rozsudok prvostupňového súdu je potrebné
v odvolaním napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd sa v celom rozsudku stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu,
uvedenými v odôvodnení rozsudku. Súd prvého stupňa správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec
správne právne posúdil.



Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd považuje námietky žalovaného uvedené v odvolaní za právne irelevantné, pretože rovnaké
skutočnosti namietal i v rámci prvostupňového konania, pričom súd prvého stupňa sa s nimi náležite a
presvedčivo v rozhodnutí vysporiadal.

Na doplnenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa a k odvolacím námietkam žalovaného odvolací
súd uvádza, že z vykonaného dokazovania jasne vyplynulo, že žalovaný prijal ponúknuté náhradné
riešenie, t. j. semifinálové lístky namiesto finálových, rovnako tak aj následne žalobcom zabezpečené
lístky na finálové zápasy. K prijatiu dvoch druhov lístkov za odsúhlasené ceny došlo zo strany žalovaného
dobrovoľne, žalovaný nemusel prijať ponúkané náhradné riešenie, resp. aj vstupenky na finálové zápasy.
Žalovaný si bol vedomý, že náklady na vstupenky, oproti pôvodne ponúkaným, sa mu zvýšia, napriek
tomu plnenie prijal.

Taktiež bolo preukázané, že žalobca ponúkol žalovanému viaceré spôsoby kompenzácie zvýšenej ceny
vstupeniek oproti orientačnému rozpočtu v pôvodnej ponuke formou zľavy pri ďalších službách, k dohode
o kompenzácii však nedošlo.

Uvedená skutočnosť však nemá za následok, že žalovaný nemá povinnosť zaplatiť odsúhlasený druh a
cenu prijatých vstupeniek. Tvrdenia odvolateľa o spôsobenej škode sú preto právne irelevantné.

Nedôvodná je i argumentácia žalovaného, týkajúca sa ust. § 741 i/ Obč. zák., pretože v zmysle § 2 ods.
3 zák. č. 281/2001 Z.. z., zájazd nie je:

a/ kombinácia služieb zostavená až na základe individuálnej požiadavky,

b/ kombinácia služieb predávaná inému podnikateľovi na účel jeho ďalšieho podnikania,

c/ individuálne zabezpečenie a uskutočnenie dopravy, predaj dopravných cenín, predaj vstupeniek na
kultúrne, športové a iné podujatia a predaj sprievodcovských služieb.

Postup žalobcu pri zabezpečovaní lístkov nebol v rozpore s dobrými mravmi, keďže žalobca žalovaného
o všetkých krokoch vopred informoval.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom prvostupňového súdu, že medzi účastníkmi boli riadne uzavreté
zmluvné vzťahy, a to v zmysle § 570 a § 571 Obč. zák. nahradenie pôvodného záväzku novým plnením
dňa 05.05.2004, ako aj nový zmluvný vzťah v zmysle ponuky a akceptácie zo dňa 07.05.2004.

Odvolací súd preto rozsudok prvostupňového súdu v odvolaním napadnutej časti podľa § 219 ods. 1,
2 ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak,
že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi trovy odvolacieho
konania vo výške 627,76 EUR, pozostávajúce z náhrady trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej
pomoci (z hodnoty predmetu odvolacieho konania 9.433,71 EUR) a 253,94 EUR (vyjadrenie k odvolaniu,



účasť na pojednávaní), 2 x 7,63 EUR režijný paušál, t. j. 523,14 EUR, 20 % DPH zo sumy 523,14 EUR
= 104,62 EUR.

Žalovaný je povinný zaplatiť trovy právneho zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu vedený v
UniCredit Bank Slovakia, a. s., č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p..

Uvedené rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 za 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 30Cb/21/2005

    potvrdené

Podobné rozhodnutia (zhoda citovaných ustanovení)