Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/59/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1105221795 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1105221795.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Martina Murgaša v právnej veci žalobcu: I. I.T., bytom Y. XX/XX, K. D., zast. Centrom právnej pomoci, Nám. Slobody č. 12, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o 1 789,48 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 18. januára 2011 č. k. 9C 159/2005- 165 v spojení s opravným uznesením z 8. júna 2011 č. k. 9C/159/2005- 181, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia 1 789,48 eur s prísl. z titulu náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom a žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že pobočka žalovanej rozhodnutím z 2. 11. 1998 č. 168/98/SZČO predpísala žalobcovi k úhrade dlžné poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie vo výške 6 321 Sk. Na základe odvolania žalobcu ústredie žalovanej rozhodnutím z 19. 1. 1999 č. 213-3627-4003/98 rozhodnutie z 2. 11. 1998 zmenilo tak, že žalobcovi predpísalo k úhrade sumu 6 233 Sk, keďže prvostupňový orgán nesprávne vo výpočte dlžného poistného započítal aj mesiace jún a júl 1997. Dňa 16. 4. 1999 žalobca predložil pobočke žalovanej rozhodnutie ústredia žalovanej z 27. 1. 1999 č. 640909/6364 o zvýšení invalidného dôchodku od júla 1998. Na základe tohto rozhodnutia ústredie žalovanej rozhodnutím zo 14. 1. 2000 č. 213-3627-4003/98 nariadilo obnovu konania vo veci predpisu poistného na nemocenské a dôchodkové zabezpečenie. Pobočka žalovanej rozhodnutiami zo 7. 1. 2002 č. 1/2002/SZČO a č. 2/2002/SZČO predpísala žalobcovi poistné. Ústredie žalovanej rozhodnutiami zo 6. 5. 2002 č. 422-427-6020/2002 a č. 422-428-6020/2002 zamietla odvolania žalobcu proti rozhodnutiam č. 1/2002/SZČO a č. 2/2002/SZČO. Tieto rozhodnutia ústredia žalovanej napadol žalobca návrhom na preskúmanie ich zákonnosti a Krajský súd v Banskej Bystrici ich rozsudkom č. k. 18S 109/02 zrušil a vrátil ich na ďalšie prejednanie. Na to pobočka žalovanej vydala dňa 21. 9. 2004 nové rozhodnutia č. 700-2440001304-GC04/2004-3 a č. 700/2440001504/GC04/2004-3. Tieto rozhodnutia na odvolanie žalobcu ústredie žalovanej potvrdilo a Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 11. 3. 2009 č. k. 23S/143/2008- 34 zamietol návrh žalobcu na preskúmanie zákonnosti uvedených rozhodnutí. Žalobca tvrdil, že žalovaná mu poistné za jún a júl 1997 predpísala chybne, teda z jej strany išlo o nesprávny úradný postup. V dôsledku toho sa on musel niekoľkokrát dostaviť do Sociálnej poisťovne a nemohol teda pracovať. V tom čase bol pracovne činný v medzinárodnej kamiónovej doprave a vznikla mu škoda v podobe stojného, ktoré sa vypočítava podľa medzinárodnej zmluvy o preprave v MKD tak, že za každých 15 minút sa účtuje 255,64 eur. Žalobca uplatňuje 7 začatých štvrťhodín po 255,64 eur, čo je 1 789,48 eur. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Žalovanej v spore chýba pasívna vecná legitimácia, keďže pasívne vecne legitimovaným subjektom v spore o náhradu škody v zmysle zák. č. 58/1969 Zb. je štát - Slovenská republika. Okrem toho, nárok na náhradu škody je premlčaný, pretože k nesprávnemu úradnému postupu a ku vzniku škody došlo v období od 14. 11. 2000 do 17. 11. 2000. Žalobca podal žalobu na súd prvého stupňa až 6. 6. 2005, teda po uplynutí premlčacej doby uvedenej v § 106 Obč. zák. Žalobe by nebolo možné vyhovieť ani v prípade, že by žalovanej v spore nechýbala pasívna vecná legitimácia a predmetný nárok by nebol premlčaný. V daňovom priznaní za rok 2000 totiž žalobca uviedol nulový príjem zo živnostenského podnikania a preto mu nemohla vzniknúť škoda v podobe stojného. S poukazom na tieto závery súd prvého stupňa žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že v dôsledku nesprávneho úradného postupu žalovanej strávil 110 minút v Sociálnej poisťovni a tento čas mohol venovať iným veciam. Jeho nárok nie je premlčaný, pretože právo na ochranu osobnosti sa nepremlčuje. Daňové priznanie nemá s prejednávanou vecou nič spoločné. Nie je správny záver súdu prvého stupňa, že žalovanej v spore chýba pasívna vecná legitimácia. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, zistil správne skutkový stav veci a vec po právnej stránke správne posúdil. Žalobcovi sa prostredníctvom odvolania nepodarilo spochybniť správnosť napadnutého rozsudku. Keďže k nesprávnemu úradnému postupu pobočky žalovanej malo dôjsť v roku 2000, vec treba posúdiť podľa zák. č. 58/1969 Zb. Podľa tohto zákona za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím zodpovedá štát, ktorý je v konaní zastúpený príslušným ústredným orgánom (§ 18 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb.). Pasívne vecne legitimovaným subjektom je preto v spore o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom štát - Slovenská republika. Je preto správny záver súdu prvého stupňa, že žalovaná nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ktorá bola predmetom konania a v spore jej preto chýba pasívna vecná legitimácia. Žalobca v podaní zo 14. 9. 2005 (č. l. 17) uviedol, že škoda mu vznikla v dôsledku toho, že v dňoch 14. 11 až 17. 11. 2000 absolvoval jednanie v pobočke žalovanej vo Veľkom Krtíši ohľadom predpisu poistného a v tomto čase sa teda nemohol venovať podnikateľskej činnosti. O škode sa teda žalobca dozvedel najneskôr 18. 11. 2000 a dňa 18. 11. 2003 uplynula 3 - ročná premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu škody uvedená v § 22 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. Žalobca podal žalobu na súd prvého stupňa dňa 6. 6. 2005, teda oneskorene. Jeho nárok je teda premlčaný a žalobe by preto nebolo možné vyhovieť ani v prípade, že by žalovanej nechýbala pasívna vecná legitimácia. Keďže žalobca v daňovom priznaní za rok 2000 vykázal nulový príjem z podnikateľskej činnosti, nemohla mu v dôsledku rokovania na pobočke žalovanej vzniknúť škoda spočívajúca v stojnom. Je preto správny záver súdu prvého stupňa, že chýba základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ktorým je existencia škody. K odvolacím námietkam žalobcu treba uviesť, že predmetom sporu nebola ochrana osobnosti, ale nárok na náhradu škody. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu úspešnej žalovanej nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.