Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/34/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1105238900 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1105238900.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: DEBUT, s.r.o., so sídlom Cintorínska 2, Šamorín, proti odporcom: 1./ Mestská časť Bratislava - Staré Mesto, so sídlom Vajanského nábrežie 3, Bratislava, 2./ Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie 1, Bratislava, o určenie trvania nájmu a iné, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 28. októbra 2011 č. k. 22C 242/2005-359, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením prvostupňový súd zamietol návrh navrhovateľa na ustanovenie zástupcu podľa § 30 O.s.p., keď ako predbežnú riešil otázku, či navrhovateľ spĺňa predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle § 138 O.s.p. Súd prvého stupňa vychádzal zo skutočnosti, že navrhovateľom je obchodná spoločnosť, ktorá bola založená za účelom podnikania. Podnikanie je nevyhnutné chápať ako činnosť, pri ktorej podnikateľ (obchodná spoločnosť) podstupuje riziko, že jeho úsilie môže byť zavŕšené dosiahnutím zisku, avšak môže skončiť aj stratou. Na základe toho súd prvého stupňa dospel k záveru, že okolnosť, že podnikateľ (obchodná spoločnosť) nedosahuje pri svojej podnikateľskej činnosti zisk a dostane sa v dôsledku neúspešného podnikania v minulosti do nepriaznivej finančnej situácie v súčasnosti, nemôže byť dôvodom pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Pomery navrhovateľa ako právnickej osoby by odôvodňovali jeho oslobodenie od súdnych poplatkov, pokiaľ by sa dostal do ťaživej finančnej situácie z dôvodov, ktoré by neboli v príčinnej súvislosti s jeho podnikaním, pričom navrhovateľ existenciu takýchto dôvodov v konaní pred súdom prvého stupňa nepreukázal. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozhodnutie súdu prvého stupňa a jeho závery považuje navrhovateľ za nesprávne a v rozpore s právom na spravodlivý súdny proces. Odopretím možnosti na ustanovenie právneho zástupcu dochádza k odopretiu prístupu k spravodlivosti, keď bez tohto ustanovenia nemá navrhovateľ ako uhradiť advokátske služby. V dôvodoch svojho odvolania navrhovateľ uviedol, že napadnuté uznesenie je založené na nesprávnom právnom posúdení § 30 ods. 1 a § 138 ods. 1 O.s.p. vo vzťahu k právnickým osobám, keď zo strany súdu prvého stupňa ide o svojvoľný výklad nerešpektujúci zmysel príslušných ustanovení. Navrhovateľ sa nestotožňuje s výkladom súdu prvého stupňa, nakoľko pri akceptovaní tohto výkladu by právnické osoby, založené za účelom podnikania nemohli byť oslobodené od súdnych poplatkov, a preto súdom prvého stupňa uvedené odôvodnenie neobstojí. Argumentáciu súdu prvého stupňa vykladá zákon vo vzťahu k právnickým osobám, založeným na podnikanie do tej miery reštriktívne, že dochádza k vylúčeniu týchto osôb z práva na ustanovenie právneho zástupcu. V dôvodoch odvolania navrhovateľ poukázal na jednotlivé články Ústavy ČR a SR, Listiny základných práv a slobôd, ale aj na rozhodnutia Ústavního soudu ČR, týkajúce sa právnej úpravy podmienok oslobodenia od súdnych poplatkov. Navrhovateľ má za to, že nepriaznivú finančnú situáciu preukázal, a že súd prvého stupňa posudzoval jeho pomery v rozpore so zákonom, čím mu odňal možnosť konať pred súdom. V závere odvolania poukázal na rozhodnutia Okresného súdu BA I a Krajského súdu v BA, kde odvolateľ na podklade totožných skutkových dôvodov žiadal o ustanovenie zástupcu a preukázal, že nevlastní žiaden majetok a v r. 2007, 2008 nedosiahol žiaden zisk. Zároveň s odvolaním predložil potvrdenia o odovzdaní daňových priznaní k dani z príjmov právnickej osoby za roky 2005 - 2010, ktoré sú opatrené odtlačkom prezentačnej pečiatky Daňového úradu Šamorín. Odporcovia sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrili. Odvolací súd preskúmal vec v medziach dôvodov podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) po tom, ako odvolaniu, ktoré vydal vyšší súdny úradník, sudca súdu prvého stupňa nevyhovel (§ 374 ods. 4 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces v zmysle čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je umožniť každému bez rozdielu reálny prístup k súdu, čomu korešponduje povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na súdnu ochranu zabezpečujú a vykonávajú jednotlivé ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. V rámci garantovaného práva na súdnu ochranu sa realizuje aj právo na prístup k súdu, ktoré však nie je absolútne, keď jeho obmedzenie je dané legitímnym cieľom, ktorý štát sleduje v súvislosti s poplatkovou povinnosťou účastníkov konania ako podmienkou prejednania návrhu na začatie konania. Na druhej strane však štát prostredníctvom inštitútu oslobodenia od súdnych poplatkov zabezpečuje určitej kategórii osôb prístup k súdu aj bez zaplatenia súdnych poplatkov za súčasného splnenia zákonných predpokladov uvedených v § 138 ods. 1 O.s.p. Z tohto hľadiska je preto potrebné pri rozhodovaní v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia zákona zabezpečiť spravodlivú a primeranú rovnováhu medzi záujmom štátu na vyberaní súdnych poplatkov a záujmom žiadateľa domáhať sa svojich nárokov súdnou cestou. Právo na spravodlivý súdny proces však nezahŕňa právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho skutkovými a právnymi názormi, navrhovaným hodnotením dôkazov; rovnako nezakladá právo účastníka na to, aby bol v konaní pred súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho návrhmi. Z uvedeného možno dôvodiť, že právo na spravodlivý súdny proces neobsahuje ani právo na vyhovenie procesnému návrhu účastníka na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, a teda mu nezaručuje ani bezvýhradné právo na bezplatné súdne konanie. V zmysle § 30 O.s.p. jednou z podmienok na vyhovenie žiadosti účastníka o ustanovenie zástupcu z radov advokátov je existencia predpokladov pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov je v zmysle § 138 ods. 1 O.s.p. potrebné, aby súčasne boli splnené dve podmienky, a to že: 1./ oslobodenie je odôvodnené pomermi žiadateľa a 2./ nejde o prípad svojvoľného alebo zrejme bezúspešného uplatňovania alebo bránenia práva. Ak z týchto podmienok nie je splnená čo i len jedna, nemožno žiadosti účastníka o oslobodenie od súdnych poplatkov a teda ani žiadosti o ustanovenie zástupcu z radov advokátov vyhovieť. V danom prípade súd prvého stupňa nevyhovel žiadosti navrhovateľa z dôvodu nepreukázania splnenia prvej podmienky, keď dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal existenciu dôvodov pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Vzhľadom na to, že u navrhovateľa neboli splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, nebolo možné vyhovieť jeho žiadosti o ustanovenie zástupcu z radov advokátov. Podľa § 138 ods. 1 O.s.p. na návrh môže predseda senátu priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne predseda senátu inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú. Ustanovenie § 138 ods. 1 O.s.p. umožňuje priznať oslobodenie od súdneho poplatku každému účastníkovi konania, teda nielen fyzickej osobe (súkromnej), ale aj podnikateľovi (fyzickej, ale aj právnickej osobe), za existencie podmienok pre toto oslobodenie, pričom určujúcim kritériom je objektívna schopnosť zaplatiť súdny poplatok v stanovenej výške. Z aplikácie § 138 ods. 1 O.s.p., nie je možné vylúčiť podnikateľské subjekty, nakoľko aj tieto sa môžu ocitnúť v nepriaznivých pomeroch z dôvodov nesúvisiacich s podnikaním, najmä v prípade neodvrátiteľných udalostí alebo iných prípadov vyššej moci. Iný výklad by viedol k neodôvodnenej diskriminácii určitej skupiny účastníkov konania. Pri nepodnikateľských subjektoch sú pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov rozhodujúce majetkové, zárobkové, rodinné, zdravotné, osobné pomery účastníka; skúmanie pomerov podnikateľských subjektov však nesmeruje do ich sociálnej, ale predovšetkým majetkovej sféry. Z hľadiska posudzovania ich platobnej schopnosti (solventnosti) nie je možné sa obmedziť len na zistenie, či majú disponibilné peňažné prostriedky, ale je nutné vziať do úvahy aj ich celkové majetkové pomery, teda aj spôsobilosť si tieto prostriedky zadovážiť; zároveň treba zohľadniť povahu ich podnikateľskej činnosti, stav a štruktúru majetku; a teda je potrebné hodnotiť ich celkové majetkové pomery z hľadiska dlhodobého časového obdobia, a nielen prechodnú, dočasnú situáciu v hospodárení. Samotný momentálny nedostatok disponibilných finančných prostriedkov nie je sám osebe dostatočným dôvodom pre oslobodenie od súdnych poplatkov, pretože rozhodujúcim kritériom sú celkové majetkové pomery žiadateľa zhodnotené z hľadiska dlhodobého hospodárenia. U oboch subjektov je okrem ich pomerov potrebné tiež skúmať skutočnosť, či zo strany účastníka domáhajúceho sa priznania oslobodenia od súdnych poplatkov, nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie či bránenie práva; pričom obidva predpoklady musia byť naplnené súčasne. Hoci podnikajúce osoby nemôžu byť vopred vylúčené z možnosti moderácie poplatkovej povinnosti, je potrebné zohľadniť, že do podnikania nikto nevstupuje preto, že je to jeho povinnosťou, ale sa tak deje na základe jeho dobrovoľného suverénneho rozhodnutia, a teda sám musí zodpovedne zvážiť svoje schopnosti, materiálne možnosti a tiež väčšie nároky, ktoré budú na neho z tohto dôvodu z viacerých hľadísk kladené. Každý podnikateľský subjekt, bez ohľadu na svoje postavenie, organizačnú formu alebo na to s akým majetkom podniká, vstupuje do oblasti vzťahov, ktoré znamenajú nielen nádej na úspech v podnikaní, na zisky, ale nevyhnutne so sebou nesú aj riziko neúspechu, strát a ďalších nepriaznivých dôsledkov. U všetkých podnikateľských subjektov je potrebné, pokiaľ ide o posudzovanie predpokladov pre oslobodenie od súdnych poplatkov rozlišovať, či nepriaznivá situácia podnikateľa vychádza z jeho podnikateľskej činnosti, teda či má pôvod v podnikaní, pričom tu nie je dôležité, či postupoval pri tejto činnosti riadne a dostal sa do nepriaznivej situácie vplyvom zhody okolností alebo postupoval nezodpovedne a sám si svoju situáciu zavinil, lebo to všetko treba zahrnúť do pojmu podnikateľského rizika, alebo či sa podnikateľ ocitol v nepriaznivých pomeroch z dôvodov nesúvisiacich s podnikaním. Po oboznámením sa s obsahom spisu má odvolací súd zato, že súd prvého stupňa správne skúmal predpoklady v zmysle § 138 O.s.p. pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov a následne v zmysle § 30 ods. 1 O.s.p. pre ustanovenie zástupcu z radov advokátov. V preskúmavanej veci súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď podľa § 138 ods. 1 O.s.p. zisťoval pomery na strane navrhovateľa a vyzval ho na zdokladovanie svojich majetkových a finančných pomerov. Z doložených daňových priznaní za roky 2005 - 2010 síce vyplýva, že navrhovateľ nemá žiaden majetok, po všetky uvedené roky nevykázal ani zisk ani stratu a nebolo tak ani z čoho vypočítať základ dane, avšak po dôslednom oboznámení sa s celým spisovým materiálom odvolací súd dospel k záveru, že nepriaznivá hospodárska (finančná) situácia navrhovateľa má jednoznačne pôvod v podnikaní a v záväzkových vzťahoch vzniknutých za účelom výkonu podnikateľskej činnosti a je potrebné ju tak zahrnúť pod podnikateľské riziko, ktoré je povinný znášať sám podnikateľ - navrhovateľ. Zároveň sa vynára otázka z akého dôvodu a za akým účelom je spoločnosť navrhovateľa celé roky ponechaná v naznačenom absolútne pasívnom a neprosperujúcom stave. Ako už bolo vyššie uvedené, každý podnikateľský subjekt, ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť, musí počítať s finančnými prostriedkami, ktoré bude mať či už na uplatňovanie alebo bránenie práva v občianskom súdnom konaní. Pokiaľ by tomu tak nebolo, potom by podnikateľské riziko každého podnikateľa prechádzalo na štát, keďže súdne poplatky sú príjmom štátneho rozpočtu, čo je neprípustné, pretože každý podnikateľ podniká na vlastnú zodpovednosť. Odvolací súd preto konštatuje, že skutočnosť, že navrhovateľ ako podnikateľ nie je pri svojej podnikateľskej činnosti úspešný, prišiel o majetok a nedosahuje zisk, nie je dôvodom na oslobodenie od súdnych poplatkov v konaní, pretože je vecou podnikateľa vytvoriť si určité finančné rezervy. Súd prvého stupňa tak vychádzal zo správneho právneho názoru, že nemožno v tejto súvislosti dôsledky podnikateľského rizika prenášať formou úľav z poplatkovej povinnosti na štát. Nepriaznivá hospodárska situácia v danom prípade je, aj podľa názoru odvolacieho súdu, dôsledkom skutočností, ktoré majú svoj pôvod v podnikaní a s podnikaním nevyhnutne súvisia, a pokiaľ takto vzniknutá nepriaznivá hospodárska situácia ako dôsledok podnikania, by zakladala dôvod pre oslobodenie od súdnych poplatkov, znamenalo by to prenesenie časti rizika, ktoré je spojené s podnikaním, na štát. Z obsahu spisu nevyplýva, že by bol navrhovateľ nemajetný, alebo že by sa ocitol v platobnej neschopnosti výlučne v dôsledku objektívne vzniknutej situácie, ktorá nastala nezávisle od jeho podnikateľskej činnosti (vis major). Vzhľadom na správny právny záver o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov rozhodol prvostupňový súd vecne správne aj o žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu, keď jeho žiadosti nevyhovel, nakoľko zákonným predpokladom ustanovenia zástupcu účastníkovi je práve splnenie predpokladu priznania oslobodenia od súdnych poplatkov, ktorý predpoklad v prípade navrhovateľa naplnený nebol. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa aj patričným spôsobom odôvodnil / § 157 ods. 2 a 167 ods. 2 O.s.p./ a odvolací súd sa v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov podľa § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. V odvolaní navrhovateľ neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvého stupňa zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia, ani takými, o ktorých by súd prvého stupňa pri rozhodovaní nebol mal vedomosť alebo ktoré by nebol uvážil. Z konania pred súdom prvého stupňa i odvolacím súdom iný, než napadnutým uznesením vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.