Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/419/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1105240604 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1105240604.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: 1./ P. Z., Š. XX, I., 2./ C. Z., Š. XX, I., obaja zast. JUDr. Petrom Polákom, M.R. Štefánika 3, Levice, proti odporcovi: CHEZ DAVID - PENSION & JEWISH RESTAURANT BRATISLAVA, s.r.o., Zámocká 13, Bratislava, zast. JUDr. Andreou Cvikovou, Kubániho 16, Bratislava, v konaní o vydanie veci, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 26C 22/2005-98 zo dňa 3. júna 2010, v pomere hlasov 3:0 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej, vyhovujúcej časti z r u š u -j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť vydať navrhovateľom hnuteľné veci: - motocykel Jawa Pionier 0,5 bordovej farby typ 550 obsah 49 cm, výkon 1,6 koní, Evidenčná značka LV 2030, rok výroby 21.6.1957, výrobné číslo 40582, výrobca Považské strojárne, n.p. závod Klementa Gotwalda, Považská Bystrica. - Starožitný stôl z tmavého dreva, okrúhly po obvode vyrezávaný, horná drevená časť plná a na nej položené ochranné okrúhle sklo. Pod hornou časťou je ďalšia drevená časť slúžiaca ako odkladací priestor, nohy sú mohutné bohato zdobené (motív zvieracej hlavy, pravdepodobne sova, mačka, lev) smerom nadol sa ohýbajú do vonkajšej strany a na drevených častiach sa neprejavujú žiadne znaky poškodenia (praskliny, odštiepený kus a pod.), - 2 kusy starožitné kreslá z tmavého dreva, nohy vyrezávané (motív zvieracej hlavy, pravdepodobne sova, mačka, lev), predná časť nohy prechádza bohatou výzdobou až do hornej časti k opierke rúk (motív zvieracej hlavy pravdepodobne sova, mačka, lev), zvyšná časť kresiel je čalúnená v tvare mušle a potiahnutá zlatou látkou (zamat), poťah je veľmi zachovalom stave a ani na drevených častiach sa neprejavujú žiadne znaky poškodenia (praskliny, odštiepený kus, roztrhnuté čalúnenie a pod.), - 2 kusy starožitné stoličky z tmavého dreva s vysokou chrbtovou opierkou a opierkami na ruky. Stoličky sú po celom obvode vyrezávané, nohy aj opierky sú bohato vyrezávané ( motív zvieracej hlavy pravdepodobne sova, mačka, lev), čalúnenie sedacej časti ako aj chrbtovej časti má poťah zo zlatožltej látky, medzi drevom a poťahom je po celom obvode zlatý lem, - starožitný luster celodrevený s nanesenou zlatou farbou z ústrednej časti lustra vychádza 6 ramien, ktoré majú pri pohľade z boku tvar písmena S, na konci každého ramena je objímka na jednu žiarovku. Súčasťou lustra je aj 6 kusov plátených krytov valcovitého tvaru idúcich do kónusu. - Mosadzný starožitný luster s veľkou dutou základňou, z ktorej vychádzajú 3 ramená zahnuté v tvare S. - Prútená skrinka, skelet skrinky je zo železných trubiek o priemere asi 1 cm, pričom skelet je omotaný a vypletaný prútím. Je vysoká asi 160 cm, cca 60 cm široká a asi 50 cm hlboká. Skladá sa akoby z dvoch častí, pričom jedna spodná časť (2/3 z celej skrinky) má v prednej časti dvojdvierka a táto odkladacia časť je v polovici predelená poličkou. Horná časť je otvorená bez dvierok a má tvar oblúka. - Drevená stolička, stolička zo súpravy typu „ Slovenská izba“, skladá sa zo samostatných častí nôh, sedacej časti a opierky chrbta. Chrbtová časť je vyrezávaná v tvare, ktorý pripomína 2 srdcia. - Okrúhly ratanový kôš rozširujúci sa smerom nahor, výška koša je asi 70 cm. - Živé kvety v kvetináčoch, 1ks citrónovník, výška asi 3 m, s bohatou korunou, 1ks palma , výška asi 3 m, 1 ks palma výška asi 2,5 metra. V časti vydania veci a to LP platne v kartónovej krabici, osobné doklady v kartónovej krabici, mosadzný starožitný luster, luster z mosadze v tvare ohýbaných trubiek s troma ramenami, súd konanie zastavil a navrhovateľom priznal náhradu trov konania vo výške 1.318,42 €. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že z hľadiska úspešnosti žaloby na vydanie veci je podstatné, že vec sa nenachádza vo faktickej moci vlastníka ale v moci inej osoby, ktorá predmetnú vec odmieta vydať, že žalovaný má vec u seba a preto má možnosť vec vydať vlastníkovi; pričom táto vec musí byť individualizovaná takým spôsobom, aby ju bolo možné odlíšiť od iných vecí, najmä od vecí rovnakého druhu; odporca vec zadržiava protiprávne; vlastník musí preukázať existenciu vlastníckeho práva k veci, o vydanie ktorej žiada. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané vlastnícke právo k veciam; k motocyklu technickým preukazom, ŠPZ; k starožitnému nábytku čestným prehlásením otca navrhovateľky 2./, pričom na podporu dôveryhodnosti tohto čestného prehlásenia svedčí aj svedecká výpoveď svedka X. Z., ktorý prevážal tieto darované veci z Lučenca do Bratislavy. Skutočnosť, že predmetné veci sa nachádzajú, resp. v čase podania žaloby sa nachádzali, v moci odporcu, mal súd prvého stupňa preukázané zo svedeckej výpovedi Z.. G. W. D. M. z vyšetrovacieho spisu OR PZ Bratislava 5 č. ORP 300/2/OVK B5-2005. Súd prvého stupňa považoval popis vecí za dostatočný. V časti týkajúcej sa vecí LP platne v kartónovej krabici, osobné doklady v kartónovej krabici, mosadzný starožitný luster, luster z mosadze v tvare ohýbaných trubiek s troma ramenami, prvostupňový súd konanie v zmysle § 96 O.s.p. zastavil. O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešným navrhovateľom priznal náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia. Rozsudok vo vyhovujúcej časti odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadol odporca, vytýkajúc súdu prvého stupňa, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho a nedostatočne zisteného skutkového stavu a tiež nesprávneho právneho posúdenia celej veci. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že zo strany navrhovateľov v konaní nebola preukázaná žiadnym spôsobom skutočnosť, že by sa veci v čase vyhlásenia rozsudku nachádzali u odporcu a konštatovanie súdu prvého stupňa o opaku nemá žiaden podklad. Zásadným nedostatkom napadnutého rozsudku spôsobujúceho jeho nevykonateľnosť je nedostatočná individualizácia vecí, ktorých sa žaloba týka a ktorých sa navrhovatelia domáhajú. Súd prvého stupňa uvádza ako predpoklad úspešnosti vindikačnej žalobe individualizáciu veci takým spôsobom, aby ju bolo možné odlíšiť od iných vecí, najmä od vecí rovnakého druhu, na druhej strane však jeho výrok v rozsudku ohľadom starožitného stola z tmavého dreva, dvoch kusov starožitných kresiel z tmavého dreva, dvoch kusov starožitných stoličiek, starožitného lustra, celodreveného, mosadzného starožitného lustra, prútenej skrinky, drevenej stoličky zo súpravy typu slovenská izba, okrúhleho ratanového koša, živých kvetov v kvetináči, túto podmienku vôbec nespĺňa a z rozsudku nie je vôbec zrejmé, čo by sa v skutočnosti malo plniť. Individualizácia uvedených je nekonkrétna, čo potvrdzuje samotná formulácia výroku súdom. „Motív zvieracej hlavy pravdepodobne sova, mačka lev“. Slovom „pravdepodobne“ je evidentné, že súd nemá ustálené ako by dané veci mali vyzerať a teda čo by sa vlastne malo plniť. Potom aj jeho výrok špecifikujúci veci je v rovine pravdepodobného popisu, čo je v rozpore s riadnym vindikačným predpokladom pre úspešnosť žaloby. Nepresnosť, nejasnosť a nedostatok v individualizácii vecí sa prejavuje vo výrokovej časti rozsudku. Nie je zrejmé o aké živé kvety by podľa výroku rozsudku malo ísť. Popri uvedených nedostatkoch neboli v konaní preukázané ani vlastnícke práva k veciam, ktorých vydania sa navrhovatelia domáhali. Čestné vyhlásenie pána Vojtecha Lietavu, na ktoré odkazuje v súvislosti s vlastníckym právom súd, je samo osebe nedostatočným dôkazom, nakoľko v konaní relevantné nadobudnutie vecí ako darcom preukázané nebolo. Preukázanie spôsobu nadobudnutia vlastníctva k starožitnému nábytku darcom bolo odporcovi zo strany navrhovateľov priamo odopreté, čo oprávnene vzbudzuje pochybnosti o nadobudnutí vlastníctva navrhovateľov. Svedecká výpoveď pána Pažitného sa netýka existencie vlastníctva, ale výlučne len prevozu nábytku. V skúmaní otázky vlastníctva sa súd bližšie vôbec nevenoval napriek tomu, že ustálenie tejto skutočnosti sám považuje za predpoklad úspešnosti žaloby na vydanie vecí. Pokiaľ ide o ratanový kôš, živé kvety, prútenú skrinku, v tejto časti nebol predložený žiaden dôkaz svedčiaci o vlastníctve navrhovateľov. Z uvedených dôvodov navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh v celom rozsahu zamietne. Navrhovatelia v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedli, že považujú rozsudok súdu prvého stupňa za vecne správny a žiadajú ho potvrdiť. Zastávajú názor, že vlastníctvo k veciam dostatočným spôsobom preukázali, veci ktorých vydania navrhovatelia sa domáhajú, sa nachádzajú v skladových priestoroch odporcu na Jankulovej ulici, skutočnosť, ktorú potvrdili i svedkovia napr. Z. M. W. Z. G.. B.. K. I. listom uznáva, že v držbe jeho klientky sa nachádzajú veci, ktorých vydanie žiadajú vrátenie, ktoré podmienil vrátením veci patriacich Sofer, s.r.o. Tvrdenie odporcu ohľadom nepresnosti a nejasnosti v individualizácii vecí považuje za účelové. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 10 ods. 1 O.s.p. prejednal odvolanie, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú podmienky ani na potvrdenie a ani na zmenu napadnutého rozsudku. Predmetom konania je žaloba na vydanie veci, pri ktorej základnou podmienkou úspechu je preukázanie vlastníckeho práva, ako aj preukázanie, že odporca vec zadržiava protiprávne, pričom táto vec musí byť individualizovaná takým spôsobom, aby ju nebolo možné odlíšiť od iných veci, najmä od vecí rovnakého druhu. Napriek tomu, že súd prvého stupňa v dôvodoch svojho odvolania sa na tieto predpoklady úspešnosti žaloby na vydanie veci odvoláva, pri ich dodržiavaní nebol dôsledný. Z hľadiska hospodárnosti konania bolo potrebné striktne dodržiavať pravidlo upravené v § 154 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, pravidlo, ktoré zaväzovalo súd prvého stupňa zistiť, či veci, vydania ktorých sa navrhovatelia domáhajú, sú vo faktickej moci odporcu, či vôbec reálne existujú aktuálne v čase vyhlásenia rozhodnutia o tejto žalobe. Odvolací súd sa pokúsil v snahe objasniť túto podmienku úspešnosti žaloby o vydanie veci o pripojenie spisu od Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava V ČVS: ORP-300/2-OVK-B5-205, z ktorého by bolo eventuálne možné zistiť zadržiavanie vecí odporcom. Písomným podaním zo dňa 21.12.2011 OR PZ Bratislava V bolo odvolaciemu súdu oznámené, že vec bola prerušená uznesením zo dňa 30.11.2011 podľa § 228 ods. 1 Tr. poriadku, nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe, preto nemal dostatok podkladov pre záver o splnení tejto procesnej podmienky. Za účelom dodržania zásady upravenej v § 154 ods. 1 O.s.p. bude preto potrebné súdom prvého stupňa vykonať obhliadku vecí, vydania ktorých sa navrhovatelia od odporcu domáhajú; a to podľa § 130 ods. 2 O.s.p., z vykonaného dôkazu ktorého bude preukázané, že veci, ktorých sa navrhovatelia domáhajú, odporca neprávom zadržiava. Po bezpečnom zistení, že veci reálne existujú, sú vo faktickej moci odporcu, ktorý ich neprávom zadržuje, bude povinnosťou navrhovateľov preukázať vlastnícke právo k ním. Všeobecne platí, že občianske súdne konanie je ovládané dôkaznou povinnosťou a preto sú účastníci povinní tvrdiť skutočnosti, z ktorých vyvodzujú pre seba priaznivé právne dôsledky. K tomuto tvrdeniu sú povinní označiť súdu dôkazy (§ 120 ods. 1 O.s.p.), pričom pri hodnotení dôkazov súd starostlivo prihliada ku všetkému čo v konaní vyšlo najavo (§ 132 O.s.p.). Pokiaľ však účastník skutočnosti, na existencii ktorých by bolo možné založiť pre neho priaznivé rozhodnutie vo veci netvrdí a tieto skutočnosti nevyjdú v konaní najavo, je dôsledkom jeho nečinnosti pre neho nepriaznivé rozhodnutie vo veci. Toto pravidlo platí v plnom rozsahu i v konaní o vlastníckej žalobe. Ďalším základným nedostatkom rozhodnutia súdu prvého stupňa je, že súdom prevzatý petit zo žalobného návrhu navrhovateľa, z hľadiska vykonateľnosti, môže spôsobiť ťažkosti, pretože veci nie sú dostatočne špecifikované spôsobom, aby ich nebolo možné zameniť s inými vecami rovnakého druhu. Uvedenému záveru nasvedčuje výroková časť rozsudku, v ktorom sa popri opise vecí vyskytujú už svojim významom z gramatického hľadiska slová, ktoré vylučujú presnosť; „tmavé drevo, motív, pravdepodobne, sova, mačka, lev“. V judikatúre najvyššieho súdu je možné sledovať ústup od prísneho formalizmu, avšak nie je možné vyhovovať ľubovoľne formulovaným výrokom, pretože exekučný súd pri exekúcii nemôže súdom označenú individualizáciu realizovať inak, ako ju označilo vykonávané rozhodnutie. Na základe uvedeného, teda záver súdu prvého stupňa o preukázaní splnenia základných predpokladov na vydanie vecí nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pretože súd prvého stupňa pre takéto posúdenie nevykonal dostatočné dôkazy. V tomto smere sa javí nevyhnutne opätovne vypočuť navrhovateľov s tým, že dôkazná povinnosť spočíva na nich, na zistenie základných zákonných predpokladov vindikácie. Nie je možné tiež opomenúť, že navrhovatelia sa predmetnou žalobou domáhajú vydania viacerých hnuteľných vecí. V tomto smere odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvého stupňa, že pravidlá pre úspešné uplatnenie vindikácie, musia byť bezpečne preukázané vo vzťahu ku každej veci, ktorej vydania sa navrhovatelia domáhajú, a to jednotlivo; preto neobstojí, ak sa súd prvého stupňa uspokojí s dodržaním pravidiel iba vo vzťahu k niektorým veciam, závery ktoré paušálne prevezme i k veciam, ku ktorým podmienky na vydanie veci neboli spoľahlivo preukázané. V takom prípade je namieste konštatovať, že navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno a preto vo vzťahu k týmto veciam je potrebné žalobu ako bezdôvodnú zamietnuť. Vzhľadom na uvedené záver súdu prvého stupňa nie je správny, keďže vychádzal z nedostatočných skutkových zistení a preto ak zo strany súdu prvého stupňa bez ďalšieho dokazovania, zaoberania sa zisťovania základných predpokladov pre vydanie vecí, došlo k vyhoveniu návrhu, je potrebné považovať jeho rozhodnutie za predčasné a zo strany súdu prvého stupňa takýmto postupom došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, čo viedlo odvolací súd s poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. h/ a f/ O.s.p., aby rozsudok súdu prvého v napadnutej, vyhovujúcej časti súdu prvého stupňa zrušil, vec vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p., pretože prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav veci. V ďalšom konaní bude súd prvého stupňa povinný riadiť sa vyššie uvedeným názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 226 O.s.p. viazaný. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne i o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.