KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava11. 7. 2012plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 20CoE/385/2011 z 11. 7. 2012

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 11. júla 2012, sp. zn. 20CoE/385/2011, ECLI:SK:KSBA:2012:1105244417.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoE/385/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1105244417
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1105244417.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave vo veci exekúcie oprávneného: Dopravný podnik Bratislava, a.s., Olejkárska
1, 814 52 Bratislava, IČO: 00 492 736, právne zastúpeného advokátom JUDr. Mariánom Chovancom,
P.O.BOX 259, 810 00 Bratislava, proti povinnému: Š. S., B.. XX.XX.XXXX, J. Ú.: XX.XX.XXXX, C.
XX, XXX XX X., vedenej súdnym exekútorom Mgr. Jánom Janecom, so sídlom Exekútorského úradu
Račianska 109/C, 831 02 Bratislava, pod č. EX 2223/2005, o vymoženie uloženej povinnosti, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 4 Er/1031/2005-13 zo dňa 18.08.2011,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozhodnutie o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e .

Vo výroku, ktorým bol oprávnený zaviazaný na zaplatenie trov exekúcie vo výške 124,56 eur, odvolací
súd napadnuté uznesenie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením (prvým výrokom) súd prvého stupňa na základe podnetu súdneho exekútora
zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) a § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (ďalej len Ex. por.). Podľa § 57 ods. 1 písm. g)
Ex. por., exekúciu súd zastaví, ak súd exekúciu vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý
nemožno exekúciu vykonať. Podľa ust. § 58 ods. 1 Ex. por. exekúciu zastaví súd na návrh
alebo aj bez návrhu. V súlade s citovanými ustanoveniami súd vyhlásil exekúciu vedenú na Okresnom
súde Bratislava I pod sp. zn. 4 Er 1031/2005 za neprípustnú a následne túto exekúciu zastavil
z dôvodu úmrtia povinného.

Pri určení výšky odmeny exekútora vychádzal súd z ustanovení § 203 Ex. por. a z vyhlášky MS SR
č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhláška), keď súdnemu
exekútorovi priznal celkovú náhradu trov exekúcie vo výške 124,56 eur. Súdnemu exekútorovi súd
prvého stupňa priznal 79,68 eur ako odmenu za 12 hodín účelne vynaložených na exekúciu (§ 14 ods.
1 písm. a/ a § 14 ods. 2 vyhlášky). Súčasne súd priznal exekútorovi odmenu za štyri úkony exekučnej
vo výške 13,28 eur (§ 14 ods. 3 a § 15 ods. 1 vyhlášky). Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu
hotových výdavkov vo výške 13,94 eur (§ 22 ods. 1 vyhlášky). Súčasťou odmeny súdneho exekútora je
v súlade s § 196 Ex. por. aj 19 % DPH vo výške 17,66 eur.

V ostatnej časti súd súdnemu exekútorovi odmenu nepriznal vzhľadom na to, že mal za preukázané, že
tieto úkony neboli účelne vynaložené na predmetnú exekúciu.

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal včas odvolanie oprávnený. Oprávnený je toho názoru, že
zastavenie exekúcie nie je opodstatnené, pričom oprávnenému nebola poskytnutá dostatočná súdna



ochrana, čo je v rozpore s Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami. Navrhol, aby súd návrh exekútora
na zastavenie exekúcie zamietol a aby sa v exekúcii pokračovalo.

Pokiaľ ide o trovy exekúcie, navrhol, aby súd uplatnil moderačné oprávnenie a trovy konania vyčíslené
exekútorom s poukazom na ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. nepriznal, alebo znížil, keďže sú
neprimerané voči vymáhanej pohľadávke.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie súdu prvého
stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie oprávneného podľa § 214 ods. 2 bez nariadenia
pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že odvolaniu
nie je možné vyhovieť.

Prvostupňový súd exekúciu zastavil z dôvodu, že ju vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod,
pre ktorý nemožno exekúciu vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Ex. por.). Exekúcia bola napadnutým
uznesením vyhlásená za neprípustnú, nakoľko povinný dňa 01.03.2003 zomrel, a tým stratil spôsobilosť
byť účastníkom konania. Ďalším výrokom napadnutého uznesenia súd exekúciu v súlade s § 57 ods.
1 písm. g) a § 58 ods. 1 Ex. por. zastavil.

V súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. g) Ex. por. súd potom ako vyhlásil exekúciu za neprípustnú z dôvodu
úmrtia povinného, nemal inú možnosť ako exekúciu vedenú na Okresnom súde Bratislava I pod. sp. zn.
4 Er 1031/2005 zastaviť. Odvolací súd sa preto v časti zastavenia exekúcie stotožňuje s
rozhodnutím a odôvodnením uznesenia súdu prvého stupňa v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého,
ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd nemohol akceptovať návrh oprávneného postupovať pri riešení otázky trov exekúcie
podľa § 150 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči
pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

Občiansky súdny poriadok upravuje trovy konania a ich náhradu v konaní pred súdom, pričom sa
spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci; výnimky sú prípustné iba v rozsahu danom zákonom.
V prejednávanej veci súd nerozhodoval o trovách súdneho konania, ale o trovách súdneho exekútora
podľa Exekučného poriadku.

Ustanovenie § 203 Exekučného poriadku upravuje náhradu trov exekučného konania za situácie, keď
dôjde k zastaveniu exekúcie a rieši vzájomný vzťah súdneho exekútora a oprávneného. Ide vlastne o
výnimku zo zásady zakotvenej v ust. § 197 ods. 1 Ex. por., že trovy exekúcie znáša povinný.

K návrhu oprávneného k použitiu § 150 ods. 2 O. s. p. pri riešení otázky trov exekúcie odvolací súd
považuje za potrebné dodať, že preskúmavacie oprávnenie odvolacieho súdu je ohraničené medzami,
v ktorých sa odvolateľ domáha preskúmania rozhodnutia (kvantitatívna stránka odvolania).

Odvolací súd je súčasne viazaný aj dôvodmi vymedzenými v odvolaní, čo znamená, že na iné
pochybenie súdu prvého stupňa, ktoré by inak mohlo byť zákonným dôvodom na podanie odvolania
(v danom prípade výška trov exekučného konania), odvolací súd pri svojom rozhodnutí o odvolaní
prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenie zistil. Odvolací súd teda môže pri svojom rozhodnutí
prihliadať iba na dôvody odvolania, ktoré boli uvedené v odvolacej lehote.

Preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti trov súdneho exekútora v súlade s ust. § 219
ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vecne správne.



Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004
Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 4Er/1031/2005

    potvrdené

Podobné rozhodnutia (zhoda citovaných ustanovení)