Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/132/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1105245193 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Škrinárová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1105245193.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Heleny Škrinárovej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Janečkovej a JUDr. Sone Pekarčíkovej, v právnej veci žalobcu DEBUT s.r.o., Cintorínska 2, Šamorín, IČO: 31 393 667, proti žalovanému Hlavné mesto SR Bratislava, Primaciálne nám. 1, Bratislava, IČO: 603 481, o zaplatenie 995,82 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 32Cb/558/2005-160 zo dňa 20.4.2010, ako aj odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 32Cb/558/2005-193 zo dňa 18.8.2010, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 32Cb/558/2005-160 zo dňa 20. apríla 2010 p o t v r d z u j e . Žalovanému náhradu trov n e p r i z n á v a . Uznesenie Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 32Cb/558/2005-193 zo dňa 18.8.2010 z r u š u j e a v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobný návrh žalobcu a zaviazal žalobcu na zaplatenie trov konania žalovaného. Súd prvého stupňa sa zaoberal nárokom na náhradu škody uplatneného žalobcom jednak z titulu nezákonného rozhodnutia, ako aj z titulu nesprávneho úradného postupu spôsobeného konaním žalovaného ako štátneho orgánu. Súd prvého stupňa nemal za preukázaný právny základ nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, pričom prvotnou podmienkou možnosti priznania nároku na náhradu škody by bola existencia rozhodnutia, ktorým v konkrétnej veci štátny orgán aplikoval všeobecné pravidlo právnej normy na ním prejednávaný prípad a rozhodoval tak o právach a povinnostiach individuálnych subjektov a nevyhnutnou podmienkou by bolo existujúce právoplatné alebo bez ohľadu na právoplatnosť vykonateľné rozhodnutie, ktoré by bolo pre jeho nezákonnosť zrušené alebo zmenené príslušným orgánom. Súd prvého stupňa však vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žalobca nepreukázal právny základ ním uplatneného nároku na náhradu škody, teda že by preukázal existenciu vykonateľného rozhodnutia, proti ktorému podal opravný prostriedok u príslušného štátneho orgánu a ktoré by bolo pre jeho nezákonnosť zrušené, a preto nemohol posudzovať zákonné medze žalobcom uplatneného nároku na náhradu škody. Ďalej sa súd prvého stupňa zaoberal otázkou zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a otázkou premlčania tohto práva. Súd prvého stupňa posudzoval tento nárok ako prípad objektívnej zodpovednosti štátu za súčasného splnenia troch podmienok - existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, nesprávny úradný postup štátu a príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa nemal za preukázanú existenciu nesprávneho úradného postupu a ani priame pôsobenie príčiny v dôsledku konania žalovaného, ktorá by vyvolala škodu, následkom ktorej došlo k zmenšeniu majetku žalobcu, a preto súd prvého stupňa vyhodnotil, že žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť na základe nezákonného rozhodnutia orgánu štátu či jeho nesprávneho úradného postupu a ním uplatnenou škodou. K námietke žalobcu k premlčaniu nároku žalovaného súd uviedol, že sa žalobca o škode dozvedel dňa 01.08.2005, zároveň v tento deň aj podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa vo veci neoprávneného odčerpávania vody a zároveň vyčíslil vzniknutú škodu vo výške cca 99.000.- Sk. Z uvedeného vyplýva, že žalobca si uplatnil na súde právo na náhradu škody pred uplynutím trojročnej zákonnej lehoty stanovenej na uplatnenie práva. Keďže súd prvého stupňa nemal za preukázaný základ nároku vyplývajúceho zo žalobného návrhu, teda mal zato, že žalobca v konaní nepreukázal nezákonné rozhodnutie a nepreukázal ani nesprávny úradný postup, ktorý mu škodu spôsobil, žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal riadne a včas odvolanie žalobca, ktorý žiadal odvolací súd, aby rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec pridelil zákonnému sudcovi a advokátskej kancelárii Kuráň + Marková priznal odmenu za dva úkony právnej služby. Žalobca v odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa mu odňal právo sťažovať sa na nezákonné praktiky uplatňované voči nemu zo strany dvoch súdov a v odvolacom konaní sa preto domáha, aby ho súdy prestali bezdôvodne diskriminovať. Odvolateľ ďalej uviedol, že nie je jeho vinou, že sa spor ťahá dlhé obdobie, že na strane súdu došlo k pochybeniam, ktoré znemožňujú zákonný, nestranný a spravodlivý proces, že súdy sa nedokážu včas a bez nezmyslov vyporiadať s otázkou vrátenia nesprávne vyrubeného súdneho poplatku, že súd nebral do úvahy dôkazy a argumenty predložené žalobcom, ale si osvojil chabé argumenty uvádzané právnymi zástupcami žalovaného. Ďalej namietal, že súd prvého stupňa, ako i odvolací súd sa nezákonne vysporiadali so vznesenou námietkou zaujatosti a že súd prvého stupňa napriek žiadosti o odročenie pojednávania dňa 20.4.2010 otvoril pojednávanie vo veci rozhodol. Žalobca ďalej uviedol, že on nikoho neohrozoval na jeho právach a snažil sa hájiť tie svoje, a to prostredníctvom žalobného návrhu a cíti sa byť veľmi poškodený postupom súdu, keďže má zato, že ho súd neúnosne znevažuje, nakoľko žalobca nemá právnické vzdelanie v prospech právnickej kancelárie, ktorou je zastupovaný žalovaný. Žalobca ďalej uviedol, že hoci súd informoval o svojich krokoch na obhajobu svojich práv, súd nečakal na právoplatné rozhodnutie vo veci vznesenej námietky zaujatosti, ale vytyčoval nové a nové pojednávania, z ktorých sa žalobca musel riadne a včas ospravedlňovať, čím sa tieto odročené pojednávania stali biznisom pre advokátsku kanceláriu žalovaného. Odvolateľ uviedol, že má zato, že napadnutý rozsudok nespĺňa zákonom stanovené náležitosti a v závere rozsudku je akoby spomenuté, že súdny poplatok sa žalobcovi nevrátil pre bezdôvodnosť námietky, pričom konanie sudkyne, ktorá žiadala najprv zaplatenie súdneho poplatku vo výške 66,- EUR sa asi cítila zaujatá, keďže po jeho zaplatení postúpila vznesenú námietku v súlade s O.s.p. na odvolací súd, aby vo veci rozhodol, takže logicky sudkyňa JUDr. Marta Barková nemôže tvrdiť, že námietka bola neodôvodnená. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý žiadal odvolací súd, aby rozsudok ako vecne správny potvrdil. Vo vyjadrení žalovaný uviedol, že žalobcom namietané odňatie práva konať pred súdom vidí ako nepravdivé, keďže v časovom období troch rokov mal dostatok príležitostí i času predložiť všetky dôkazy, a súd vytýčil pojednávania až po riadnom rozhodnutí o vznesenej námietke zaujatosti. K vyjadreniu žalovaného sa rozsiahlo vyjadril žalobca, že postupom súdu prvého stupňa mu bolo odňaté právo konať pred súdom, keďže mu vôbec nie je známe, čo sa na pojednávaniach bez jeho prítomnosti dialo. Žalobca preto žiadal odvolací súd, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a vrátil navrhovateľovi súdny poplatok vo výške 66,- EUR za vznesenie námietky zaujatosti. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal vec v rozsahu podľa ustanovenia § 212 ods. 1 a § 214 ods. 1 O.s.p a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Podľa § 212 ods.1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Odvolací súd sa pri vyhodnocovaní odvolania zameral na zistenie namietaného porušenia práva na spravodlivý proces, odňatie práva účastníkovi konať pred súdom a porušeniu práva na zákonného sudcu a došiel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Základné pochybenie súdu prvého stupňa videl žalobca v tom, že súd prvého stupňa nerozhodol o jeho námietke zaujatosti voči osobe sudkyne, ktorá vec prejednávala a napriek tomu ďalej konala vo veci, toto tvrdenie žalobcu sa však neukázalo ako dôvodné. Je síce pravdou, že o podaní, ktoré žalobca označil ako „vznesenie námietky voči zaujatosti sudcu“ nebolo rozhodnuté, no odvolací súd o tomto podaní nerozhodol a vec vrátil súdu prvého stupňa preto, lebo podanie žalobcu nespĺňalo zákonom predpísané náležitosti a na takúto námietku súd podľa ustanovenia § 15a ods. 5 O.s.p. neprihliada a nadriadenému súdu nepredkladá, teda námietka žalobcu, ktorej dôvodom bol iba procesný postup súdu nemala byť predložená na odvolací súd a ani súd prvého stupňa na ňu nemal prihliadať a mohol v konaní vo veci samej pokračovať bez zákonnej prekážky. K námietke žalobcu ohľadom nezachovania rovnosti účastníkov konania odvolací súd uvádza, že ju nepovažuje za dôvodnú. Žalobca namietal, že žalovaný si zvolil na zastupovanie právnickú kanceláriu a spoločnosť žalobcu je, ako žalobca uviedol, „len malý a slabý podnikateľský subjekt“, no táto uvádzaná skutočnosť je len právom účastníka konania, či žalobcu, či žalovaného, ktorí si na zastupovanie v spore môžu zvoliť právneho zástupcu, a to, že žalovaný toto svoje právo využil neznamená, že súd žalobcovi túto možnosť zobral a tým narušil rovnosť účastníkov konania, a preto právne zastúpenie žalovaného a jeho riadne zúčastňovanie sa vytýčených pojednávaní rovnako nemôže byť dôvodom pre zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa. Odvolací súd je toho názoru, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadnu skutočnosť, ktorá by predpokladala zrušenie rozhodnutia a k veci dodáva, že žalobca bol súdom prvého stupňa riadne volaný na každý termín pojednávania, dňa 04.11.2008 žalobca sa na pojednávanie nedostavil, hoci bol riadne predvolaný, ospravedlnil sa písomným podaním zo dňa 03.11.2008, z dôvodu náhleho ochorenia konateľky žalobcu A.. U. Š. a účasti konateľa C. Š. na služobnej ceste v zahraničí, dňa 05.12.2008, žalobca sa na pojednávanie nedostavil, neospravedlnil sa, hoci bol riadne predvolaný, predvolanie na pojednávanie mal doručené v zákonnej lehote, nepožiadal súd z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, no dostavil sa právny zástupca žalovaného, súd z týchto dôvodov pojednával v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti žalobcu, žalobca sa na pojednávanie ospravedlnil až dodatočne - po pojednávaní písomným podaním zo dňa 03.12.2008 doručeným na súd 08.12.2008 z dôvodu časovej tiesne, vzhľadom na doručené vyjadrenie žalovaného zo dňa 27.11.2008, aby mohol zaujať stanovisko k novým okruhom obrany žalovaného a aby sa mohol kvalifikovane pripraviť na ochranu svojich práv, dňa 19.06.2009, ktoré bolo zrušené z dôvodu podanej námietky zaujatosti žalobcu zo dňa 22.04.2009, dňa 22.10.2009, žalobca sa na pojednávanie nedostavil, hoci bol riadne predvolaný, ospravedlnil sa písomným podaním zo dňa 14.10.2009 z dôvodu, že nebolo rozhodnuté o námietke zaujatosti Krajským súdom v Bratislave, dňa 26.01.2010, žalobca sa na pojednávanie nedostavil, hoci bol riadne predvolaný, ospravedlnil sa písomným podaním zo dňa 15.01.2010 z dôvodu, že nedostal odpoveď na podanú sťažnosť zo dňa 04.01.2010, dňa 11.03.2010, žalobca sa na pojednávanie nedostavil, hoci bol riadne predvolaný, ospravedlnil sa písomným podaním zo dňa 24.02.2010, z dôvodu, že nebolo rozhodnuté o námietke zaujatosti Krajským súdom v Bratislave a podanej sťažnosti na Krajský súd v Bratislave, dňa 20.04.2010, žalobca sa na pojednávanie nedostavil, bol riadne predvolaný, ospravedlnil sa písomným podaním zo dňa 17.04.2010 z dôvodu, že nebolo rozhodnuté o námietke zaujatosti Krajským súdom v Bratislave a vo veci nemožno pokračovať v konaní, požiadal súd o vytýčenie nového termínu pojednávania, súd v tento deň pojednával a rozhodol vo veci v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti žalobcu, vzhľadom na skutočnosť, že žalobca neúčasť na pojednávaní neustále bezdôvodne ospravedlňoval a spôsoboval prieťahy v konaní. Odvolací súd mal preto za preukázané, že žalobcovi boli doručované všetky písomnosti a o možnosti rozhodnutia bez jeho účasti bol žalobca riadne poučený, ako vyplýva z predvolania súdu zo dňa 23.7.2008, ktoré žalobca dňa 31.7.2008 prevzal. K ďalšiemu namietanému dôvodu nesprávnosti napadnutého rozsudku ohľadom nevrátenia súdneho poplatku za vznesenú námietku zaujatosti a prípis ministerstva spravodlivosti odvolací súd uvádza, že nevrátenie súdneho poplatku za vznesenú námietku zaujatosti nemôže byť dôvodom pochybenia súdu v rozhodnutí vo veci samej. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, o vrátení poplatku rozhodne aj bez návrhu súd, ktorý poplatok prevzal a týmto súdom je, ako vyplýva z uznesenia zo dňa 24.4.2009 súd prvého stupňa, a preto o vrátení súdneho poplatku rozhodne tento súd. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. S poukazom na ustanovenie § 224 ods. 1 a 142 ods. 1 odvolací súd žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže si ju žalovaný v odvolacom konaní neuplatnil, hoci mal žalovaný na náhradu trov konania právo, nakoľko bol v konaní úspešný. Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 18.8.2010 rozhodol o tom, že žalobcovi nepriznáva oslobodenie od súdneho poplatku. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil tým, že žalobca nepredložil súdu také listinné dôkazy, ktoré by slúžili na riadne posúdenie žiadosti žalobcu o oslobodenie od súdnych poplatkov. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa sa riadne a včas odvolal žalobca, ktorý žiadal odvolací súd, aby uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vyhovel žiadosti žalobcu o oslobodenie od platenia súdneho poplatku, pretože je toho názoru, že spĺňa podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov, keďže je nemajetný a nebola mu preukázaná skutočnosť, že by bezúspešne bránil svoje práva. Svoje tvrdenia podporil priloženými dvadsiatimi prílohami - daňovými priznaniami, majetkovými súvahami a rozhodnutiami iných súdov, ktoré mu oslobodenie od súdnych poplatkov priznali. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1, 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie nie je vecne správne. Podľa § 372t** O.s.p. na konania začaté do 31. decembra 2011 sa použijú predpisy účinné od 1. januára 2012. Podľa § 138 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom od 1.1.2012 na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú. Podľa § 138 ods. 2 pís. a/, b/ O.s.p. v návrhu musia byť pomery účastníka dokladované vyplneným tlačivom, ktorého vzor uverejní ministerstvo spravodlivosti na svojom webovom sídle, alebo rozhodnutím o hmotnej núdzi podľa osobitných predpisov. Keďže odvolací súd musel pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu proti uzneseniu o oslobodení od súdnych poplatkov použiť novú právnu úpravu O.s.p., ktorá predpokladá pre rozhodnutie o priznaní oslobodenia vyplnenie tlačiva vydaného ministerstvom spravodlivosti, a toto tlačivo žalobcovi súdom prvého stupňa zaslané nebolo, odvolací súd rozhodol v záujme zachovania dvojinštančnosti konania o zrušení napadnutého uznesenia, keďže súd prvého stupňa nevykonal potrebné dokazovanie. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 221 odsek 1 písmena h/, O.s.p. zrušil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a podľa odseku 2 tohto ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom bude úlohou súdu prvého stupňa opätovne posúdiť majetkové pomery žalobcu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.