Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/221/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1106206970 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1106206970.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci navrhovateľa : V.. Q. F., Q. X, K., zastúpený JUDr. Zoltánom Koreňom, Hrnčiarska 2, Košice, proti odporcovi : Slovenská republika zastúpená Ministerstvom vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava, o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 26C 55/2006-148 zo dňa 24.03.2011, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobný nárok navrhovateľa o zaplatenie 662,41 €, z titulu ušlého zisku a sumu 25.452,32 € titulom náhrady škody podľa zákona číslo 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Zároveň prvostupňový súd rozhodol, že odporcovi náhradu trov konania nepriznáva. Súd prvého stupňa vychádzal zo skutkového zistenia, že dňa 3.2.2003 právnická osoba GUARDIANS Plus, s.r.o., ktorej spoločníkmi boli Q. F. P. V. W., požiadala o udelenie licencie na prevádzkovanie bezpečnostných služieb (strážnej a detektívnej služby). Na základe žiadosti začalo KR PZ vykonávať šetrenie na posúdenie spoľahlivosti konateľa spoločnosti Q. F.. Rozhodnutím zo dňa 10.04.2003 bola žiadosť o udelenie licencie zamietnutá z dôvodu, že štatutárny zástupca spoločnosti nespĺňa podmienku spoľahlivosti z dôvodu preukázaného nadmerného požívania alkoholických nápojov. Ministerstvo vnútra SR, ako orgán odvolací, zmenil rozhodnutie KR PZ. Spoločnosť sa nestotožnila ani s rozhodnutím odvolacieho orgánu a podala na Najvyššom súde SR žalobu, v ktorej žiadala preskúmať zákonnosť rozhodnutia odvolacieho orgánu zo dňa 25.júna 2003. Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 30. marca 2004 sp. zn. 4Sž 111/2003 napadnuté rozhodnutie Ministerstva vnútra SR zrušil pre nepreskúmateľnosť a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Po vrátení veci upovedomilo KR PZ GUARDIANS Plus, s.r.o., o začatí konania o udelenie licencie. Následne spoločnosť zaslala KR PZ oznámenie o zmene spoločníkov v spoločnosti, keď jediným spoločníkom spoločnosti sa stal Q. F. - navrhovateľ. Dňa 30.7.2004 sa na KR PZ dostavili konateľ a právna zástupkyňa spoločnosti za účelom uplatnenia si práva účastníka konania v konaní o udelenie licencie nazeraním do spisového materiálu Lic - 5/2003 a PPZ - 45/B-24. Dňa 23.8.2004 vzala spoločnosť návrh na začatie konania o žiadosti o udelenie licencie späť. Súd prvého stupňa mal za preukázané, že účastníkom konania o udelenie licencie (účastníkom správneho konania) bola spoločnosť GUARDIANS Plus, s.r.o., ktorá bola taktiež aj účastníkom konania ako žalobca pred Najvyšším súdom SR v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu. Navrhovateľ v konaní o udelenie licencie nevystupoval ako účastník konania, účastníkom konania o udelenie licencie bola právnická osoba a v rámci tohto konania bol posudzovaný z hľadiska spoľahlivosti v zmysle zákona o súkromných bezpečnostných službách zákona č. 379/1997 Z. z. aj navrhovateľ ako štatutárny orgán. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ust. § 27 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z., ust. § 1 ods. 1, ust. § 2 zákona č. 58/1969 Zb. a dospel k záveru, že navrhovateľ ako fyzická osoba nebol aktívne legitimovaný na podanie predmetnej žaloby a taktiež k záveru, že rozhodnutie odporcu zo dňa 25.júna 2003 Č.p. PPZ-1268-8/B-2003 bolo rozsudkom Najvyššieho súdu sp. zn. 4Sž 111/2003 zrušené pre nepreskúmateľnosť, t.j. základná podmienka priznania nároku na náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb., zrušenie právoplatného rozhodnutia pre nezákonnosť, nebola splnená. O náhrade trov konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi právo na ich náhradu nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli. Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadol navrhovateľ, v ktorom uviedol, že spoločnosť GUARDIAN Plus s.r.o., v ktorej bol konateľom, mohla mať len jeden výlučný predmet činnosti - prevádzkovanie strážnej a detektívnej služby. Po jej založení, prv než mohla byť zapísaná v obchodnom registri, musela mať licenciu, ktorú mal vydať odporca. Odporca z dôvodov odporujúcich zákonu licenciu nevydal, v dôsledku čoho nemohla byť ani spoločnosť registrovaná, a teda nemohla vzniknúť. Za týchto okolností navrhovateľ vnímal postup odporcu ako ujmu, z ktorej mu vznikla škoda, a preto uplatnil nezákonnosť daného postupu. Výklad aktívnej legitimácie súdu prvého stupňa je podľa názoru navrhovateľa veľmi zúžený, pričom poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo 205/2009. Zo základných zásad súdov Európskeho spoločenstva vyplýva, že fyzická osoba môže za rovnakých podmienok namietnuť nezákonnosť rozhodnutia, ktorého je adresátom, alebo rozhodnutia, ktoré sa týka inej osoby, avšak má na jej postavenie priamy a individuálny vplyv. Postupom odporcu sa navrhovateľ cíti dotknutý, nakoľko v rozhodnom čase nemal žiadnu inú podnikateľskú činnosť a sústredil sa výlučne na licenciu. V dôvodoch odvolania navrhovateľ ďalej poukázal na ust. § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., ust. § 1 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. a rozsudok NS ČR zo dňa 7.6.2000 sp. zn. 25Cdo 786/1999, zaoberajúce sa zodpovednosťou štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a samotným pojmom nesprávny úradný postup. Navrhovateľ má za to, že základný predpoklad zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, t.j. zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, bol v danom prípade naplnený. Z dôvodovej časti rozsudku NS SR jasne vyplýva nezákonnosť predmetného zrušeného rozhodnutia. Súd prvého stupňa nedôsledne interpretoval aj dôvod, pre ktorý NS SR zrušil rozhodnutie odporcu, pretože nepreskúmateľ- nosť je vykladaná minimálne ako nesprávnosť a toto pochybenie je rovnakej dôležitosti ako nezákonnosť. Z uvedených dôvodov navrhovateľ žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrhu navrhovateľa vyhovel, vrátane priznania trov právneho zastúpenia. K uvedenému odvolaniu navrhovateľa podal písomné vyjadrenie odporca, v ktorom uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s názorom prvostupňového súdu a tvrdenia navrhovateľa uvedené v odvolaní považuje vo vzťahu k odôvodneniu napadnutého rozsudku za irelevantné. Navrhovateľ ako fyzická osoba nebol predovšetkým aktívne legitimovaný na podanie predmetnej žaloby a sám svojim späťvzatím spôsobil zastavenie predmetného konania, ktorého výsledkom malo byť udelenie licencie na prevádzkovanie strážnej a detektívnej služby. Odporca má za to, že navrhovateľ v konaní pred súdom prvého stupňa neuniesol dôkazné bremeno, t.j. nepreukázal skutočnosti ním tvrdené. Na základe uvedeného odporca navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 10 ods.1 O.s.p. ) preskúmal vec v medziach a dôvodoch podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. a § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je v celom rozsahu vecne správny. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len „zákon o zodpovednosti štátu“) štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len „štátny orgán“). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli. Podľa § 1 ods. 2 zákona o zodpovednosti štátu zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť. Podľa § 18 ods. 1 zákona o zodpovednosti štátu štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia. Podľa § 20 zákona o zodpovednosti štátu pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone Občianskym zákonníkom. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Z ustanovenia § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2004 a ktorým bol zrušený zákon č. 58/1969 Zb., vyplýva, že zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi. Keďže k navrhovateľom tvrdenej škode malo dôjsť nesprávnym úradným postupom pred 1. júlom 2004, správne súd prvého stupňa uplatnený nárok posudzoval podľa zákona č. 58/1969 Zb. Zodpovednosť štátu podľa tohto zákona za nezákonný alebo nesprávny postup výkonu štátnej moci majúci za následok škodu, má charakter občianskoprávnej zodpovednosti. Zákon č. 58/1969 Zb. je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku zákonom špeciálnym, preto pokiaľ tento špeciálny zákon neobsahuje vlastnú úpravu, právne vzťahy sa riadia Občianskym zákonníkom (pozri § 20 zákona č. 58/1969 Zb.). Podľa § 2 zákona číslo 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím v tomto konaní. Podľa § 4 ods. 1 zákona číslo 58/1969 Zb. nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť, nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný. Podľa § 18 ods. 1, 2 zákona číslo 58/1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia. Zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť. V posudzovanej veci sa navrhovateľ domáhal náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím odporcu z 25. júna 2003 Č.p.:PPZ-1268-8/B-2003, ako odvolacieho orgánu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach č.p.: lic-5-44/2003 zo dňa 10. 4. 2003, ktorým bola zamietnutá žiadosť o udelenie licencie na prevádzkovanie strážnej a detektívnej služby, ktoré bolo rozsudkom NS SR zo dňa 30. marca 2004 sp. zn. 4Sž 111/2003 zrušené pre nepreskúmateľnosť a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Vymedzenie oprávnenej osoby požadovať voči štátu náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je upravené v § 2 citovaného zákona, podľa ktorého právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní. S ohľadom na definíciu oprávnenej osoby je zrejmé, že účastníkom v správnom konaní, ktoré má zakladať nárok na náhradu škody je GUARDIAN Plus s.r.o., výlučne ktorému zákon umožňuje uplatniť postup v zmysle zák. č. 58/1969 Zb. ( samozrejme za splnenie ostatných zákonných podmienok), skutočnosť ktorá vylučuje považovať navrhovateľa za aktívne legitimovaného pri náhrade škody podľa lex specialis. Za situácie, keď prvostupňový súd správne dospel k záveru, že navrhovateľ nie je voči štátu aktívne legitimovaný k uplatneniu nároku na náhradu škody z nezákonného rozhodnutia ako aj nesprávneho úradného postupu, je nadbytočné zaoberať sa odvolacou námietkou, týkajúcou sa nezákonného rozhodnutia. Ani navrhovateľom navrhované riešenie tejto otázky, totiž nemôže založiť nárok na náhradu škody, k uplatneniu ktorého podľa hmotného právna vôbec nie je oprávnený, pretože ak nie je navrhovateľ oprávneným subjektom v zmysle § 2 citovaného zákona, dôvod ktorý samostatne obstojí pre zamietnutie žaloby, nemohla by sa kladne prejaviť, ani hoci správne uplatnená námietka výkladu nezákonnosti dotknutého rozhodnutia. Bez právneho významu je snaha navrhovateľa privodiť pre seba priaznivejšie rozhodnutie vo veci tým, že odkazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo 205/2009, podľa ktorého mal najvyšší súd vyložiť aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o náhradu škody z titulu nesprávneho úradného postupu aj tak, že „zodpovednosť štátu sa môže dotknúť aj tretích osôb, nielen účastníkov konania“, závery ktoré ale najvyšší súd v cit. rozhodnutí neprijal, pretože prezentovaný právny názor bol iba argumentáciou navrhovateľa v podanom dovolaní, názor ktorý je súd s poukazom na ust. § 157 os. 2 O.s.p. veta prvá povinný v odôvodnení rozsudku uviesť. Rovnako bez významu je aj snaha navrhovateľa spochybniť správnosť záveru súdu prvého stupňa poukázaním na zásady súdov Európskeho spoločenstva, bez bližšej konkretizácie, keď ust. § 2 citovaného zákona jasne definuje, kto je oprávnený domáhať sa náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, za splnenia kumulatívnych podmienok, ktoré v prejednávanej veci splnené neboli. Ak navrhovateľ zastáva názor, že mal byť účastníkom vyššie uvedeného správneho konania, pretože postupom odporcu sa cítil dotknutý, nakoľko v rozhodnom čase nemal žiadnu inú podnikateľskú činnosť, bol bez pracovného pomeru a sústredil sa výlučne na licenciu pre výkon strážnej a detektívnej služby, mal postupovať v zmysle § 250b ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie správneho orgánu nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo konať, súd overí správnosť tohto tvrdenia a uloží správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie a podľa okolností odloží jeho vykonateľnosť. Týmto stanoviskom súdu je správny orgán viazaný. Po uskutočnenom doručení predloží správny orgán spisy súdu na rozhodnutie o žalobe. Ak sa v rámci správneho konania po vykonaní pokynu súdu na doručenie správneho rozhodnutia začne konanie o opravnom prostriedku, správny orgán o tom súd bez zbytočného odkladu upovedomí. Navrhovateľ toto svoje právo nevyužil, žalobu nepodal a preto nemohlo žiadnym spôsobom dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu v zmysle § 18 citovaného zákona. Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. ods. 1 potvrdil. V konaní úspešnému odporcovi vznikol nárok na náhradu trov konania proti účastníkovi, ktorý v konaní úspech nemal ( § 142 ods.1 v spojení s 224 ods.1 O.s.p. ). Odvolací súd mu však náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože nepodal návrh na ich priznanie ( § 151 ods.1 O.s.p. ). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.