Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/429/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1106230611 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Škrinárová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1106230611.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu OMEGA PLUS, spol. s.r.o., Jelšová 11 Bratislava, IČO: 31 385 427 , práv. zást. Mgr. Andrea Takáts Ilčíková, advokátka, Holubyho 26, Bratislava proti žalovanému TIMUR & PARTNERS, s.r.o., Karadžičova 8/A, Bratislava, IČO: 35 784 229 práv. zást. Advokátska kancelária Mojžíš a partneri, s.r.o., Karadžičova 8/A, Bratislava o zaplatenie 16.596,96 eur (500.000,- Sk) s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 32Cb/6/2007-152 zo dňa 12.07.2011 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č. k. 32Cb/6/2007-152 zo dňa 12.07.2011 vo veci samej a vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e a vo výroku o trovách právneho postúpenia m e n í tak, že žalovaní je povinný zaplatiť žalobcovi na náhradu trov právneho zastúpenia sumu 6.142,90,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám právneho zástupcu žalobcu. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania sumu 1.059,31 eur, do troch dni od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu žalobcu. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 16.596,96 eur so 14 % ročným úrokom z omeškania od 06.01.2005 do zaplatenia a na náhradu trov konania sumu 995,82 eur a 5.162,96 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že žalobca sa vymáhanej istiny domáhal z titulu neuhradenia nárokov z dohody o spolupráci, na projekte „ Výroba TV spotov, interaktívnych CD a DTP prác pre publicitu a komunikáciu o štrukturálnych fondoch a kohéznom fonde SR“, ktorú účastníci uzavreli ústne a následne potvrdili i zápisom z rokovania zo dňa 22 03.2004. Na základe uvedenej dohody sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému na výrobu dvadsiatich televíznych relácií štúdio, strižňu, kameru podľa objednávky a na tom základe fakturovať žalovanému 50 % cenníkovej ceny prenájmu strižne, kamery a štúdia. Žalovaný sa zaviazal okrem prenájmu uhradiť žalobcovi zo zisku hore uvedeného projektu najmenej zo sumy 2 mil. Sk 25 %. Na základe spoločnej dohody o odstúpení z konkurzu na projekt a umožnenú, aby žalovaný získal projekt bez konkurencie, bola uzavretá dohoda zo dňa 22.03.2004 s tým, že záväzok žalovaného je splatný po vyfinancovaní projektu zadávateľom t.j. Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja SR. Súd po vykonanom dokazovaní zistil, že záverečná faktúra zo strany zadávateľa bola žalovanému zaplatená 06.12.2004, teda odmena sa stala splatnou najneskôr 06.01.2005. Z prehľadu čerpania služieb a materiálov v súvislosti s plnením projektu súd zistil, že žalobca v zmysle dohody vyúčtoval žalovanému za prenájom štúdia, strižne a kamery 50 % cenníkových cien. Z čestných prehlásení A. Č. (E. R.), P.. N. K., (R.), P.. Z. U. (X. T. za N.) B. A.. R. Q. (S.) súd zistil, že práce boli v zmysle dohody vykonané v prospech žalovaného a žalobca taktiež poskytol v zmysle dohody kamery, strižne a štúdia. Zo svedeckých výpovedí P.. U., P.. K. B. A.. Q. súd mal za preukázanú skutočnosť, že žalobca podľa dohody nevstúpil do projektu priamo, ale prostredníctvom žalovaného ako i to, že svedok A.. Q. S. S. doporučil žalovanému spoluprácu so žalobcom. Námietky žalovaného o neexistencii subjektívneho práva žalobcu uplatniť si žalovaný nárok a neskoršie namietanú absolútnu neplatnosť dohody účastníkov o odmene za projekt ako i námietku nedostatku plnomocenstva zástupcu žalovaného (S.. E.) nedoručenie faktúry a pod. súd vyhodnotil ako nedôvodné a účelové. Uviedol, že na základe dohody žalobca poskytol žalovanému svoje služby za 50 % cenníkových cien, preukázateľne využil tieto služby a skutočnosť, že žalobca sa na základe dohody neuchádzal o projekt, nespôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu - dohody z 22.03.2004. Záznam z rokovania podpísaný S.. E. vzhľadom na zistený skutkový stav a na to, že účastníci v súlade s ním konali, súd vyhodnotil dohodu ako platnú. Úrok z omeškania súd priznal od 06.01.2005, teda preukázateľné po uplynutí 30 dňovej lehoty na zaplatenie. Právne vec posúdil podľa § 269 ods. 2 O.s.p. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že ich priznal úspešnému žalobcovi, pričom vyčíslene trovy krátil o úkony rokovanie s klientom ako nepreukázané a úkony - účasť na pojednávaní 06.12.2010 a 28.03.2011 krátil na jednu štvrtinu, lebo na týchto pojednávaniach z dôvodu ospravedlnenia žalovaného nedošlo k ich otvoreniu. S týmto rozsudkom sa neuspokojil žalobca ani žalovaný a v zákonnej lehote podali proti nemu odvolanie. Žalobca sa odvolal voči rozsudku v časti trov právneho zastúpenia, ktoré súd krátil o úkony rokovania s klientom dňa 22.08.2006, 28.08.2008 a 02.05.2010 z dôvodu, že tieto úkony nepreukázal. Poukázal na to, že súdny spor trval takmer 5 rokov a účelnosť rokovaní s klientom je zjavná zo samotného spisu, berúc do úvahy vzájomné súvislosti úkonov a skutočností predchádzajúcich alebo nadväzujúcich na vyúčtované rokovania s klientom a podrobné rozpísal tieto skutočnosti a priložil i potvrdenie o zrealizovaných rokovaniach s účasťou advokáta a navrhol priznať odmenu i za tieto úkony. Žalovaný vo svojom odvolaní navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd žalobu zamietne alebo zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytýkal súdu prvého stupňa, že pri vykonaní dokazovania sa zameral len na návrhy a dôkazy predkladané žalobcom a nevykonal ani nezdôvodnil prečo nevykoná dôkazy písomne navrhnuté žalovaným, preto súd porušil jeho právo na spravodlivý proces. Žalovaný zotrváva na návrhu, aby v konaní bol vypočutý S.. Q. E., ako osoba, ktorá nemala právo žalovaného zaväzovať. Súd neskúmal ani vznik ústnej dohody a pohnútky a zámer žalovaného a ani to v akom obsahu podstatných záležitostí mal tento vzťah vzniknúť. Tvrdil, že ústna dohoda bola v priamom rozpore s právnym predpisom, prípadne ho obchádzala a preto je absolútne neplatná. Žalovaný taktiež trvá na tom, aby v konaní bol vypočutý aj zástupca na výrobe relácií za spoločnosť DNA s.r.o. Namietol nedostatočné právne zdôvodnenie napadnutého rozsudku ako i to, že jeho poukazovanie na § 4 ods. 1 zák. č. 136/2001 Z. z. o hospodárskej súťaži nebolo súdnom správne zhodnotené. Ďalej sa zaoberal teoretickým výkladom konania, ktoré je v rozpore s hmotnoprávnou normou a uviedol, že žalobca nepreukázal, že by vystavil a doručil žalovanému faktúry podľa prvého článku dohody. Príslušenstvo pohľadávky ako i začiatok lehoty omeškania je taktiež nesprávne a nesprávny bol i postup súdu keď vec prejednal a rozhodol, hoci žalovaný sa ospravedlnil. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok vo veci samej potvrdiť. Uviedol, že žalovaný počas celého súdneho konania zostával pasívny, nevyužíval svoje procesné práva, bez náležitých dôvodov a ospravedlnení sa nezúčastňoval pojednávaní a umelo predlžoval konanie predstieranými návrhmi na zmierlivé mimosúdne urovnanie sporu. Ďalej poukázal na pojednávania odročené z viny žalovaného a na účelové ospravedlnenie z pojednávaní. Naopak žalobca dôkazmi preukázal, že došlo k reálnemu poskytnutiu dojednaných plnení a k ich prijatiu a využitiu žalovaným. Taktiež bolo preukázané, že žalovaný obdržal za realizáciu projektu odplatu. Zdôraznil, že žalovaný ani nepredložil dôkazy o ktorých v odvolaní tvrdí, že predložil a dôkaz vypočutím zástupcu zo spoločnosti DNA s.r.o. uplatnil až v odvolacom konaní. Výpoveď K. Q. E. síce žalovaný navrhol, ale nekonkretizoval k akým skutočnostiam sa má vyjadriť. Súd sa v odôvodnení rozsudku vysporiadal so všetkými podstatnými okolnosťami ktoré boli významné pre rozhodnutie vo veci a v závere vyjadrenia ich zrekapituloval. Krajský súd v Bratislave prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a 214 ods. 1 O.s.p. nariadením pojednávania a z obsahu predloženého spisu zistil zhodne zo súdom prvého stupňa, že žalobca si v konaní uplatňuje nárok na zaplatenie 500.000,- Sk na základe spoločnej dohody medzi účastníkmi konania, ktorá vyústila do zápisu z rokovania zo dňa 22.03.2004. Podstatnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti odvolania je, či žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie vymáhanej sumy na základe uvedenej dohody a či táto dohoda je platná. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku a preto sa v odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku s poukazom na tvrdenia žalovaného v odvolaní týkajúce sa absolútnej neplatnosti dohody účastníkov uzavretej 22.03.2004 pre obchádzanie zákona o ochrane hospodárskej súťaže, odvolací súd uvádza, že predmetná dohoda neobchádza zákon o hospodárskej súťaži. Na predmetnú dohodu totiž nie je možné aplikovať zákon č. 136/2001 Z.z. o hospodárskej súťaži, pretože žalobca nevystupoval na strane súťažiteľa. Splnenie podmienky konania resp. porušenia citovaného zákona predpokladá existenciu súťažného vzťahu, teda existenciu toho, že žalobca sa ako súper zúčastnil v rámci konania v hospodárskej súťaži tohto súťažného vzťahu. Hospodárska súťaž sa poníma ako proces stretu rôznych záujmov rôznych subjektov v oblasti trhu, na ktorý vstupujú s cieľom získať prospech (rozsudok NS SR zo 16.10.2008 sp. zn. 3Obo/147/2007), ide teda o súperenie podnikateľských subjektov v hospodárskej oblasti s cieľom predstihnúť iné subjekty, a tým dosiahnuť hospodársky prospech. Predmetná dohoda je uzavretá v súlade so zákonom pretože dohoda subjektov o spoločnom postupe resp. o odstúpení zo súťaže je v súlade so zákonom. Odvolací súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalovaného, že súd prvého stupňa vo veci vykonal len jednostranné dokazovanie v prospech žalobcu. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvého stupňa vykonal riadne a dôkladné dokazovanie, ktoré správne vyhodnotil. Žalovaný síce podaním zo dňa 03.12.2010 navrhol vypočuť ako svedka S.. Q. E., ale neuviedol na akú okolnosť ho navrhuje vypočuť. Taktiež požadoval aby súd vyžiadal od Ministerstva výstavby SR zoznam osôb, ktoré si vyzdvihli súťažné podklady, ale keďže v konaní bolo nesporné, že žalobca sa verejnej súťaže nezúčastnil, tento jeho návrh svedčí o účelovosti jeho konania a pre rozhodnutie veci bolo právne irelevantné kto sa zúčastnil súťaže. Naviac žalovaný sa od doby podania návrhu nezúčastňoval pojednávaní a súd preto po riadnom poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. dokazovanie ukončil. Na návrh žalovaného prednesený až v odvolacom konaní o vypočutí zástupcu spoločnosti DNA s.r.o. odvolací súd s poukazom na § 120 ods. 4 O.s.p. neprihliadal. K námietke žalovaného, že súd prvého stupňa sa nezaoberal resp. nesprávne posúdil oprávnenie Q. E. zaväzovať žalovaného, odvolací súd uvádza, že táto nie je správna. V konaní bolo preukázané, že k uzavretiu dohody zo dňa 22. 03. 2004 došlo po rokovaniach štatutárnych zástupcov účastníkov a túto písomne potvrdili poverení zástupcovia účastníkov. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na výklad právneho úkonu v zmysle § 35 ods. 2 Obč. zák. a 266 Obch. zák. a zdôrazňuje, že vôľu toho kto právny úkon urobil treba posudzovať i s prihliadnutím k následnému správaniu zmluvných strán. V podrobnostiach o následnom správaní zmluvných strán odvolací súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku. Záverom odvolací súd uvádza, že žalovaný v konaní pred súdom prvého stupňa nevyužil procesné práva, ktoré mu občiansky súdny poriadok dáva. Jeho tvrdenie o porušení práva na spravodlivý súdny proces je preto bez právnej relevancie. Len pre ilustráciu odvolací súd uvádza, že nariadený termín pojednávania na deň 02.09.2008 bol odročený na žiadosť žalovaného, taktiež termín 29.03.2010, 13.09.2010 odročené na žiadosť žalovaného, 06.12.2010 odročené na žiadosť žalovaného, termín 01.02.2011 - odročené na žiadosť žalovaného, 28.03.2011 - odročené na žiadosť žalovaného. Pojednávania dňa 12.07.2011 sa právny zástupca žalovaného, ktorá je zároveň konateľom jeho spoločnosti taktiež nezúčastnil. Odvolací súd konštatuje, že upovedomenie o nariadených termínoch prevzal právny zástupca včas a jeho ospravedlnenia a žiadosti o odročenie pojednávaní sú väčšinou bez relevantného dokladu o preukázaní dôvodu neúčasti. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok v časti výroku vo veci samej a povinnosti žalovaného nahradiť trovy konania z titulu zaplatenia súdneho poplatku v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vecne správne. O náhrade trov právneho zastúpenia na odvolanie žalobcu odvolací súd uvádza, že sa nestotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v časti, ktorej súd prvého stupňa nepriznal žalobcovi náhradu trov právneho postúpenia za 3 úkony - rokovanie s klientom, ktoré žalobca nepreukázal. Z obsahu spisu vyplýva, že tieto úkony boli účelné vynaložené, keď prvé rokovanie sa uskutočnilo dňa 22.08.2006, kde bol dojednaný ďalší postup po márnom uplynutí lehôt na plnenie, druhé rokovanie o 2 roky neskôr pred prvým pojednávaním v predmetnej veci a tretie rokovanie dňa 22.05.2010, ktorého predmetom bolo vyhodnotenie návrhov žalovaného na mimosúdne urovnanie sporu. Za jeden úkon právnej pomoci v r. 2006 patrí odmena 320,32 eur +5,44 eur režijný paušál, za úkon v r. 2008 suma 320,32 eur + 6,31 eur režijný paušál, za úkon v r. 2010 suma 320,32 + 7,21 eur režijný paušál. Trovy právneho zastúpenia žalobcu v konaní pred súdom prvého stupňa sú spolu 6.142,90 eur. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 a 224 ods. O.s.p. tak že odvolací súd ich priznal úspešnému žalobcovi. Žalobcovi v odvolacom konaní vznikli trovy za 4 úkony právnej pomoci a to odvolanie žalobcu proti výroku o náhrade trov právneho zastúpenia podľa § 14 ods. 3 písm b/ vyhl MSSR č. 655/2004 Z.z. v sume 160,17 eur, vyjadrenie k odvolaniu žalovaného a 320,34 eur + 2x režijný paušál 7,41 eur (r. 2011), rokovanie s klientom 213,56 eur, účasť na pojednávaní 320,34 + 2x 7,63 eur režijný paušál (r. 2012), čo je spolu 1059,31 eur, ktorú sumu je žalovaný povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalobcu. Náhradu trov právneho zastúpenia si žalobca v odvolacom konaní uplatnil i za 2 úkony - štúdium spisu. Odvolací súd mu ich náhradu nepriznal, pretože ich nepovažoval za účelné vynaložené pre uplatnenie práva. Toto rozhodnutie prijal Krajský súd v Bratislave v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.