Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/229/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1106231737 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Szabová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1106231737.2 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Edity Szabovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci navrhovateľa: Slovenská lekárska komora so sídlom Dobšinského 12, Bratislava, IČO:17313317, zastúpeného advokátom JUDr. Ondrejom Škodlerom, Pri suchom mlyne 56, Bratislava proti odporkyni: H.. C. P., X.. X.X.XXXX, L. H. L. X, L., o zaplatenie 2 000,- Sk s príslušenstvom, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave, č.k. 9C/43/2008-64 zo dňa 22.2.2011 r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave, rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 22.2.2011, č.k. 9C/43/2008-64 p o t v r d z u j e. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi na náhradu trov odvolacieho konania 28,81 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám jeho právneho zástupcu. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu v sume 66,39 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 12% ročne z dlžnej sumy od 1.3.2004 až do zaplatenia a trovy konania 124,60 eur. V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že návrhom podaným na súd dňa 11.10.2006 sa navrhovateľ voči odporkyni domáhal zaplatenia 2.000,- Sk s príslušenstvom z titulu nezaplateného členského príspevku za rok 2004. Odporkyňa sa v konaní bránila tým, že nikdy nepožiadala Slovenskú lekársku komoru (ďalej len SLK) o členstvo, teda nebola jej členkou, a preto nemôže byť ani sankcionovaná za neplatenie čiastky organizácii, ktorej členskú prihlášku nikdy nepodpísala. Z dokazovania vykonaného na pojednávaní súd zistil, že snem SLK, ktorý sa konal v dňoch 5. a 6.12.2003 schválil uznesenie č. US/26/12/2003, ktorým určil členský príspevok na rok 2004 pre registrovaného člena vo výške 2.000,- Sk s tým, že členský príspevok musí byť uhradený do 29.2.2004. Vychádzal z ust. § 3 ods.1 zák. č. 219/2002 Z.z. o povolaní lekára, o SLK, o povolaní zubného lekára, o Slovenskej komore zubných lekárov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného do 31.12.2004, podľa ktorého lekár na účely tohto zákona je ten, kto vykonáva povolanie lekára a je zapísaný v registri lekárov. Podľa § 14 ods. 1 uvedeného zákona členstvo v komore vzniká zápisom do registra lekárov, prijatím za neregistrovaného člena komory alebo udelením čestného členstva v komore. Podľa ods. 3 uvedeného ustanovenia, členstvo v komore je povinné pre všetky osoby, ktoré vykonávajú povolanie lekára poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Z vyššie uvedeného mal súd preukázané, že odporkyňa ako lekárka bola v období v roku 2004 členkou SLK. V zmysle ust. § 15 ods. 2 písm. f) citovaného zákona jej potom vznikla povinnosť včas a riadne platiť členské príspevky. Podľa § 18 ods. 2 písm. f) schválenie výšky členského príspevku prináleží snemu komory. Ďalej súd zistil, že podľa hospodárskeho poriadku SLK boli členské príspevky splatné v termíne stanovenom snemom SLK. Výška členského príspevku schválená snemom SLK pre rok 2004 predstavovala pre riadneho člena SLK 2.000,- Sk. Členský príspevok pre rok 2004 bol splatný dňa 29.2.2004. Bolo teda nesporné, že členstvo v komore bolo v roku 2004 povinné pre všetky osoby, ktoré vykonávali povolanie lekára poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Aj odporkyňa ako osoba vykonávajúca povolanie lekára bola členkou SLK zo zákona a ako taká bola povinná za rok 2004 zaplatiť členský príspevok vo výške 2.000,- Sk. Odporkyňa bola opakovane navrhovateľom vyzvaná na zaplatenie členského príspevku, avšak napriek tomu členský príspevok doposiaľ neuhradila. Z týchto dôvodov súd návrhu navrhovateľa vyhovel a zaviazal odporkyňu na zaplatenie 66,39 eur, čo zodpovedá 2.000,- Sk. V súvislosti s rozhodovaním o úrokoch z omeškania súd vychádzal z ust. § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) a z ust. § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., v zmysle ktorého výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska, platnej k prvému dňu omeškania s platením peňažného dlhu. Diskontná sadzba bola Národnou bankou Slovenska k 1.3.2004 určená vo výške 6%. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods.1 O.s.p. a v konaní úspešnému navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov konania. Proti rozsudku podala včas odvolanie odporkyňa, ktorá poukázala na to, že podľa jej názoru ust. § 14 zák. č. 219/2002 je v rozpore s článkom 17 Smernice rady 93/16/EHS z 5.4.1993 na uľahčenie voľného pohybu lekárov a vzájomného uznávania ich diplomov, osvedčení a iných dokladov o formálnych kvalifikáciách. Rozpor § 14 ods. 1 a ods. 3 tohto zákona s článkom 17 smernice rady 93/16/ EHS potvrdzuje od 1.1.2005 aj zák. č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nahradil citovaný zákon a ktorý v § 50 ods. 3 upustil od povinného členstva lekára v SLK a zaviedol dobrovoľné členstvo v SLK. Touto zmenou sa odstránil transpozičný deficit Slovenskej republiky voči Európskej únie a citovaný všeobecný záväzný právny predpis dostal do súladu s právne záväzným aktom Európskej únie. Ak by toto vyjadrenie nebolo postavené na právnom základe, potom by zák. č. 578/2004 Z.z. bez problémov ponechal nielen registráciu lekára, ale aj jeho povinné členstvo v profesijnej organizácii. Pre lekára po vypustení povinného členstva v SLK zostala len povinnosť registrovať sa a súčasne je možnosť dobrovoľne sa rozhodnúť, či chce byť alebo nechce byť členom profesijnej organizácie. Porušenie práva Európskej únie vidí odvolateľka v tom, že zákon č. 219/2002 Z.z., ktorý predchádzal zákonu č. 578/2004 Z.z. požadoval súbežnú registráciu lekára a členstvo lekára v profesijnej organizácii, čo dikcia článku 17 ods.1 vyššie uvedenej smernice vylučuje. To, že predchádzajúci zákon vyžadoval súčasne registráciu a aj členstvo profesijnej organizácii preukazujú ust. § 3 ods.1, § 5 ods.1 a § 14 ods.1,3 zák. č. 219/2002 Z.z.. Ďalej uviedla, že Smernica Rady 93/16/EHS sa vzťahuje nielen na tzv. hosťujúcich lekárov, ale aj na vlastných lekárov. Rovnosť práv a povinností v zmysle článku 17 ods. 1 Smernice nebola zák. č. 219/2002 Z.z. zabezpečená, pretože od povinného členstva bol tento tzv. hosťujúci lekár oslobodený ust. § 14 ods. 7 zák. č. 219/2002 Z.z., ale naďalej mu zostala povinnosť registrácie. Uvedený zákon teda diskriminoval slovenského lekára, ktorý musel byť zo zákona aj členom SLK. Výkon zdravotníckeho povolania v Európskej únii patrí do kategórie regulovaných povolaní popri napr. architektoch, advokátoch, a preto právne záväzné akty Európskej únie regulujúce výkony zdravotníckeho povolania musia platiť vo všetkých členských štátoch rovnako. Všeobecne záväzný právny predpis Slovenskej republiky možno uplatniť len vtedy, ak nie je v rozpore s právne záväzným aktom Európskej únie. Ďalej poukázala na článok 1 ods.2 druhá veta ústavného zákona č. 460/1992 Z.z. Ústava Slovenskej republiky, v zmysle ktorého je Slovenská republika viazaná tzv. prístupovou zmluvou uzatvorenou medzi európskym spoločenstvom a ich členskými štátmi na strane jednej a Slovenskou republikou na strane druhej, z ktorej vyplýva okrem iných záväzok pre Slovenskú republiku aj povinnosť dodržiavať právne záväzné akty európskych spoločenstiev a Európskej únie. Tento záväzok sa prejavil aj v článku 7 ods. 2 druhá veta Ústavy, podľa ktorého právne záväzné akty európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Podľa jej názoru by sa odvolací súd v súlade s článkom 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie mal zaoberať prejudicionálnou otázkou na výklad článku 17 smernice rady 93/16/EHS, najmä na výklad o tom, či členský štát podľa citovaného článku mohol požadovať od vlastného lekára, ktorý je jeho štátnym príslušníkom, vykonávanie lekárskej činnosti len na základe jednej z povinností uvedených v článku 17, alebo či členský štát mohol požadovať vykonávanie lekárskej činnosti na základe splnenia viac ako jednej z ustanovených povinností tak, ako to do 31.12.2004 bolo v Slovenskej republike. Z týchto dôvodov považuje za prioritné posúdiť nesúlad § 14 ods. 3 s normami Európskej únie a až následne pristúpiť k vyhodnoteniu porušenia jej povinnosti neplatiť členský príspevok. Ďalej namietala aj tú skutočnosť, že register lekárov, ktorý mala SLK povinnosť viesť, nemožno stotožniť s evidenciou členov SLK. Porušenie vidí aj v tom, že SLK stotožnila akt jej registrácie s členstvom v SLK do jedného písomného dokumentu pod názvom „evidenčný list člena SLK“. Zdôraznila, že evidenčný list člena SLK nikdy nevyplňovala, len registračný formulár, z ktorého jednoznačne vyplýva, že jej písomný prejav vôle smeroval k registrácii, a to aj s ohľadom na rozsah údajov vyžadovaných na registráciu zák. č. 219/2002 Z.z.. V odvolaní konštatuje porušenie povinnosti SLK, ktoré jej boli uložené v § 6 ods.1 písm c), d), e) zák. č. 428/2002 Z.z., keď aj v jej prípade k ňou vyplnenému registračnému formuláru SLK priložila bez jej vedomia a súhlasu prvú stranu so snahou vzbudiť dojem, že ide súčasne aj o ňou vykonanú evidenciu člena SLK. Toto porušenie konštatoval aj úrad na ochranu osobných údajov v Slovenskej republike vo svojom kontrolnom náleze. Zdôraznila s poukazom na § 13 zák. 219/2002 Z.z., že jej členstvo v SLK právne účinne nemohlo vzniknúť a spochybnila právo SLK na vymáhanie nezaplatených členských príspevkov súdnou cestou. V ust. § 13 zák. č. 219/2002 Z.z. je SLK uložená povinnosť rozhodovať aj o disciplinárnych opatreniach, s možnosťou následného ukladania pokuty za neplnenie povinnosti platiť členské príspevky. Túto povinnosť si SLK uvedomovala, keďže ju písomným napomenutím zo dňa 10.2.2004 upozornila, že v prípade neuhradenia členského príspevku za rok 2004 bude proti nej zahájené disciplinárne konanie, ktoré však vôbec proti nej nebolo zahájené. Z týchto dôvodov neexistuje právny titul na súdne vymáhanie nezaplateného členského príspevku. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a okresný súd zaviazal k povinnosti vydať nový rozsudok. K odvolaniu odporkyne sa navrhovateľ vyjadril podaním zo dňa 20.5.2011 prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Uviedol, že navrhovateľkou namietaný rozpor výkladu zák. č. 219/2002 Z.z. so záväznými aktmi európskych spoločenstiev a Európskej únie je účelový. Vyslovil názor, že článok 17 ods.1 Smernice rady 93/16/EHS z 5.4.1993 sa týka príslušníkov iných členských štátov Európskej únie, ktorí majú záujem vykonávať povolanie na území Slovenskej republiky. Odporkyňa je štátnou príslušníčkou Slovenskej republiky, ktorá vykonáva a vykonávala povolanie iba na území Slovenskej republiky. Je toho názoru, že z citovaného znenia smernice nevyplýva, že členský štát na začatie alebo vykonávanie lekárskej činnosti môže požadovať buď povolenie alebo členstvo alebo registráciu v profesijnej organizácii alebo inštitúcii tak, ako to odôvodňuje odporkyňa. V súvislosti s uvedeným poukázal na ust. § 3 zák. č. 219/2002 Z.z., v zmysle ktorého bol lekárom ten, kto vykonáva povolanie lekára a je zapísaný v registri lekárov. Z uvedeného je zrejmé, že podmienkou na výkon povolania lekára bola podľa zák. č. 219/2002 Z.z. iba registrácia. V nadväznosti na registráciu lekára vzniklo priamo zo zákona v zmysle § 14 ods.3 lekárovi zapísanému do registra lekárov aj členstvo v Slovenskej lekárskej komore. Členstvo v komore bolo povinné pre všetky osoby, ktoré vykonávali povolanie lekára poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Zákon č. 219/2002 Z.z. však ako podmienku výkonu povolania lekára členstvo v SLK neustanovuje. Nemožno sa preto stotožniť s argumentáciou odporkyne, že uvedený zákon požadoval súbežnú registráciu lekára a členstvo lekára v profesnej organizácii a tak porušil článok 17 ods. 1 smernice rady 93/16/EHS. Ustanovenie § 14 ods. 3 zák. 219/2002 Z.z. nebolo v rozpore s právne záväzným aktom Európskej únie, pretože Slovenská republika sa stala členom EU až 1.5.2004. K námietke odporkyne, že register lekárov nemožno stotožniť s evidenciou členov SLK uviedol, že odporkyňa sa stala členkou SLK v dobe účinnosti zák. č. 219/2002 Z.z. a v zmysle vtedy platnej legislatívy jej ako registrovanej lekárke priamo zo zákona vzniklo aj členstvo v SLK, a teda aj osobné údaje lekára a členov SLK združovala SLK v jednom registri. Preto bol navrhovateľ oprávnený osobné údaje odporkyni spracúvať nie len v rámci registra lekárov, ale aj v rámci zoznamu členov SLK. Tvrdenie odporkyne, že SLK ako prevádzkovateľ porušil povinnosti vyplývajúce zo zák. č. 428/2002 Z.z. považuje za nepravdivé. Podľa § 7 ods.4 písm. g) uvedeného zákona, prevádzkovateľ môže spracovávať osobné údaje bez súhlasu dotknutej osoby, ak spracovanie osobných údajov je nevyhnutné na ochranu zákonných práv a právom chránených záujmov prevádzkovateľa alebo tretej strany za predpokladu, že pri takomto spracúvaní osobných údajov prevádzkovateľ a tretia strana rešpektuje základné práva slobody dotknutej osoby a svojím konaním neoprávnene nezasahuje do práva na ochranu jej osobnosti a súkromia. K ďalšej námietke, že navrhovateľ nebol oprávnený k vymáhaniu členských príspevkov uviedol, že k takémuto postupu navrhovateľ pristúpil až po tom, ako odporkyňu opakovane vyzýval na zaplatenie predmetnej pohľadávky pred podaním návrhu. Poukázal na povinnosť odporkyne ako členky SLK v zmysle § 15 ods. 2 písm. f) riadne a včas platiť členské príspevky, ktoré sú podľa § 27 ods.4 zák. č. 219/2002 Z.z. jedným z foriem majetku komory. Svoje právo na uplatnenie nezaplateného členského príspevku na súde navrhovateľ oprel o článok 46 Ústavy SR. Uviedol tiež, že zákon neukladá SLK povinnosť najprv člena SLK disciplinárne potrestať a až následne si zaplatenie pohľadávky uplatňovať na súde. Uložením prípadného disciplinárneho opatrenia nie je pohľadávka členského príspevku odporcu voči SLK konvalidovaná, nakoľko disciplinárne opatrenie má iba sankčný charakter, a preto ak by aj SLK pristúpila k uloženiu disciplinárneho opatrenia za nezaplatený členský príspevok, naďalej by vyžadovala od odporkyne aj splnenie si jej povinnosti zaplatiť členský príspevok SLK. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania v celkovej výške 28,81 eur, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu odporkyne) vo výške tarifnej odmeny 16,60 eur + režijný paušál vo výške 7,41 eur + 20 DPH. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.) preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p.) a rozsudok verejne vyhlásil dňa 11.12.2012 (§ 211 ods.2, § 156 ods. 3 O.s.p.). Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a odvolacích dôvodov dospel k záveru, že súd prvého stupňa na uplatnený nárok správne aplikoval zákon č. 219/2002 Z.z. o povolaní lekára, o Slovenskej lekárskej komore, o povolaní zubného lekára, o Slovenskej komore zubných lekárov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného do 31.12.2004, na základe ktorého dospel aj k správnemu záveru, že pohľadávka navrhovateľa je dôvodná. K odvolacím námietkam odporkyne odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že je právne irelevantná jej námietka o nesúlade ust. § 14 zák. č. 219/2002 Z.z. s článkom 17 Smernice rady 93/16/EHS z 5.4.1993. Je nesporné, že každá smernica Európskej únie je záväzná pre všetky jej členské štáty, ktoré majú povinnosť ju transponovať v predpísanej lehote do svojho vnútroštátneho právneho poriadku. V danom prípade si navrhovateľ uplatnil voči odporkyni právo na zaplatenie členského príspevku na rok 2004 podľa zák. č. 219/2002 Z.z., vo výške a v lehote schválenej snemom SLK. Splatnosť členského príspevku na rok 2004 bola snemom SLK určená do 29.2.2004. Z hľadiska potreby skúmania prípadného nesúladu ust. § 14 zák. č. 219/2002 Z.z. s vyššie uvedenou smernicou je rozhodujúca skutočnosť, že Slovenská republika vstúpila do Európskej únie až dňom 1.5.2004, teda v rozhodnom čase pre vznik v tomto konaní uplatneného nároku navrhovateľa Slovenská republika uvedenou smernicou nebola viazaná. Povinnosť zosúladiť vnútroštátne predpisy s normami Európskej únie pre Slovenskú republiku vznikla teda až po 1.5.2004. Pre úplnosť je však potrebné uviesť, že zo znenia ust. 14 zák. č. 219/2002 Z.z. a čl. 17 Smernice Rady 93/16/EHS nemožno vyvodzovať nesúlad. Z týchto dôvodov sú všetky odvolacie námietky súvisiace s touto otázkou právne irelevantné, vrátane riešenia prejudiciálnej otázky. K jej námietke, že register lekárov, ktorý mala SLK povinnosť viesť, nemožno stotožniť s evidenciou členov SLK, pričom evidenčný list nikdy nevyplňovala a z registračného formulára je zrejmé, že jej písomný prejav vôle smeroval len k registrácii, odvolací súd uvádza, že ani táto jej námietka nemá právny význam a nemôže mať vplyv na odlišné posúdenie veci. Podľa platnej právnej úpravy v rozhodnom čase, zápisom do registra lekárov sa lekár zo zákona stal aj členom SLK, s povinnosťou platiť členské príspevky. Ani spochybňovanie práva na vymáhanie nezaplatených členských príspevkov súdnou cestou nemôže mať vplyv na rozhodnutie vo veci. Disciplinárny postih lekára pre neplatenie členských príspevkov je sankčným postihom a jeho uplatnenie, ktoré závisí na rozhodnutí SLK, nie je podmienkou pre vznik predpokladu úspešného uplatnenia nároku na súde. Na základe uvedených skutočností aj odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľom uplatnený nárok je dôvodný, a preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorých v odvolacom konaní priznal trovy odvolacieho konania vo výške uvedenej vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Priznané trovy zodpovedajú výške vyčíslených trov právnym zástupcom navrhovateľa, ktoré boli vyčíslené v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení neskorších úprav. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.