Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/286/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1106237899 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Michalková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1106237899.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Michalkovej a členiek senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a JUDr. Andrei Haitovej v právnej veci žalobcu: UTAR - Technologické centrum, s. r. o., Nevädzova 5, 821 01 Bratislava, IČO: 17 332 397, zast. JUDr. Martinou Brčekovou, bytom Tichá ul. č. 18, Ružomberok, proti žalovanému: POS Media Slovakia, s. r. o., Trnavská cesta 50/A, 821 02 Bratislava, IČO: 35 771 208, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Karadžičova č. 8, Bratislava, o zaplatenie 1.562,07 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 05. 05. 2011 č. k. 27Cb/262/2007-107 takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 05. 05. 2011 č. k. 27Cb/262/2007-107 p o t v r d z u j e . Žalobcovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi 1.562,07 Eur s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 1.364,21 Eur od 01. 01. 2003 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 119,66 Eur od 09. 12. 2002 až do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 54,30 Eur od 14. 01. 2003 až do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 11,95 Eur od 09. 02. 2003 až do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 11,95 Eur od 10. 03. 2003 až do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne zo sumy 1.364,21 Eur od 01. 01. 2003 do zaplatenia, vo výške 0,1 % denne zo sumy 119,66 Eur od 09. 12. 2002 až do zaplatenia, vo výške 0,1 % denne zo sumy 54,30 Eur od 14. 01. 2003 až do zaplatenia, vo výške 0,1 % denne zo sumy 11,95 Eur od 09. 02. 2003 až do zaplatenia, vo výške 0,1 % denne zo sumy 11,95 Eur od 10. 03. 2003 až do zaplatenia a trovy konania 228,24 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa rozhodol na základe návrhu žalobcu doručeného súdu dňa 06. 12. 2006, ktorým sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia nájmu nebytových priestorov za 1. štvrťrok 2003 a zaplatenia služieb poskytovaných v súvislosti s nájmom nebytových priestorov za mesiace november 2002 až február 2003. Svoje peňažné nároky žalobca vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 52310 vystavenou na sumu 1.364,21 Eur a splatnou 31. 12. 2002, faktúrou č. 1146/2002 vystavenou na sumu 119,66 Eur splatnou 08. 12. 2002, faktúrou č. 1251/2002 vystavenou na sumu 54,30 Eur splatnou 13. 01. 2003, faktúrou č. 46/2003 vystavenou na sumu 11,95 Eur splatnou 08. 02. 2003 a faktúrou č. 164/2003 vystavenou na sumu 11,95 Eur splatnou 09. 03. 2003. Žalobca ako prenajímateľ uzatvoril so žalovaným ako nájomcom dňa 01. 02. 2001 zmluvu č. 5/2001 o nájme nebytových priestorov v súlade podľa zákona č. 116/1990 Zb. v znení dodatkov č. 1 a č. 2, ktorou prenechal žalobca žalovanému za účelom výkonu podnikateľskej činnosti kancelárske priestory o výmere 11,7 m2 nachádzajúce sa na 5. poschodí v budove na Nevädzovej ulici č. 5 v Bratislave a následne nebytové priestory na 2. poschodí totožnej budovy o výmere 36,45 m2 od 01. 01. 2002. Prvostupňový súd posúdil záväzkový vzťah založený medzi žalobcom a žalovaným zmluvou o nájme nebytových priestorov ako obchodno-záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti v zmysle § 261 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka v znení platnom do 31. 01. 2004 a v tejto súvislosti aj námietku premlčania v súlade s ust. § 397 Obchodného zákonníka, keď dospel k názoru, že žalobou uplatnený nárok žalobcu nie je premlčaný, pretože žalobný návrh bol podaný skôr ako uplynula všeobecná štvorročná premlčacia lehota nároku, ktorá začala plynúť dňom splatnosti nájomného a odplaty za služby spojené s užívaním nebytových priestorov. Súd prvého stupňa konštatoval, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia o zániku žalobou uplatneného nároku, resp. jeho časti vyúčtovanej žalobcom faktúrami č. 1146/2002 a č. 1251/2002 splnením. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne a zaviaže žalobcu na náhradu trov konania, pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný uviedol, že nárok žalobcu podlieha režimu premlčania upravenému v ust. § 101 Občianskeho zákonníka, a teda sa premlčal uplynutím trojročnej premlčacej doby. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že v zmysle § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31. 01. 2004 sa právne vzťahy zo zmluvy o prenájme nebytových priestorov spravujú iba ustanoveniami Občianskeho zákonníka v spojení so zákonom č. 116/1990 Zb. o nájme bytov a nebytových priestorov a teda aj premlčanie nárokov z nich vzniknutých sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka o premlčaní, pretože pojem zmluvy tak, ako je z kontextu citovaného ustanovenia zrejmé, zahŕňa celý vzťah založený touto zmluvou. Žalovaný označil na podporu svojho právneho posúdenia skutkového stavu rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Obdo 5/2005 a rozsudky Najvyššieho súdu ČR sp. zn. I Odon 149/97 a sp. zn. 28 Cdo 774/2007. Žalobca sa písomne vyjadril k odvolaniu žalovaného a navrhol rozsudok prvostupňového súdu ako vecne a právne správny potvrdiť. V plnom rozsahu sa stotožnil so závermi rozsudku prvostupňového súdu týkajúcimi sa posúdenia záväzkového vzťahu zo zmluvy o nájme nebytových priestorov ako obchodnoprávneho vzťahu a súčasnou aplikáciou príslušných ustanovení Obchodného zákonníka na dĺžku a plynutie premlčacej doby žalobou uplatneného nároku. Ďalej uviedol, že právny vzťah, ktorý vznikol medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov, bol od samého začiatku vzťahom obchodným v zmysle § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka a samotná skutočnosť, že právna úprava zmluvy ako zmluvného typu je obsiahnutá v Občianskom zákonníku, nemení charakter predmetného vzťahu ako obchodnoprávneho vzťahu a povaha právneho vzťahu je potom rozhodujúca pre posúdenie, ktorý kódex bude potrebné aplikovať pri posúdení premlčania. Občiansky zákonník je vo vzťahu k Obchodnému zákonníku subsidiárnym, ide tu teda o vzťah predpisu osobitného a všeobecného. V právnom vzťahu žalobcu ako prenajímateľa a žalovaného ako nájomcu bola nájomná zmluva uzatvorená podľa predpisov občianskeho práva, pretože Obchodný zákonník túto úpravu neobsahuje, právna úprava inštitútu premlčania je však v Obchodnom zákonníku komplexne obsiahnutá, a preto sa nepoužije úprava Občianskeho zákonníka na posúdenie premlčania v prípade obchodnozáväzkového vzťahu. Pojem zmluva v ustanovení § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka je potrebné chápať zužujúco a aplikovať len na právnu úpravu nájomnej zmluvy príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, nie však na celý vzťah touto zmluvou založený. Žalovaný poukázal na podporu svojho stanoviska na rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Obdo/40/2008, 1Obdo/30/2008, 4Obdo/3/2009, 5Obdo/2/2009, 3Obdo/38/2008. Krajský súd ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v medziach dôvodov odvolania, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Podľa § 1 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka upravuje tento zákon postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon. Podľa § 261 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka v znení platnom do 31. 01. 2004 upravuje tretia časť zákona záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi štátom, samosprávnou územnou jednotkou alebo právnickou osobou zriadenou zákonom ako verejnoprávna inštitúcia, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Na tento účel sa za štát považujú aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv, z ktorých obsahu vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie verejných potrieb. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. Podľa § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah záväzku spočíva v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo strpieť, začína premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti. Medzi účastníkmi nebolo sporným, že uzavreli zmluvu o nájme nebytového priestoru a to ako podnikatelia, keď pri vzniku ich záväzkového vzťahu bolo zrejmé s prihliadnutím na okolnosti, že sa ich vzťah založený nájomnou zmluvou týka ich podnikateľskej činnosti. Teda obchodnoprávna povaha vzťahu medzi účastníkmi bola zrejmou pri založení tohto vzťahu. V Obchodnom zákonníku existujú tzv. komplexné úpravy právnych inštitútov obsiahnuté v celom rozsahu v Obchodnom zákonníku, keď aplikácia Občianskeho zákonníka je v týchto prípadoch vylúčená a to preto, že buď v ňom úprava takejto otázky chýba, alebo preto, že odchylná úprava v Obchodnom zákonníku je komplexnou a vychádza z odlišných princípov ako občianskoprávna úprava a je v súlade s logikou veci a jej spravodlivým usporiadaním použiť v tomto prípade na vzťahy obchodnej povahy úpravu obsiahnutú v Obchodnom zákonníku. Komplexná úprava určitého inštitútu v Obchodnom zákonníku je potom nezávislá od úpravy totožného inštitútu v Občianskom zákonníku. Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvého stupňa konštatuje, že obsah zmluvy uzavretej medzi účastníkmi sa riadi ustanoveniami zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, ale právne vzťahy vzniknuté na základe tejto nájomnej zmluvy podliehajú obchodnoprávnej úprave, lebo tieto otázky je možné v zmysle § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka riešiť podľa Obchodného zákonníka. V súvislosti s tým odvolací súd uvádza, že pojem „otázka“ použitý v § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka je potrebné vykladať ako inštitút, v tomto prípade inštitút premlčania a úpravu tohto inštitútu v Obchodnom zákonníku je potrebné považovať za ucelenú a od Občianskeho zákonníka nezávislú úpravu. Žalovaný vo svojom odvolaní namietal, že súd prvého stupňa ním vznesenú námietku premlčania neposudzoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Takáto námietka žalovaného nie je dôvodná a použitie ust. § 387 a nasl. Obchodného zákonníka, konkrétne ust. § 397 Obchodného zákonníka súdom prvého stupňa pri posudzovaní premlčania nároku žalobcu je správne. Nárok žalobcu sa preto premlčuje v štvorročnej premlčacej dobe. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zhodne s právnym názorom prvostupňového súdu dospel k záveru, že žalobou uplatnený nárok nebol v čase jeho uplatnenia na súde premlčaný a preto napadnutý rozsudok prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z hľadiska vecnej správnosti jeho výroku potvrdil. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p., tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, ich náhradu nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.