Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/264/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107227561 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Michalková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1107227561.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: HOBES, spol. s r.o., K luhům 151, Horní Benešov, IČO: 45 195 277, zast. JUDr. Václavom Hynštom, Na Výsluní č. 10, 792 01 Bruntál, Česká republika, proti žalovanému: FACTOR ASSET MANAGEMENT GROUP, a.s., Čelakovského 2, Bratislava, IČO: 35 851 996, zast. JUDr. Peter Kubík, advokát, s.r.o., Panenská č. 6, Bratislava, IČO: 47 233 931 o zaplatenie 672.143,-Kč s príslušenstvom o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 24. 03. 2011 č.k. 31Cb/96/2007-148 takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 24. 03. 2011 č.k. 31Cb/96/2007-148 a uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 02. 05. 2011 č.k. 31Cb/96/2007-158 z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobcu, ktorým sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 672.143,- Kč s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia. Súčasne prvostupňový súd zaviazal žalobcu samostatným uznesením nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 2.256,79 Eur. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Krajského súdu v Ostrave zo dňa 27. 05. 2002 č.k. 17Cm 271/96-107 v spojení s rozsudkom Vrchného súdu v Olomouci zo dňa 23. 07. 2004 č.k. 2Cmo 433/2002-188 zaplatil dňa 24. 09. 2004 žalovanému prisúdenú istinu vo výške 533.766,- Kč a trovy prvostupňového konania vo výške 95.238,30 Kč a trovy odvolacieho konania vo výške 43.138,70 Kč. Rozsudkom Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 20. 04. 2005 č.k. 32Odo 1133/2004-226 boli obidva rozsudky zrušené a vec bola vrátená krajskému súdu na ďalšie konanie, ktoré bolo v dôsledku späťvzatia návrhu žalovaným (v konaní pred Krajským súdom v Ostrave v procesnom postavení žalobcu) z dôvodu zániku žalobou uplatnenej pohľadávky splnením zastavené a žalobca (v konaní pred Krajským súdom v Ostrave v procesnom postavení žalovaného) bol zaviazaný uvedeným uznesením Krajského súdu v Ostrave zo dňa 05. 06. 2006 č.k. 17Cm 271/96-272 v spojení s uznesením Vrchného súdu v Olomoci zo dňa 30. 11. 2006 č.k. 2Cmo 398/2006-293 zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 195.712,- Kč. Žalobca si návrhom uplatnil voči žalovanému zaplatenú istinu a trovy konania spolu vo výške 672.143,- Kč, ktoré uhradil na základe zrušených rozsudkov a to titulom plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol, pretože žalobu podal subjekt, ktorý k podaniu žaloby nebol aktívne legitimovaný a žaloba pred súdmi v Českej republike by bola zamietnutá. V konaniach pred Krajským súdom v Ostrave a Vrchným súdom v Olomouci si právny predchodca žalovaného Závod Slovenského národného povstania, a.s., Žiar nad Hronom, IČO: 30 222 524 uplatnil voči žalobcovi nárok na zaplatenie 533.766,- Kč titulom ceny dodaných výrobkov podľa hospodárskej zmluvy č. 412203913040 zo dňa 31. 05. 1991, ktorú uzatvoril na základe objednávky zo dňa 14. 03. 1991. Právny predchodca žalovaného riadne dodal žalobcovi výrobky, ktoré žalobca prevzal, ale kúpnu cenu nezaplatil. Podľa listu žalobcu zo dňa 17. 01. 1995 adresovaného žalovanému uznal žalobca svoj záväzok voči žalovanému, keď v liste bola špecifikovaná výška záväzku a jeho právny dôvod s tým, že zaplatenie záväzku nie je možné uskutočniť pre nedostatok finančných prostriedkov. Podľa rozhodnutia ministra hospodárstva SR č. 170/91 zo dňa 14. 08. 1991 bol štátny podnik závody SNP Žiar nad Hronom zrušený ku dňu 15. 08. 1991 s tým, že všetok majetok bez likvidácie zrušeného štátneho podniku prechádza na Fond národného majetku SR, ktorý bol zakladateľom spoločnosti Závod SNP, a.s., so sídlom Priemyselná 12, Žiar nad Hronom a spoločnosti AKUSIT, a.s., so sídlom v Banskej Štiavnici. Podľa prílohy č. 13 delimitačného protokolu zo dňa 30. 09. 1991 uzatvoreného medzi Závodom SNP, a.s., Žiar nad Hronom a AKUSIT, a.s., neboli delimitované pohľadávky a záväzky, došlé úhrady pohľadávok na bankový účet AKUSIT, a.s. a úhrady pohľadávok pripísané na účet AKUSIT, a.s. týkajúce sa obdobia do 31.8.1991 a tieto mali byť vrátené na účet Závodu SNP,a.s.. Žalobca v konaní pred súdmi Českej republiky vychádzajúc z právneho názoru Najvyššieho súdu ČR vysloveného v rozsudku zo dňa 20. 04. 2005 č.k. 32Odo 1133/2004-226 namietol nedostatok aktívnej legitimácie žalovaného v spore o zaplatenie kúpnej ceny s tým, že dodací list zo dňa 28. 08. 1991 vystavila spoločnosť AKUSIT, a.s. a len jej teda vzniklo právo vystaviť faktúru. Poukázal na skutočnosť, že hospodárska zmluva č. 412203913040 zo dňa 31. 05. 1991 bola uzatvorená medzi Závodom SNP, š.p. pred jeho zrušením bez likvidácie ako aj na skutočnosť, že delimitačný protokol medzi Závodom SNP, a.s., Žiar nad Hronom a AKUSIT, a.s. má len deklaratórnu povahu a o prechode práv a záväzkov zo zrušeného štátneho podniku rozhodol konštitutívne zakladateľ pri založení spoločností. Súd prvého stupňa mal za preukázané, že medzi právnymi predchodcami účastníkov existoval zmluvný vzťah upravený podľa ustanovení Hospodárskeho zákonníka a žalovaný (v konaní pred súdmi v ČR v procesnom postavení žalobcu) dodal žalobcovi (v konaní pred súdmi ČR v procesnom postavení žalovaného) tovar, žalobca tovar prevzal, nereklamoval a sám žalobca nemal pochýb o tom, kto tovar dodáva a jeho cenu fakturuje, čo vyplýva z listinných dôkazov a poznámky na predmetnej faktúre. Prvostupňový súd konštatoval nedôslednosť právnych predchodcov účastníkov pri používaní tlačív a označovaní subjektov, čo však podľa jeho názoru nespôsobuje nedostatok aktívnej legitimácie a s poukazom na ust. § 120 O.s.p. dospel súd prvého stupňa k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by sa žalovaný bezdôvodne obohatil. V súvislosti s námietkou premlčania vznesenou žalovaným posúdil súd začiatok plynutia dvojročnej premlčacej lehoty tak, že táto začala plynúť v apríli 2005, kedy sa žalobca dozvedel o rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR a nie až v roku 2006 po rozhodnutí Krajského súdu v Ostrave, teda žalobca si uplatnil svoj peňažný nárok po uplynutí premlčacej doby. Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 02. 05. 2011 č.k. 31Cb/96/2007-158 uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 2.256,79 Eur a svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 142 ods. 1, veta prvá O.s.p., keďže žalovaný mal vo veci plný úspech. Vyčíslenie náhrady trov je podrobne uvedené v odôvodnení napadnutého uznesenia. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na nové prejednanie a rozhodnutie súdu prvého stupňa. Odvolanie odôvodnil žalobca tým, že súd prvého stupňa porušil zásadu res iudicata, keď vec, ktorá bola právoplatne rozhodnutá súdmi na území Českej republiky, znovu prejednal a rozhodol. Podľa názoru žalobcu mal súd prvého stupňa prihliadnuť k prekážke veci rozsúdenej z úradnej povinnosti a právne posúdiť a vysporiadať sa s tvrdením žalobcu či prišlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného a či bola žaloba žalobcu podaná včas s ohľadom na námietku premlčania. K námietke premlčania uviedol žalobca, že až rozhodnutím Krajského súdu v Ostrave zo dňa 15. 02. 2006 č.k. 17Cm 271/96-250, ktorý žalobu žalovaného zamietol a následne jeho rozhodnutím o zastavení konania z dôvodu späťvzatia žaloby žalovaným uznesením zo dňa 05. 06. 2006 č.k. 17Cm 271/96-272 v spojení s uznesením Vrchného súdu v Olomoci zo dňa 30. 11. 2006 sa žalobca dozvedel o tom, že právny dôvod plnenia odpadol, teda žalovaný sa na jeho úkor obohatil. Až dňom 30. 11. 2006 začala plynúť premlčacia doba. Žalobca namietol a nestotožnil sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa o aktívnej legitimácii Závodu SNP, a.s., za situácie, keď bezzmluvné plnenie realizovala spol. AKUSIT, a.s. podľa dodacieho listu č. 2501 zo dňa 28. 08. 1991 a faktúra na cenu dodávky bola vystavená s uvedením identifikačného čísla spol. AKUSIT, a.s. Nakoniec žalobca vo svojom odvolaní namietal, že ako advokát zapísaný v ČAK a na základe plnej moci udelenej mu žalobcom je oprávnený ako advokát zastupovať svojho klienta v konaní pred súdmi ČR a poukázal na čl. 49 a 50 Zmluvy o založení ES a Smernicu rady č. 77/249/EHS z 22.3.1977. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, navrhol rozsudok prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Namietal proti tvrdeniu žalobcu o prekážke veci rozsúdenej, pretože konanie, predmetom ktorého by bol nárok na zaplatenie kúpnej ceny nedospelo ku konečnému právoplatnému rozhodnutiu vo veci samej, a preto je súd prvého stupňa oprávnený a aj povinný vykonať nové dokazovanie vo veci samej, vec prejednať a rozhodnúť vo veci. Žalovaný má za to, že súd prvého stupňa správne posúdil začiatok plynutia premlčacej lehoty a posúdil žalobcov nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia ako premlčaný, pretože lehota začala plynúť dňa 20. 04. 2005 rozhodnutím Najvyššieho súdu ČR o zrušení dovolaním napadnutých rozsudkov, čo potvrdil aj žalobca vo svojej žalobe, v ktorej sám určil takto moment vzniku bezdôvodného obohatenia žalovaného. Žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že nikdy medzi stranami nebolo sporné, komu vznikla povinnosť uhradiť záväzok a kto je teda veriteľom a nevznikli ani pochybnosti o výške záväzku, o čom svedčí aj uznanie záväzku žalobcom zo dňa 17. 0 1. 1995 ako aj svedecká výpoveď Ing. Q. H. a komunikácia účastníkov v minulosti. Dodanie tovaru žalovaným a jeho prevzatie žalobcom nikdy v konaní nebolo sporným. Žalovaný poukazuje na účelovosť obrany žalobcu v konaní o zaplatenie kúpnej ceny a na skutočnosť, že žalobca by sa sám obohatil, ak by kúpnu cenu tovaru, ktorý prevzal nikdy nemusel uhradiť. Nakoniec žalovaný namieta žalobcom tvrdenú deklaratórnu povahu delimitačného protokolu a považuje ho za konštitutívny právny úkon, na základe ktorého boli zmluvné strany oprávnené uzatvoriť dohody vo veci sporných skutočností týkajúcich sa delimitácie. Z uvedeného vyplýva, že v prípade pochybností o aktívnej legitimácii prijať kúpnu cenu, zmluvné strany delimitačného protokolu boli oprávnené riešiť rozpory dohodou. Na námietku žalobcu ohľadom neakceptácie statusu jeho zástupcu pôsobiť na území SR ako advokát, žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že v prípade zahraničného advokáta len ak je zapísaný v zozname euroadvokátov vedenom SAK je oprávnený na území SR poskytovať právne služby ako advokát. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach dôvodov odvolania, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.), vec prejednal podľa ust. § 214 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a súčasne zrušiť na rozsudok nadväzujúce rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách prvostupňového konania. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa vyplýva skutkový stav tak ako bol zistený súdom prvého stupňa. Závod SNP, š.p. bol zrušený bez likvidácie privatizačným projektom schváleným uznesením vlády SR č. 406 zo dňa 23. 07. 1991 a dňom 16. 08. 1991 vznikli založením Fondom národného majetku dve akciové spoločnosti a to Závod SNP, a.s. a spoločnosť AKUSIT, a.s.. Podľa delimitačného protokolu sa zo Závodu SNP, š.p. delimitoval na spoločnosť AKUSIT, a.s. tam uvedený výrobný program, práva a záväzky s tým, že odborné činnosti, ktoré si závod v Banskej Štiavnici zabezpečoval samostatne, neboli predmetom odovzdávacích protokolov. Aj zo znenia hospodárskych zmlúv zo dňa 30. 09. 1991 (č.l. 83, 84 spisu) vyplýva, že dôvodom tam uvedeného prevodu majetku je odčlenenie závodu v Banskej Štiavnici od Závodu SNP, š.p. na spoločnosť AKUSIT, a.s.. Nepochybne z výpovede svedka vyplýva, že keď bol tovar vyrobený v závode v Banskej Štiavnici a dodávka realizovaná do 31. 08. 1991 právo fakturovať vzniklo spoločnosti Závod SNP, a.s. Ako vyplýva z rozsudkov súdov Českej republiky právny predchodcovia oboch účastníkov uzavreli dňa 31. 05. 1991 hospodársku zmluvu č. 412203913040 a vzťahuje sa k objednávke č. 139/2/1991 zo dňa 14. 03. 1991. Nesporne tovar bol dodaný, prevzatý a uznaný žalobcom listom zo dňa 17. 01. 1995. Predmetom návrhu žalobcu je vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo žalovanému titulom plnenia žalobcom na základe vtedy právoplatných rozsudkov, ktorými bol žalobca zaviazaný na zaplatenie istiny ako aj náhrady trov konania a žalobca aj žalovanému plnil dňa 24. 09. 2004, čo nebolo medzi účastníkmi sporné. Po zrušení rozsudkov Najvyšším súdom ČR v merite veci nebolo žiadnym súdom v Českej republike rozhodnuté, pretože žalovaný vzal návrh späť a konanie bolo uznesením Krajského súdu v Ostrave č.k. 17Cm 271/96-272 v spojení s uznesením Vrchného súdu v Olomouci zo dňa 30. 11. 2006 č.k. 2Cmo 398/2006-293 právoplatne zastavené a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 01. 2007. Žalobca teda plnil na základe neskôr zrušeného právoplatného a vykonateľného rozsudku a vrátenia plnenia sa domáhal titulom vydania bezdôvodného obohatenia získaného plnením, ktorého právny dôvod odpadol podľa ust. § 451 ods. 2 Obč. zákonníka. Žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu a súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku uviedol, že námietka premlčania je dôvodná, keď návrh bol podaný po uplynutí dvojročnej premlčacej doby. Nepochybne obaja účastníci sú obchodné spoločnosti a podľa ust. § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka sa aj na iné vzťahy súvisiace s podnikaním vzťahuje Obchodný zákonník. Inštitút bezdôvodného obohatenia nie je v Obchodnom zákonníku definovaný, preto podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka je potrebné pre jeho posúdenie aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba 4 roky. Keďže Obchodný zákonník premlčanie práva upravuje, nie je možné vzhľadom na ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka na premlčanie tohto práva ustanovenie § 107 Občianskeho zákonníka použiť, ktoré pravdepodobne súd prvého stupňa použil (uvedenie dvojročnej premlčacej doby), hoci ho v odôvodnení rozsudku necitoval. Platí to pre ustanovenie začiatku plynutia premlčacej doby i pre určenie jej dĺžky. Súd prvého stupňa preto nesprávne posúdil námietku premlčania vznesenú žalovaným. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 221 ods. 1, písm. h/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na nové konanie s tým, že súd prvého stupňa bude povinný posúdiť naplnenie podmienok vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného ako aj momentu, v ktorom malo k bezdôvodnému obohateniu prísť s ohľadom na námietku premlčania, ktorú vzniesol žalovaný a plynutie premlčacích lehôt. Odvolací súd zrušil i uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým rozhodol o náhrade trov prvostupňového konania i keď nebolo napadnuté odvolaním, pretože ide o rozhodnutie súvisiace s rozhodnutím vo veci samej, ktoré bolo zrušené. Naviac samostatné uznesenie o náhrade trov konania podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p. môže byť vydané až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Podľa ust. § 224 ods. 3 O.s.p. súd prvého stupňa v novom rozhodnutí vo veci rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.