Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/388/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107228712 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Michalková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1107228712.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: A. H., H. XX, XXX XX L., A.: XXXXXXXX, zast. JUDr. Róbert Dupkala, advokát, Miletičova 23, 821 09 Bratislava, proti odporcovi: ERILUM, s. r. o., Továrenská 14, 811 09 Bratislava, IČO: 36404926, o zaplatenie 2.586,34 Eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 29Cb/7/2008-32 zo dňa 23. 05. 2011 takto r o z h o d o l : Odvolací súd odvolanie odporcu o d m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom vyhovel návrhu navrhovateľa a zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi žalovanú pohľadávku spolu s príslušenstvom. Súčasne odporcu zaviazal na náhradu trov prvostupňového konania. Vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie a to podľa ust. § 153b O.s.p., pretože odporca sa k návrhu písomne nevyjadril do 15 dní odo dňa, keď mu bol do vlastných rúk návrh doručený spolu s uznesením zo dňa 16. 04. 2008 o uložení povinnosti v zmysle ust. § 114 ods. 3 O.s.p., a to napriek poučeniu o následkoch nesplnenia tejto povinnosti. Navrhovateľom tvrdený skutkový stav považoval súd prvého stupňa za nesporný. Navrhovateľ preukázal listinnými dôkazmi, že na základe uzatvorenej zmluvy o dielo navrhovateľ ako zhotoviteľ vykonal pre odporcu práce - elektromontážne práce. Odporca porušil zmluvu tým, že za tieto práce, teda cenu diela neuhradil a preto súd prvého stupňa zaviazal odporcu na zaplatenie žalovanej sumu. Keďže odporca neuhradil dlžnú sumu riadne a včas, dostal sa do omeškania s plnením peňažného záväzku a preto súd prvého stupňa navrhovateľovi priznal ním uplatnený úrok z omeškania a to v zmysle ust. § 369 Obch. zák. Proti uvedenému rozsudku podal v celom rozsahu v zákonnej lehote odvolanie odporca domáhajúc sa, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že podľa napadnutého rozsudku bolo dňa 12. 09. 2008 doručené uznesenie Okresného súdu Bratislava I spoločnosti odporcu, avšak ani jednému z troch konateľov spoločnosti sa uvedené rozhodnutie nedostalo. V rozsudku súd správne uvádza, že išlo o zmluvný vzťah na základe zmluvy o dielo. Ako však vidno z priložených kópií faktúr, dohodnutým dielom bolo dokončenie dvoch domov na Čiernej vode č. p. 82, 33. Dohodnutý rozsah prác pri posledných dvoch zákazkách však objednávateľom nebol vykonaný, navrhovateľ odmietol dielo dokončiť, odmietol preukázať kam išiel spotrebovaný materiál, dodnes nevrátil pracovné pomôcky. Dielo nebolo odovzdané, bolo nefunkčné, bolo potrebné urobiť úpravy elektroinštalácie, aby ho bolo možné používať. Navrhovateľ neodovzdal kópiu stavebného denníka, ktorý bol povinný viesť. Nebolo možné vykonať revíziu, čo dosvedčí revízny technik. Z titulu porušenia zmluvy faktúry navrhovateľa č. 009/2006 a 010/2006 odmietol uhradiť, pokiaľ dielo nebude dokončené, alebo pokiaľ mu nebude poskytnutá primeraná zľava. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je potrebné odmietnuť. Podľa obsahu spisu súd prvého stupňa po zvážení zákonných podmienok rozhodol podľa ust. § 114 ods. 5 O.s.p. v spojení s ust. § 153b ods. 2 písm. b) O.s.p. vydaním rozsudku pre zmeškanie, pričom účelom kontumačného rozhodnutia sporu bolo čeliť prieťahom konania zámernou pasivitou druhého účastníka konania nevyjadrením sa k návrhu na začatie konania. V súlade s ust. § 114 ods. 3 O.s.p. môže súd uznesením uložiť odporcovi, aby sa v súdom určenej lehote k veci písomne vyjadril a v prípade, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ak to povaha veci alebo okolnosti prípadu vyžadujú s výnimkou vecí podľa ust. § 120 ods. 2 O.s.p. (t. j. v konaniach, kde zo zákona sa uplatňuje vyšetrovacia zásada) a ust. § 153b ods. 5 O.s.p. (t. j. v prípadoch, kde je vylúčené vydať kontumačný rozsudok). Na uvedené zákonné ustanovenie nadväzuje fakultatívne ustanovenie § 114 ods. 5 O.s.p., v zmysle ktorého súd môže bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie, ak odporca bol o tomto následku poučený a bez vážneho dôvodu nesplní povinnosť uloženú uznesením. Podľa ust. § 202 ods. 1 O.s.p., odvolanie nie je prípustné proti rozsudku vydanému na základe uznania alebo vzdania sa nároku a proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ustanovenie § 202 O.s.p. upravuje tri skupiny prípadov, v ktorých nie je odvolanie prípustné, alebo sú obmedzené dôvody prípustnosti odvolania proti určitým rozhodnutiam vo veci samej (rozsudkom). Neprípustnosť odvolania znamená, že zákon výslovne vylučuje možnosť rozhodnutie súdu napadnúť riadnym opravným prostriedkom. Preto výpočet prípadov, v ktorých nie je prípustné podať odvolanie, treba považovať za taxatívny a možno ho rozšíriť len zákonom. Odvolanie nie je prípustné proti rozsudkom uvedeným v ust. § 202 ods. 1 O.s.p. Napriek tomu prípustnosť odvolania je daná, ak neboli splnené zákonom ustanovené podmienky na vydanie takých rozsudkov, ktoré sú upravené v ust. § 153a, § 153b a § 153c O.s.p. Prípustnosť odvolania zakladajú len nesplnené predpoklady, a preto na záver o prípustnosti nestačí tvrdenie odvolateľa, že došlo k opomenutiu niektorého z týchto predpokladov. Na prípustnosť odvolania stačí nesplnenie jedného zo zákonných predpokladov na vydanie takých rozsudkov. Druhý dôvod prípustnosti odvolania proti takým rozsudkom spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci, ktorým sa rozumie podradenie zisteného skutkového stavu (navrhovateľom tvrdeného skutkového stavu) pod konkrétne právne ustanovenia, ktoré sa na tento skutkový stav nevzťahujú. Za daných okolností rozhodnutím veci formou rozsudku pre zmeškanie nedošlo k porušeniu procesných práv odporcu. Z vrátenej doručenky do vlastných rúk zo zásielky, ktorou sa odporcovi doručovalo uznesenie zo dňa 16. 04. 2008 o uložení povinnosti podľa ust. § 114 ods. 3 O.s.p. spolu s návrhom na začatie konania, vyplýva, že zásielka bola prostredníctvom pošty doručená odporcovi dňa 12. 09. 2008 a táto doručenka bola podpísaná nečitateľným podpisom. Odporca sa k návrhu nevyjadril, hoci ho súd na to vyzval s poučením o následkoch nesplnenia tejto povinnosti. Námietku, ktorú odporca uvádza vo svojom podanom odvolaní, že uvedené uznesenie súdu prvého stupňa sa ku konateľom spoločnosti (v tom čase boli traja) nedostalo, považoval odvolací súd za neopodstatnenú a ničím nepreukázanú. Z pripojenej doručenky, ktorá je založená v spise na č. l. 26 jednoznačne vyplýva, že predmetná zásielka bola odporcovi prostredníctvom splnomocnenca riadne doručená. Ust. § 45 ods. 2 O.s.p. upravuje vyvrátiteľnú domnienku, podľa ktorej dokladom o doručení písomnosti súdu je tzv. doručenka, ktorá má povahu verejnej listiny v zmysle § 134 O.s.p. Súd vychádza z údajov na doručenke, ktoré zachytávajú postup pri doručovaní a kým nie je preukázaný opak, súd považuje právnu domnienku o pravdivosti doručenky za preukázanú. Ak účastník konania spochybňuje správnosť údajov uvedených na doručenke, napr. namieta, že zásielku neprevzala oprávnená osoba a pod., je povinný o tom súdu predložiť dôkaz a týmto spôsobom preukázať svoje tvrdenie, čo sa však v danom prípade nestalo. Rovnako okolnosti uvádzané odporcom nepovažoval odvolací súd za vážnu okolnosť, ktorá by mohla zabrániť súdu rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. Na tomto mieste je potrebné poznamenať, že skutkové okolnosti, ktorými sa odporca v rámci odvolania bránil proti navrhovateľom tvrdenému nároku, mal uviesť už počas konania pre súdom prvého stupňa, keď bol uznesením súdu vyzvaný v zmysle ust. § 114 ods. 3 O.s.p., ktorú výzvu však ignoroval. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza zo skutkového stavu tvrdeného navrhovateľom, ktorý má oporu v listinných dôkazoch ním predložených a toto rozhodnutie spočíva aj na správnom právnom posúdení veci, pre ktoré majú základný význam v napadnutom rozsudku uvedené ustanovenia Obchodného zákonníka. Nakoľko vzhľadom na uvedené boli v predmetnej veci splnené všetky podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie a rozsudok vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, odvolací súd odvolanie odporcu v zmysle ust. § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. odmietol, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., úspešnému navrhovateľovi však náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, resp. ich náhradu si ani neuplatnil riadnym návrhom podľa § 151 O.s.p. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.