Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/45/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108201266 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Šramková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1108201266.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Šramkovej a členov senátu JUDr. Beáty Jurgošovej a JUDr. Romana Bolebrucha v právnej veci žalobcu: Železničná spoločnosť Slovensko a.s., IČO: 35 914 939, so sídlom Rožňavská 1, 832 72 Bratislava, proti žalovanému: Železnice Slovenskej republiky, Bratislava, IČO: 31 364 501, so sídlom Klemensova ul. č. 8, 813 61 Bratislava, o zaplatenie 820,25 Eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k.: 34Cb/224/2008- 128 zo dňa 22.09.2011 takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa s a p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom, č. k.: 34Cb/224/2008-128 zo dňa 22.09.2011 uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi sumu vo výške 820,25 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 4.5% ročne zo sumy 820,25 Eur od 22.09.2006 až do zaplatenia a trovy konania vo výške 66,39Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca sa návrhom podaným dňa 15.01.2008 domáhal od žalovaného náhrady škody vo výške 24.711,- Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 4.5% ročne a trov konania, spočívajúcich zo zaplateného súdneho poplatku. Podaný návrh odôvodnil tým, že zamestnanec žalobcu, X.. F. B., Z..: XX.XX.XXXX, trvale bytom Sereď, dňa 07.10.2005 utrpel pracovný úraz tak, že pri zostupovaní po schodíkoch z rušňa do koľajiska v žel. stanici Bratislava odstavné, medzi 14 a 13 koľajou za účelom obhliadky zvesenia rušňa a súpravy vlaku, stúpil na pohodenú železničnú zarážku a spadol nekontrolovateľným pádom na chrbát. Pádom si poranil hlavu, chrbát a ľavú ruku. Zranenie si vyžiadalo pracovnú neschopnosť. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava vyzvala žalobcu listom zo dňa 12.04.2006 o úhradu výplaty dávok nemocenského poistenia, ktoré vyplatila zamestnancovi žalobcu. Uhradením výplaty dávok vo výške 24.711,-Sk Sociálnej poisťovni žalobcom mu vznikla škoda v uvedenej výške, ktorej náhradu si žalobca následne uplatňoval faktúrou č. 1000001969 zo dňa 07.09.2006. Túto však žalovaný odmietol uhradiť nakoľko mal za to, že úraz si zamestnanec žalobcu spôsobil sám. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí dospel k záveru, že v danom prípade je daná objektívna zodpovednosť žalovaného za škodu žalobcovi v dôsledku porušenia povinnosti jeho zamestnancov, resp. zamestnancami. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie oprel o judikát č. 55/71, podľa ktorého ak pracovník spôsobil škodu v rámci plnenia úloh organizácie zavinene, nezbaví sa organizácia zodpovednosti. Žalovaný v konaní nepreukázal, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo konaním poškodeného, zamestnanca žalobcu. V konaní mal za preukázané, že zamestnanec žalobcu, F. B. v čase úrazu nebol pod vplyvom alkoholu, riadne absolvoval školenia o BOZP, v konaní nebolo zistené porušenie jeho pracovných povinností pri práci ani iných povinností stanovených vnútornými predpismi, úraz nebol spôsobený inou osobou, zvieraťom či živelnou udalosťou a to zápisom o úraze spísaným so zamestnancom žalobcu, p. F. B. dňa 06.10.2005 o 17.50 hod, vykonaného B.. Š. P., hlavným inšpektorom BOZP a záznamom o úraze F. B. vykonaného žalobcom dňa 07.10.2005. Súd prvého stupňa priznal žalobcovi tiež úroky z omeškania vo výške 4.5% ročne zo sumy 820,25 Eur od 22.09.2006 až do zaplatenia, t.j odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry č. 100001969, ktorou žalobca žalovanému vyúčtoval náhradu škody. Podľa súdu prvého stupňa žalobca preukázal v konaní právny základ uplatneného nároku na náhradu škody voči žalovanému. O trovách súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p., kedy účastníkovi, ktorý mal plný úspech vo veci priznal náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi pozostávajúce zo súdneho poplatku za návrh a to vo výške 66,38 Eur. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal dňa 16.11.2011 odvolanie žalovaný. V podanom odvolaní argumentoval tým, že podľa jeho názoru si úraz zapríčinil samotný poškodený tým, že porušil predpis Bz 1 Bezpečnosť zamestnancov v podmienkach Železníc Slovenskej republiky č.80/6/2003- O 170, účinný od 01. januára 2004, a to konkrétne zásady uvedené v bode 199 písm. f) predpisu upravujúce zostup z koľajového vozidla, kedy pri zostupovaní z koľajového vozidla je zamestnanec povinný vopred prehliadnuť terén na zostúpenie a zostupovanie prispôsobiť stavu tohto terénu ako aj dodržať postup pri vlastnom zostupovaní popísaný v predpise. V súvislosti so záverom súdu prvého stupňa uvedenom v rozsudku, podľa ktorého pochybenie spočívalo v tom, že zarážka nemala byť pohodená na koľajisku, nakoľko na Železničnej stanici Bratislava odstavné sú umiestnené stojany na odloženie zarážok, kde mala byť zarážka odložená uviedol, že takéto stojany sú na stanici umiestnené, avšak zarážky sa do nich odkladajú až po skončení práce, pri práci so zarážkou táto nemôže byť uložená v stojane, ktorý navyše môže byť umiestnený aj vo väčšej vzdialenosti od miesta vykonávanej práce. Všetci zamestnanci pracujúci v koľajisku musia predpokladať, že v koľajisku sa môžu nachádzať aj iné predmety alebo väčšie kamene, preto je dôležité pri práci v koľajisku a teda aj pri schádzaní z rušňa venovať dostatočnú pozornosť vlastnej bezpečnosti. Keby zamestnanec žalobcu pri schádzaní postupoval podľa predpisu Bz 1, ustanovenia bodu 199 písm. f) a pri zostupovaní z koľajového vozidla by vopred prehliadol terén na zostupovanie a zostupovanie by prispôsobil stavu terénu, k úrazu by nebolo došlo. Poškodený si mohol na zostup vybrať aj iné miesto, viditeľnosť bola dobrá, bola to jeho nepozornosť a neopatrnosť. Zodpovednosť za vznik pracovného úrazu preto podľa názoru žalobcu nesie poškodený. Vzhľadom na uvedené mal žalobca za to, že súd prvého stupňa dospel vo svojom rozsudku k nesprávnemu právnemu záveru a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh žalobcu zamietne a zaviaže ho k náhrade trov prvostupňového i odvolacieho konania. K odvolaniu žalovaného podal dňa 09.12.2011 vyjadrenie žalobca v ktorom uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa považuje za správny po vecnej a obsahovej stránke. Podľa názoru žalobcu dôvody odvolania boli známe pred podaním návrhu, na pojednávaní a boli použité i v odvolaní voči rozsudku. Zamestnanec žalobcu ustanovenie predpisu Bz 1 Bezpečnosť zamestnancov v podmienkach Železníc Slovenskej republiky č. 80/6/2003-O170, čl. 199 písm. f) neporušil. Voľne pohodené zarážky a porušenie režimu v koľajisku ŽSR Bratislava odstavné, medzi 13 a 14 koľajou je v rozpore s predpisom ŽSR D2 článok 258. Zostupovanie z koľajového vozidla nie je možné vykonať inak, len ako je to stanovené a to ani z fyzického hľadiska. V koľajisku č. 13-14 Bratislava, odstavné je nepretržitá pracovná prevádzka v 12 hodinových prevádzkach. Vyjadrenie žalovaného, podľa ktorého nie je možné, aby pri práci so zarážkou bola táto odložená na stojane, naviac keď stojan môže byť umiestnený aj vo väčšej vzdialenosti od miesta pracoviska by podľa žalobcu znamenalo, že stojany na zarážky sú zbytočné lebo zamestnanci si zarážky nechávajú pohodené medzi koľajami a podľa potreby ich prenášajú pri zaisťovaní koľajových vozidiel. Prevádzkový poriadok žst. Bratislava odstavné čl. 16 jednoznačne hovorí o uložení zarážok a to na presne stanovených miestach. Pokiaľ bola zarážka v priestore medzi 13 a 14 koľajou, kde došlo k poškodeniu zdravia zamestnanca žalobcu, nejednalo sa o uloženú zarážku podľa prevádzkového poriadku, ale o pohodenú zarážku v zmysle SP. Žalobca v podanom vyjadrení ďalej poukázal na ustanovenia predpisu ŽSR Bz 1, Bezpečnosť zamestnancov v podmienkach ŽSR, čl. 18 písm. g), h), čl. 30 písm. d), čl. 36 písm. a), v zmysle ktorých sú zamestnanci povinní udržiavať pracovisko v stave, aby nebola ohrozená ich bezpečnosť a zdravie, ako aj bezpečnosť a zdravie ostatných spoluzamestnancov, sú povinní udržiavať bezpečný stav pracoviska a vytvárať bezpečné pracovné podmienky zaisťovaním BOZP v rámci svojej služobnej právomoci a zaradenia. Vedúci zamestnanci žalovaného sú povinní zabezpečiť, aby sa na pracoviská, najmä na koľajisku a na cestných komunikáciách nenachádzali žiadne nežiaduce predmety, zvyšky prepravovaných substrátov, rôzne druhy nezabezpečených či neoznačených výkopov a iné prekážky, čo v tomto prípade pohodená zarážka jednoznačne je. Žalobca sa v podanom vyjadrení stotožnil tiež s názorom súdu prvého stupňa, v zmysle ktorého v danom prípade je daná aj objektívna zodpovednosť žalovaného za škodu spôsobenú žalobcovi, a to v dôsledku porušenia povinnosti jeho zamestnancami. Vzhľadom na to žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Odvolací súd prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 2 O. s. p., preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Podľa § 195 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce (ďalej aj „ZP“) ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere. Podľa § 195 ods. 2 ZP pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Podľa § 196 ods. 1 písm. a) ZP zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže, že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali. Podľa § 219 ZP zamestnávateľ, ktorý nahradil poškodenému škodu, má nárok na náhradu voči tomu, kto poškodenému za takú škodu zodpovedá podľa osobitného predpisu, a to v rozsahu, ktorý zodpovedá miere tejto zodpovednosti voči poškodenému, ak nie je vopred dohodnuté inak. Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení Sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania; výšku škody preukazuje Sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne o výške vyplatených dávok. Podľa § 420 ods. 2 OZ škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Podľa § 420a ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou. Podľa § 420a ods. 2 písm. a) OZ škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti. Podľa § 420a ods. 3 OZ zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného. Z vykonaného dokazovania mal odvolací súd za preukázané, že poškodený, Miloš Beňo bol zamestnancom žalobcu pričom tento pracoval na pracovnej pozícii rušňovodič. Dňa 06.10.2005 utrpel pracovný úraz tak, že pri zostupovaní po schodíkoch z rušňa do koľajiska za účelom obhliadky zvesenia rušňa a súpravy vlaku stúpil na pohodenú železničnú zarážku a spadol nekontrolovaným pádom na chrbát. Pri pracovnom úraze utrpel zranenia hlavy, chrbta a ľavej ruky, pričom utrpel zlomeninu zápästia. Ďalej mal odvolací súd preukázané, že úraz zamestnanca žalobcu si vyžiadal jeho práceneschopnosť od 07.10.2005 do 22.12.2005, počas ktorej mu bolo Sociálnou poisťovňou vyplácané nemocenské a to celkovo v sume 24.711,- Sk (820,25 Eur). Vzhľadom na to, že šetrením boli zistené závady v koľajisku ŽSR Bratislava odstavné medzi 13 a 14 koľajou, čo bolo v rozpore s predpisom ŽSR D2 článok 258, Sociálna poisťovňa skonštatovala, že tieto nedostatky zo strany zamestnávateľa boli príčinou vzniku pracovného úrazu poškodeného a uplatnila voči žalobcovi postup podľa § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., kedy požadovala od žalobcu úhradu náhrady škody spôsobenej vyplateným nemocenským, nakoľko táto vznikla v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretích osôb. Keďže žalobca uvedenú sumu zaplatil vznikla mu tak škoda, spôsobená v dôsledku objektívnej zodpovednosti žalovaného, ktorú si voči žalovanému uplatnil faktúrou č. 1000001969, splatnou dňa 21.09.2006 na sumu vo výške 24.711,- Sk. Odvolací súd mal ďalej za preukázané, že zamestnanci žalobcu sa pri svojej práci okrem iného riadili predpisom Bz 1 Bezpečnosť zamestnancov v podmienkach Železníc Slovenskej republiky č. 80/6/2003 - O 170 účinným od 01.01.2004 (ďalej aj „predpis Bz 1“). V zmysle bodu 199 písm. f) predmetného predpisu zamestnanci pohybujúci sa a vykonávajúci činnosť v priestore možného ohrozenia sú pre zaistenie svojej bezpečnosti okrem ustanovení predpisu dodržiavať aj zásady, spočívajúce v tom, že pri zostupovaní z koľajového vozidla majú zostupovať len v prípade, kedy je vozidlo v kľude, pri zostupovaní z koľajového vozidla sú povinní vopred prehliadnuť terén na zostúpenie a zostupovanie prispôsobiť stavu terénu, v prípade potreby vybrať na zostup iné miesto. Pri vlastnom zostupe majú dodržať postup, kedy sa majú pevne prichytiť držadiel oboma rukami, držiac sa zostupovať po nepoškodených schodíkoch z vozidla, zostupovanie prispôsobiť terénu, na ktorý sa zostupovanie uskutočňuje, počas zostupovania sledovať schodíky a pohyb rúk a nôh. Predmetné ustanovenia sa vzťahujú jednak na zamestnancov žalovaného ako aj pre všetkých zamestnancov dopravcov na ŽSR a pre ostatné fyzické a právnické osoby, ktoré na základe zmluvného vzťahu vykonávajú v priestoroch ŽSR práce alebo inú činnosť. Nakoľko je zrejmé, že žalobca vykonáva dopravu na dráhach prevádzkovaných žalovaným na základe zmluvného vzťahu, vzťahovali sa predmetné ustanovenia predpisu Bz 1 aj na zamestnancov žalobcu, a teda aj na poškodeného, nakoľko tento sa v čase škodovej udalosti zdržiaval v priestore možného ohrozenia v zmysle uvedeného predpisu. Ďalej mal odvolací súd z konania pred súdom prvého stupňa preukázané, že podľa bodu 30 písm. d) vnútorného predpisu žalovaného Bz 1, boli vedúci zamestnanci v rozsahu svojich funkcií povinní zabezpečiť, aby sa na pracoviskách, najmä v koľajisku a na cestných komunikáciách nenachádzali žiadne nežiaduce predmety či iné prekážky a podľa bodu 36 písm. d) predpisu Bz 1 boli vedúci zamestnanci na všetkých stupňoch riadenia povinní sa postarať, aby zariadenie, náradie, pomôcky, zásielky a ostatný materiál zamestnanci používali a odkladali vždy so zachovaním prechodového prierezu a voľného a schodného manipulačného priestoru. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého sa v danom prípade jedná prípad o zodpovednosti za škodu pri prevádzkovej činnosti podľa § 420a OZ, podľa ktorého každý zodpovedá za škodu spôsobenú inému prevádzkovou činnosťou. K škodovej udalosti došlo v rámci výkonu prevádzkovej činnosti žalovaného. Podľa uznesenia NS SR, sp. zn. 5Cdo 1/2010 zo dňa 19. apríla 2011 prevádzkovou činnosťou je činnosť súvisiaca s predmetom činnosti (spravidla podnikateľskej, obchodnej), ktorú fyzická alebo právnická osoba prevádzkovaním vyvíja. Predmet tejto činnosti je vymedzený v zriaďovacej listine, v oprávnení k podnikateľskej činnosti alebo v živnostenskom oprávnení. Predpokladom zodpovednosti podľa § 420a ods. 1 OZ nie je protiprávny úkon, skôr určitá škodná udalosť, ktorá bola príčinou vzniku škody. Za prevádzkovú činnosť v zmysle § 420a ods. 1 OZ sa považuje i činnosť, ktorá bezprostredne, objektívne a fakticky predchádza, či nadväzuje na hlavnú činnosť. Prevádzkovú činnosť tak možno vymedziť ako cieľavedomú organizovanú činnosť bez ohľadu na to, o akú činnosť ide. Z výpisu z obchodného registra žalovaného, vedeného obchodným registrom Okresného súdu Bratislava I., odd. Po, vložka č. 312/B, mal odvolací súd za preukázané, že žalovaný prevádzkuje viacero činností, a to najmä prevádzkovanie železničných dráh a lanových dráh, činnosti súvisiace s prevádzkou týchto dráh ako aj prevádzkovanie dopravy na dráhe na účely poskytovania manipulačných služieb, obslužných dopravných služieb a obslužných prepravných služieb pre prevádzkovateľov dopravy na dráhe. Žalobca je v zmysle výpisu z obchodného registra vedeného Okresným súdom Bratislava I, odd.: Sa, vložka č. 3497/B prevádzkovateľom dopravy na železničnej dráhe - celoštátne a regionálne dráhy. Odvolací súd mal za preukázané, že železničná zarážka, na ktorú stúpil zamestnanec žalobcu pri zostupovaní z rušňa bola vecou, ktorú žalobca používa pri svojej prevádzkovej činnosti podľa § 420a ods. 2 písm. a) OZ. Podľa prevádzkového poriadku Železničnej stanice Bratislava Hlavná stanica v rámci úpravy zarážok a zaistenia vozidiel proti neúmyselnému pohybu je upravené uloženie zarážok na stojanoch v odstavnom koľajisku a to konkrétne medzi výhybkami č. 209-210 v počte 6 ks dvojprírubových a 2ks jednoprírubové zarážky a medzi výh č. 215-216 v počte 11 ks dvojprírubových a 3 ks jednoprírubové a medzi koľajou č. 1 a traťovou koľajou smer Bratislava Nové Mesto pri stĺpe TV č. 19 4ks dvojprírubové a podobne. Prevádzkový poriadok tiež ustanovuje, že za uloženie zarážok na stojany zodpovedá ten zamestnanec, ktorý zarážky používal pri posune, resp. ten zamestnanec, ktorý zarážky, ktorými boli súpravy vozidiel zaistené, odstránil. Z uvedených ustanovení prevádzkového poriadku je zrejmé, že zarážky sú vecami, ktoré žalovaný používa pri svojej prevádzkovej činnosti, tieto používa pri zaistení vozidiel, ako aj pri ich posunovaní, ako tomu bolo aj v čase úrazu zamestnanca žalobcu, kedy tieto napriek tomu, že sa s nimi nepracovalo, boli pohodené v priestoroch určených na zostup z koľajových vozidiel. Odvolací súd poukazuje na to, že podľa vyššie uvedeného prevádzkového poriadku miestom odloženia železničných zarážok mali byť uvedené stojany, prípadne pri vykonávaní práce so zarážkami tieto mali byť uložené tak, aby sa ich uložením nevzniklo nebezpečenstvo úrazu či inej škody. Žalovaný totiž mal vedomosť, že uvedené časti koľajiska slúžia na odstavenie vozňov a na zostup obsluhy dráhových vozidiel, ako tomu bolo aj v prípade zamestnanca žalobcu. Taktiež odvolací súd poukazuje na zodpovednosť zamestnancov žalovaného, podľa ktorého sú títo zodpovední za to, aby sa na pracoviskách, najmä v koľajisku a na cestných komunikáciách nenachádzali žiadne nežiaduce predmety, zvyšky prepravovaných výkopov a iné prekážky. Súčasne však odvolací súd zdôrazňuje, že sa v danom prípade jedná o zodpovednosť žalobcu za prevádzkovú činnosť, ktorá je objektívnou zodpovednosťou, ktorej predpokladom nie je zavinenie osoby zodpovednej za škodu. Poškodený pri uplatňovaní svojho nároku nemusí preukazovať porušenie konkrétnej povinnosti na strane prevádzkovateľa, ale len to, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzkovej činnosti. V súvislosti so snahou žalovaného o preukázanie naplnenia podmienok na deliberačný dôvod podľa § 420a ods. 3 OZ a to spôsobenie škody konaním poškodeného a tým vylúčiť alebo obmedziť zodpovednosť za vznik škody odvolací súd preskúmal konanie poškodeného. Zákonná úprava nevyžaduje na naplnenie tohto deliberačného dôvodu preukázanie zavinenia poškodeného, ale postačuje, ak bola škoda spôsobená konaním poškodeného, a teda že poškodený svojím konaním prispel k vzniku škody. Ak totiž je konanie poškodeného jednou z príčin vzniknutej škody, škodu v plnom rozsahu znáša sám poškodený. Ak je konanie len jednou z príčin a ďalšia príčina spočíva v prevádzkovej činnosti prevádzkovateľa, znáša poškodený škodu len pomerne a čiastočne za ňu zodpovedá i prevádzkovateľ. Odvolací súd posúdil konanie poškodeného z dvoch hľadísk a to z hľadiska zavinenia v konkrétnom prípade, t.j. so zreteľom na konkrétneho konajúceho, nedbanlivosť či opomenutie starostlivosti, ktorú mal konajúci dodržať vo vlastnej záležitosti ako aj v objektívnom zmysle, t.j. akým spôsobom by sa za daných okolností zachoval priemerne starostlivý človek, resp. aké správanie by sa spravidla od každého konajúceho v danom prípade dalo očakávať (culpa levis in abstracto) a dospel k záveru, že vzhľadom na pracovné zaradenia poškodeného, povinnosti vyplývajúce mu z bezpečnostného predpisu Bz 1, spôsobu, akým bol upravený postup pri zostupovaní z vozňa, miesto kde sa nachádzala železničná zarážka používaná pri výkone prevádzkovej činnosti žalovaného, vzhľadom na priebeh pracovného úrazu mal odvolací súd za preukázané, že poškodený dodržal primeranú opatrnosť pri zostupe z vozňa a svojím konaním nespôsobil škodu. Odvolací súd poukazuje na to, že v danom prípade poškodený dodržal dostatočnú starostlivosť pri výkone svojho povolania, ako aj postup pri zostupe z rušňa. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav veci a jeho právny záver je zákonu zodpovedajúci. V odvolaní sa neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvého stupňa zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia, ani takými, o ktorých by súd prvého stupňa pri rozhodovaní o veci nebol mal vedomosť alebo ktoré by nebol uvážil. Z konania pred súdom prvého stupňa i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Odvolací súd ustálil vecnú správnosť odvolaním napadnutého prvostupňového rozhodnutia a podľa § 219 O. s. p. ho potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 a § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O. s. p. nakoľko žalobca mal vo veci plný úspech. Náhradu trov konania si neuplatnil preto súd žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.